Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107218343
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6107218343.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 2269/18, 955 37 Topoľčany, IČO: 30 807 484,
proti povinnému: BIRSPOL, s.r.o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 336 939, pre
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 636,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/1684/2007-18 zo dňa 16.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v prvej výrokovej vete o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

O odvolaní oprávneného proti druhej výrokovej vete o povinnosti oprávneného uhradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie rozhodne okresný súd.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd prvou výrokovou vetou v zmysle § 57 ods. 1 písm. h, § 58 ods.

1/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok)
exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou súd v zmysle § 203 ods. 2/ Exekučného poriadku rozhodol,
že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,98 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
na vymoženie pohľadávky vo výške 636,06 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu- právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 700-1510271207-GC04/07 zo
dňa 25.05.2007. Poverením č. 5601 030794 zo dňa 14.09.2007 Okresný súd Banská Bystrica poveril
vykonanímexekúciesúdnehoexekútoraJUDr.BeatrixVargovú,ExekútorskýúradNitra.Dňa04.06.2013
bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku. Z obsahu podania súdneho exekútora a jeho príloh okresný súd zistil, že
u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinný nie je vlastníkom

nehnuteľností na území Slovenskej republiky, v auguste 2007 došlo k prevodu obchodného podielu a od
tejto doby spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť, v evidencii Sociálnej poisťovne sa nenachádza ako
zamestnávateľod18.08.2007,povinnýnaadreseuvedenejvobchodnomregistrinesídli,bolzistenýúčet
povinného v banke, bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v
banke, avšak sa nepodarilo vymôcť žiadne finančné prostriedky, povinný nie je vlastníkom ani držiteľom
motorového vozidla. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov

vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, resp. za daného stavu
by pokračovanie v exekúcii prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov, a to pre nemajetnosť povinného.
Ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Vzhľadom na
uvedené mal súd za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie
pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom
dôsledku zrejme znášal oprávnený, preto súd exekúciu zastavil. O trovách exekúcie potom súd rozhodol

v zmysle § 203 ods. 2/ Exekučného poriadku.Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súdny exekútor dal
podnet na zastavenie exekúcie po viac ako piatich rokoch a deviatich mesiacoch vedenia exekučného
konania a súd uvedenú skutočnosť nevzal do úvahy. Ďalej poukázal na ust. § 148 ods. 2/ zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho
právoplatnosti. V zmysle tohto ustanovenia je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov
povinného počas 10 ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu, a preto je
v budúcnosti ešte predpoklad, že by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo

spôsobov vykonávania exekúcie. Podľa oprávneného tiež súd pri skúmaní dôvodnosti zastavenia
exekúcie nevzal do úvahy skutočnosť, že sa exekučné konanie vedie voči právnickej osobe, ktorá je
v Obchodnom registri do dnešného dňa evidovaná ako aktívna, čo odôvodňuje predpoklad, vzniku
príjmu a majetku, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Vzhľadom na uvedené preto podľa oprávneného
súd pri zisťovaní dôvodnosti zastavenia exekúcie nedostatočne zistil skutkový stav veci. Oprávnený
tiež nesúhlasí s výškou trov exekúcie, nakoľko v sume 15,98 Eur, ktorá tvorí celkovo priznané trovy

exekúcie s DPH podľa § 196 Exekučného poriadku, je zahrnuté aj poštovné, ktoré je podľa § 28 zákona
o DPH oslobodené od dane s odkazom na § 3 zák. č. 507/2001 Z. z. o poštových službách. Na základe
uvedeného preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že súd postupoval správne, keď exekúciu

zastavil, pričom oprávnený neuviedol, ani ničím nepreukázal, že povinný má dostatok majetku na
uspokojenie pohľadávky. Exekútor je povinný prihliadať na hospodárnosť exekúcie a vykonávať svoju
činnosť tak, aby nenavyšoval oprávnenému trovy konania. Ďalšie pokračovanie v exekúcii je podľa
exekútora neúčelné, neefektívne a nehospodárne najmä ku vzťahu k oprávnenému. Podľa exekútora je
irelevantná námietka oprávneného, že súd nevzal do úvahy dĺžku trvania exekučného konania, keďže

exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti. Pokiaľ ide o prekluzívnu 10 ročnú lehotu, táto
uplynie v júli 2017 a zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti nebráni oprávnenému, aby v budúcnosti
podal nový návrh na začatie exekúcie, ak jeho domnienka o predpokladaných zmenách majetkových
pomerov v budúcnosti nastane. Povinný de iure existuje, ale de facto neexistuje od prevodu obchodného
podielu v roku 2007. Podľa výpisu z Obchodného registra povinný nemá v zbierke listín uloženú žiadnu

účtovnú závierku a v zmysle ust. § 68 ods. 6 písm. f/ Obchodného zákonníka súd na návrh štátneho
orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení
spoločnosti, ak spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za
najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe. Okresnú súd podľa exekútora rozhodol v súlade
s ust. § 154 O.s.p., podľa ktorého je pre rozhodnutie rozhodujúci stav v čase jeho vydania. Pokiaľ

ide o námietku oprávneného voči DPH na poštovnom, exekútor poukázal na zákon č. 348/2011 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii, ktorým bol v čl. III menený a doplnený Exekučný poriadok, podľa ktorého s
účinnosťou od 01.01.2012 sa podľa ust. § 196 Exekučného poriadku navyšujú už celé trovy exekúcie o
20 % DPH, a to vo všetkých exekučných konaniach začatých ako pred 01.01.2012, tak aj po 01.01.2012,
a to sa týka aj trov exekúcie priznávaných vo výroku uznesenia súdu pri zastavení exekúcie. Vzhľadom

na uvedené exekútor navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. §
212 ods. 1/ O.s.p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
uznesenie okresného súdu v prvej výrokovej vete o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 07.09.2007, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej veci. Následne
súdny exekútor podaním zo dňa 11.09.2007 požiadal Okresný súd Banská Bystrica o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu- rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka
Topoľčany, č. 700-1510271207-GC04/07 zo dňa 25.05.2007 a návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 636,06 Eur s príslušenstvom. Okresný súd vydal dňa
14.09.2007 pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 030794 *.Dňa 04.06.2013 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Následne okresný súd napadnutým rozhodnutím z vyššie
uvedených dôvodov exekúciu zastavil.

Podľaust.§57ods.1písm.h/Exekučnéhoporiadkuexekúciusúdzastaví,akmajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1/ Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdny exekútor vo veci zákonným
spôsobom vykonal šerenie majetkových a zárobkových pomerov povinného, pričom výsledky zisťovania
súdneho exekútora odvolací súd považoval za postačujúce na to, aby bola exekúcia zastavená pre
nemajetnosť povinného. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že šetrením súdneho
exekútora bolo zistené, že v auguste 2007 došlo k prevodu obchodného podielu a od tejto doby povinný,

ako právnická osoba nevykonáva žiadnu činnosť. Povinný na adrese jeho sídla uvedenej v Obchodnom
registri nesídli a jeho adresa je neznáma. Z vyjadrenie Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný bol
evidovaný ako zamestnávateľ v evidencii v registri Sociálnej poisťovne od 02.08.2004 do 15.08.2007,
pričom v súčasnosti nemá žiadnych zamestnancov. Z vyjadrenia Okresného riaditeľstva Policajného
zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Banskej Bystrici vyplýva, že povinný nie je vlastníkom, ani

držiteľom motorových vozidiel. Z lustrácie v Katastri nehnuteľností pre celé územie Slovenskej republiky
je zrejmé, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Ďalej bol zistený účet povinného v banke,
na ktorý bol následne vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu
v banke, avšak sa nepodarilo vymôcť žiadne finančné prostriedky. Vzhľadom na výsledky šetrenia mal
potom odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa za preukázané, že majetok povinného nepostačuje

ani na úhradu trov exekúcie.

K odvolacej námietke oprávneného, že u povinného je predpoklad zmeny majetkových pomerov, preto
oprávnený trvá na pokračovaní v exekúcii, odvolací súd uvádza, že túto nepovažoval za dôvodnú.
Právo oprávneného „disponovať“ so zastavením exekúcie by mohlo prevážiť nad okolnosťami zistenými

súdnym exekútorom len vtedy, ak by tvrdenia oprávneného mali reálny základ a v rozumnej miere
by bolo možné očakávať, že povinný nadobudne v budúcnosti majetok postačujúci na uspokojenie
pohľadávky oprávneného. Oprávnený však neoznačil žiadny majetok povinného podliehajúci exekúcii.
Taktiež námietku oprávneného, že podľa ust. § 148 ods. 2/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov možno právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vykonať najneskôr do

desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú,
pretože v tomto prípade došlo k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa ust. § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku, ktorú mal súd riadne preukázanú.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie v prvej výrokovej vete o zastavení

exekúcie podľa ustanovenia § 219 ods. 1/ O. s. p. potvrdil.

Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti druhej výrokovej vete o povinnosti oprávneného uhradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, o tomto odvolací súd nerozhodoval.

Podľa ust. § 374 ods. 4/ O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 202 ods. 2/ O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

Druhou výrokovou vetou súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h), § 203 ods. 2/ Exekučného poriadku rozhodol
o povinnosti oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,98 Eur.

Exekučný poriadok nepripúšťa možnosť podať proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolanie.Keďže odvolaním napadnuté uznesenie (proti ktorého druhej výrokovej vete inak odvolanie v súlade s
ustanovením § 202 ods. 2/ O. s. p. prípustné nie je) bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, uznesenie

obsahovalo správne poučenie o prípustnosti odvolania v lehote 15 dní. Podaním odvolania sa však
predmetné uznesenie v zmysle § 374 ods. 4/ O. s. p. v druhej výrokovej vete zrušuje a rozhodne o ňom
zákonný sudca.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.