Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, July 19, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/111/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112234933
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8112234933.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5,
Bratislava, proti žalovanej Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, T., o zaplatenie 703,73 Eur s prísl.,
o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 07.03.2013 č. k.
11Ro/394/2012-39 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol odpor podaný Združením na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS voči platobnému rozkazu Okresného súdu Prešov č. k. 11Ro/394/2012-34 zo
16.01.2013. Súd prvého stupňa uviedol, že je potrebné posúdiť či Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS má postavenie vedľajšieho účastníka v tomto konaní a následne to, či vedľajší
účastník môže účinne podať odpor proti platobnému rozkazu. Uviedol, že účinky vedľajšieho účastníctva

môžu nastať len v sporovom konaní a pokiaľ ide o skrátené konanie, ktorým je aj konanie o vydanie
platobného rozkazu, tieto účinky môžu nastať až po podaní odporu. Poukázal v tomto smere na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/207/2011. Zdôraznil, že vzhľadom na tento záver v danom prípade
nemožno považovať Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS za vedľajšieho účastníka, a preto
spomínané Združenie nie je oprávnené k podaniu odporu voči platobnému rozkazu. Podľa súdu prvého
stupňa aj z gramatického výkladu § 172 ods. 1 O.s.p. a tiež § 174 ods. 2 O.s.p. možno vyvodiť, že

vedľajší účastník nie je oprávnený na podanie odporu proti platobnému rozkazu, nakoľko toto právo
má len odporca, čo je potrebné vykladať v kontexte samotného zmyslu právnej úpravy skráteného
súdneho konania. Na základe týchto záverov odpor voči platobnému rozkazu vyhodnotil ako podaný
neoprávnenou osobou, a preto ho odmietol podľa § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník, ktorý navrhol
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Vedľajší účastník v podanom

odvolaní uvádza, že takto prezentovaný názor súdu prvého stupňa neodzrkadľuje akútne potreby
ochrany masy neinformovaných a rezignovaných spotrebiteľov práve v skrátenom konaní, keď drvivá
väčšina spotrebiteľských vecí sa na súdoch SR stále rieši vydávaním platobných rozkazov v rozpore
s § 172 ods. 9 O.s.p., keď súdy SR masovo vydávajú platobné rozkazy aj vo veciach, v ktorých sa
uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ
a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. V takýchto veciach je jedinou účelnou, hospodárnou

a efektívnou pomocou spotrebiteľovi predovšetkým vstup Združenia na ochranu spotrebiteľov ako
vedľajšieho účastníka do konania, a preto je potrebné vykladať zákon tak, že združenie tak môže urobiť
kedykoľvek do právoplatného skončenia veci a podania odporu môže vedľajší účastník uskutočniť v
zákonnej lehote, to znamená v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi.
Len tak sa môžu naplniť vysoké ciele politiky EÚ a z nej vyplývajúci všeobecný záujem pri ochrane
spotrebiteľov v SR. Rezignovaný a neinformovaný spotrebiteľ sám odpor proti platobnému rozkazu,ktorý ani vôbec nemal byť vydaný, nepodá. Nedôveruje súdu, advokátovi, ani združeniu, a preto sám
pomoc nevyhľadá. Ex offo súdna kontrola neprijateľných zmluvných podmienok sa stáva v skrátenom
konaní po vydaní platobného rozkazu v spotrebiteľských veciach len ilúziou. Je preto nesprávna právna

argumentácia súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník nie je oprávnenou osobou na podanie odporu.
Zdôrazňuje, že vedľajší účastník, ak vstúpi do konania v dobe, kedy ešte platobný rozkaz nenadobudol
právoplatnosť, má rovnaké práva a povinností ako hlavný intervient, na strane ktorého vystupuje a plynie
mu samostatná lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá začína dňom doručenia platobného
rozkazu. Poukazuje taktiež na novelu Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ ide o ustanovenie § 93, a

to s účinnosťou od 15.10.2008. Čo sa týka zistenia a posúdenia súhlasu alebo nesúhlasu spotrebiteľa
s odporom podaným vedľajším účastníkom, poukázal na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. Má za to, že prípadný
nesúhlas hlavného účastníka s podaným odporom, ktorý v jeho prospech podal vedľajší účastník, musí
byť kvalifikovaný, teda hlavný účastník ho musí urobiť so znalosťou veci. Súd preto neodmietne odpor
vedľajšieho účastníka, ak je zjavne v prospech oprávnených záujmov, o ktorých hlavný účastník nemusí
byť informovaný. To je klasický prípad spotrebiteľských konaní, kedy priemerný spotrebiteľ nedokáže

posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky, ani nekalé obchodné praktiky v zmluvách, ktoré sú právnym
základom uplatňovaného nároku a nedokáže ani využívať procesné inštitúty na svoju obranu. Ak sú
odmietol odpor vedľajšieho účastníka, postupoval v rozpore s cieľmi EÚ pri zabezpečení vysokej úrovne
ochrany spotrebiteľa deklarovanej v článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a článku 38 a 47 Charty
základných práv EÚ, ale aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Poukázal taktiež na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR vydané v konaní sp. zn. 2Obdo 27/2012. Zdôraznil tiež aj to, aká je konštantná
judikatúra Krajského súdu v Prešove pri posudzovaní danej problematiky. V zmysle týchto dôvodov
navrhol vedľajší účastník podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalobca navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p.

spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( § 214
ods. 2 O.s.p. ) a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na ust. § 93 ods. 2 O.s.p. v znení platnom od 15.10.2008.
Je nutné zdôrazniť, že týmto ustanovením bola zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu
vystupovať v konaní ako vedľajší účastník. Pri týchto subjektoch zákon nevyžaduje preukazovanie

právneho záujmu na výsledku sporu. Je tomu tak preto, lebo cieľom tejto úpravy bolo rozšíriť ochranu
práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi
problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti
záujem na ochrane tohto verejného záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Oprávnenie
na vstup do konania pre nich vyplýva priamo zo zákona.

Vedľajší účastník podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je obmedzená len
na dobu trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho
začatia až do doby, kedy sa konanie končí.

Začiatok konania je daný dňom, kedy došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané

uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu ( § 82 ods. 1 O.s.p.).

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo plynie z ust.§ 93 ods.4
O. s. p. Má teda právo podať odvolanie aj dovolanie. Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
nevyplýva nemožnosť podania odporu proti platobnému rozkazu zo strany vedľajšieho účastníka. V tejtosúvislosti je nutné zdôrazniť, že platobný rozkaz predstavuje formu rozhodnutia v skrátenom konaní
bez vypočutia žalovanej strany, kedy sa vychádza zo skutkových tvrdení uvedených žalobcom ( §
172 ods. 1 O.s.p. ). Pri takejto skrátenej forme rozhodovania je možnosť ohrozenia práv spotrebiteľa

vystupujúceho na strane žalovanej podstatne vyššia. Preto, ak vedľajší účastník chrániaci záujmy
spotrebiteľa môže podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v riadnom konaní, o to viac je potrebné
pripustiť možnosť vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu vydanému v skrátenom
konaní. Inak ani efektívna ochrana spotrebiteľa nemôže byť zabezpečená. Odpor proti platobnému
rozkazu je prostriedkom brániacim uplatňovanie nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľmi, a preto niet dôvodu vylúčiť možnosť podania odporu proti platobnému rozkazu zo strany
vedľajšieho účastníka, ako subjektu zameraného na ochranu spotrebiteľov.

Keďže v prejednávanej veci vedľajší účastník nepochybne vstúpil do ešte právoplatne neskončeného
konania, odpor proti platobnému rozkazu podal v zákonom určenej 15-dňovej lehote ( § 172 ods. 1
O.s.p. ) počítanej odo dňa doručenia platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi a žalovaná nevyjadrila
nesúhlas s podaním odporu zo strany vedľajšieho účastníka, odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm.

f/ a ods. 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.