Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/80/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212204411
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8212204411.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu V. M. - M., Z. XXX,

XXX XX K., R.: XX XXX XX1 proti žalovanému V.. V. V., Š. XX, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, o zaplatenie
25.728,85 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.6.2012 domáhal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť mu sumu 25.728,85 € a nahradiť trovy konania.

Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaného, ktorý je advokátom splnomocnil na svoje zastupovanie v
súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 1Cb 22/01 proti žalovanému W. Z.,
V..Q. Z..Z. Z., R.: XX XXX XXX o zaplatenie sumy 849.701,30 Sk s prísl. Tvrdil, že v uvedenom konaní

bol úspešný a dlžník W. Z. mu na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.11.2004 sp.zn.4Cob 39/04 mal zaplatiť sumu 712.277,40 Sk
s príslušenstvom, čo ale neurobil, preto žalobca prostredníctvom žalovaného ako advokáta podal u
súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku návrh na vykonanie exekúcie č.EX 7/2005. Exekúcia je
vedená na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn.3Er/271/2005. Žalobca v žalobe uviedol, že v priebehu
tejto exekúcie bolo zistené, že dlžník W. Z. spolu so svojou manželkou previedol na základe darovacej
zmluvy svoj byt č.5, nachádzajúci sa na 2 poschodí vo vchode 14 bytového domu súpisné číslo 2745 v
Bardejove na matku dlžníka pričom matka dlžníka tento byt následne previedla na základe

ďalšej darovacej zmluvy na svoju dcéru, teda sestru dlžníka. Žalobca preto žalovaného ako advokáta
splnomocnil na zastupovanie v konaní o neúčinnosť darovacej zmluvy na základe čoho žalovaný v mene
žalobcu vypracoval a dňa 27.10.2005 podal na Okresnom súde Bardejov žalobu o neúčinnosť darovacej
zmluvy uzatvorenej medzi matkou dlžníka W. Z. a jej dcérou. Konanie bolo na Okresnom súde Bardejov
vedené najskôr pod sp.zn.1C/309/2005 a následne pod sp.zn.6C/23/2009. Žalobca v žalobe tvrdil, že
žalovaný ako jeho advokát v uvedenom konaní bez jeho súhlasu vzal žalobu voči dlžníkovi a jeho
manželkespäťpričomnásledneprvostupňovýsúdžalobuzamietolzdôvodu,žedarovaciazmluva,ktorej

neúčinnosť mala byť vyslovená nie je úkonom, ktorým dlžník ukrátil žalobcu a matka dlžníka a jej dcéra-
sestra dlžníka nie sú pasívne vecne legitimované v súdnom spore. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp.zn.5Co 47/2011. Žalobca v žalobe, poukazujúc na ust.§ 26 zákona
č.586/2003 Z.z. o advokácii tvrdil, že žalovaný ako advokát mu tým, že nesprávne žaloval a neskôr bralžalobu v časti späť spôsobil škodu vo výške neuspokojenej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi W. Z.,
t.j. vo výške 712.277,40 Sk ( 23.643,28 €), lebo podľa vyjadrenia súdneho exekútora prevedený byt bol
jediným majetkom vo vlastníctve dlžníka z ktorého by mohlo dôjsť k uspokojeniu žalobcu. Žalovaný

ako advokát podľa žalobcu vzhľadom na § 26 zákona o advokácii nesie zodpovednosť za škodu ktorú
žalobcovi spôsobil pričom táto pozostáva jednak z neuspokojenej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi
W. Z. vo výške 23.643,28 € a taktiež zo sumy 2.085,57 € ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia
zaplatené žalobcom žalovanému za zastupovanie v súdnom konaní o neúčinnosť darovacej zmluvy na
základe žalovaným vystavenej faktúry číslo 10/07-2S.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 16.10.2013 tak, že je pravdou, že medzi
účastníkmi bola uzatvorená zmluva o poskytovaní právnych služieb ústnou formou, na základe čoho
žalovanýžalobcuzastupovalajvkonaníoneúčinnosťdarovacejzmluvy.Ktvrdeniamžalobcu,žemalmu
spôsobiť škodu tým, že v uvedenom konaní vzal žalobu voči dlžníkovi a jeho manželke späť bez súhlasu
žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že sú nepravdivé, lebo žalobca s čiastočným späťvzatím žaloby voči
dlžníkovi a jeho manželke, ktoré žalovaný vypracoval a uskutočnil dňa 12.12.2005 súhlasil. Žalovaný

vo svojom vyjadrení poukazoval tiež na to, že z exekučného spisu sp.zn.3Er/271/2005 v ktorom sa
koná o vymožení pohľadávky žalobcu voči W. Z. vo výške 712.277,80 Sk s prísl. vyplýva, že žalobca
ako oprávnený podaním zo dňa 15.7.2005 oznámil súdnemu exekútorovi, že povinný mu ešte pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie zaplatil sumu 162.509,30 Sk, preto žiadal viesť exekúciu len na
sumu 687.192,-Sk a tak je zrejmé, že v časti o zaplatenie 5.394,32 € ako ekvivalentu sumy 162.509,30

Sk je žaloba žalobcu zjavne nedôvodná. Podľa žalovaného z obsahu plnej moci ktorú žalobca udelil
žalovanému dňa 2.1.2003 vyplýva, že išlo o všeobecnú plnú moc a žalobca v každom jednom prípade
poskytovania právnych služieb v konaní pred súdmi predložil mu podklady na podanie žaloby, zaplatil
súdny poplatok a dával žalovanému ústne pokyny ako má žalovaný ako advokát postupovať pred a
počas celého súdneho konania. Žalovaný tvrdil, že nemôže žalobcovi zodpovedať za škodu, lebo pri

čiastočnom späťvzatí žaloby dňa 12.12.2005 sa riadil pokynom žalobcu, teda škoda nevznikla žalobcovi
výkonom advokácie a táto ani nie je v príčinnej súvislosti s následkom. Poukazoval tiež na to, že
žalobca mu dňom 8.10.2007 zrušil plnú moc, pričom súd o zastavení konania voči W. Z. a jeho manželke
na základe späťvzatia žaloby rozhodol až dňa 10.10.2008 a teda žalobca medzi zrušením plnej moci
žalovanému a rozhodnutím súdu mal dostatok času vykonať úpravu žaloby vo vzťahu k W. Z.Ž. a jeho

manželke, aj pre túto

nečinnosť žalobcu preto žalovaný nemôže zodpovedať za jemu vzniknutú škodu. Podľa žalovaného aj
tu chýba príčinná súvislosť s následkom, lebo žalobca mal dodržiavať všeobecnú prevenčnú povinnosť
podľa § 415 Občianskeho zákonníka a ak v dôsledku jeho nečinnosti vznikla škoda, nemôže sa domáhať
jej náhrady od žalovaného, lebo jej mohol svojim aktívnym konaním predísť. Žalovaný poukazoval

tiež na to, že exekučné konanie o vymoženie pohľadávky žalobcu voči W. Z. stále nie je ukončené,
preto má za to, že škoda žalobcovi nevznikla, len pohľadávka ešte nebola vymožená, preto žaloba je
podaná predčasne a nedôvodne. Podľa žalovaného, aby aj žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody,
toto by bolo premlčané, lebo žalobca sa o skutočnosti, ktorá podľa neho zakladá nárok na náhradu
škody dozvedel pri čiastočnom späťvzatí žaloby dňa 12.12.2005, najneskôr však pri zrušení plnej moci

žalovanému a odovzdaní spisu dňa 16.10.2007 alebo dňa 7.11.2008 kedy nadobudlo právoplatnosť
uznesenie o čiastočnom zastavení konania voči dlžníkovi a jeho manželke, preto žalobu podal po
uplynutí premlčacej doby a preto vznáša námietku premlčania práva žalobcu.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na ktorom žalobca na podanej žalobe v celom
rozsahu trval. Tvrdil, že škoda mu vznikla tým, že žalovaný zobral žalobu v konaní sp.zn.1C/309/2005

čiastočne späť, a keď ho žalobca upozornil že spor prehrajú, žalovaný povedal, že je poistený. K tvrdeniu
žalovaného, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil sa žalobca vyjadril tak, že on nevedel o tom,
že žalovaný vzal žalobu v časti späť a dozvedel sa to až potom, pri stretnutí so žalovaným. Žalobca
tvrdil, že žalovaný ho neupovedomil ani o vyjadrení žalovaných vo veci sp.zn.1C 309/2005 v ktorom
vzniesli námietku nedostatku pasívnej legitimácie W. Z. a jeho manželky, túto vec s ním nekonzultoval,

všetky doklady mal žalovaný pri sebe a žalobcovi ich odovzdal až dňa 16.10.2007 keď mu odovzdal
veci týkajúce sa sporu 1C/309/2005. Podľa žalobcu ak by vyhral spor o neúčinnosť darovacej zmluvy
a byt by bolo možné exekvovať, nebol by žaloval žalovaného o náhradu škody. K vznesenej námietke
premlčania sa na pojednávaní vyjadril tak, že so žalobou o náhradu škody musel čakať na konečnérozhodnutie okresného súdu a krajského súdu vo veci neúčinnosti darovacej zmluvy, teda konania
sp.zn.1C 309/2005 a sp.zn.6C 23/2009 a až potom mohol žalovaného žalovať o náhradu škody. Vo
vzťahu k čiastočnej úhrade pohľadávky dlžníkom W. Z. pred začatím exekúcie žalobca potvrdil, že na

podaní, ktorým súdnemu exekútorovi v rámci exekúcie vedenej pod sp.zn.3Er/271/2005 oznámil úhradu
sumy 162.509,30 Sk dlžníkom W. Z. je jeho podpis a že W. Z. skutočne uskutočnil čiastočnú úhradu
pohľadávky. K tvrdeniu žalovaného, že sporné čiastočné späťvzatie žaloby bolo urobené po vzájomnej
konzultácii žalobca uviedol, že aj keby to tak bolo, tak žalovaný mal ako advokát vedieť aké to bude mať
následky, za to bol platený. Podľa žalobcu so žalovaným mali takú dohodu, že trovy právneho zastúpenia

žalovaného bude platiť druhá strana, ale keď mu žalovaný vrátil papiere, tak trovy konania mu vyplatil,
aby bol pokoj.

Žalovaný na pojednávaní trval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe o jej nedôvodnosti. Tvrdil, že pri
každom poskytnutí právnych služieb žalobcovi bola zaužívaná taká prax, že každý úkon so žalobcom
najskôr odkonzultoval a až potom ho vykonal. Aj v danom prípade podľa žalovaného k čiastočnému
späťvzatiu žaloby došlo po konzultácii so žalobcom. Žalovaný potvrdil, že za právne služby mal byť

podľa dohody so žalobcom platený z peňazí ktoré vysúdil od druhej strany a trovy právneho zastúpenia
ktoré žalobcovi vyúčtoval boli len trovami, ktoré mal prisúdené rozsudkami v pôvodnom konaní

o zaplatenie dlžnej sumy od W. Z.É. vedenom pod sp.zn.1Cb 22/2001. Žalovaný navrhoval žalobu
zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom predložených

listinných dôkazov a pripojených spisov Okresného súdu Bardejov sp.zn.1Cb/22/2001, 3Er/271/2005,
1C/309/205 a 6C/23/2009 a zistil tento skutkový stav:

Nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalovaný ako advokát na základe ústnej dohody poskytoval
žalobcovi právne služby. Žalobcu zastupoval aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp.zn.1Cb/22/2001 v ktorom sa žalobca žalobou zo dňa 9.10.2000 vypracovanou žalovaným domáhal

voči W. Z. zaplatenia sumy 849.701,30 Sk titulom kúpnej ceny za dodané mäsové výrobky. O žalobe súd
rozhodol rozsudkom na základe uznania zo dňa 28.11.2003 č.k.1Cb/22/01-190 tak, že W. Z. zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 712.277,80 Sk, úroky z omeškania a nahradiť mu na účet právneho zástupcu,
JUDr. Jurča trovy konania vo výške 80.680,-Sk. V časti o zaplatenie istiny 137.423,50 Sk bolo konanie
zastavené. Proti tomuto rozsudku podal W. Z. odvolanie, ktoré Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa

24.11.2004 č.k.4Cob 39/04-214 odmietol a W. Z. zaviazal zaplatiť žalobcovi k rukám jeho advokáta JUDr.
Jurča ( tu žalovaného) trovy odvolacieho konania vo výške 11.866,-Sk. Uvedené skutočnosti vyplývajúce
zo spisu 1Cb/22/2001 taktiež medzi účastníkmi neboli sporné.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn.3Er 271/2005 bolo zistené, že žalobca podal dňa 4.7.2005 u súdneho
exekútora Mgr. Martina Petrušku návrh na vykonanie exekúcie v ktorom sa domáhal vymoženia istiny

a úrokov z omeškania prisúdených mu rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k.1Cb/22/2001-190 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa zo dňa 24.11.2004 č.k.4Cob 39/04-214, t.j.
istiny 712.277,80 Sk a úrokov z omeškania od povinného W. Z.. Na základe návrhu a žiadosti súdneho
exekútora o udelenia poverenia Okresný súd Bardejov dňa 11.7.2005 poveril súdneho exekútora Mgr.
Martina Petrušku vykonaním exekúcie pre vymoženie istiny 712.277,80 Sk s príslušenstvom. Z tohto

exekučného spisu súd ďalej zistil, že na jeho čl.26 sa nachádza podanie V. M. -

M. ( tu žalobca) zo dňa 15.7.2005, v ktorom tento súdnemu exekútorovi Mgr.

Martinovi Petruškovi oznámil, že previerkou v účtovnej evidencii zistil, že povinný W. Z. mu ešte pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie uhradil sumu 162.509,30 Sk, preto žiada aby bola v exekúcii
vymáhaná len zostávajúca časť dlžnej sumy vo výške 687.192,-Sk a úroky z omeškania. Súdny exekútor

Mgr. Petruška súdu dňa 17.6.2013 oznámil, že v priebehu exekučného konania vedeného na návrh
žalobcu proti W. Z. ako povinnému bola vymožená suma 292,-€ dňa 26.3.2013.Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn.1C/309/2005 bolo zistené, že žalobca zastúpený žalovaným ako
advokátom podal na tunajšom súde dňa 27.10.2005 žalobu proti žalovaným 1./. W. Z.É., 2./ F. Z., 3./ K. Z.
a 4./ F. F. ktorou sa domáhal, aby súd rozsudkom vyslovil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 25.7.2005

medzi žalovanými K. Z. F. F. F., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, a to trojizbový byt č.5 s prísl. na 2
poschodí vo vchode 14 v obytnom dome s.č.XXXX na ul. V.. Q. O. Z. vrátane spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu s.č.2745 o veľkosti 7247/293287 a
spoluvlastníckeho podielu na pozemku č.KN 5149/15 zastavaná plocha o výmere 505 m2 o veľkosti
7247/293287, k.ú. Z., ktorých vklad vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam bol povolený Správou katastra Bardejov dňa 15.8.2005 pod č.V 1164/2005, ktoré
patrili do bezpodielového spoluvlastníctva W. Z. F. F. Z. je voči žalobcovi právne neúčinná. Potom,
čo žalovaní v uvedenom konaní v podaní zo dňa 15.11.2005 namietali že W. Z. F. F. Z. nie sú vo
veci pasívne vecne legitimovaní, keďže žalobca žiadal za neúčinnú vyhlásiť darovaciu zmluvu uzavretú
medzi K. Z.I. F. F. F. bolo dňa 12.12.2005 súdu doručené podanie žalobcu, v mene ktorého konal
žalovaný ako advokát označené ako čiastočné späťvzatie žaloby v ktorom bolo súdu oznámené, že

žaloba proti W. Z. F. F. Z. sa berie späť a konanie voči nim sa žiada zastaviť. Dňa 17.10.2007 žalovaný
ako advokát súdu oznámil, že zo strany žalobcu mu bolo zrušené plnomocenstvo na zastupovanie
v tomto konaní. Dňa 8.10.2008 sa na súde ako nový právny zástupca žalobcu ohlásil JUDr. Klepáč.
Dňa 9.10.2008 bolo predložené plnomocenstvo zo dňa 2.10.2008 udelené žalobcom V. M. - M. ako
splnomocniteľom advokátovi JUDr. Vlastimilovi Klepáčovi ako splnomocnencovi na zastupovanie vo

všetkých právnych veciach, najmä v konaní 1C/309/2005 o neúčinnosť darovacej zmluvy. V konaní
1C/309/2005súduznesenímzodňa10.10.2008zastavilkonanievočižalovanýmW.Á.Z.F.F.Z.,pripustil
zmenu účastníka konania na strane žalobcu a v prevyšujúcej časti vec vylúčil na samostatné konanie.
Vo výroku o zastavení konania voči W. Z. F. F. Z. toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.11.2008.
Koannie o vylúčenej veci bolo ďalej vedené pod spisovou značkou 6C/23/2009 a súd v ňom rozsudkom

zo dňa 21.12.2010 č.k.6C/23/2009-57 rozhodol tak, že žalobu o neúčinnosť darovacej zmluvy zamietol.
V odôvodnení rozsudku to odôvodnil tým, že po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania
voči žalovaným W. F. F. Z. bolo potrebné vyporiadať sa s otázkou pasívnej legitimácie zostávajúcich
žalovaných, t.j. K. Z. F. F. F.. Súd opierajúc sa o ust.§ 42b ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka uzavrel,
že žaloba mala byť podaná voči osobe s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený,

preto žalované K. Z. F. F. F. nie sú v spore pasívne legitimované, lebo darovacia zmluva, ktorej žalobca
odporovalniejeúkonom,ktorýmbydlžníkW.Z.ukrátilžalobcuakosvojhoveriteľa.Naodvolaniežalobcu
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 28.2.2012 tento rozsudok potvrdil, pričom v odôvodnení
uviedol, že pasívne vecne legitimovaní v konaní o odporovacej žalobe sú síce aj právni nástupcovia tých
osôb, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, nie však právni nástupcovia po osobách,

ktoré síce mali z odporovateľného právneho úkonu dlžníka majetkový prospech, ale odporovateľný
právny úkon priamo nedojednali, čo sa týka aj tretích osôb, ktorým boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi. Aj podľa krajského súdu žalované v K. Z. F.
F. F. v spore nie sú pasívne legitimované a darovacia zmluva, ktorej vyslovenia neúčinnosti sa žalobca
v tomto konaní domáha skutočne nie je úkonom, ktorým by bol dlžník W. Z. ukrátil svojho veriteľa, teda

žalobcu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.3.2012.

Z listinných dôkazov predložených žalobcom nachádzajúcich sa v prílohovej obálke spisu bolo zistené,
že žalovaný faktúrou číslo 10/07-2S vyúčtoval žalobcovi titulom trov právneho zastúpenia v právnej
veci 1Cb/22/2001, 4Cob 39/2004 a 1C/309/2005 k zaplateniu sumu 62.830,-Sk. Podľa pripojeného
vyúčtovania táto suma pozostávala zo sumy 46.692,-Sk ako trov právneho zastúpenia prisúdených

rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k.1Cb/22/2001-190 zo dňa 28.11.2003, sumy 11.866,-Sk ako
trovprávnehozastúpeniaprisúdenýchuznesenímKrajskéhosúduvPrešoveč.k.4Cob39/04-214asumy
4.272,-Sk ako

odmeny a paušálnej náhrady za tri úkony právnej služby uskutočnené vo veci 1C/309/05 o neúčinnosť
darovacejzmluvy.Podľavýpisuzúčtužalobcužalobcatútosumužalovanémupoukázaldňa30.10.2007.

Zo žaloby a tvrdení žalobcu teda vyplýva, že ten sa podanou žalobou domáha od žalovaného náhrady
škody. Túto mu mal žalovaný spôsobiť tým, že vo veci 1C 309/2005 o neúčinnosť právneho úkonu akoadvokát žalobcu nesprávne žaloval a neskôr bral žalobu v časti späť, čím mal spôsobiť žalobcovi škodu
vo výške neuspokojenej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi W. Z., t.j. vo výške 712.277,40 Sk ( 23.643,28
€), lebo podľa vyjadrenia súdneho exekútora prevedený byt bol jediným majetkom vo vlastníctve dlžníka

z ktorého by mohlo dôjsť k uspokojeniu žalobcu. Ako škodu, ktorej náhrady sa domáha žalobca uplatnil
aj sumu 2.085,57 €, ktorú žalovanému zaplatil za jeho právne služby.

Podľa zákona č.586/2003 Z.z. o advokácii, ktorý treba v danej veci aplikovať z dôvodu, že k tvrdenému
vzniku škody malo dôjsť v súvislosti s výkonom advokácie advokát zodpovedá klientovi za škodu,
ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie ( § 26 ods.1 tohto zákona). Advokát sa zbaví

zodpovednosti podľa odseku 1 ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno od neho žiadať. ( § 26 ods.4 tohto zákona). V tejto súvislosti treba uviesť, že
uvedená úprava platila tak v čase, keď žalovaný ako advokát žalobcovi poskytoval právne služby v
konaní 1C/309/2005 a platí aj v súčasnosti.

Zákon o advokácii určuje aj povinnosti advokáta pri plnení záväzkov zo zmluvy o poskytnutí právnej
pomoci, ktorá má z hľadiska platnej zákonnej typológie záväzkov všeobecnú povahu zmluvy mandátnej

alebo príkaznej. Povinnosťami advokáta v zmysle § 18 zákona č.586/2003 Z.z. o advokácii v znení
účinnom v čase poskytnutia právnych služieb žalovaným žalobcovi v konaní 1C/309/2005 boli okrem
iného povinnosť pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho
pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi
viazaný. O tom musí advokát klienta vhodným spôsobom poučiť ( § 18 ods.1 zákona o advokácii).

Ďalej to bola povinnosť pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky
právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za
prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. ( § 18 ods.2
zákona o advokácii). Bola to tiež povinnosť postupovať pri výkone advokácie tak, aby advokát neznižoval
dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je advokát povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky

a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory ( § 18 ods.3 zákona o advokácii).

Ustanovenia zákona o advokácii upravujúce práva a a povinnosti advokáta vrátane jeho zodpovednosti
za škodu spôsobenú klientovi predstavujú osobitnú právnu normu ( lex specialis) vo vzťahu k
ustanoveniam Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, ktoré stanovujú práva a povinnosti
mandatára, resp. príkazníka, preto súd vychádzal z týchto špeciálnych ustanovení. Zodpovednosť

advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je založená na súčasnom
(kumulatívnom) splnení troch predpokladov: 1/ činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody.
Splnenieuvedenýchpredpokladovzodpovednostimusíbyťvkonaníjednoznačnepreukázané.Dôkaznú
povinnosť má v tomto smere poškodený ( tu žalobca).

Treba uviesť, že nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má
za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie.
Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť
advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom
konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom

porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie.

V súdenej veci je podľa súdu zjavné, že prvý predpoklad zodpovednosti žalovaného ako advokáta za
škodu, t.j. činnosť súvisiaca s výkonom advokácie by bol daný, keďže nebolo sporné, že žalovaný
poskytoval na základe ústnej dohody ako advokát žalobcovi právne služby v konaní 1C/309/2005,
kde za žalobcu v jeho mene vypracoval a podal odporovaciu žalobu, dňa 12.12.2005 súdu doručil

ním vypracované a podpísané čiastočné späťvzatie tejto žaloby voči W. Z. F. F. Z. a dňa 17.10.2007
súdu oznámil, že žalobca mu zrušil plnomocenstvo a preto ho ďalej nezastupuje. Ako vyplýva zo
záznamu založeného v prílohovej obálke, žalovaný dňa 16.10.2007 odovzdal žalobcovi celú písomnú
dokumentáciu týkajúcu sa vecí v ktorých ho zastupoval. Nič z uvedeného nebolo medzi účastníkmi
sporné.Splnenie ďalších predpokladov zodpovednosti žalovaného ako advokáta za škodu, t.j. vznik škody v
žalovanej výške a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a
vznikom tejto škody však žalobca podľa názoru súdu nepreukázal a tieto ani nie sú dané.

Žalobca ako poškodený niesol dôkazné bremeno o tom, že vznikla mu škoda v žalovanej výške, pričom
aby bol tento zákonný predpoklad splnený, škoda by musela existovať najneskôr v dobe, keď súd o
uplatnenom nároku rozhodol, t.j. ku dňu vyhlásenia rozsudku ( § 154 ods.1 O.s.p.) To znamená, že
rozhodujúci je skutkový stav veci existujúci v dobe, keď súd rozhoduje a nie stav, ktorý s väčšou či
menšou pravdepodobnosťou v blízkej či vzdialenej dobe môže nastať. Ak škoda v dobe rozhodnutia

súdu o uplatnenom nároku na jej náhradu neexistuje, je nárok uplatnený predčasne, čo má za následok
zamietnutie žaloby bez toho, aby bolo treba sa zaoberať ďalšími predpokladmi zodpovednosti za škodu.

V súdenej veci žalobca za škodu považuje predovšetkým sumu 712.277,40 Sk ( t.j.23.643,28 €)
rovnajúcu sa právoplatne mu prisúdenej istine pohľadávky proti dlžníkovi W. Z., ktorá má pôvod v
obchodnom záväzkovom vzťahu žalobcu a dlžníka. Túto sa žalobcovi nedarí od dlžníka vymôcť ani
v rámci stále prebiehajúcej exekúcie, za hlavnú príčinu čoho žalobca považuje to, že jeho dlžník

W. Z. previedol svoj exekvovateľný majetok- byt v bezpodielovom spoluvlastníctve na svoju matku a
táto následne na svoju dcéru a snaha o zvrátenie účinkov týchto právnych úkonov prostredníctvom
odporovacej žaloby bola neúspešná podľa žalobcu iba preto, lebo žalovaný pochybil pri poskytovaní
právnychslužieb.Žalobcatedačo,čosamunedarívymôcťodsvojhodlžníka-W.Z.chceodžalovaného
ako advokáta.

Suma 712.277,40 Sk t.j.23.643,28 € nemôže byť škodou spôsobenou žalovaným žalobcovi hneď z
viacerých dôvodov.

Prvým, už na prvý pohľad zrejmým dôvodom prečo táto suma nemôže byť totožná s prípadnou
žalovaným žalobcovi spôsobenou škodou je to, že sám žalobca v rámci exekúcie vedenej súdnym
exekútorom Mgr. Petruškom svojim podaním zo dňa 15.7.2005 ( čl.26 pripojeného spisu sp.zn.

3Er/271/2005) oznámil, že W. Z. mu ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie uhradil
sumu 162.509,30 Sk, preto žiada v exekúcii vymáhať len zostávajúcu časť dlžnej sumy. Žalobca na
pojednávaní dňa 27.11.2013 potvrdil autenticitu tohto svojho oznámenia aj uvedenú čiastočnú úhradu,
už len preto neuniesol dôkazné bremeno o tom, že vznikla mu škoda v žalovanej výške rovnajúcej sa
plnej výške pôvodne vymáhanej pohľadávky od W. Z..

Žalobca od žalovaného ako advokáta požaduje náhradu škody v plnej výške istiny prisúdenej mu
rozsudkom vo veci sp.zn.1Cb 22/2001 a súčasné vymáha tú istú sumu od dlžníka W. Z. v rámci exekúcie
vedenej pod spisovou značkou 3E/271/2005 v ktorej bola podľa oznámenia súdneho exekútora ( čl.24
spisu) dňa 26.3.2013 vymožená suma 292,-€. I keď uvedená suma vo vzťahu k výške vymáhanej
pohľadávky predstavuje len malú časť, toto čiastočné vymoženie aj vzhľadom na skutočnosť že v

exekúciisavymáhapohľadávkaodfyzickejosoby,kdeniejevylúčenénadobudnutiemajetkukedykoľvek
v budúcnosti ( mzda, dôchodok) vyvracia tvrdenie žalobcu o preukázanej objektívnej nevymožiteľnosti
jeho pohľadávky od dlžníka W. Z..

Podľa názoru súdu vzhľadom na súčasne prebiehajúcu exekúciu už len v dôsledku zjavnej predčasnosti
žalobe nemožno vyhovieť. Uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi zo záväzkového vzťahu a

zároveň jej uplatnenie ako náhrady škody sa vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok uplatnenia
pohľadávky môže privodiť vznik škody. Z tohto pohľadu je žaloba podaná zjavne predčasne, nakoľko
žalobcovi škoda ( v podobe nevymožiteľnosti jeho pohľadávky od W. Z.) ešte nevznikla a môže mu
vzniknúť až po objektívne zjavnej bezúspešnosti exekúcie, ktorá aj vzhľadom na čiastočné vymoženie
vymáhaného nároku dňa 26.3.2013 a skutočnosť, že povinným je fyzická osoba môže byť jednoznačne

konštatovaná až po skončení exekúcie jej zastavením, čo sa ku dňu vyhlásenia rozsudku nestalo. Preto
si žalobca v prvom rade musí vysporiadať svoje nároky so subjektom zmluvného vzťahu ( W. Z. ) a
vo vzťahu k inému subjektu ( tu žalovanému advokátovi ) by si mohol uplatňovať zodpovednosť za
vznik škody až po tom, čo táto škoda vznikla a bola by jednoznačne ustálená jej výška, teda až vtedy,
keď právo žalobcu na plnenie nebolo a už ani nemôže byť uspokojené. Náhrady za plnenie na ktoré je

povinný priamy dlžník sa nemožno úspešne domáhať na ďalších subjektoch z titulu ich zodpovednosti
za škodu skôr než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla, teda pred vyporiadaním pohľadávky žalobcu
voči dlžníkovi W. Z..Žalobca pri podaní svojej žaloby zjavne vychádzal z predpokladu, že ak by odporovacia žaloba nebola
zamietnutá z tých dôvodov, pre ktorá bola zamietnutá, bola by v plnom rozsahu úspešná, znamenala by
možnosť exekvovať sporný byt a jeho zexekvovanie by znamenalo plné uspokojenie jeho pohľadávky,

keďže túto v plnej výške stotožnil so škodou ktorú mu mal žalovaný spôsobiť. Pre takýto záver však
nie sú splnené podmienky. Ak žalobca vznik škody v žalobe vo výške rovnajúcej sa výške exekučne
vymáhanejpohľadávkyodW.Z.odôvodňovaltým,žeprevedenýbytboljedinýmmajetkomvovlastníctve
dlžníka z ktorého mohlo dôjsť k uspokojeniu žalobcu, tak tu súd uvádza, že to, aký by bol konečný
výsledok konania o odporovateľnosť darovacej zmluvy, ktorou malo byť ukrátené uspokojenie jeho

vymáhateľnej pohľadávky nemožno

predvídať. Inými slovami, ak by odporovacia žaloba nebola zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie zostávajúcich žalovaných a z dôvodu, že tá darovacia zmluva vyslovenia neúčinnosti
ktorej sa domáhal nie je úkonom ktorým by W. Z. ukrátil žalobcu, neznamená to, že by bola automaticky
s určitosťou úspešná, keďže stále je tu možnosť, že táto mohla byť zamietnutá z iných dôvodov. Ak
by jej ale aj bolo vyhovené, neexistuje žiadna záruka, vzhľadom na výšku exekučne vymáhanej sumy,

možný výťažok z predaja bytu a výšku trov exekúcie, že zexekvovanie predmetného bytu by v plnej
výške uspokojilo pohľadávku žalobcu voči W. Z..

Uvedené skutočnosti súd uvádza preto, lebo ak žalobca od žalovaného žiadal náhradu škody, ktorú
bez ďalšieho v plnej výške stotožnil s výškou exekučne vymáhanej pohľadávky od W. Z. a niesol
dôkazné bremeno o preukázaní vzniku škody v tejto sume, uvedené úvahy nemožno obísť. Ak totiž

ani z pohľadu žalobcu úplne bezchybné poskytnutie právnych služieb žalovaným reálne nemuselo byť
spôsobilé privodiť uspokojenie nároku žalobcu voči W. Z.W., potom neunesenie dôkazného bremena o
tom, že žalovaný žalobcovi mal spôsobiť škodu práve v plnej výške exekučne vymáhanej sumy, t.j. vo
výške 712.277,40 Sk ( 23.643,28 €) je úplne zrejmé.

Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie

súd ako predbežnú otázku nevyhnutne musí skúmať, či pri riadnom postupe advokáta by klient so svojím
nárokom na súde uspel, prípadne v akom rozsahu. Vzhľadom na povahu súdneho konania v súvislosti s
ktorým malo dôjsť k vzniku škody, t.j. konania o odporovateľnosť právneho úkonu, vzhľadom na zákonné
podmienky odporovateľnosti a skutočnosť, že v danom prípade k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky
žalobcu malo dôjsť opakovaným prevodom bytu nie sú splnené predpoklady pre jednoznačný záver,

že žalobca by v takomto konaní uspel. Žalobca nielenže nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy z
ktorých by bolo možné uzavrieť, že ak by nedošlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby vo veci o neúčinnosť
darovacej zmluvy, resp. ak by žaloba bola vypracovaná inak, bol by nepochybne v celom rozsahu
úspešný, ale ani neuviedol v konaní žiadne skutočnosti, z ktorých by tento záver vyplýval. Rovnako
nepreukázal, žeby exekúcia predmetného bytu v celom rozsahu uspokojila jeho pohľadávku voči W. Z.,

resp. rozsah, v akom by ju uspokojila.

Prvotnou príčinou neuspokojenia nároku žalobcu je nesplnenie povinnosti dlžníka W. Z. z obchodného
záväzkového vzťahu so žalobcom. Žalobca z konania, v ktorom ho žalovaný zastupoval má exekučný
titul na vymoženie svojej pohľadávky od dlžníka. Preto si žalobca v prvom rade musí vysporiadať svoj
nárok so subjektom svojho zmluvného vzťahu z obchodnej kúpnej zmluvy - W. Z.. Náhradu za plnenie,

na ktoré je povinný tento priamy dlžník možno ako škodu voči tretiemu subjektu titulom zodpovednosti za
škodu úspešne uplatniť až vtedy, keď je zrejmé, že škoda vznikla a v akej je výške, teda po definitívnom
vyporiadaní pohľadávky žalobcu voči W. Z.. V priebehu prebiehajúcej exekúcie, za daného stavu a s
prihliadnutím na konanie v súvislosti s ktorým mala byť žalovaným spôsobená žalobcovi škoda ( konanie
o odporovateľnosti právneho úkonu) nemožno urobiť záver o vzniku škody a o preukázaní vzniku škody

žalobcuvovýške712.277,40Sk(23.643,28€),alebovinejvýške,pretoježalobavtejtočastinedôvodná
a predčasná. Po zistení o predčasnosti žaloby sa súd ďalšími skutočnosťami, t.j. či boli alebo neboli
splnené všetky povinnosti žalovaného ako advokáta, či žalobca dal alebo nedal súhlas na čiastočné
späťvzatie žaloby žalovaným v konaní

o neúčinnosť darovacej zmluvy nezaoberal, lebo tie by nič nemenili na tom, že žaloba je predčasná,

keďže nateraz vôbec neprichádza do úvahy záver o vzniku škody žalobcovi v konkrétnej výške.

Pokiaľ ide o škodu vo výške 62.830,-Sk ( t.j.2.085,57 €) ktorú žalobca uplatnil ako náhradu trov právneho
zastúpenia, ktoré mu žalovaný vyúčtoval, a ktoré mu žalobca na základe faktúry č.10/07-2S zo dňa
24.10.2007 aj zaplatil, aj tu je žaloba zjavne bezdôvodná.Advokát poskytuje právne služby za odmenu ( § 24 ods.1 zákona o advokácii). Spôsob určenia a výšku
odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované
klientomupravujevykonávacípredpis.VsúčasnostijenímVyhláškaMSSRč.655/2004Z.z.oodmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Z tvrdení účastníkov vyplýva, že títo mali v danom prípade odmeňovanie žalovaného za poskytnuté
právne služby dohodnuté tak, že ten bude odmeňovaný vo výške prisúdených trov právneho zastúpenia.
Keďže v rozsudku č.k.1Cb 22/2001-190 zo dňa 28.11.2003 bolo žalobcovi titulom náhrady trov právneho
zastúpenia právoplatne prisúdených 46.692,-Sk a v uznesení Krajského súdu v Prešove č.k.4Cob

39/04-214 zo dňa 24.11.2004 11.866,-Sk, žalovaný ako advokát mal potom, čo došlo k ukončeniu
poskytovania právnych služieb pre žalobcu nesporné právo požadovať uvedenú sumu od žalobcu, lebo
právne služby žalobcovi riadne poskytol, žalobca v uvedenom konaní bol úspešný a trovy žalovanému
neuhradila druhá strana. Advokátovi vzniká nárok na odmenu vtedy, keď riadne poskytne dohodnuté
právne služby, v zásade bez ohľadu na to, či prinesú očakávaný výsledok ( napr. úspech v spore)
alebo nie ( viď tiež § 571 ods.2 Obchodného zákonníka o odmeňovaní mandatára). Žalovanému

ako advokátovi, ktorý v zmysle zákona právne služby poskytuje za odmenu vzniklo nespochybniteľné
právo na trovy právneho zastúpenia, ktoré pri skončení zastúpenia pre žalobcu boli splatné. Keďže
žalovaný faktúrou číslo 10/07-2S ako vyplýva z jej obsahu a obsahu vyúčtovania k nej predloženého
nevyúčtoval žalobcovi nič viac než trovy právneho zastúpenia, ktoré mu boli súdom prisúdené za
úspešné zastupovanie žalobcu v konaní 1Cb/22/01 ( 46.692,-Sk), v odvolacom konaní ( 11.866,-Sk) a

v súvislosti s konaním 1C/309/2005 vyúčtoval len odmenu a paušálne náhrady spolu vo výške 4.272,-
Sk za úkony, ktoré preukázateľne do skončenia zastúpenia vykonal ( prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie žaloby, úprava žaloby) mal nárok na ich úhradu, preto sa žalobca nemôže domáhať ako škody
vrátenia toho, na čo žalovanému preukázateľne vznikol nárok, t.j. trov právneho zastúpenia vo výške
62.830,-Sk ako súčtu právoplatne prisúdených súm ( 46.692,-Sk a 11.866,-Sk) a sumy 4.272,-Sk.

Súd preto na základe výsledkov vykonaného dokazovania žalobu zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 v spojení s § 151 ods.1 O.s.p. Vzhľadom na
zamietnutie žaloby v celom rozsahu, plný úspech vo veci mal žalovaný. Ten však návrh v zmysle §
151 ods.1 O.s.p. na uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť mu trovy konania nepodal, výslovne uviedol,
že náhradu trov konania nežiada lebo mu žiadne nevznikli. Keďže neúspešnému žalobcovi právo na

náhradu trov konania nevzniklo a úspešný žalovaný ho neuplatnil, súd účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.