Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/57/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010037
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115010037.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu
JUDr. Petra Tótha a JUDr. Patrika Príbelského v trestnej veci proti odsúdenému A. C., nar. XX.XX.XXXX
v S. C., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
06. mája 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín,
sp. zn. 1Pp/3/2015 zo dňa 18.02.2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného A. C.

z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. 1Pp/3/2015 zo dňa 18.02.2015 podľa § 415 ods.1
Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods.1, ods.2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného
A. C. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Žilina sp. zn.: 35T/46/2013 zo dňa 05.04.2013 pre trestný čin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §
172 ods.1 písm. c), d) Trestného zákona, v trvaní 3 roky so zaradením do ústavu so stredným stupňom
stráženia.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť
odsúdený. Sťažnosť bližšie nezdôvodnil.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí na základe podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Trenčín napadnutým unesením zamietol návrh
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, tak ako je vyššie uvedené.

Odsúdený začal trest vykonávať dňom 15.12.2012 a jeho koniec je určený na 15.12.2015. Lehotu na
podmienečné prepustenie splnil 15.12.2014. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas doterajšieho
výkonu trestu odňatia slobody je na požadovanej úrovni. Pokyny príslušníkov ZVJS rešpektuje, jeho
správanie je v súlade s ústavným poriadkom. Bol 2 krát disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný
nebol. Odsúdený si plní svoje povinnosti, i stanovené ciele a úlohy programu zaobchádzania. K trestnej
činnosti zaujíma kritický postoj. Resocializačná prognóza je menej priaznivá na základe stredného rizika
sociálneho zlyhania. V minulosti bol 14 krát súdne trestaný v priebehu rokov 1999 až 2013, vrátane
aktuálneho odsúdenia, a to prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. V roku 2005 bol z výkonu testu
odňatia slobody podmienečne prepustený, pričom sa osvedčil. Odsúdený len čiastočne preukazuje

splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, pričom riaditeľ ústavu jeho podmienečné prepustenie
odporúča s dohľadom.

Okresný súd Trenčín v napadnutom uznesení uviedol, že u odsúdeného je síce splnená formálna
podmienka na podmienečné prepustenie, nie je však splnená podmienka materiálna v tej časti, v ktorej
sa vyžaduje dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode. Poukázal pritom na
hodnotenie ústavu z ktorého vyplynulo, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá na
základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Odsúdený má skúsenosť s užívaním omamných látok, v
jeho prípade absentuje legálne zamestnanie. Je špeciálnym recidivistom vo vzťahu k majetkovej trestnej
činnosti. U odsúdeného preto zatiaľ neexistuje dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v
súlade so zákonom, keď na verejnom zasadnutí žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie
nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností
návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľne
zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenia totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za
dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po
vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste
len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere
význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje
pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je
nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne
i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú
vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

V danom prípade z písomného hodnotenia i z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa na verejnom
zasadnutí vyplýva, že odsúdený získal dve odmeny. Jeho správanie je síce v súlade s ústavným
poriadkom, avšak podmienečné prepustenie sa navrhuje s dohľadom pre čiastočné preukazovanie
podmienok na takýto postup. Možno skonštatovať, že odsúdený je recidivistom, ani predchádzajúce
početné pobyty vo výkone trestu odňatia slobody na neho nemali prevýchovný vplyv. Dokonca potom,
čo bol v roku 2005 podmienečne prepustený (i keď sa osvedčil), sa zasa opakovane dostal do rozporu
so zákonom a vykonával i nepodmienečné tresty. Vo vzťahu k materiálnym podmienkam potrebným
na podmienečné prepustenie možno skonštatovať, že odsúdený ich zatiaľ neplní. Doterajším výkonom
trestu odňatia slobody síce nateraz preukazuje polepšenie, ale vzhľadom na trestnú minulosť, skúsenosť
s omamnými látkami a dlhšiu absenciu legálneho zamestnania zatiaľ nemožno od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život. Riziko recidívy je u odsúdeného zatiaľ vysoké.

Okresný súd preto postupoval správne, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zamietol, pre nesplnenie materiálnej podmienky. Svoje rozhodnutie pritom
náležite a fundovane zdôvodnil.

Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že odsúdený aktuálne nespĺňa
podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z vyššie uvedených dôvodov
preto krajský súd sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.
ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.