Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/852/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812209740
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812209740.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov: 1/ Y. Y., bytom J. L. F. XXX/XX, T., 2/ C. Q., bytom
H. XXX/XX, T., obaja právne zastúpený JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom so sídlom Bojnická cesta 7,
Prievidza, proti odporcom: 1/ E. U., bytom L. XXX/X, A. V., právne zastúpená JUDr. Dašou Taschovou,
advokátkou so sídlom Hodžu 14/1, Prievidza, 2/ E. Y., bytom U. 17, T., 3/ Y.K., bytom Na T. 337/79, V.
pod U., 4/ X. H., bytom Q. 12/11, W., 5/ U. Y., bytom Z. na Q. XX/9, V. pod U., 6/ E. Y., bytom U. 7, W., 7/

RNDr. T. A., bytom C. XXXX/XX, M., 8/ T. A., bytom U. XXXX/X, M., o určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva po neb. E. Y., na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č.k. 10C/84/2012-67 zo dňa 31. júla 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania m e
n í tak, že odporkyňa 1/ j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 576,10 Eur a náhradu iných trov konania vo výške 99,50 Eur, k rukám právneho

zástupcu navrhovateľov 1/ a 2/ advokáta JUDr. Igora Gažíka, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľom 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosti zapísané v KN, na LV
č. 63, katastrálne územie Zemianske Kostoľany ako parc. č. 420 - trvalé trávnaté porasty o výmere
3889 m2, parc. č. 422 - záhrady o výmere 176 m2, parc. č. 423 - záhrady o výmere 119 m2, patria do

dedičstva po nebohej Anastázii Mendelovej, nar. 17.01.1902, zomrelej dňa 29.01.1991. Odporkyňu 1/
zaviazal povinnosťou nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy konania v sume 99,50 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Rozsudok po právnej stránke odôvodnil ust. § 19 ods. 1, § 20, § 39 ods. 2, § 40
ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku, ako aj ust. § 167 ods. 2, § 156 ods. 3 a § 150 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). V časti odôvodnenia rozhodnutia o trovách konania konštatoval, že
navrhovatelia mali v konaní úspech, na základe čoho by im patrilo podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. právo

na náhradu trov konania v plnej výške, ktoré právny zástupca vyčíslil sumou 4.181,60 Eur s DPH. Na
trovách konania však navrhovateľom priznal iba zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 99,50 Eur.
Trovy právneho zastúpenia im nepriznal dôvodiac, že v predchádzajúcom konaní vedenom na súde
prvého stupňa pod sp. zn. 5C/72/2008 sa navrhovateľ 1/ neúspešne domáhal voči odporcom 1/ a 2/
určenia, že nehnuteľnosti zapísané v KN, na LV č. 63, k. ú. Zemianske Kostoľany, ktoré boli predmetom
tohto konania, patria do dedičstva po jeho nebohom otcovi Mariánovi Mendelovi v spoluvlastníckom

podiele 6/7-in, eventuálne, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. Anastázii Mendelovej.
Zdôraznil, že vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 5C/72/2008-111 zo
dňa 09.03.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 5Co/95/2011-139 zo
dňa 07.02.2012 tak, že konanie o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb.
Anastázii Mendelovej, bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu a vo zvyšku bol návrh zamietnutý z
procesných dôvodov, pretože účastníkmi súdneho konania neboli všetci dedičia. Za dôvod nepriznania

trov právneho zastúpenia navrhovateľom označil zároveň skutočnosť, že k pochybeniu v dedičskomkonaní po neb. E. Y., vedenom pod sp. zn. D 1290/91 vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným v
KN, na LV č. 63 ako parc. č. 420, 422 a 423 došlo v dôsledku procesných vád spôsobených štátnym
notárstvom pri prejednaní dedičstva, nie zavinením účastníkov dedičského konania. Napokon trovy

právneho zastúpenia navrhovateľom nepriznal aj z dôvodu, že odporcovia 1/, 2/ a 6/ sú starobnými
dôchodcami, ktorých jediným zdrojom príjmu je starobný dôchodok a odporcovia 3/, 4/, 5/, 7/ a 8/ sú
právni nástupcovia po pôvodných dedičoch v dedičskom konaní sp. zn. D 1290/91, ktorí do súdneho
sporu s navrhovateľmi vstúpili len z procesných dôvodov, po smrti svojich právnych predchodcov, ktorí
sa svojich dedičských podielov vzdali v prospech odporkyne 1/. Vychádzal z toho, že svojím správaním

títo odporcovia nespôsobili podanie žaloby a platenie trov konania by voči nim bolo podľa jeho názoru
nespravodlivé.Knáhradetrovkonaniavsume99,50Eurzaviazalvýlučneodporkyňu1/,ktoránadobudla
v dedičskom konaní sp. zn. D 1290/91 podiel vo výške 6/7 na nehnuteľnostiach zapísaných KN, na
LV č. 63, k. ú. Zemianske Kostoľany a s navrhovateľmi nebola ochotná vec vyriešiť mimosúdne. Na
záver skonštatoval, že vo vyššie uvádzaných okolnostiach videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie trov konania navrhovateľom v plnej výške.

Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania,
podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Mali za to, že konanie vedené pod sp. zn.
5C/72/2008 nemá žiaden súvis s týmto konaním, nakoľko každé konanie je samostatné čo sa týka
náhrad trov konania, o to viac, že v uvedenom konaní bola priznaná náhrada trov konania úspešným
odporcom, ktorú musel znášať navrhovateľ 1/. Považovali za nespravodlivé postupovať jednostranne

v prospech odporcov tak, že ak uspejú trovy sa im priznajú a ak neuspejú trovy sa nikomu nepriznajú.
Zdôraznili, že pôvodné dedičské konanie prebiehalo na Okresnom súde Prievidza a jeho trovy boli
zavinené odporcami, ktorí nesúhlasili s názorom vysloveným okresným súdom v rozsudku. Ďalej uviedli,
že to, že odporcovia 1/, 2/ a 6/ sú starobnými dôchodcami, nemá vplyv na priznanie trov konania,
pričom od odporcu 2/ trovy konania ani nežiadali z dôvodu, že on s návrhom súhlasil a bol ochotný vec

vyriešiťmimosúdnehosporu.Podľaichnázoruiprinízkomdôchodkubyboliodporcoviaschopnísplácať
čiastku v pomere 1/7 nehovoriac o tom, že súd prvého stupňa majetkové pomery na strane odporcov
nezisťoval. Právny názor súdu prvého stupňa o vstupe právnych nástupcov do konania z procesných
dôvodov považovali za nesprávny akcentujúc, že právni nástupcovia vstupujú do práv svojich právnych
predchodcov a mali možnosť tak isto ako s tým súhlasil odporca 2/ sa dohodnúť. Oni však jednoznačne

zastávali odmietavý postoj a prikláňali sa k postoju odporkyne 1/, teda z ich strany nebola žiadna
ochota dohodnúť sa napriek písomnej výzve. Súdu prvého stupňa vytýkali, že postupoval nespravodlivo,
keď úspešným navrhovateľom bez preukázaného dôvodu, len na základe subjektívnych názorov, trovy
konania v podstate nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku im vyplynulo, že súd prvého stupňa použil všetky
argumenty, ktoré mal k dispozícii bez ohľadu na to, že svedčia práve pre priznanie trov a nie opaku.

Rozhodnutie považovali za rozporné s ustálenou súdnou praxou a v napadnutej časti ho označili za
veľmi nespravodlivé a diskriminujúce. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti vo výroku o trovách konania zmenil a vyhovel návrhu navrhovateľov na priznanie
náhrady trov konania v celom rozsahu.

K odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ sa písomne vyjadrili odporcovia 3/, 4 a 5/. Zdôraznili, že nemenia

rozhodnutie ich nebohého otca U. Y., ktorý sa vzdal svojho dedičstva po jeho nebohej matke E. Y., zomr.
dňa XX.XX.XXXX, v prospech E. U., ktorá ju doopatrovala. Uviedli, že jej to dal ako vďaku za mamu,
pričom nejde o žiadnu zaujatosť voči navrhovateľovi M. Y. a spol. Ďalej konštatovali, že všetci súrodenci
okrem E. Y. sa vzdali dedičstva v prospech A. U. po vzájomnej dohode s tým, že odporcovia 3/, 4/ a 5/
tento spor medzi E. U. a Y. Y. nevyvolali. Za to, že navrhovateľ našiel nejakú nezrovnalosť v notárskej

zápisnici, nemôžu a preto nemajú čo platiť súdne trovy. Mali totiž za to, že súdne spory by mal zaplatiť
ten, kto ich vyvolal.

Kodvolaniunavrhovateľov1/a2/sazároveňpísomnevyjadrilodporca2/,ktorýpovažovaltrovypriznané
navrhovateľom vo výške 99,50 Eur za nedostačujúce. Poukázal na to, že on sám s návrhom súhlasil
a nie je mu jasné, prečo by nemal jeho synovec dostať náhradu trov konania o to viac, že súdny spor

nebol ním vyvolaný. Na záver uviedol, že ak by s návrhom súhlasili všetci odporcovia, ku konaniu by
nedošlo a trovy by nevznikli.K odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ sa napokon písomne vyjadrila i odporkyňa 1/, ktorá sa stotožnila
s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti priznanej náhrady trov konania aj s jeho odôvodnením.
Ako dôvody hodné osobitného zreteľa uviedla v prvom rade skutočnosť, že spor bol vyvolaný chybou

spôsobenou Štátnym notárstvom, ktorého pochybenie videla v tom, že konajúci notár prejednával
dedičstvo v čase, keď nemal k dispozícii doklady preukazujúce vlastnícke právo poručiteľky k
nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dedičského konania, teda neustálil súpis majetku poručiteľky
riadne. Poukázala na to, že notár v rozpore s dedičskou dohodou do písomného vyhotovenia dedičského
rozhodnutia zaradil aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. 63 ako parc. č. 420, 422 a 423, pričom z

neznámych dôvodov k domu so súp. č. 377 priradil aj parc. č. 421, o ktorej taktiež nebola uzavretá
žiadna dohoda a predsa sa stala v podiele 6/7-ín vlastníctvom právneho predchodcu navrhovateľov.
Z toho vyplynulo, že odporkyňa 1/ sa vzdala svojho podielu 5/7-ín na rodinnom dome so súp. č. 377
v prospech svojho brata - právneho predchodcu navrhovateľov s tým, že ona sa stane vlastníčkou
6/7-ín všetkých nehnuteľností zapísaných na LV č. 63, t.j. parc. č. 420, 421, 422 a 423. V zmysle
rozhodnutia prvostupňového súdu tak odporkyňa bude ukrátená o podiel 1/8 na nehnuteľnostiach,

ktoré nadobudla po dohode s neb. bratom Y. Y. na prejednaní dedičstva po neb. E., keď tento v
zmysle dohody nadobudol podiel 6/7-ín na rodinnom doma a z neznámych dôvodov aj na parc. č.
421. Túto situáciu a najmä pochybenie notára využil navrhovateľ 1/, ktorý rodinný dom so súp. č.
377 na parc. č. 421 a parc. č. 421 predal tretej osobe, čím získal majetkový prospech aj z podielu,
ktorého sa odporkyňa vzdala v prospech jeho právneho predchodcu a vo svojom ziskuchtivom konaní

pristúpil aj k vymáhaniu podielu na parcelách, ktoré sa mali stať v zmysle dohody dedičov vlastníctvom
odporkyne 2/. Preto dospela k záveru, že za skutočnosť hodnú osobitného zreteľa treba považovať
najmä to, že k sporu došlo nie zavinením odporov, ale pochybením štátneho notárstva. Ďalej poukázala
na skutočnosť, že je poberateľkou len nízkeho starobného dôchodku, ktorého výšku ovplyvnila aj
skutočnosť, že v posledných rokoch života svojej matky jej poskytovala celodennú starostlivosť a musela

predčasne skončiť pracovný pomer, resp. pracovať na skrátený pracovný úväzok. Rovnako poukázala
na prípadný nepomer zvýhodnenia navrhovateľov pri priznaní náhrady trov konania voči odporkyni 1/,
keď navrhovatelia získali z nehnuteľností, ktorých sa odporkyňa vzdala, majetkový prospech. Vyjadrila
preto presvedčenie, že je namieste hľadať spravodlivú rovnováhu medzi postavením, v akom sa
jednotliví účastníci konania nachádzajú a najmä nájsť príčinu vedenia súdneho sporu. Pre prípad, že by

sa odvolací súd nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, doplnila, že uplatnené trovy právneho
zastúpenia sa javia ako neprimerané tak predmetu sporu, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle
ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v
peniazoch, čo je 60,07 Eur. Vychádzajúc z uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie

súdu prvého stupňa potvrdil.

Odporcovia 6/, 7/ a 8/ sa k odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ je dôvodné a
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania je potrebné zmeniť

podľa ust. § 220 O.s.p., a to z nasledujúcich dôvodov:

Odvolaním navrhovateľov 1/ a 2/ bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý iba vo výroku o
náhrade trov konania, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozsudku a
rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknutý.

Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 30.05.2012 sa
navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ vydať nehnuteľnosti zapísané na
LV č. 63, kat. úz. Zemianske Kostoľany, okres Prievidza, obec Zemianske Kostoľany, ako pozemky CKN
parc. č. 420 - trvalé trávnaté porasty o výmere 3.889 m2, CKN parc. č. 422 - záhrada o výmere 176 m2,
CKN parc. č. 423 - záhrada o výmere 119 m2 do dedičstva po nebohej E. Mendelovej, nar. 17.01.1902

a zomr. dňa 29.01.1991, naposledy bytom Zemianske Kostoľany. Zároveň sa navrhovatelia 1/ a 2/ voči
odporkyni 1/ domáhali náhrady trov konania. O tomto návrhu rozhodol súd prvého stupňa meritórnerozsudkom č. k. 10C/84/2012-67 zo dňa 31. júla 2014, ktorým určil, že nehnuteľnosti zapísané v KN, na
LV č. 63, katastrálne územie Zemianske Kostoľany ako parc. č. 420 - trvalé trávnaté porasty o výmere
3.889 m2, parc. č. 422 - záhrady o výmere 176 m2 , parc. č. 423 - záhrady o výmere 119 m2, patria do

dedičstvaponebohejAnastáziiMendelovej,nar.17.01.1902,zomrelejdňa29.01.1991.Druhýmvýrokom
rozsudku, ktorý odvolaním napadli navrhovatelia 1/ a 2/, bola odporkyni 1/ uložená povinnosť nahradiť
navrhovateľom 1/a 2/ trovy konania v sume 99,50 Eur na účet ich právneho zástupcu do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Za danej procesnej situácie dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že v preskúmavanej veci

je pri rozhodovaní o trovách konania na mieste aplikácia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kedy vychádzajúc zo
zásady úspechu vo veci prislúcha právo na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo
bránenieprávatomuúčastníkovi,ktorývovecidosiaholprocesnýúspech.Sprihliadnutímnapetitnávrhu
na začatie konania a charakter meritórnej časti napadnutého rozsudku, ktorá nebola napadnutá riadnym
opravným prostriedkom a medzitým už nadobudla právoplatnosť, treba za úspešných účastníkov
konania nepochybne považovať navrhovateľov 1/ a 2/, a naopak za neúspešných účastníkov odporcov

1/ až 8/.

Podľa ust. § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam

jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o
výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých
okolnostíkonkrétnejveci.Priskúmaníexistenciepodmienokhodnýchosobitnéhozreteľatrebaprihliadať
v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a
je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť

aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z
hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde,
postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (R 82/2006, R 66/1995).

Po preskúmaní veci odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade
sú pri rozhodovaní o náhrade trov v konaní úspešných navrhovateľov 1/ a 2/ zároveň splnené zákonné

podmienky aj na aplikáciu vyššie citovaného ust. § 150 ods. 1 O.s.p., a to vzhľadom k existencii dôvodov
hodných osobitného zreteľa, ktoré však odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa identifikoval
výlučne vo väzbe na osobitosť predmetu konania, teda nie charakter majetkových pomerov vybraných
odporcov, ktoré na tento účel nebolo možné považovať za dostatočne a spoľahlivo preukázané. Okrem
toho odvolací súd zdôrazňuje, že predpoklady na aplikáciu vyššie citovaného ustanovenia, rezultujúcu

do nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia procesne úspešným navrhovateľom 1/ a 2/, nebolo
možné považovať za naplnené v prípade všetkých účastníkov konania vystupujúcich na strane odporcu.
V tejto súvislosti vzal odvolací súd na zreteľ jednotlivé špecifiká samotného predmetu konania, v
ktorom sa navrhovatelia 1/ a 2/ voči odporcom pôvodne označeným 1/ až 6/ domáhali určenia, že
špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, pričom išlo o nehnuteľnosti, ktoré mal

podľa pôvodnej dedičskej dohody v podiele 6/7-ín zdediť právny predchodca navrhovateľov 1/ a 2/ a
ktorých vlastníčkou sa v uvedenom podiele v konečnom dôsledku stala odporkyňa 1/. Tieto skutočnosti
odôvodňujú modifikované posudzovanie jej procesného postavenia na účely rozhodnutia o náhrade
trov konania v porovnaní s ostatnými účastníkmi konania vystupujúcimi na strane odporcu, keďže
odporkyňa 1/ ako jediná mala z chybného dedičského rozhodnutia na úkor právneho predchodcu

navrhovateľov1/a2/majetkovýprospechatentovlastníckystavnezodpovedajúciskutočnejvôlidedičov
prezentovanej v dedičskom konaní po poručiteľke sa snažila zachovať aj pomocou účelových tvrdení,
keď na jednej strane v zápisnici o výsluchu zo dňa 19.10.1999 v dedičskom konaní vedenom na
súde prvého stupňa pod sp. zn. D 272/94 pripustila, že predpokladala, že sporné nehnuteľnosti tvoria
jednu parcelu patriacu k domu a že vtedy naozaj povedala, že ich necháva svojmu bratovi (právnemu

predchodcovi navrhovateľov 1/ a 2/ - pozn. odvolacieho súdu), na druhej strane v tomto konaní trvala
na nespochybniteľnosti a nezmeniteľnosti pôvodného dedičského rozhodnutia, obsahovo rozporného sdohodou dedičov. Postoj odporkyne 1/ sa tak v konaní zásadne odlišoval od postoja ostatných odporcov,
ktorí buď súhlasili s podaným návrhom (odporca 2/), alebo bez jeho rozporovania zo skutkového a
právneho hľadiska z procesnej opatrnosti a z pozície právnych nástupcov po pôvodných účastníkoch

dedičskej dohody preferovali dedičské konanie po poručiteľke opätovne neotvárať (odporcovia 3/ až
5/, 7/ a 8/), prípadne sa zo zdravotných dôvodov nezúčastnili ani jedného z nariadených pojednávaní
(odporkyňa 6/).

Vyššie uvedené skutočnosti spočívajúce v osobitnom charaktere predmetu konania odvolací súd vo
svojom súhrne kvalifikoval ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a

berúc do úvahy konkrétnosti preskúmavanej veci, predovšetkým postoja účastníkov v konaní, považoval
za primerané zaviazať povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania procesne úspešných navrhovateľov
1/ a 2/ výlučne odporkyňu 1/ a ostatným odporcom 2/ až 8/ pre dôvody hodné osobitného takúto
povinnosť neuložiť. Tento záver zároveň korešponduje so spôsobom uplatnenia práva na náhradu
trov konania navrhovateľov 1/ a 2/ v rámci návrhu na začatie konania zo dňa 30.05.2012, v ktorom
navrhli uložiť povinnosť na náhradu trov konania výlučne odporkyni 1/, okrem toho sa javí ako

spravodlivý aj pri zohľadnení skutočnosti, že v predchádzajúcom konaní vedenom na súde prvého
stupňa pod sp. zn. 5C/72/2008 po čiastočnom zastavení konania a zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti
z procesných dôvodov bola navrhovateľovi 1/ rozsudkom č.k. 5C/72/2008-111 zo dňa 09.03.2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/95/2011-139 zo dňa 07.02.2012 uložená
povinnosť zaplatiť odporkyni 1/ náhradu trov právneho zastúpenia. V zmysle uvedeného potom odvolací

súd vychádzajúc z ust. § 220 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p. zmenil napadnutý
výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania a zaviazal odporkyňu 1/ k povinnosti zaplatiť
navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a iných trov
konania titulom zaplateného súdneho poplatku.

Na rozdiel od navrhovateľov 1/ a 2/ však odvolací súd pristúpil k stanoveniu výšky tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z.), t.j. na úrovni jednej trinástiny
výpočtového základu. V danej súvislosti poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že pri vyrubení súdneho
poplatkuzanávrhvsporeourčenievlastníckehoprávakveci,čomožnoobdobneaplikovaťajnakonania

o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, zákonná úprava pôvodne upustila od jeho
určenia podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov percentuálnou sadzbou zo základu,
ktorým bola hodnota danej veci, a počnúc od 01.07.2007 stanovila súdny poplatok za predmetný
návrh pevnou sumou podľa písmena b) danej položky sadzobníka (viď spoločná poznámka č. 1 k
položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov v znení pred a po novele zákona o súdnych poplatkoch

č. 273/2007 Z. z. ). Konanie o
určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej, prípadne nehnuteľnej veci (obdobne aj konanie o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi) bolo preto z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku
z návrhu sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na hodnotu predmetu, ku ktorému
sa má určiť vlastnícke právo, pričom takýto súdny poplatok v jednotnej výške 99,50 Eur zaplatili aj

navrhovatelia 1/ a 2/ v preskúmavanej veci, ktorí si poplatkovú povinnosť za podanie návrhu na začatie
konania splnili už v štádiu iniciácie konania formou kolkových známok (č.l. 1), na základe čoho tak súd
prvého stupňa vychádzal z predpokladu zaplateného súdneho poplatku. Podľa názoru odvolacieho súdu
je preto potrebné aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb
v tomto prípade aplikovať rovnaký princíp a pri stanovení základu tarifnej odmeny vychádzať zo sadzby

stanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou veci, teda podľa spomínaného ust. § 11 ods. 1 písm.
a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ,
v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina
výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno
zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Ak by totiž navrhovatelia 1/ a 2/ skutočne žiadali priznať náhradu

trov právneho zastúpenia z nimi uvádzaného základu vo výške 20.920,- Eur ako "hodnoty veci", ktorú
naviac nemožno na procesné účely rozhodnutia o náhrade trov konania považovať za dostatočne
podloženú a hodnoverne preukázanú, museli by namiesto sumy 99,50 Eur zaplatiť na poplatkovej
povinnosti sumu 1.255,20 Eur, zodpovedajúcu šiestim percentám z uvádzanej hodnoty dotknutých
pozemkov (podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov - prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov).Výpočet trov právneho zastúpenia, pozostávajúcich z odmeny advokáta a náhrad jeho hotových
výdavkov,saspravujevyhláškouč.655/2004Z.z., platnou a účinnou v čase realizácie jednotlivých úkonov, ktorá otázku možnosti

určenia hodnoty sporu v prípade konania o určenie vlastníckeho práva k veci (obdobne o určenie,
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva) osobitne neriešila, pričom zmenu v tomto smere priniesla
novela predmetnej vyhlášky č. 184/2013, a to až s účinnosťou od 01.07.2013, ktorá do ust. §
10 ods. 2 doplnila, že za tarifnú hodnotu za považuje aj hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa
vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. V zmysle ustálenej súdnej praxe,

ako aj rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, sa však základ pre výpočet
trov právneho zastúpenia určuje na základe rovnakých kritérií ako základ pre výpočet súdneho
poplatku vyrubovaného vo veci. Takýto postup reflektuje požiadavku zachovania jednotného základu
pre všetky druhy trov konania, ktorých výška sa odvíja od hodnoty sporu. Preto pri výpočte trov
právneho zastúpenia treba v preskúmavanej veci vychádzať zo základu tarifnej odmeny podľa ust. §
11 ods. 1 vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. , v režime
ktorej vo všeobecnosti platí, že odmena advokáta za zastupovanie v konaní podľa ust. § 80 písm. c)
O.s.p. sa určuje podľa ust. § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky, pretože hodnotu takejto veci alebo práva nie
je možné vyjadriť v peniazoch (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 8/2009 zo dňa
29. júla 2010, prípadne rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/11/2009 a 1Cdo/222/2009).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zmeneným výrokom rozsudku súdu prvého stupňa
zaviazal procesne neúspešnú odporkyňu 1/ zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov právneho
zastúpenia v zmysle ust. § 220 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v celkovej výške 576,10 Eur vrátane
DPH a náhradu iných trov konania titulom súdneho poplatku zaplateného formou kolkových známok v
sume 99,50 Eur. Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva výlučne z tarifnej odmeny za

celkovo 7 úkonov právnej služby uskutočnených v rokoch 2012 až 2014, a to vo výške jednej trinástiny
výpočtového základu pre príslušný rok, keďže navrhovatelia 1/ a 2/ si náhradu cestovných nákladov
ani náhradu za stratu času neuplatnili. Náhrada trov právneho zastúpenia v súvislosti s odmenou za
jednotlivé spoločné úkony právnej služby pri zastupovaní dvoch osôb bola navrhovateľom 1/ a 2/ pri
zohľadnení ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznaná v sume 2 x 58,69 Eur za úkony v roku

2012, 1 x 60,07 Eur za úkon v roku 2013 a 2 x (2 x 61,85 Eur) za úkony v roku 2014 podľa ust. § 11 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to za nasledujúce spoločné úkony právnej služby: prevzatie a príprava
zastúpenia podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky; podanie návrhu na súd zo dňa 30.05.2012 podľa
ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky; vyjadrenie navrhovateľov 1/ a 2/ k vyjadreniu odporkyne 1/ zo dňa
14.10.2013 podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky; 2 x účasť na pojednávaní dňa 23.01.2014 a 2 x

účasť na pojednávaní dňa 31.07.2014 podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky (vzhľadom k tomu, že
obe pojednávania trvali viac ako 2 hodiny), a to zakaždým spolu s príslušným režijným paušálom podľa
ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 2 x 7,63 Eur, 1 x 7,81 Eur a 2 x (2 x 8,04 Eur), t.j.
spolu v sume 576,10 Eur vrátane DPH s poukazom na ust. § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (/2 x
58,69 Eur/ + /2 x 7,63 Eur/ + /1 x 60,07 Eur/ + /1 x 7,81 Eur/ + /4 x 61,85 Eur/ + /4 x 8,04 Eur/ x 1,2 DPH).

Odvolací súd tak nepovažoval za dôvodné priznať navrhovateľom 1/ a 2/ uplatnenú náhradu trov
právneho zastúpenia aj za úkon právnej služby zo dňa 12.06.2012 označený ako "Návrh na začatie
konania - upresnenie okruhu odporcov", nakoľko vymedzenie správneho okruhu žalovaných účastníkov
konania je v sporovom konaní už pri jeho iniciácii nepochybne povinnosťou navrhovateľov, obzvlášť
v prípade, ak sú zastúpení advokátom. Rovnako nebola navrhovateľom 1/ a 2/ priznaná uplatnená

náhrada trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby zo dňa 14.06.2012 označený ako "Výzva k
vyjadreniu - list protistranám 6x", nakoľko v spise sa žiadny doklad preukazujúci vykonanie takéhoto
úkonu nenachádza, pričom skutočnosť, že k realizácii spomínaného úkonu malo dôjsť už v desiaty deň
po doručení návrhu na začatie konania na súd prvého stupňa, ktorému prislúcha vykonanie procesných
opatrení potrebných na prípravu pojednávania, do značnej miery spochybňuje naplnenie nevyhnutného

predpokladu o účelnosti trov vynaložených v súvislosti s daným úkonom právnej služby.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a ust. § 151 ods. 2 O.s.p., kedy by procesne úspešným navrhovateľom 1/ a 2/ vočineúspešnej odporkyni 1/ prislúchala náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si však navrhovatelia
1/ a 2/ náhradu trov právneho zastúpenia neuplatnili a iné trovy odvolacieho konania im zo spisu
nevyplývajú, odvolací súd navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .