Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/403/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211202594
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7211202594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne W. D., bytom v T., Ľ. Č.. X proti
žalovanému Okresnému súdu Košice II, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 29, o zaplatenie 165.969,59
eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.1.2013 č.k.
17C/76/2011-96 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žalobkyňa nemá právo na

náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobkyne titulom nemajetkovej ujmy
- spočívajúcej v poškodení dobrého mena.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že so žalobkyňou ako zamestnankyňou
žalovaného bol ukončený štátnozamestnanecký pomer odvolaním na základe rozhodnutia o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 29.12.2008 z dôvodu, že žalobkyňa v dvoch bezprostredne
po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach za rok 2007 a rok 2008 nevykazovala požadované
výsledky v štátnej službe. Krajský súd v Košiciach ako príslušný odvolací orgán odvolanie žalobkyne
proti rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zamietol a rozhodnutie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru rozhodnutím zo dňa 10.2.2009 potvrdil.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že
žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že žalovaný ako služobný úrad neoprávnene zasiahol do
jej práv lživým obvinením. Podľa názoru súdu zo žiadneho listinného dôkazu nevyplynulo, aby žalovaný
niekoho informoval o tom, že menovite žalobkyňa spôsobila nezaloženie odporu proti trestnému rozkazu
do spisu, na základe čoho malo dôjsť k nesprávnemu vyznačeniu právoplatnosti trestného rozkazu.

Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z listu žalovaného zo dňa 11.12.2008 adresovaného Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky, nakoľko žalobkyňa v ňom nie je menovaná. V uvedenom liste sa
síce uvádza, že odpor nebol založený a zažurnalizovaný v čase, keď sa vyznačovala právoplatnosť na
trestnom rozkaze, táto skutočnosť mala vplyv na disciplinárny postih asistentky senátu a jej hodnotenie.O neuspokojivom plnení a zanedbávaní služobných povinností zo strany žalobkyne svedčia viaceré
úradné záznamy príslušných sudcov Okresného súdu Košice II o opakovaných nedostatkoch v jej práci
vo funkcii asistentky, ako aj upozornenia predsedu Okresného súdu Košice II na porušenia služobnej

disciplíny, čo napokon priznala i samotná žalobkyňa vo svojich písomných vyjadreniach. Súd
poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa mala právo podať sťažnosť, ak predpokladala, že jej práva
boli disciplinárnym postihom a hodnotením podľa zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov vo veciach vykonávania štátnej služby porušené. Mala možnosť podať v prekluzívnej
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o jej odvolaní žalobu na preskúmanie právoplatného

rozhodnutiavoveciachštátnozamestnaneckéhopomeru,avšakuvedenéopravnéprostriedkynevyužila.
Súd v súčasnosti nemá možnosť preskúmavať postup, či rozhodnutie žalovaného ako služobného
úradu. Žalobkyňa teda nepreukázala, že došlo k neoprávnenému zásahu zo strany žalovaného.
Nepreukázala žiadnym spôsobom ani poškodenie jej dobrého mena, zásah žalovaného do práv
na ochranu jej osobnosti, občianskej cti, mena, či súkromia, ani príčinnú súvislosť medzi správaním
žalovaného a porušením alebo ohrozením jej osobnostných práv. Oznámenie žalovaného Ministerstvu

spravodlivosti SR listom zo dňa 11.12.2008 nebolo objektívne spôsobilé privodiť ujmu na právach
žalobkyne chránených ustanoveniami § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Zníženie dôstojnosti, či
vážnosti žalobkyne v spoločnosti nedošlo. Súd teda dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého právo na
náhradu trov konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaný, ktorý však náhradu trov konania
nežiadal a žalobkyňa v konaní úspech nemala.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V písomnom podaní doručenému súdu prvého stupňa dňa 13.5.2013 žiadala,
aby vec bola postúpená na prejednanie a rozhodnutie na iný príslušný súd, a to vzhľadom na skutočnosť,
ženaOkresnomsúdeKošiceIIpracovala25rokova136dní,atedapoznajújuapoznájuadministratíva,
sudcoviaaobhajcoviaaprokurátori.Žiadalateda,abyvovecibolvylúčenýOkresnýsúdKošiceI,Krajský

súd Košice a všetci sudcovia týchto súdov, nakoľko ju poznajú a môžu byť voči nej zaujatí, nebudú
objektívni a má právo, aby vo veci bolo objektívne rozhodnuté a v rámci kolegiality týchto sudcov nebude
rozhodnuté nikdy spravodlivo.

Žalovaný v písomnom vyjadrení podanom k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny a zároveň uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach a
podaniach.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 156 ods. 1, 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobkyňa v odvolaní namieta nesprávnosť zistenia skutkového stavu
veci, nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa, a vadu konania spočívajúcu v nesprávnom
obsadení súdu a teda uplatňuje odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p..

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci ak dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne v
súvislosti s vykonaním zákonných oprávnení ako služobného úradu, ktorý následne aj správne právne
posúdil, ak nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol. Ani počas odvolacieho konanianedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia, uvedené v
rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy ktoré súd použil poukazuje a v celom rozsahu sa s
nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak považuje postup
žalovaného pri výkone jeho oprávnení podľa zák.č. 312//2001 Z.z. o štátnej služby za zasahujúci do
jej osobnostných práv. Je tomu tak preto, že ak dôjde k zásahu do osobnostných práv v rámci výkonu

zákonom stanovených oprávnení, resp. povinností (napr. postupom príslušných orgánov v konaní ku
ktorému sú zo zákona oprávnení), nepôjde o zásah neoprávnený, pokiaľ subjekt (osoba fyzická či
právnická), ktorý sa zásahu dopustil, nevybočil z medzí takto stanovených práv a povinností; zásah
je potrebné súčasne vždy posudzovať v kontexte s okolnosťami za ktorých k nemu došlo, a ďalej s
prihliadnutím k funkcii, ktorú výkon dotknutých práv, resp. povinností, plní. Vybočením z medzí takto
určenýchprávapovinnostívsprávnomkonaníjenajmäkrivéobvinenie,krivávýpoveď,alebopriestupok.

V určitých prípadoch však o neoprávnený zásah do osobností fyzickej osoby nepôjde a to ani vtedy,
pokiaľ by sa zásah ako odporujúci objektívnemu právu zdánlivo javil. Hovorí sa o okolnostiach
vylúčujúcich neoprávnenosť, resp. o okolnostiach, ktoré porušenie, resp. ohrozenie osobnosti fyzickej

osoby ospravedlňujú. V tomto smere zostáva na pôvodcovi zásahu, aby preukázal, že k zásahu došlo po
právu, t.j., že je daná okolnosť, ktorá neoprávnenosť (protiprávnosť) zásahu vylučuje. Okolností, ktoré
majú tieto právne následky a ktoré vychádzajú z hodnotenia závažnosti, významu a funkcie vzájomne si
korigujúcich porovnávaných záujmov dotknutej fyzickej osoby na strane jednej a zvláštnych verejných
záujmov na strane druhej, sú buď obsiahnuté priamo v právnych normách alebo z nich vyplývajú.

Neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby chránenej všeobecným osobnostným
právom vylučujú konkrétne také okolností, keď dotknutá fyzická osoba k zásahu do svojej osobnosti,
resp. do jednotlivých hodnôt, tvoriace jej osobnosť v jej fyzickej a morálnej jednote (integrite), zvolila,

alebo je zásah s ohľadom na rôzne verejné záujmy dovolený zákonom, pričom do tejto kategórie spadajú
tzv. zákonné licencie, ktoré sú výslovne zakotvené v § 12 ods. 2 a 3 Obč. zákonníka a v iných právnych
predpisoch a ďalej k zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva určeného zákonom,
poprípade, kde iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Prípustnosť týchto prípadov je
odôvodnená a zvláštnym verejným záujmom ako na nerušenej a plynulej realizácii subjektívnych práv,

tak na plynulom plnení právnych povinností uložených zákonom. Medzi takéto je potrebné zahrnúť aj
výkon rozhodovacej činnosti správnych orgánov.

V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaný ako služobný úrad na základe rozhodnutia zo

dňa 29.12.2008 ukončil so žalobkyňou štátnozamestnanecký pomer postupom podľa § 40 ods. 3
zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a to z dôvodu, že žalobkyňa vo funkcii odborný referent -
asistentka senátu podľa záverov hodnotenia v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných
hodnoteniach,nevykazovalapožadovanévýsledkyprivykonávaníštátnejslužby.Žalovanýakoslužobný
úrad hodnotil žalovanú v obdobiach od 1.1.2007 do 31.12.2007 a od 1.1.2008 do 31.12.2008

podľa zákonom stanovených kritérií uvedených v ust. § 48 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe
a podľa kritérií služobného hodnotenia štátnych zamestnancov určených služobným predpisom č.
33/2006 a dospel k záveru, že žalobkyňa v uvedených dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich
služobnýchhodnoteniachnevykazovalapožadovanévýsledkyvštátnejslužbe,pretobolsňouukončený
štátnozamestnaneckýpomerodvolaním.Uvedenérozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa13.2.2009.

Za takejto situácie z uvedeného nemožno vyvodiť, aby žalovaný rozhodnutím o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru žalovanej z dôvodu, že táto v dvoch bezprostredne po sebe
nasledujúcich služobných hodnoteniach nevykazovala požadované výsledky v štátnej službe zasiahol

doosobnostnýchprávžalobkyne,pretožežalovaný tým,žeskončilsožalobkyňouštátnozamestnanecký
pomer, plnil právnu povinnosť uloženú mu zákonom č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a z obsahu
spisu nevyplýva, aby služobné hodnotenia žalobkyne boli vykonané v rozpore s § 48 zák.č. 312/2001
Z.z.. Možno preto konštatovať, že k zásahu do osobnostných práv žalobkyne v rámci výkonu zákonomstanovených oprávnení, resp. povinností žalovaného rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru nedošlo. Z uvedeného dôvodu preto odvolanie žalobkyne v tejto časti nemožno považovať za
dôvodné.

Námietka odvolateľky o tom, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vydal vylúčený sudca a
žiada vylúčiť vo veci všetkých sudcov Okresného súdu Košice I a Krajského súdu Košice, predstavuje
odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.. O tejto námietke preto nerozhoduje

nadriadený súd podľa ust. § 16 O.s.p. a pre jej uplatnenie neplatí lehota uvedená v ust. § 15a ods. 2
O.s.p.. Jej dôvodnosť posudzuje vždy odvolací súd, bez toho, aby bol pritom viazaný tým, či, prípadne
ako otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia nadriadený súd (§ 16
O.s.p.).

Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa je
potrebné podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia a to na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Po
uplynutí uvedenej lehoty nemožno na prípadné odvolacie námietky prihliadať.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený žalobkyni
dňa 18.3.2013, preto 15-dňová lehota na podanie odvolania uplynula dňom 2.4. (utorok) 2013 a odvolací
dôvod spočívajúcu v tom, že rozhodnutie vydal vylúčený sudca žalobkyňa uplatnila až písomným
podaním podaným na poštovú prepravu dňa 9.5.2013, teda zjavne po uplynutí 15-dňovej odvolacej
lehoty. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd na uvedenú odvolacú námietku neprihliadal.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaný,
ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalobkyňa v odvolacom konaní úspech
nemala.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.