Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/142/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113236541
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113236541.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Prešov, a.s., so sídlom
Bardejovská č. 7, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 718 922, právne zastúpeného JUDr. Ernestom Vokálom,
advokátom, so sídlom Hlavná č. 6, 080 01 Prešov proti žalovanému: mal. H. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. S. X, F., zastupujúci zák. zást. matkou P. W., bytom O. S. X, F., t. č. na neznámom mieste
v konaní zastúpený opatrovníčkou P. O., súdnou tajomníčkou Okresného súdu F., o zaplatenie 165,-

Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/78/2014-49 zo dňa 16.03.2015
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení rozsudoksúdu1.stupňa vjeho napadnutejčasti,t.j.vovýrokuotrováchkonaniatak,žežalovaný
j e povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur zaplatený súdny poplatok a 48,82
Eur trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ernesta Vokála, advokáta do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomI.súdprvéhostupňauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu165,-
Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobu v časti o zaplatenie poštovného vo výške 8,70
Eur zamietol. III. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v
iných trovách konania vo výške 16,50 Eur v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Ernesta Vokála do
3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust.§ 2 ods.1, § 6 ods.1,2, § 7 ods.1, § 8 ods.1,
5, 6 a § 16 ods.4 písm.c/ zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, článkom 2 ods.1, 7 ods.1,2
prepravného poriadku MHD v Prešove a článkom 1 ods.5, 6 Tarify MHD v Prešove.

V konaní bolo preukázané, že žalovaný cestoval dňa 28.02.2013 v čase o 19:05 hod. trolejbusovou
linkou MHD č. 1, číslo voza 711, v úseku zastávok T. - S.,

- 12.06.2013 v čase o 07:47 hod. trolejbusovou linkou MHD č. 8, číslo voza 710, v úseku zastávok Q. - Q.,

- 15.04.2011 v čase o 07:48 hod. trolejbusovou linkou MHD č. 8, číslo voza 116, v úseku zastávok F. - I.,

- 02.01.2013 v čase o 15:20 hod. trolejbusovou linkou MHD č. 4, číslo voza 117, v úseku zastávok N.
X. - C. P.,

- 03.11.2011 v čase o 19:05 hod. trolejbusovou linkou MHD č. 2, číslo voza 090, v úseku zastávok A.
M. - Q. F.,

bez platného cestovného lístka.Preto v zmysle ustanovení prepravného poriadku Tarify MHD v Prešove mu vznikla povinnosť zaplatiť
sankciu za porušenie tarifných a prepravných podmienok vo výške 33,- Eur za každý prípad porušenia.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi

priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 Eur.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd prvého stupňa uviedol: NS SR vo
veci sp. zn. 4 MCdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa §
142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným
účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť
spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje

ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby,
štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc.
Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako
celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov
treba posudzovať samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom

na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom

realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany,
dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole a výška dlhu.

Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z
najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok, žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá, určite nie
na OS Prešov.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p.,
možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch

neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Súd prvého stupňa v rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania poukázal aj na Nález
Ústavného súdu Českej republiky z 25.07.2012 sp.zn. I. ÚS 988/2012 a aktuálne na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 6MCdo/5/2013.

Súd prvého stupňa zároveň dodal, že mu je z úradnej činnosti známe, že žalobca disponuje

zamestnancami s právnickým vzdelaním a týmito disponuje aj jeho zriaďovateľ Mesto Prešov a aj
s prihliadnutím na predmet konania možno uzavrieť, že zastúpenie advokátom v prejednávanej veci
nebolo z hľadiska trov konania účelné.

Nepriznanie náhrady poštovného súd prvého stupňa odôvodnil tak, že náklady predsúdnej
korešpondencie aj keď v budúcnosti úspešného žalobcu do náhrady trov konania ani nákladovpotrebnýchnauplatneniepohľadávkynespadajú,pričomvkonkrétnomprípadeprepohľadávkusamotná
faktúra potrebná nie je, nakoľko výška sankcie je daná tarifou a o lehote na plnenie bol žalovaný poučený
v Zápise o vykonaní prepravnej kontroly.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to vo výroku o trovách konania. Navrhol
uznesenie zmeniť a priznať žalobcovi trovy právneho zastúpenia tak ako boli uplatnené v návrhu na
vydanie platobného rozkazu. Poukázal na § 47 ods.2 Ústavy SR s tým, že každý má právo na to,
hoci v jednoduchej skutkovo a právne menej zložitej veci, aby bol zastúpený advokátom. Akceptácia
odôvodnenia rozhodnutia o neúčelnosti trov konania, právneho zastúpenia, by v tomto prípade v

konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním
alebo sám má právnické vzdelanie musel znášať trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je podľa
názoru dovolacieho súdu vo veci 7Cdo/93/2012 v rozpore nielen s ust.§ 25 ods.1 O.s.p., ale aj v rozpore
s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania. Z dôvodovej správy zákona
č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 k ust.§ 150 ods.2 O.s.p. vyplýva, že je potrebné chápať
niekoľkonásobne vyššiu sumu pri neprimeranosti trov právneho zastúpenia k vymáhanej pohľadávky

minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako je samotná istina, čo v danej prejednávanej veci jednoznačne
nie je. Súdny poplatok vo výške 16,50 Eur je príjmom štátu a žalobca ho musel zaplatiť za podaný návrh.
Ide o obligatórne trovy konania. Žalobca ešte pred podaním návrhov poštou zaslal žalovanej faktúru,
ktorú do dnešného dňa žalovaný neuhradil, a preto vznikli žalobcovi trovy vo výške poštovného. Ak by zo
strany žalovaného nedošlo k porušeniu prepravného poriadku a necestoval by bez platného cestovného

lístka, nevznikli by ani trovy konania, ktoré sú zákonné a neprevyšujúcej niekoľkonásobne žalovanú
sumu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/23/2011,
kde v odôvodnení odvolací súd konštatuje, že nevidí dôvod na krátenie trov konania pri drobných
sporoch, aby neplnenie povinnosti vytváralo precedensy na znižovanie povinnosti čiernych pasažierov v
súdnom konaní len s poukazom na ust.§ 150 ods.2 O.s.p., že sa jedná o drobnú pohľadávku. Bolo by v

rozpore so všeobecnou morálkou nepostihovať porušenie povinnosti platiť cestovný lístok pri cestovaní
mestskou dopravou, a preto v tom nevidí odvolací súd dôvod na znižovanie trov nepriznaním odmeny
právnemu zástupcovi žalobcu. Zároveň poukázal na obdobné uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 13Co/49/2013 a 2Co/241/2014.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo v napadnutej časti a to vo výroku o trovách konania bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

Trovami konania sú v zmysle ust.§ 137 O.s.p. najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané
úkonysúdnehokomisáraajehohotovévýdavky,náhradavýdavkovprávnickejosoby,ktorájeoprávnená

zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky,
tlmočné a tiež odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa ust.§ 142 a nasl. O.s.p. platí zásada úspechu. Z hľadiska
výšky trov súd musí posudzovať účelnosť týchto vynaložených trov. Z hľadiska aplikácie ust.§ 150 ods.2
O.s.p. musí u drobných sporov posudzovať aj ich primeranosť.

Predmet konania vo veci samej nepresahuje 1.000,- Eur v zmysle § 200ea ods.1 O.s.p. Ide teda o
drobný spor, pri ktorom v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania prichádza do úvahy i aplikácia
ust.§ 150 ods.2 O.s.p. v súčasnom znení, podľa ktorého súd môže trovy konania v drobných sporoch
nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerane voči pohľadávke.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z.z. týkajúcu sa

ust.§ 150 O.s.p., táto zákonná úprava vychádza z nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa
11.07.2007 o tom, aby sa pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči
uplatňovanej pohľadávke. V dôvodovej správe sa poukazuje na to, že v týchto konaniach niekedy
trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. V dôvodovej správesa ďalej uvádza, že „cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci
z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú majú možnosť

výberuadvokáta,ktorýpristúpinauplatňovanie avymáhanietakýchtopohľadávokzatakýchpodmienok,
že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo
zaujímavé“. Takýto text dôvodovej správy skôr nasvedčuje tomu, že ust.§ 150 ods.2 O.s.p. sa vzťahuje
na trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky s ním súvisiace.

V prejednávanej veci odvolací súd nesúhlasí s výkladom žalobcu, že ust.§ 150 ods.2 O.s.p. je

možné použiť len v prípade, že trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná
pohľadávka. Toto bolo v dôvodovej správe uvedené len ako príklad pre zavedenie tohto ustanovenia,
ale účelom takejto zákonnej úpravy bolo práve to, aby boli eliminované trovy právneho zastúpenia
pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach. Toto ustanovenie teda núti veriteľa a splnomocneného
zástupcu k hospodárnosti.

Rovnako ako pri aplikácií ust.§ 150 ods.1 O.s.p. aj v rámci úvah o tom, či sú neprimerané trovy konania

a či prichádza do úvahy možnosť použitia ods.2 tohto ustanovenia, je potrebné prihliadať aj na charakter
uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré navrhovateľa viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj
účastníka a tiež na okolnosti poskytovania právnej pomoci.

Predmetom konania je zaplatenie sankcie vo výške 165,- Eur za porušenie povinnosti žalovaného vo
vzťahu k žalobcovi preukázať sa platným cestovným lístkom.

Jedným z hlavných predmetov činnosti žalobcu je pravidelná verejná cestná hromadná doprava osôb,
ktorú vykonáva žalobca za odplatu. Žalobca teda nemôže podľa názoru odvolacieho súdu upustiť od
sankcionovania takých cestujúcich, ktorí nemajú platný cestovný lístok, lebo náklady na vymáhanie
cestovného a sankcií sú vysoké. Možno prisvedčiť navrhovateľovi, že žalovaný mohol predísť vzniku
ďalších trov potom čo ho žalobca vyzval na zaplatenie pohľadávky mimosúdne. Keď však pohľadávka

žalobcu nebola uhradená, trovy súvisiace so zaplatením súdneho poplatku správne súd prvého stupňa
považoval za účelne vynaložené trovy konania. Zníženie týchto trov ani s použitím ust.§ 150 ods.2 O.s.p.
neprichádza do úvahy, pretože bez zaplatenia súdneho poplatku bolo by konanie zastavené.

Predmetom odvolacieho konania nie je zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur, ktoré boli
priznané, ale tieto sú súčasťou trov konania, preto sú odvolacím súdom spomínané.

Odvolací súd však nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že jediným účelným nákladom,
ktorý žalobcovi v konaní vznikol je zaplatený súdny poplatok. Aj keď ide skutočne o vec typovo veľmi
jednoduchú po skutkovej i právnej stránke a tieto nároky žalobca uplatňuje vzorovým návrhom, v
ktorom sa menia iba identifikačné údaje žalovaného, dátum jazdy bez platného cestovného lístka a
číslo dokladu o prepravnej kontrole a výška dlhu, tak ako to uvádza súd prvého stupňa v dôvodoch

svojho rozhodnutia, teda pracnosť jednotlivých úkonov je značne znížená, odvolací súd má za to, že aj
takýto návrh si vyžaduje primeranú časovú náročnosť. Advokát je povinný venovať kontrole správnosti
a úplnosti podania určitý čas. Preto odvolací súd mal za to, že voči pohľadávke z cestovného možno
považovať za primerané trovy právneho zastúpenia vo výške 48,82 Eur.

Preto odvolací súd podľa ust.§ 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti,

t.j. vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo
výške 16,50 Eur zaplatený súdny poplatok a 48,82 Eur trovy právneho zastúpenia na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Ernesta Vokála, advokáta do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia v podobných veciach
(napríklad 5Co/1/2010 a 5Co/242/2014).O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že ide o návrhové konanie (§ 151
O.s.p.) a úspešný žalobca ani neúspešný žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.