Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200500
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:2013200500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr.

Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľky: D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v
konaní o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.
7Sd/58/2013-29 zo dňa 22. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Sd/58/2013-29 zo dňa
22. novembra 2013 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil

rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.03.2013, ktorým bola navrhovateľke podľa § 70 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a podľa čl.
46 (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
zamietnutážiadosťoinvalidnýdôchodok.Zároveňnebolanavrhovateľke priznanánáhradatrovkonania.

Krajský súd vo svojom odôvodnení uviedol, že z obsahu dokazovania vykonaného v konaní o žiadosti
navrhovateľky o invalidný dôchodok vyplýva, že navrhovateľka nespĺňa jednu zo základných podmienok
pre priznanie nároku na invalidný dôchodok spočívajúcu vo viac ako 40 % miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Napadnuté rozhodnutie je

preto v súlade so zákonom a zisteným skutkovým stavom veci. K obsahu vykonaného dokazovania
týkajúceho sa posúdenia miery poškodenia zdravotného stavu u navrhovateľky súd poznamenal, že
zhodné závery posudkových lekárov o zdravotnom stave navrhovateľky sú pre súd v konaní podľa §
250l a nasl. OSP dôkazmi vykonanými v konaní pred správnym orgánom, ktorých obsah súd nemôže
pri hodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti obísť, alebo znižovať ich dôkazný
význam, ak v konaní nezistí iné skutočnosti, vyvracajúce závery podaných posudkov. Súd vychádzajúc
z obsahu podaného opravného prostriedku a po oboznámení sa s obsahmi lekárskych posudkov nezistil

žiadne relevantné dôvody spochybňujúce zhodné závery posudkových lekárov o zdravotnom stave
navrhovateľky pri posudzovaní jej invalidity.

Proti rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, nakoľko s rozhodnutím nesúhlasí, pretože nepočuje
na obe uši. Na pojednávanie na krajskom súde sa dostavila ale neskôr, po jeho skončení, pretože ich
nevedela nájsť, a preto žiada o ďalšie pojednávanie.Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že dôvody uvedené v odvolaní
nepovažuje za opodstatnené. Dokazovanie vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým
lekárom sociálneho poistenia na účely súdneho i správneho konania. Navrhovateľka neuviedla žiadne

nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov. Pokiaľ
navrhovateľka žiadala o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa tu poukázala na povinnosť preukázať skutočnosti
rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný
stav nebol v konaní správne posúdený, sú vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je

dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Podľa odporkyne
navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom
určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovala preto rozhodnutie
krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP),
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil
dňa 15. apríla 2015 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§
156 ods. 1 a 3 OSP).

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods.

1).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov

zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).

V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých
sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený
zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na
schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach
sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia
príslušnej pobočky, resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona).

Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľky bol posudzovaný

posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, dňa 05.03.2013.
RozhodujúcimzdravotnýmpostihnutímbolaurčenáObojstrannástredneťažkánedoslýchavosť,kapitola
VII oddiel B položka 5, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Podľa posudku
mala navrhovateľka v detstve opakované otitídy, neskôr asi 10 rokov pociťuje zhoršenie sluchu s
tinitom bilat. obojstranne intermitentne, vyšetrená ORL lekárom potvrdená kombinovaná porucha sluchu

stredneťažkéhost.horšievľavo,celkovástratapodľaFowlera56,7%.Súčasneliečenáprebolestikrčnejchrbtice pri počínajúcich degeneratívnych zmenách. Podľa výroku tak navrhovateľka nie je invalidná
podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou.

Na základe tohto posudku bolo odporkyňou vydané napadnuté rozhodnutie, ktorým bola žiadosť
navrhovateľkyoinvalidnýdôchodokzamietnutá.Protitomutorozhodnutiupodalanavrhovateľkaopravný
prostriedok. Preto bol jej zdravotný stav opäť posudzovaný dňa 27.05.2013, pričom posudkový lekár
dospel k rovnakým záverom.

Následne bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný dňa 15.07.2013 posudkovým lekárom

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Košiciach. Rozhodujúcim
zdravotným postihnutím boli určené Choroby zmyslových orgánov - kapitola VII, oddiel B, položka 5,
s mierou poklesu 25 %. Podľa posudku navrhovateľka v liečbe a v sledovaní ORL ambulancie pre
stav po opakovanom zápale stredného ucha s následným zhoršením sluchu. Aktuálne ORL vyšetrenie
dokumentuje na základe audiometrického vyšetrenia stredne ťažkú nedoslýchavosť. Pre bolesti krčnej

chrbtice bola vyšetrená aj neurológom, v objektívnom funkčnom náleze prítomná len mierna porucha
statodynamiky chrbtice, bez blokád, bez koreňového dráždenia. Uvedené ochorenia sú posudkovo
nevýznamné, nespĺňajú posudkové kritéria na vznik invalidity.

Krajský súd následne vydal napadnutý rozsudok, ktorým rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý po

preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne postupom podľa § 250q ods. 2 OSP rozhodnutie
odporkyne potvrdil.

Podľa názoru odvolacieho súdu, je z postupu krajského súdu zrejmé, že dôsledne skúmal, či
závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných
problémov, ktoré navrhovateľka udávala, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé

znižovať pracovný potenciál. Krajský súd preto nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného
dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel.

Navrhovateľka nepredložila v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo
ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený. Neuviedla nič nové,
s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali. Pochybnosti navrhovateľky o tom,

že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, preto súd považoval za nedôvodné, vyvolané
len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a
záverov prijatých v konaní. Posudky posudkových lekárov predložené v konaní sú z hľadiska skutkového
úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú
bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na

ďalšie dokazovanie. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľky zhoršil, nič jej nebráni
opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jej zdravotného stavu.

Zdravotný stav navrhovateľky bol v aktuálnom konaní posudzovaný dvoma rôznymi posudkovými
lekármi, ktorí dospeli vždy k rovnakému záveru. Odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti týchto
záverov, nakoľko tieto posudky sú zrozumiteľné, logické a bez rozporov. Z jednotlivých posudkov

vyplýva, že posudkoví lekári odborne posúdili a vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľky a zhodne
dospeli k záveru, že zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky nie je na takej úrovni, ktorá by podľa
§ 71 zákona zakladala vznik invalidity.

Zo spisu krajského súdu vyplýva, že navrhovateľka bola riadne predvolaná na pojednávanie dňa
22.11.2013. Na pojednávanie sa však nedostavila s tým, že svoju účasť nijako neospravedlnila. Krajský

súd preto pojednával v súlade s OSP v jej neprítomnosti. Nie je preto dôvod na vytýčenie ďalšieho
pojednávania tak, ako to navrhovateľka žiada v odvolaní.Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne
považoval rozhodnutia odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti
takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako

vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

OtrováchodvolaciehokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikypodľa§250kods.1vspojení
s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože navrhovateľka v
odvolacom konaní nebola úspešná a priznanie náhrady trov konania odporkyni zákon neumožňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.