Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/252/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713215164
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7713215164.12

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko Švárny, v právnej veci žalobcu Ing. Ľ. I., G.. XX.X.XXXX,
K. C., E. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Čurillom, so sídlom Hlavná č . 11, Prešov, proti
žalovanému T.. A. A., G.. XX.X.XXXX, E. K. P. G. U. Č.. XXX, E. Č. K. Z. C., F.. C. X, o zaplatenie 8.151,-
eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.410,- eur, zmluvnú pokutu v sume 741,- eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 7.410,- eur od 21.11.2012 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 6.9.2013 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania
platobného rozkazu, ktorým by mu súdu uložil zaplatiť žalobcovi sumu 7.410,- € istiny s 8,75% ročným

úrokom z omeškania od 21.11.2012 do zaplatenia, sumu 741,-€ titulom zmluvnej pokuty, sumu 489,-€
trovy súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia v sume 972,80 € a to na tom základe, že účastníci
uzatvorili dňa 28.11.2011 zmluvu o pôžičke, kde žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi
bez určenia účelu pôžičku vo výške 12.910,-€, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť v splátkach. Zmluvné
strany sa dohodli, že poskytnutá pôžička je bezúročná. Pre porušenie dohodnutého splátkového
kalendára a omeškanie dlžníka s vrátením peňažných prostriedkov sa dlžník zaviazal veriteľovi uhradiť

sankčnú pokutu vo výške 10% z omeškanej dlžnej sumy. Zároveň v prípade takéhoto porušenia
zmluvných dojednaní sa stáva splatnou celá dlžná suma. Žalovaný na pôžičke žalobcovi uhradil sumu
5.500,-€. Ku dňu podania žaloby žalovaný neuhradil žalobcovi zostatok pôžičky vo výške 7.410,-€ a
to i napriek niekoľkonásobným ústnym urgenciám zo strany žalobcu. Odvolávajúc sa na ust. §§ 657,
658 ods. 1, 544 ods. 1, 544 ods. 2 OZ, § 517 ods. 1,2 a § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995
Z.z.. navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz, ktorým by uložil žalovanému ako

dlžníkovi, aby uhradil žalobcovi ako veriteľovi žalovanú sumu.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 5Ro 246/2013-14 dňa 1.10.2013, ktorým zaviazal žalovaného
uhradiť sumu 7.410,-€, zmluvnú pokutu 741,-€, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 7.410,-€ od 21.11.2011 do zaplatenia.

Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom namietal výšku žalovanej sumy, ktorá
nekorešpondovala s jeho evidenciou. Poukázal, že je pravdou, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu
o pôžičke, avšak tvrdil, že plnil vo väčšom rozsahu a skutočnosti, ktoré v návrhu uvádza žalobca nie sú

pravdivé. Žalovaný namietal aj výšku súdom priznanej zmluvnej pokuty. Tvrdil, že dojednanie o zmluvnej
pokute nie je platným dojednaním a v druhom rade, ak by aj žalovaný pripustil, že dojednanie o zmluvnejpokute je platné, jej priznaná výška nekorešponduje s realitou, čo súvisí už s uskutočneným plnením
žalovaného. Za účelom ustálenia presnej výšky žalovanej sumy, podľa žalovaného je potrebné vo veci
nariadiť pojednávanie.

Súd aj vo veci nariadil pojednávania na deň 25.4.2014 o 10:50 Hod., pričom žalovaný svoju neúčasť
písomne ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 22.4.2014 z toho dôvodu, že ako samostatne
zárobkovo činná osoba bude v tom čase mimo SR a nemôže sa zúčastniť pojednávania. Opätovne bolo
vytýčené pojednávanie na deň 27.5.2014, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, pričom doručenku prevzal
jeho svokor, avšak tento neospravedlnil svoju neúčasť. Na pojednávanie dňa 24.2.2015 sa opätovne

žalovaný nedostavil, pričom ospravedlnil svoju neúčasť z toho dôvodu, že sa bude nachádzať mimo
územia SR. Na pojednávanie dňa 7.4.2015 sa opätovne žalovaný nedostavil, pričom doručenie mal
vykázané dňa 19.3.2015 a svoju neúčasť neospravedlnil. Vzhľadom k tomu, že bola zachovaná lehota
na prípravu na pojednávanie, súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Z výpovede žalobcu súd zistil, že k uzavretiu zmluvy došlo na základe požiadavky p. A., či mu požičia
peniaze. V podstate tie peniaze mu požičal a spísali zmluvu. Podpísali aj príjmový doklad, pričom zmluvu

má aj žalovaný aj on. V zmluve sa dohodli na splátkach a v zmluve bolo tiež uvedené, že v ktorých
termínoch mali byť tieto splátky realizované. Uviedol, že žalovaný začal splácať splátky a do podania
žaloby splatil 3 splátky a potom sa začal zatajovať a nevedel sa s ním skontaktovať.

Právny zástupca žalobcu na uvedenom pojednávaní uviedol, že na tunajšom súde bolo vedené aj
konanie pod sp.zn. 11C 258/2013, kde takisto žalovaný nechodil na pojednávania a bolo už vo veci

rozhodnuté. Uviedol, že trvajú na podanom návrhu, pretože nemôžu byť pochybnosti na existujúcu
písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 28.11.2011, pričom z požičanej sumy odporca vrátil navrhovateľovi
5.500,-€ a doteraz zvyšnú sumu neuhradil. Žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť, pričom si uplatnil
trovy konania, ktorých výšku v lehote 3 dní vyčísli.

Zo zmluvy o pôžičke uzavretej podľa § 657 a nasl. OZ, súd zistil, že účastníci uzatvorili Zmluvu o

pôžičke, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedkov
vo výške 12.910,- € v deň podpisu zmluvy. Peňažné prostriedky boli dlžníkovi poskytnuté v hotovosti a
ich prevzatie dlžník potvrdil.

Z bodu 2 Článku I. súd zistil, že požičané prostriedky veriteľ požičiava bezúčelovo dlžníkovi. Zmluvné
strany sa dohodli, že dlžník sa zaväzuje vrátiť požičané peňažné prostriedky veriteľovi postupne

splátkami, pričom splátkový kalendár je dohodnutý nasledovne: v termíne do 30.11.2011 sumu 2.500,- €,
v termíne do 31.12.2011 sumu 2.500,-€,v termíne do 30.10.2012 sumu 500,- €, v termíne do 20.11.2012,
20.12.2012, 20.1.2013, 20.2.2013, 20.3.2013, 20.4.2013, 20.5.2013, 20.6.2013, 20.7.2013, 20.8.2013,
20.9.2013, 20.10.2013, 20.11.2013, 20.12.2013 sumu po 500,-€ mesačne a v termíne do 20.1.2014
sumu 410,-€.

Z Článku II. - Iné ustanovenia, súd zistil, že poskytnutá pôžička je bezúročná. Zmluvné strany sa
dohodli, že v prípade porušenia dohodnutého splátkového kalendára a omeškania dlžníka s vrátením
peňažných prostriedkov špecifikovaných v článku I. tejto zmluvy, resp. niektorej zročnej splátky zaplatí
dlžník veriteľovi sankčnú pokutu vo výške 10% z omeškanej dlžnej sumy. Zároveň sa stáva splatnou
celá dlžná suma podľa článku I. bod 1.

Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 28.11.2011 súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému
pôžičku vo výške 12.910,-€, čo nebolo v konaní sporné.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzujevrátiťpouplynutídohodnutejdobyvecirovnakéhodruh.Podstatnýmináležitosťamitejtozmluvy
je dohoda o:

a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),

b) druhovom určení veci,

c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu,

d) určení času vrátenia.

Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť
predmetom občianskoprávnych vzťahov. V tomto prípade bola uzavretá medzi účastníkmi písomná

zmluva o pôžičke predmetom, ktorej bolo poskytnutie (prenechanie) peňažnej sumy 12.910,- € žalobcom
žalovanému, ktoré boli v deň podpisu zmluvy odovzdané žalovanému, čo potvrdil svojim podpisom
a medzi účastníkmi bol dohodnutý aj spôsob a čas vrátenia uvedeného dlhu formou splátok. Táto
skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Žalovaný, však ako to vyplýva z listinného dôkazu
predloženého žalobcom (príjmový pokladničný doklad) doteraz uhradil žalobcovi len sumu 5.500,-€.

Zvyšok poskytnutej pôžičky v sume 7.410,- € ku dňu rozhodnutia súdu žalobcovi nevrátil. Žalovaný v
odpore tvrdil, že žalovaná suma nezodpovedá skutočnosti, ale nevysvetlil bližšie, čo tým mal na mysli,
t.z., či teda to znamená, že žalobcovi uhradil vyššiu sumu z dlžnej sumy, než žalobca tvrdí a ak to je tak
túto skutočnosť žiadnymi dôkazmi, okrem svojich tvrdení nepreukázal. Súd teda rozhodol na základe
vyššie označených dôkazov, ktoré mal v čase rozhodnutia súdu vo veci samej k dispozícii a vychádzal

z takto zisteného skutkového stavu a žalobe v tejto časti vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi dlžnú sumu 7.410,- €.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo
veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď
porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať

vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40 ods. 1), musí byť v nej určená výška pokuty alebo
spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva
v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, ho má
viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde
vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť.

Účastníci v článku II. bod 1 Zmluvy sa písomne dohodli, že v prípade, že žalovaný poruší dohodnutý
splátkový kalendár dohodnutý v zmluvy a omešká sa s vrátením finančných prostriedkov, resp. niektorej
zročnej splátky tak zaplatí dlžník veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 10 % z omeškanej dlžnej sumy. Súd
má za to, že dojednanie o zmluvnej pokute je platné v súlade so zákonom a aj výška tejto dohodnutej
zmluvnej pokuty je primeraná a preto vyhovel aj v tejto časti žalobe a keďže žalovaný sa dostal do

omeškania so zvyškom dlžnej sumy 7.410,- € z poskytnutej pôžičky a doteraz ju neuhradil, súd priznal
žalobcovi aj nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 741,- €, to je 10 % zo sumy
7.410,- € a uložil povinnosť žalovanému túto sumu žalobcovi uhradiť.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa§3nar.vládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zároveň súd vyhovel žalobe aj v časti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd mal
za preukázané v konaní, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením pôžičky nasledujúci deň po
splatnosti druhej splátky t.j. dňom 21.11.2012 a uložil žalovaného uhradiť žalobcovi úroky z omeškania
zo sumy 7.410,- € vo výške 8,75 % ročne v súlade s vyššie citovanými právnymi ustanoveniami.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu

nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi, v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie vo veci bolo vyhlásené dňa 7.4.2015 a právny zástupca žalobcu v
lehote 3 dní nevyčíslil trovy konania, súd náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.