Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by Mgr. Štefan Baláž
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/315/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112212009
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112212009.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom
Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpeného advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti odporcovi G. R., nar. XX. XX.
XXXX, bytom U. U., H. 2, zastúpeného advokátkou Mgr. Martinou Slosiarikovou, advokátska kancelária
Banská Bystrica, Jelšová 2A, o zaplatenie 9.143,07 EUR s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 20C/65/2013-242 zo dňa 26. 11. 2013, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške
9.143,07 EUR spolu s úrokom z úveru vo výške 12,35 % ročne zo sumy 7.872,22 EUR od 22. 12. 2010
do zaplatenia, úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 7.872,22 EUR od 22. 12. 2010 a ďalej trovy
konania v sume 548,50 EUR a na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia v
sume 2.512,15 EUR , všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Okresný súd vychádzal pri rozhodovaní z návrhu, podľa ktorého navrhovateľ nadobudol pohľadávku
od právneho predchodcu Slovenskej sporiteľne, a. s., zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.
12. 2010. Ku dňu postúpenia bola táto pohľadávka vo výške 9.143,07 EUR, z toho istina 7.872,22
EUR, úročená zmluvným 12,60 % úrokom a úrokom z omeškania ku dňu konečnej splatnosti úveru.
Okresný súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzavretá
zmluva o splátkovom úvere zo dňa 17. 10. 2006, kedy bol odporcovi poskytnutý úver 4.979,09 EUR
(150.000,- Sk) s úrokovou sadzbou 12,60 % ročne, RPMN 15,49 %, poplatkom za poskytnutie úveru
3.000,- Sk a poplatkom za správu úveru 60,- Sk mesačne. Odporca sa zaviazal úver splácať k 20.
dňu v mesiaci v mesačných splátkach vo výške 3.503,- Sk, so splatnosťou prvej splátky 20. 11. 2006
a konečnou splatnosťou 20. 09. 2011. Odporca vykonal iba štyri splátky, poslednú splátku uhradil
20. 02. 2007. Pohľadávka bola navrhovateľovi postúpená 21. 12. 2010. K námietke premlčania, ktorú
vzniesol odporca, navrhovateľ uviedol, že k premlčaniu splátok úveru nedošlo štyri roky spätne pred
podaním návrhu, t. j. 07. 05. 2012, preto nie je možné považovať za premlčané splátky od 20. 05.
2008 do dátumu v zmluve dohodnutej konečnej splatnosti úveru 20. 09. 2011. K námietke premlčania
okresný súd uviedol, že štvorročná premlčacia lehota začala plynúť od konečnej splatnosti úveru 20. 09.
2011, v ktorej navrhovateľ uplatnil pohľadávku na súde. Ustanovenia o plynutí a dĺžke premlčacej doby
podľa Občianskeho zákonníka nesmerujú na ochranu spotrebiteľa, keďže úverová zmluva bola uzavretá
podľa Obchodného zákonníka, ktorý upravuje aj premlčanie, preto vychádzal zo štvorročnej premlčacej
doby. Okresný súd mal za to, že nárok nebol premlčaný. Nebolo preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa odstúpil od zmluvy alebo vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Na právne zdôvodnenie
okresný súd uviedol § 397, § 497, § 499, § 502 ods. 1, 2 a § 503 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ
bol v konaní úspešný, preto mu podľa § 142 ods. 1 priznal náhradu trov pozostávajúcu zo zaplateného
súdneho poplatku a účelne vynaložených trov právneho zastúpenia.Odporca vo včas podanom odvolaní navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu nepreskúmateľnosti
uplatneného nároku a jeho premlčania, alebo rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Tvrdil, že účastníci úverovej zmluvy sa nedohodli na tom, že úroky ako príslušenstvo
pohľadávky sa stanú súčasťou istiny a nevyplýva to ani zo zákona. Preto je nesprávny záver súdu o
tom, že istina vo výške 7.872,22 EUR pozostáva z poskytnutých peňažných prostriedkov, zo splatných
poplatkov a riadnych úrokov ku dňu postúpenia pohľadávky. Okresný súd o uplatnenom nároku rozhodol
len na základe návrhu, ktorým však nebola preukázaná špecifikácia úveru. V zmluve bol poplatok
za správu úveru splatný mesačne, uvedený vo výške 1,99 EUR. V návrhu bol priznaný poplatok za
tri mesiace od 31. 10. 2010 do 21. 12. 2010 3 x 2,99 EUR. V rozpore s § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úrokov zo sumy 7.872,22 EUR, t. j. okrem úrokov
z poskytnutých peňažných prostriedkov 4.797,09 EUR (150.000,- Sk) aj zaplatenie úrokov z úrokov ako
aj úrokov z poplatkov. Tým priznal nielen úročenie istiny, ale aj príslušenstva. Zákon nepriznáva úrok z
omeškania zo zmluvných úrokov.
Okresný súd nesprávne stanovil počiatok premlčacej doby na deň konečnej splatnosti úveru 20. 09.
2011 pre istinu, úroky, poplatky aj úroky z omeškania. Nevzal do úvahy zmluvu o úvere ani Všeobecné
podmienky banky, ktoré v čl. 7.4.2. a 7.4.6. upravovali, že úver sa úročí denne a úroky z omeškania
sú splatné denne. Podľa čl. I zmluvy o úvere splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne k poslednému
dňu kalendárneho mesiaca. Z uvedeného vyplýva premlčanie nároku na úrok z omeškania, ktorý bol
splatný denne.
Okresný súd priznal navrhovateľovi aj trovy, ktoré neboli účelne vynaložené, a to za opravu a doplnenie
návrhu zo dňa 20. 06. 2012, účasť na pojednávaniach 18. 06. 2013 a 05. 09. 2013, ktoré boli odročené
z dôvodu, že navrhovateľ nevedel špecifikovať návrh, a účasť na pojednávaní 26. 09. 2013, ktoré sa
v uvedený deň nekonalo. Odporca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia 1. stupňového konania v
sume 1.308,75 EUR a odvolacieho konania 261,98 EUR.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 314,38 EUR. Uviedol, že zloženie splátok nemá pre
určenie plynutia premlčacej doby žiaden vplyv, pretože zmluvné strany sa v zmluve o úvere dohodli na
konečnej splatnosti nielen istiny, ale celého úveru k 20. 09. 2011. Navrhovateľ výšku uplatnenej sumy
preukázal výpisom z úverového účtu odporcu, ktorý viedol právny predchodca navrhovateľa, a v ktorom
sú v položkách uvedené riadne úroky, úroky z omeškania, poplatky a uhradené splátky. Pokiaľ odporca
namietal zmenu výšky poplatkov za správu v sume 3 x 2,99 EUR a za upomienky, banka bola oprávnená
zmeniť sadzobník poplatkov a táto zmena bola zverejnená na obchodných miestach banky ako aj
internete. K tvrdeniu odporcu, že Občiansky ani Obchodný zákonník nepriznáva veriteľovi právo na úrok
z omeškania zo splatných úrokov a poplatkov (zo splatného príslušenstva), navrhovateľ poukázal na
záver vyjadrený v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/62/2007 z 27. 03. 2008, podľa ktorého s
omeškaním s úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov
(§ 369 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka). Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri
omeškaní požadovať z týchto úrokov úroky z omeškania. Obdobne podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
ČR publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 15/2001 úroky v rámci úverového
vzťahu predstavujú zisk, na ktorý má veriteľ nárok ako na odplatu. Dohodnuté úroky sa stanú súčasťou
istiny a pre prípad omeškania je veriteľ oprávnený požadovať z nich aj úrok z omeškania. Pokiaľ odporca
poukázal na výšku kapitalizovaných úrokov z omeškania v sume 3.188,70 EUR od 21. 11. 2006 do
14. 01. 2009, táto suma pozostávala z dohodnutých úrokov a nie z úrokov z omeškania, ako sa mylne
domnieval odporca.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) odvolanie prejednal v rozsahu danom
ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) bez nariadenia pojednávania podľa
ust. § 214 ods.1, 2 OSP a odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne
právne vec posúdil.Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1, veta prvá, Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Podľa ods. 3, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ,
možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov
s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.
Podľa § 392 ods. 1, veta prvá Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia
doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.
Podľa § 400 Obchodného zákonníka zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.
Podľa § 52 ods. 2, veta prvá, Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 528/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.Predmetom právneho posúdenia v súdenej veci je vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na
základe spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 17. 10. 2006 (č. l. 9, 10). Podľa čl. I
uvedenej úverovej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 150.000,-
Sk, ktorý mal odporca uhradiť v 59 mesačných splátkach po 3.503,- Sk pri premenlivej úrokovej sadzbe
12,60 %, s dohodnutou splatnosťou prvej splátky 20. 11. 2006 a ďalších splátok vždy k 20. dňu v mesiaci
s tým, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 20. 09. 2011. Splatnosť úrokov bola dohodnutá
mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca. Termín splátok bol v zmluve vyjadrený tak, že prvá
splátka nasledovala v mesiaci nasledujúcom po poskytnutí úveru. Podľa čl. II bod 2. úverovej zmluvy
sa pre účely úverovej zmluvy použijú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od
01. 08. 2002. Podľa predložených Všeobecných obchodných podmienok vydaných bankou (Slovenská
sporiteľňa, a.s.) v bod 7.4.2., úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru a klient je povinný zaplatiť
úroky z úveru v posledný deň každého úverového obdobia (časového obdobia dohodnutého v zmluve
o úvere). Podľa bodu 7.4.4., pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok
úveru, banka je oprávnená požadovať okrem úrokov tiež úrok z omeškania z dlžnej čiastky, pričom
dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania. Podľa bodu 7.4.6. úroky
z omeškania sú splatné denne.
Okresný súd sa s námietkou premlčania, ktorú vzniesol odporca vyrovnal tak, že štvorročná premlčacia
lehota začala plynúť od konečnej splatnosti úveru 20. 09. 2011, v ktorej navrhovateľ uplatnil pohľadávku
na súde. Okresný súd ďalej uviedol, že k premlčaniu splátok úveru nedošlo štyri roky spätne pred
podaním návrhu, t. j. 07. 05. 2012, preto nie je možné považovať za premlčané splátky od 20. 05. 2008
do dátumu v zmluve dohodnutej konečnej splatnosti úveru 20. 09. 2011. K tomu ale viac neuviedol. Jeho
rozhodnutie je preto nejasné a predčasné, pretože sa s námietkou premlčania riadne nevysporiadal.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že úverová zmluva nebola vypovedaná ani inak predčasne
ukončená a navrhovateľ ako právny nástupca vstúpil do práv banky ako veriteľa odporcu počas platnosti
zmluvy, kedy odporca dohodnuté splátky neuhrádzal. Podľa výpisu z úverového účtu banky (č. l. 82 - 88)
poslednúplatbunasplátkuúverubankazaznamenala20.02.resp.21.02. 2007.To,vakejvýškeistinya
príslušenstva banka pohľadávku previedla na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávky, nemá pre
posúdenie premlčania žiadny význam, pretože postúpením pohľadávky banky nezmenila svoju povahu
a právny dôvod, ktorý má základ v úverovej zmluve a príslušnej právnej úprave. Preto je nesprávny
právny záver, že pokiaľ ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa (22. 12. 2010), resp. ku dňu
konečnej splatnosti úveru (20. 09. 2011) neuplynula štvorročná premlčacia lehota od podania žaloby na
súde (07. 05. 2012), na námietku premlčania nie je možné prihliadnuť. Naopak, z právnej úpravy ako aj
zozmluvyoúvereavšeobecnýchobchodnýchpodmienokvyplýva,žetakúrokakoajúrokzomeškaniaa
jednotlivé splátky úveru podliehajú premlčaniu a tohto premlčania sa mohol odporca dovolať po uplynutí
štyroch rokov od splatnosti tej ktorej splátky úveru, zmluvného úroku, úroku z omeškania alebo poplatku
za správu úveru. V písomnom vyjadrení, ktoré predložil odporca podaním predloženým 20. 05. 2013,
vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa na nezaplatených splátkach, ktoré sa stali splatnými
do 07. 05. 2009, keď vychádzal z trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ uplatnil svoje právo na súde 07. 05. 2012, okresný súd sa bude musieť
v ďalšom konaní vysporiadať s námietkou premlčania tých čiastkových pohľadávok, ktoré boli evidované
ako splátky úveru, poplatky za správu a úrok z úveru do 30. 04. 2008, a pokiaľ ide o námietku premlčania
úroku z omeškania, ktorý bol úročený denne, do 06. 05. 2008. Okresný súd bude pritom vychádzať z
výpisu z úverového účtu banky, ktorý predložil navrhovateľ, a v ktorom sú jednotlivé položky čo do času
splatnosti a dôvodu evidencie uvedené a rozlíšené.
Pokiaľ odporca namietal, že navrhovateľ nesprávne kapitalizoval zmluvný úrok, ktorý ďalej úročil úrokom
z omeškania, jeho záver nie je zrejme v súlade s príslušnou právnou úpravou, predloženou úverovou
zmluvou a rozhodovacou činnosťou súdov v obdobných veciach. Za nesprávny považuje odvolací súd
vzhľadom na rozhodovaciu činnosť súdov v spotrebiteľských veciach v čase vydania tohto rozhodnutia
aj záver odporcu o tom, že na úverový vzťah sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota podľa predpisov
občianskeho práva.Okresnýsúdvšaknebudemôcťpriznaťnavrhovateľovipríslušnýúrokzomeškaniaztejistiny,ktorútento
uplatnil, lebo vychádzal zo sumy pohľadávky, ktorú nadobudol zo zmluvy o postúpení pohľadávky od
banky. Táto istina však nezohľadňuje a nemohla zohľadňovať premlčané splátky istiny a príslušenstva,
lebo námietku vzniesol odporca až v konaní na súde.
Z návrhu a obsahu spisu tiež vyplýva, že právny predchodca na navrhovateľa previedol len pohľadávky
evidované a splatné do 21. 12. 2010. Podľa čl. 5.6. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok celková
výška pohľadávok podľa tejto zmluvy zodpovedá pohľadávkam k 21. 10. 2010 (č. l. 56). Predmetom
konania (ani postúpenia), teda, nie sú pohľadávky banky týkajúce sa splátok úveru a príslušenstva,
ktorých splatnosť nastala od 22. 12. 2010 až do konečnej splatnosti úveru 20. 11. 2011. Po zohľadnení
námietky premlčania okresný súd môže preto priznať navrhovateľovi istinu a príslušenstvo uplatnenej
pohľadávky z úverovej zmluvy iba z jednotlivých nepremlčaných splátok úveru a iba ku dňu 21. 12. 2010,
a k tomu aj s úrokom z omeškania podľa § 369 ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka.
O trovách konania bude okresný súd znovu rozhodovať v novom rozhodnutí o veci samej (§ 224 ods.
3 OSP).
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.