Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, July 4, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/455/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212224935
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212224935.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne O. banka A., a.s., so sídlom J., I. XX, IČO: 31 575
951, zast. Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o., zast. JUDr. P. Gunišom, konateľom
a advokátom so sídlom C. XX/B, K., T.: XX XXX XXX, proti žalovanému Mariánovi Krajňákovi, nar.
16.11.1975, naposledy bytom Hrebendová 30, Košice, zastúpeného opatrovníčkou Annou Nagyovou,
zamestnankyňou U. súdu C. II, v konaní o zaplatenie XX,XX € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku XXC XXX/XXXX-XX zo X.X.XXXX U. súdu C. II

r o z h o d o l :

J. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva a vo výroku o
trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

A. prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške XX,XX € spolu s
úrokmi z omeškania vo výške X,X % ročne zo sumy XX,XX € od X.X.XXXX do zaplatenia, trovy konania

za zaplatený súdny poplatok XX,XX € a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia
XX,XX €, do X dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva žalobu
zamietol.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca s pôvodným obchodným menom Dexia banka Slovensko
a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa X.X.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
istiny XX,XX € s prísl. z dôvodu, že dňa X.X.XXXX uzavrel so žalovaným zmluvu o spolupráci

pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej „zmluva“), ktorej súčasťou boli Z. obchodné
podmienky. J. neuhradil debetný zostatok na zriadenom účte, preto žalobca od zmluvy dňa XX.X.XXXX
odstúpil. Q. zostatok na účte k 30.6.2011 bol 95,57 €. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec
právne posúdil podľa § 273 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej „ObZ“), čl. III . bodu 36 Všeobecných
obchodných podmienok (ďalej „VOP“), § 330 ods. 2, § 339 ods. 1, 2, § 708 ObZ a § 52 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a

dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol v súlade s ust. § 269 ods. 2, § 708
a nasl., § 716 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 43b ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami, medzi žalobcom, predtým V.
banka A. a.s. a žalovaným dňa 9.1.2009, kedy žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli VOP. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný porušil zmluvu a VOP tak, že jeho účet dosiahol debetný

zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu vo výške 95,57 €. Žalobca listom zo dňa
21.6.2011odstúpilodzmluvy,čímdošlokzrušeniuosobnéhoúčtužalovanéhoavšetkýchslužiebstýmto
účtom spojených a vyzval žalovaného, aby nepovolený debetný zostatok uhradil do 3 dní od doručenia
výzvy. Žalovaný ani v poskytnutej dodatočnej lehote dlhovanú sumu neuhradil. Súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel a to vo výške 95,57 €. Úroky z omeškania si žalobca uplatnil v súlade s § 369 ods. 1
ObZ a za rozhodujúci dátum tak považoval deň nasledujúci po „zosplatnení“ celej dlhovanej sumy, teda

od 1.7.2011, odkedy sa žalovaný dostal so splatením debetného zostatku na účte do omeškania, keďžek zosplatneniu úveru došlo 30.6.2011. Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi úroky vo výške 9,5 % ročne
počítané z istiny 95,57 € od 1.7.2011 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva vo
výške rozdielu medzi uplatneným 20 % úrokmi z omeškania a priznanými 9,5 % úrokmi z omeškania

žalobu súd zamietol, pretože zánikom zmluvy a zosplatnením pohľadávky žalobcovi zanikol nárok na
úroky z omeškania účtované v zmysle zmluvy. Súd priznal úroky z omeškania v súlade s § 3 ods. 1 nar.
vlády č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p..

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti. Navrhovala ho v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnila si

náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 29,08 €, Citovala čl. I , čl. III písm.A/ ,čl.VIII.písm.B /
ods. 5 a bod 38 VOP a považovala za nesporné, že žalovanému boli ustanovenia týchto obchodných
podmienok známe. Prekročením povoleného debetu žalovaný porušil ustanovenia zmluvy, ako aj
ustanovenia VOP a zmluva s ním bola dôvodne vypovedaná. Podľa všeobecných obchodných
podmienok čl.I bod. 6 bola oprávnená za ďalšie služby účtovať žalovanému poplatky v zmysle platného
sadzobníka poplatkov a tento obsahoval v časti E/ Depozitné produkty - ostatné produkty, bod 1 E4

sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20 % p.a. Vzhľadom na
uvedenémalažalobkyňazato,žejejnároknasankčnýúrokvovýške20%p.a.jeoprávnený.Nazáklade
výpisu z účtu zo dňa 30.6.2011 výška aktuálneho debetného zostatku predstavovala sumu 95,57 €, a
preto žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sankčné úroky vo výške 20 %
ročne zo sumy 95,57 € od 1.7.2011 do zaplatenia. Uviedla, že zmluvná pokuta vo výške 40 € tvorí súčasť

žalovanej istiny a nárok na jej uplatnenie vyplýva z dodatku k zmluve o účte - bonus zo dňa 9.1.2009
(viď bod 1 a 2 dodatku). Vzhľadom na uvedené bola žalobkyňa toho názoru, že pre podanie odvolania
sú dané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm.h/, § 205 ods. 2
písm.b/, d/ O.s.p.

Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva nebol

odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto nebol v uvedenom
rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom
konania odňatá možnosť konať pred súdom, preto rozsudok v napadnutej zamietavej časti podľa § 221

ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi
realizáciu konkrétnych procesných práv priznaných mu procesnými predpismi za účelom zabezpečenia
spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k
odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza,

ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia.
V súlade s cit. ust. je povinnosťou súdu v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
je založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej, ktoré musia byť v súlade so skutkovými zisteniami. Odôvodnenie musí byť úplné v tom
zmysle, že sa vyporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami súvisiacimi s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z judikatúry Európskehosúdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 383/06)
vyplýva, že ak sa súd nedostatočným (neúplným) spôsobom vyporiada s argumentáciou účastníka
týkajúcou sa skutkovej a právnej stránky rozhodovanej veci, takým postupom vo svojich dôsledkoch

odníma účastníkovi právo konať pred súdom a porušuje jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý
súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd (ústavný zák. č. 23/1991 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, lebo v takom prípade účastník objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť
rozhodnutia, príp. postupu súdu, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má

odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané, alebo
ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú.
Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne alebo obsahuje

nezrozumiteľnédôvody,prichádzadoúvahyibazrušenierozhodnutiaavrátenievecisúduprvéhostupňa
na ďalšie konanie.

V odôvodnení napadnutého rozsudku chýbajú dostatočné skutkové a právne závery, ktoré viedli súd
k zamietnutiu žaloby. Uvedený nedostatok v odôvodnení rozsudku zakladá jeho nepreskúmateľnosť,
preto prichádzalo do úvahy iba zrušenie rozsudku, nakoľko neuvedenie zrozumiteľných a presvedčivých

dôvodov neumožnilo odvolaciemu súdu preskúmať jeho vecnú správnosť.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku týkajúcom sa zamietnutej časti nároku uviedol, že v
prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva vo výške rozdielu medzi uplatnenými 20 % úrokmi z
omeškania a priznanými 9,5 % úrokom z omeškania žalobu zamietol, pretože zánikom zmluvy a
„zosplatnením“ pohľadávky žalobcovi zanikol nárok na úroky z omeškania účtované v zmysle zmluvy,

a preto priznal žalobcovi úroky z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Takéto
odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať za dostatočné.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa si voči žalovanému, okrem iného uplatnila nárok aj na úroky z
omeškania vo výške 20 % ročne zo sumy 95,57 € od 1.7.2011 do zaplatenia, pričom z odôvodnenia
žaloby vyplýva, že tieto úroky neuplatňuje ako úroky z omeškania, ale ako tzv. sankčnú úrokovú sadzbu

podľa sadzobníka poplatkov v zmysle všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko
a.s. Taktiež žalobkyňa v odôvodnení poukazovala na uvedenú skutočnosť, keďže uviedla, že podľa čl.
1 bod 6 VOP je banka oprávnená za ďalšie služby účtovať poplatky v zmysle platného sadzobníka
poplatkov. Sadzobník poplatkov, ktorý bol do spisu založený, obsahuje v časti E depozitné produkty
- ostatné produkty, bod 1 E4 sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom debete na osobnom účte vo

výške 20 % p.a., a preto vzhľadom na uvedené nie je možné z odôvodnenia napadnutého rozsudku
zistiť, prečo prvostupňový súd nárok na túto tzv. obchodnú úrokovú sadzbu vyplývajúcu zo sadzobníka
poplatkov zamietol a priznal len úroky z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. s
odkazom na zákonné ustanovenie § 369 ods. 1 ObZ.

Zároveň z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé zamietnutie žaloby v prevyšujúcom rozsahu, keďže

odôvodnenie rozsudku v konštatovaní „zánikom zmluvy a zosplatnením pohľadávky žalobcovi zanikol
nárok na úrok z omeškania účtovaný v zmysle zmluvy“, je nepostačujúce, nakoľko chýba presná
konkretizácia tohto znenia s poukazom už na hore uvádzané skutočnosti.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť uplatnený nárok a svoje
rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám na rozhodnutie vyplývajúcim z

§ 157 ods. 2 O.s.p, aby bolo presvedčivé a úplné. V danom zmluvnom vzťahu bude nevyhnutné
prihliadať na to, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský so zvýšenou právnou ochranou žalovaného,
ako spotrebiteľa a starostlivo rozlišovať nároky na úroky a úroky z omeškania. Žiadnym spôsobom
pritom nemožno spochybniť právo dodávateľa upraviť zmluvné podmienky aj vo forme všeobecnýchobchodných podmienok (§ 273 Obchodného zákonníka), tieto však musia byť dojednané jasne, určite a
zrozumiteľnetak,abyspotrebiteľovijasne,určiteazrozumiteľnedeklarovaliobsahjehoprávapovinností
vyplávajúcich zo zmluvného vzťahu. Prvostupňový súd ďalej prihliadne i na tú skutočnosť, aké dôsledky

na predmetný právny vzťah malo odstúpenie žalobkyne od príslušnej zmluvy (č.l. 6).

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Uznesenie vypracovala: Mgr. Angeleika Sopoligová