Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314011038
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:4314011038.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu JUDr.
Petra Tótha a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti odsúdenému V. F., nar. XX.XX.XXXX
v N., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. marca 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1PP/6/2015 zo dňa 17.02.2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného V. F. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. 1PP/6/2015 zo dňa 17.02.2015 podľa § 415 ods.1
Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods.1, ods.2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného
V. F. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom

Okresného súdu Komárno sp. zn.: 3T/46/2014 zo dňa 24.07.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Nitre sp. zn.: 2To/79/2014 zo dňa 29.09.2014 pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods.1, ods.2 písm. b) Trestného zákona, v trvaní 16 mesiacov so zaradením do ústavu so
stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické a psychiatrické
liečenie ústavnou formou.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť
odsúdený V. F.. Sťažnosť bližšie nezdôvodnil.

Krajskýsúdnaneverejnomzasadnutínazákladepodanejsťažnostipodľa§192ods.1Tr.por.preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 1PP/6/2015 zo dňa
17.02.2015 podľa § 415 ods.1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods.1, ods.2 Trestného
zákona zamietol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn.: 3T/46/2014 zo dňa 24.07.2014
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 2To/79/2014 zo dňa 29.09.2014 pre trestný

čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Trestného zákona, v trvaní 16
mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné
protialkoholické a psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Odsúdený začal trest vykonávať dňom 29.09.2014 a jeho koniec je určený na 06.07.2015. Správanie
a vystupovanie odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nie je na požadovanej

úrovni. Má problémy pri komunikácii s odsúdenými a dostáva sa do verbálnych konfliktov. S
dodržiavaním ústavného poriadku vážnejší problém nemá. Disciplinárne odmenený ani potrestanýnebol. Odsúdený len čiastočne plní program zaobchádzania. Resocializačná prognóza je menej
priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. V minulosti bol 4 krát súdne trestaný v
priebehu rokov 1976 až 2014, vrátane aktuálneho odsúdenia, a to prevažne pre násilnú trestnú činnosť.

Odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, pričom riaditeľ
ústavu jeho podmienečné prepustenie neodporúča.

Okresný súd Trenčín v napadnutom uznesení uviedol, že u odsúdeného je síce splnená formálna
podmienka na podmienečné prepustenie, nie je však splnená podmienka materiálna v tej časti, v ktorej

sa vyžaduje dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode. Poukázal pritom na
hodnotenie ústavu z ktorého vyplynulo, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá na
základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Odsúdený bol viackrát uznaný za vinného zo spáchania
násilnej trestnej činnosti (verbálne násilie), vykonáva ústavnú liečbu, ktorej riadne absolvovanie môže
mať vplyv na zníženie rizika recidívy. Riziko recidívy je preto podľa súdu prvého stupňa zatiaľ príliš
vysoké. U odsúdeného preto neexistuje dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v
súlade so zákonom, keď na verejnom zasadnutí žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie

nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností
návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľne
zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenie totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za
dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po
vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste

len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere
význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje
pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je
nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne

i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú
vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

V danom prípade z písomného hodnotenia i z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa na verejnom
zasadnutí vyplýva, že odsúdený nezískal dosiaľ žiadnu odmenu, počas výkonu trestu sa dostáva do

verbálnych konfliktov s inými osobami. Len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné
prepustenie a prepustenie neodporúča ani riaditeľ ústavu. Možno skonštatovať, že odsúdený sa len
niekoľko mesiacov po výkone posledného trestu odňatia slobody dopustil trestnej činnosti formou
verbálnych vyhrážok, teda ani predchádzajúci pobyt vo výkone trestu odňatia slobody na neho nemal
prevýchovný vplyv. Vo vzťahu k materiálnym podmienkam potrebným na podmienečné prepustenie

možno skonštatovať, že odsúdený ich absolútne neplní. I keď súd prvého stupňa skonštatoval, že
odsúdený preukazuje polepšenie, krajský súd nemá splnenie ani tejto materiálnej podmienky za plne
preukázané. Doterajším výkonom trestu odňatia slobody zatiaľ nepreukázal polepšenie (konflikty s
odsúdenými, problémy s adaptáciou pri nástupe trestu) a nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život. Riziko recidívy je u odsúdeného zatiaľ značné.

Okresný súd preto postupoval správne, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zamietol, pre nesplnenie materiálnej podmienky. Svoje rozhodnutie pritom
náležite a fundovane zdôvodnil.

Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že odsúdený aktuálne nespĺňa
podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z vyššie uvedených dôvodov
preto krajský súd sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.
ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.