Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/46/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111222602
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2111222602.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: Orange
Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, Bratislava, IČO 35 697 270, proti odporcovi: Ľ. I., T.. XX.XX.XXXX, H.
H. XXX, o zaplatenie 952,74 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 661,74 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 02.04.2010
do zaplatenia.

V časti 498,85 eur súd konanie zastavuje.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd určuje, že zmluvné podmienky v Dodatkoch v zmluve o pripojení č. A 4450940, A 1181264 pod
bodom II., časť 2.5 týkajúce sa zmluvnej pokuty sú ako neprijateľné neplatné.

Súd ruší platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 26.10.2011 č.k. 27Ro/151/2011-31.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia ceny služby vo výške 486,11 EUR a za
nezaplatenie ceny služby a zmluvnej pokuty. Služby navrhovateľa sa týkali dvoch zmlúv o pripojení.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že odporca neuhradil cenu poskytnutých služieb a zmluvnú pokutu, v
ktorej časť vo výške 498,85 eur zobral späť do výšky ceny telefónov.

Odporkyňa uznala pohľadávku čo do dôvodu aj výšky a túto začala splácať. V podanom odpore
namietala výšku zmluvnej pokuty a tiež cenu služieb, túto v priebehu konania nespochybnila a o
hovoroch boli predložené dôkazy.

Žalobca poskytuje ako operátor služby v oblasti elektronických komunikácii. So žalovaným uzavrel dve
zmluvy o pripojení vrátane dodatkov.

Dňa 11. 7. 2009 účastníci konania uzavreli zmluvu č. A4450940, 12. 1. 2004 č. A1181264 s kúpou
mobilného telefónu (MT) Samsung C3050 a Nokia 5800ExpressMusic za kúpnu cenu 5 eur, resp. 59 eur
so záväzkom odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov. Účastníci dohodli aj zmluvnú pokutu
331,94 EUR, resp. 487,91eur okrem iného aj za nezaplatenie splatnej ceny služby bez ohľadu na dĺžku
doby do uplynutia doby viazanosti.

Odporkyňa nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie od 24. 11. 2009 - 23. 1. 2010 a za to podľa
zmluvných podmienok žalobca uplatnil zmluvnú pokutu.

Žalovaný neuhradil faktúry č. 8534743470 v sume 91,32 eur, fa č.8284799005 v sume 190,71 eur, fa
č. 1006303836 v sume 1,33 eur, fa č. 8535253076 v sume 80,24 eur, fa č. 8285309865 v sume 182,34
eur fa č. 8535764732 v sume 20,66 eur, fa č. 828582250 v sume 45,14 eur. Následne žalobca vystavil
žalovanému faktúru titulom zmluvnej pokuty na sumu 829,85 eur.

Po nereflektovaní odporcu na pokus o pokonávku a na výzvu na dodatočné plnenie navrhovateľ u
obidvoch zmlúv zrušil právny vzťah. V predmetnom konaní žalobca teda uplatňuje cenu služby a
zmluvnú pokutu.

Na základe tohto skutkového stavu súd čiastočne návrhu vyhovel v časti neuhradených faktúr za
poskytnuté služby.

Navrhovateľ sa domáha plnenia zo zmluvy (§ 80 písm. b/ O.s.p.) Podľa č.l. 6.2 písm. b/ Všeobecných
podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby.
V časti o zaplatenie ceny služieb odporca nenamietal žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala
pohľadávku navrhovateľa na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za horeuvedené obdobie.
Navrhovateľ služby dodal, odporca ich prijal a do vyhlásenia rozsudku za ne nezaplatil. Súd nepodrobil
súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex offo
súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Súd preto
v časti zaplatenia ceny za dodané služby žalobe vyhovel, pretože žalovaný ako dlžník má povinnosť z
platného záväzku zaplatiť cenu služby (§494 Občianskeho zákonníka). Súd priznal podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. aj úroky z omeškania, vzhľadom
na to, že nastala omeškanosť žalovaného s plnením záväzku.

Takýto záver však súd nemohol urobiť v časti o zmluvnú pokutu. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu
na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp
proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v
Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/ a 5 Občianskeho zákonníka (OZ) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť
žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj
pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu
na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí
23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní
žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného
zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách,
poškodzujú spotrebiteľa.

Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa
Občianskeho zákonníka reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu predstavuje
kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať
skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade
predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji
telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje
spotrebiteľa.

Už pri spomínanej situácii, ak by išlo o nezaplatenie posledného mesačného paušalného poplatku, tak
by zmluvná pokuta 331,84 EUR, resp.487,81 eur vo vzťahu k mesačnému poplatku predstavovala
neúmerne vysokú čiastku. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhajiteľná aj z dôvodu,
že podľa zmluvy nárok žalobcu na náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu nie je dotknutý.

Odporca porušil zmluvu v prvom roku zmluvného vzťahu a teda sa môže javiť, že v jeho prípade obavy
z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená
na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred
neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je že problémová zmluvná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca
vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z
27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora

Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z
ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by
sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Súd nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty a je aj problematické nastaviť výšku
zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné
zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože
v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná, ale predsa len by zostala
a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie
súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p. , ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti
zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia
byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice).

Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi žiadne čo i len čiastočné právo na plnenie a
odporcovi povinnosť plniť. Súd preto návrh o plnenie zo zmluvnej pokuty zamietol.

V späťvzatej časti súd konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1, 2 O. s. p. len z formálnych procesných
dôvodov, keď inak by s poukazom na uvedené bolo i tak potrebné v tejto časti návrh zamietnuť.

Podľa § 173 ods. 2 O. s. p. súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu.

Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.