Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 4, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 15Er/656/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610214509
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Husárová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7610214509.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Viera
Uhríková, Exekútorský úrad Košice, Letná 40, EX 1197/2010 na návrh oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36432105 právne zastúpený advokátskou
kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava proti povinnému: O. S., J.. XX.X.XXXX, K.
K. X, X.Č. o vymoženie 671,95 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúcie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 7.10.2010 poverenie na
vykonanie exekúcie pre vymoženie 671,95 eur s príslušenstvom.
Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn.: WHA0110179 zo dňa 16.6.2010.
OprávnenýpredložilsúduZmluvuoúvereuzavretúmedziPoštováBankaa.s.apovinnýmvzmyslektorej

bol povinnému poskytnutý úver 30.000,- Sk ktorý mal splácať v 60 mesačných splátkach po 925 Sk.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS na účely tejto smernice:
a) nekalé podmienky znamenaj zmluvné podmienky definované v článku 3;

b) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s
cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu
c) predajca alebo dodávateľov znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Prílohaobsahujeindikatívnyanevyčerpávajúcizoznampodmienok,ktorésamôžupovažovaťzanekalé.

Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.

Exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe Zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle vyššie citovanej smernice, a to podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS. Nemožno

opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe
Zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským aj podľa ust. § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.
Súčasťou úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, je aj rozhodcovská
doložka. Túto rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou všeobecných obchodných podmienok
oprávneného. Je zrejme, že podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť.
Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku

za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.

Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Poukazujúc na
uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle citovanej smernice.

Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS má považovať
za kogentné ustanovenie (napr. bod 51 rozsudku Asturcom) a ochranu na dosiahnutie jeho účinku

treba považovať za ochranu na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia
C-76/10), teda pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať.

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany
spotrebiteľa“.

Na posúdenie skutočností, či plnenie z exekučného titulu neodporuje dobrým mravom alebo či
nejde o právom nedovolené plnenie podrobil súd ex offo kontrole rozhodcovskú doložku. Posúdenie
rozhodcovskej doložky je pritom v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pretože bez platnej
rozhodcovskej doložky nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým je

rozhodcovský rozsudok. Z obsahu spisu vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú
zmluvné dojednania, pričom podľa článku 11.2 OP všetky spory budú riešené pred rozhodcom v
rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluve.

Súd na základe uvedených skutočností zastáva názor, že rozhodcovská doložka predstavuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. Pri výklade
obsahu spotrebiteľských zmlúv sa pritom vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
(ustanovenie § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka).

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v

budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Takéto
dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených čl. 46 ods.1 a
nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh

na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. V danom prípade nemali povinní ako
spotrebitelia ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení v
rozhodcovskej doložke. V prípade nemožnosti ujať sa funkcie rozhodcu, spočíva výber rozhodcu na
oprávnenom ako veriteľovi.

Ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú
za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená
v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou. Súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných
obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu,
aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle citovanej smernice neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom

prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko
jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ
ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie

povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným
právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne
presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na
právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda
o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie

výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie
vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany,
aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou

smernicou. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského nálezu vyplýva absolútne opomenul
aplikovanie európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodca veľmi starostlivo posúdil
postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu
slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský nález rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú
súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s citovanou smernicou, súd v konečnom
dôsledku nemal inú možnosť ako exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a exekúciu zastaviť.

Podľa§200ods.2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostiaksúdrozhodne

o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením v prípade ak si účastníci konania budú nárok
na priznanie trov exekúcie uplatňovať.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.