Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, August 31, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/300/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304111912
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6304111912.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom AK Pribinova 25,
811 09 Bratislava proti povinnej: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. S. XXXX/X, XXX XX U. o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 370,68 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr.
Stanislavou Kolesárovou, Exekútorský úrad so sídlom Ul. Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica pod sp.

zn. EX 87/2004, o odvolaní oprávneného a súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č.k. 11Er/466/2004-21 zo dňa 09. mája 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/466/2004-21 zo dňa 09. mája 2011 p o t v r d z u j e.
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/466/2004-21 zo dňa 09. mája 2011 vo výroku o trovách
exekúcie mení tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Stanislave Kolesárovej
trovy exekúcie vo výške 51,87 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 11Er/466/2004-21 zo dňa
09. mája 2011 vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou Kolesárovou pod
sp. zn. EX 87/2004 za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ zák.č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že po preskúmaní predloženej notárskej zápisnice ako exekučného titulu dospel k

záveru, že táto nie je spôsobilým exekučným titulom. Konštatoval, že predmetná notárska zápisnica
nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku
zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladú, plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a
nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a preto aj uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa § 323
Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, je neplatné.
Napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu, nemožno považovať

za spôsobilý exekučný titul, a preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Exekučný súd súčasne s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie súdnej exekútorke vo výške 38,43 Eur.

Proti rozhodnutiu exekučného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil späť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal,

že exekučný súd opakovane posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Notárska zápisnica
bola predmetom preskúmania súdom už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi,
súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný so zákonom a súdnemu exekútorovi vydal
poverenie na vykonanie exekúcie. Predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Ondrej Ďuriač
pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Zvolen pri posudzovaní
súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Povinná ako

dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v r. 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle §
33b Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) v znení neskorších predpisov odvolať, čo neurobila. Ďalejnamietal, že udelením plnomocenstva sa povinná ako dlžník nevzdala svojich práv na uznanie záväzku,
iba rozšírila možnosť uznania záväzku za jej osobu aj na osobu splnomocniteľa (v danom prípade
advokáta), povinnú účasť oprávneného a povinného pri spísaní notárskej zápisnice žiadny zákon

nepredpisuje, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, obidve
náležitosti vyžadované zákonom pre notársku zápisnicu obsahujúcu právny záväzok podľa § 41 ods.
2 Exekučného poriadku (forma notárskej zápisnice a výslovný súhlas povinného s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice) boli splnené. Poukázal na to, že notárska zápisnica má všetky náležitosti a
bola dodržaná aj kvalifikovaná forma tohto právneho úkonu. Odvolateľ síce uznal, že posudzovanie

vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti
rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza
súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva,
avšak táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k
exekučnej notárskej zápisnici v porovnaní s jeho prístupom k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu,
pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej

a povinnej osoby. Zákon zavedením notárskej zápisnice ako exekučného titulu účastníkom hmotno-
právneho vzťahu umožnil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného
práva preskúmaval súd. Ak by to mal robiť exekučný súd v rámci exekučného konania, muselo by to byť
v zákone uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolateľ napokon namietal, že zastavením exekučného konania

napriek tomu, že nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu v priebehu celého trvania exekučného
konania, si oprávnený nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už
bude premlčaná. Oprávnený preto nesúhlasil ani s výrokom, ktorým bol zaviazaný na náhradu trov
exekúcie.Nazákladeuvedenýchskutočnostíoprávnenýnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenie
Okresného súdu Zvolen v zmysle § 221 O.s.p. zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie.

Proti predmetnému rozhodnutiu exekučného súdu v časti náhrady trov exekúcie sa odvolala v zákonnej
lehote aj súdna exekútorka. V odvolaní namietala nepriznanie náhrad za vykonanú služobnú cestu
v sume 13,44 Eur a nepriznanie náhrad zníženej časovej špecifikácie za právne úkony - výpočet
predbežných trov exekúcie, úradný záznam zo služobnej cesty a správa o stave exekúcie a určená DPH

vo výške 19% zo základu dane. Ďalej uviedla, že z uvedenej služobnej cesty bol vyhotovený úradný
záznam, ktorý má svoju vypovedaciu hodnotu, pretože je pre exekútora a oprávneného dôkazom, na
základe ktorého sa rozhodnú, aký spôsob výkonu exekúcie použiť, prípadne či exekúciu zastaviť, ak sa
napr. povinná nachádza na neznámom mieste. Vykonaný úkon - služobnú cestu súd uznal, ako reálne
uskutočnený, pretože do časovej špecifikácie počítal aj čas na vypracovanie Úradného záznamu zo

služobnej cesty. Čo sa týka úkonov, pri ktorých exekučný súd krátil čas na ich vypracovanie, súdna
exekútorka uviedla, že čas reálne potrebný na vykonanie uvedených úkonov je v skutočnosti vyšší,
pretože uvedené výkony sa nevykonávajú podľa šablóny. K výške priznanej DPH uviedla, že podľa
platnej právnej úpravy mala byť DPH určená už sumou 20% zo základu dane a nie sumou 19% zo
základu dane. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti náhrady trov exekúcie zrušil a

priznal súdnej exekútorke uvedenú časť trov exekúcie v zmysle Vyúčtovania trov exekúcie zo dňa 26.
novembra 2010 a DPH podľa platnej právnej úpravy.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa §

219 ods. 1 O.s.p. vo výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená, ako
vecne správne potvrdil.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že exekučný súd na základe žiadosti súdnej
exekútorky JUDr. Stanislavy Kolesárovej vydal dňa 11. marca 2004 poverenie na vykonanie exekúcie č.

5611 000399 na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 11 167,- Sk istiny s úrokom z omeškania 0,25%
denne zo sumy 7 800,- Sk od 07. septembra 2003 do zaplatenia a trov exekúcie na základe notárskej
zápisnice notára JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 3941/2003, Nz 93830/2003 zo dňa 18. októbra 2003.
Exekučný súd uznesením č.k. 11Er/466/2004-21 zo dňa 09. mája 2011 vyhlásil exekúciu vykonávanú
súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou Kolesárovou pod sp. zn. EX 87/2004 za neprípustnú a zastavil

ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 05. augusta 2003 Zmluvu

o úvere, súčasťou ktorej bol vo forme predtlače uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra dlžníčkou (povinnou) na uznanie záväzku z úveru v mene dlžníčky v notárskej zápisnici ako
exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Z predloženej
notárskej zápisnice zo dňa 18. októbra 2003 vyplýva, že na notársky úrad sa dostavil Mgr. Bruno Žlnay,
konajúci na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02. januára 2003, zastupujúci advokáta Mgr. Tomáša

Kušníra, advokáta konajúceho na základe splnomocnenia, ktoré je prílohou notárskej zápisnice, ktorý
požiadal o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho
záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa §
41 ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe splnomocnenia vyhlásil, že povinná uzavrela Zmluvu o
úvere, na základe ktorej bol povinnej ako dlžníčke poskytnutý úver vo výške 5 000,- Sk (165,97 Eur).
Za povinnú vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 11 167,- Sk (370,68 Eur), z

toho úver a poplatok predstavujú sumu 7 800,- Sk (258,91 Eur), pričom táto suma sa bude úročiť
úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 07. septembra 2003 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva
z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej
zápisnice. Zároveň vyhlásil, že predmetný dlh povinná splatí do 27. októbra 2003 ako aj to, že v prípade
neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou. Zápisnicu podpísal Mgr. Bruno Žlnay.

Zo Zmluvy o úvere zo dňa 05. augusta 2003 súd zistil, že táto v strede textu obsahuje časť označenú ako
„Splnomocnenie“. Podľa tohto „Splnomocnenia“ dlžníčka ako splnomocniteľka splnomocnila advokáta
- priamo v predtlači uvedeného Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, t.j. aby v mene dlžníčky uznal jej záväzok z vyššie uvedeného úveru tak, aby sa notárska

zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ O.s.p., resp. pre
exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. V texte je ďalej uvedené, že notárska zápisnica bude
obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet,
dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom
pre výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. Dlžníčka sa súčasne zaviazala uhradiť všetky náklady

súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Zmluva o úvere v časti textu označenej ako „Splnomocnenie“
obsahuje text : „splnomocnenie prijímam“ a zrejme podpis splnomocnenca, avšak neobsahuje údaj
osvedčujúci dátum prijatia plnomocenstva. Zmluva ďalej obsahuje vyhlásenie dlžníčky o tom, že súhlasí
so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy,
je datovaná a podpísaná. Na druhej strane listiny označenej ako „Zmluva o úvere“ sa nachádzajú

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Podľa bodu 19 týchto podmienok obidve zmluvné strany
vyhlásili, že si zmluvu prečítali a bod 21 týchto podmienok obsahuje vyhlásenie o tom, že zmluva je
vyhotovená v štyroch exemplároch, pričom jeden exemplár ostáva dlžníčke, dva prislúchajú veriteľovi
a jeden advokátovi Mgr. T. Kušnírovi. Z obsahu predloženej zmluvy o úvere však nevyplýva, že by
dlžníčka (povinná) splnomocnila veriteľa (oprávneného) na odoslanie zmluvy o úvere (obsahujúcej o.i.

splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra) tomuto advokátovi.

Odvolací súd vyhodnotil námietku oprávneného uvedenú v odvolaní, že exekučný súd posudzoval vec,
o ktorej už raz rozhodol, ako nedôvodnú, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo

prekážku veci rozsúdenej (res iudicata). Poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorý
oprávňuje súdneho exekútora vykonávať konkrétnu exekúciu. Rovnako odvolací súd poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej súdna exekúcia môže byť nariadená len na
základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania

i bez návrhu zastavená (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/164/1996). Rovnako za
nedôvodnú považoval odvolací súd námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva už
posúdil notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spisovaní notárskej zápisnice, pretože súd nie je právnym názorom
notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd
deficit materiálnej vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice mohol zistiť už z listín, ktoré oprávnený

predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, teda ešte v dobe pred vydaním poverenia, avšak
vzhľadom na to, že exekučný súd je oprávnený v každom štádiu konania skúmať, či exekučný titul je
vykonateľný po stránke formálnej i materiálnej a v prípade, že tieto požiadavky nespĺňa, musí v každom
štádiu konania na takéto zistenie aj adekvátne procesne zareagovať, vydanie poverenia súdnemuexekútorovi neznamená, že by bolo potrebné považovať za nesprávny taký postup exekučného súdu,
ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju potom, čo už vydal takého poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi.

Rovnako považuje odvolací súd za nedôvodnú aj odvolateľovu námietku týkajúcu sa nesprávneho
právneho záveru exekučného súdu o neplatnosti plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý

ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na
základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je
neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.
Podľa § 43b ods. 1 OZ návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká
a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,

b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov,
ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
Podľa § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu
s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi

najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníčkou a jej zástupcom (pokiaľ
by došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve), nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere

dlžníčka nemala možnosť voľby výberu zástupcu. Je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná
ako formulárová zmluva - ako predtlač, ktorú používa oprávnený pri uzatváraní väčšieho počtu zmlúv a
už vopred obsahovala predtlačené meno splnomocnenca - advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ak veriteľ
(oprávnený) takto postupoval a určil vopred osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníčku (v jej
mene), je spochybnený základný predpoklad a účel udelenia plnej moci, t.j. že splnomocnenec Mgr.

Tomáš Kušnír bude obhajovať záujmy dlžníčky (povinnej). Táto skutočnosť naopak nasvedčuje tomu,
že splnomocnenec má s veriteľom (oprávneným) bližší vzťah, keďže sa jedná o osobu, ktorá zrejme
bola v kontakte s oprávneným už pri tvorbe, resp. vyhotovovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere.
V takomto prípade by predpokladaný záujem splnomocnenca pôsobiaci v konečnom dôsledku proti
splnomocniteľke (dlžníčke), t.j. jeho vlastnému mandantovi znamenal rozpor, ktorý ho vzhľadom na ust.

§ 22 OZ vylučuje z možnosti zastupovať dlžníčku (povinnú).

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o
zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ

splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Z obsahu predloženého
splnomocnenia, ktoré je začlenené do textu zmluvy o úvere vyplýva, že takáto dohoda o zastúpení
jednoznačne medzi povinnou a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia splnomocnenia nebola. Zprílohy notárskej zápisnice, ktorá mala dokumentovať, že bola spísaná povinnou v zastúpení vyplýva,
že v zmluve o úvere je na tej istej listine jednak zmluva o úvere a jednak plnomocenstvo, ktoré
je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve. Prejav vôle je

však právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo
povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej
strane. Takýto prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe podľa § 45 OZ až od okamihu, keď jej dôjde.
Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobeného v neprítomnosti druhej strany nepostačuje
písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane

aj adresoval, t.j. odoslal, resp. urobil úkony nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa
doručená či už poverením inej osoby alebo podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane,
resp. iným spôsobom. Z predloženej listiny je nepochybné, že dlžníčka podpísala Zmluvu o úvere a
súhlas s obsahom navrhnutých plnomocenstiev dňa 05. augusta 2003 v neprítomnosti advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra. Ďalej z uvedenej listiny vyplýva, že dlžníčka obdržala a teda disponovala len jedným
vyhotovením predmetnej zmluvy. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že dlžníčka neodoslala návrh

dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - „vybranému“ advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi.
Z predloženej listiny napokon nevyplýva ani skutočnosť, kedy „vybraný“ advokát takýto návrh dohody
o zastúpení prijal, keďže táto listina neobsahuje údaj o dátume prijatia takéhoto návrhu - dohody o
plnomocenstve. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je preto irelevantné skúmať, či a kto predmetnú
Zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je návrh na uzavretie dohody o plnomocenstve, vôbec Mgr. Tomášovi

Kušnírovi doručoval. Z predloženej listiny totiž nevyplýva, že k uzavretiu dohody o plnomocenstve došlo,
resp. že by medzi zastúpeným a zástupcom takáto dohoda vôbec vznikla.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti exekučný súd vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že
dohoda o plnomocenstve je absolútne neplatná, plnomocenstvo je v rozpore so zákonom (§ 31 OZ) a

z toho dôvodu chýba materiálny predpoklad, aby notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným
titulom voči povinnej uvedenej v návrhu na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd sa zaoberal napokon aj tým, či predložená notárska zápisnica spĺňa formálne a materiálne
náležitosti potrebné na to, aby mohla byť exekučným titulom.

Z uvedeného hľadiska je povinnosťou exekučného súdu skúmať, či exekučný titul, ktorého výkon je
navrhovaný,bolvydanýoprávnenýmorgánomačijeformálneamateriálnevykonateľný,čisúoprávnený
a povinný vecne legitimovaní a či je exekúcia navrhovaná v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie
pohľadávky oprávneného. Pokiaľ ide o iné exekučné tituly, ako rozhodnutia uvedené v ust. § 41 ods. 2

Exekučného poriadku, sú vykonateľné len vtedy, ak obsahujú presné vymedzenie práv a povinností na
plnenie, ich individualizáciu, rozsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. Uvedeným titulom
sú potom aj notárske zápisnice podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená osoba oprávneného a povinného, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba s vykonateľnosťou v notárskej zápisnici súhlasila.

V prejednávanej veci sa oprávnený domáhal exekúcie na základe notárskej zápisnice, z ktorej vyplýva,
že jej účastníkom je povinná zastúpená advokátom Mgr. Brunom Žlnayom (na základe substitučnej
plnej moci od Mgr. Tomáša Kušníra). Obsahom uvedeného zápisu je vyhlásenie povinnej o uznaní dlhu,
pričom notárska zápisnica súčasne obsahuje aj vyhlásenie povinnej o priamej exekučnej vykonateľnosti

notárskej zápisnice.

Titulompreexekúciupodľa§41ods.2písm.c/Exekučnéhoporiadkuniejehmotnoprávnyúkonuvedený
v notárskej zápisnici, ale samotná notárska zápisnica. Notárskou zápisnicou sa rozumie listina spísaná
notárom, ktorá spĺňa náležitosti stanovené na spisovanie notárskych zápisníc podľa zák.č. 323/1991 Zb.

(Notársky poriadok) a ktorá má charakter verejnej listiny. Podľa notárskej zápisnice je možné nariadiť
exekúciu vtedy, ak spĺňa nielen náležitosti stanovené pre spisovanie notárskych zápisníc Notárskym
poriadkom, ale aj náležitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku.

Notársku zápisnicu možno vykonať len vtedy, ak je vykonateľná po materiálnej stránke. Ustanovenie §

46 a nasl. Notárskeho poriadku obsahuje formálne náležitosti notárskej zápisnice ako titulu pre exekúciu,
pričom ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku určuje obsahovú stránku notárskej zápisnice
ako titulu pre exekúciu tak, že vymedzuje predpoklady jej materiálnej vykonateľnosti. Jedným z týchto
predpokladov je, aby išlo o notársku zápisnicu obsahujúcu právny záväzok. Zo znenia § 41 ods. 1písm.c/Exekučnéhoporiadkutiežvyplýva,akápovinnosťmôžebyťprostredníctvomnotárskejzápisnice
so súhlasom k vykonateľnosti vymáhaná. Určuje aj to, že musí ísť o povinnosť zo záväzku, t.j. zo
záväzkovo-právneho vzťahu. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti obsahuje záväzok vtedy,

ak obsahuje takú povinnosť, ktorá má byť na jej podklade vymožená a ktorá vyplýva zo záväzku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku okruh účastníkov notárskej zápisnice ako titulu pre
exekúciu výslovne neoznačuje. Vyplýva však z neho, že prejav vôle povinnej osoby je požadovaný len
vo vzťahu k súhlasu s vykonateľnosťou. Vyznačenie ostatných náležitostí môže byť vykonané len na

základe zhodných údajov oprávnenej a povinnej osoby.

Odvolací súd vychádzal z toho, že notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti predstavuje podľa
jej zmyslu a významu vyjadrenie zmieru medzi veriteľom a dlžníkom pred notárom o ich vzájomných
právach a povinnostiach, ktoré môže veriteľ vymáhať od dlžníka prostredníctvom exekúcie bez toho,
aby musel mať iný titul. Notárska zápisnica, ak má ísť o spôsobilý exekučný titul pre exekúciu, musí byť

spísaná s osobou povinnou aj s osobou oprávnenou, pričom musí obsahovať výslovný súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Podľa právnej argumentácie uvedenej v náleze Ústavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS 5/2000 z 13. júla 2000 „... práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle
povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti

uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom
každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu,
ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku

tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času
na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma
rovnako, ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j.

skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva
v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna
stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade
obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť

určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí
obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na
plnenie, presný rozsah a obsah plnenia, atď. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti
exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných
predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá a že záver o ich splnení alebo nesplnení sa

v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal
do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že
posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním
vykonateľnosti rozhodnutia prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučného titulu
nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska

hmotného práva, tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť
nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici
oproti jeho prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré
majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Pokiaľ ide o notársku
zápisnicu ako o exekučný titul, tak ako už bolo uvedené, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný

„súhlas povinnej osoby s exekúciou“. Rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu teda ponechal v
prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami,
najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu
vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon
jej to dovolil najmä tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon

zároveň dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia
uplatniť počas jeho platnosti na jeho základe svoje práva v exekučnom konaní. Inými slovami zákon
účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez
toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol otom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho,
či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V
tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká

sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však treba dodať, že by nebolo možné
pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny
spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na
ktorých treba bezpodmienečne trvať“.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že preskúmanie formálnej
a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je v kompetencii exekučného súdu. Podstatnou
náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je, aby exekučný titul, ktorým má byť notárska
zápisnica, obsahoval prejav vôle povinného. Exekučný súd preto správne skúmal, či je predložený
exekučný titul materiálne vykonateľný a jeho záver o tom, že notárska zápisnica nezodpovedá
požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu ako na spôsobilý exekučný titul kladie ust. § 41 ods. 2

písm. c/ Exekučného poriadku je správny vzhľadom na výsledok právneho posúdenia predloženého
splnomocnenia. Exekučný súd správne vyhodnotil aj skutočnosť, že notárska zápisnica nemôže
byť spôsobilým exekučným titulom pre neexistenciu súhlasu povinnej s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice.

Odvolací súd preto uznesenie exekučného súdu vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zastavil ju, podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Oprávnený napadol odvolaním uznesenie exekučného súdu v celom rozsahu. Pretože odvolací súd
je s poukazom na § 212 ods. 1 O.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a oprávnený v odvolaní

nenamietal,resp.nespochybnilsprávnosťvýpočtusúdnejexekútorkepriznanýchtrovexekúcie,odvolací
súd sa výškou týchto trov nezaoberal. Skúmal len to, či na strane súdneho exekútora existoval
procesnoprávny dôvod na priznanie trov exekúcie voči oprávnenému.

Z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 196 Exekučného
poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času. V tomto prípade je nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo
zavinením oprávneného, a preto exekučný súd postupoval správne, keď mu v súlade s citovanými
ustanoveniam Exekučného poriadku uložil povinnosť uhradiť súdnej exekútorke JUDr. Stanislave

Kolesárovej trovy exekúcie.

Uznesenie exekučného súdu v časti trov exekúcie napadla odvolaním aj súdna exekútorka, ktorá
namietala nepriznanie náhrad za vykonanú služobnú cestu v sume 13,44 Eur, zníženej časovej
špecifikácie za právne úkony - výpočet predbežných trov exekúcie, úradný záznam zo služobnej cesty

a správa o stave exekúcie a určenie DPH vo výške 19% zo základu dane a nie 20% zo základu dane.
Odvolací súd sa preto v súlade s § 212 ods. 1 O.s.p. zaoberal oprávnenosťou výšky priznaných trov
exekúcie. Exekučný súd priznal napadnutým rozhodnutím súdnej exekútorke trovy exekúcie v celkovej
výške 38,43 Eur spočívajúce v hodinovej odmene vo výške 6,64 Eur, paušálnej odmene vo výške 16,60
Eur, hotových výdavkoch vo výške 10,77 Eur a 19% DPH v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008
(ďalej len „vyhláška“). Súdna exekútorka si v podaní zo dňa 26. novembra 2010 vyčíslila ako trovy
exekúcie podľa § 14 ods. 2 (náhrada za stratu času) vyhlášky kontrolu a evidenciu spisu - 20 min.,
predbežné trovy exekúcie - 10 min., Úradný záznam z pracovnej cesty - 15 min., výzva na poskytnutie
súčinnosti-predvolanie15min.,správaostavevexekučnomkonaní-20min.,vypracovanievyúčtovania

- 20 min., oznámenie o skončení exekúcie - 10 min., vrátenie poverenia - 10 min. a archivácia
spisového materiálu - 20 min., spolu 145 min., t.j. 3 hod. x 6,64 Eur a podľa § 14 ods. 3 vyhlášky
(paušálna náhrada za úkony) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska - register obyvateľov a 2x zisťovanie platiteľ mzdy - sociálna
poisťovňa, spolu 5 úkonov x 3,32 Eur. Podľa § 22 vyhlášky si súdna exekútorka uplatnila náhradu

hotových výdavkov za cestovné náhrady 13,44 Eur, poštovné 7,45 Eur, telekomunikačné výdavky 2,-
Eurá, kolky (Register obyvateľov) 3,32 Eur, archivácia spisu 6,64 Eur a režijné náklady 8,30 Eur, spolu
41,15 Eur. Súdna exekútorka si tiež uplatnila 19% DPH z odmeny a hotových výdavkov. Exekučný
súd priznal súdnej exekútorke podľa § 14 ods. 2 vyhlášky odmenu za vypracovanie predbežných trovexekúcie - 10 min., Úradný záznam z pracovnej cesty - 10 min., výzvu na poskytnutie súčinnosti -
predvolanie 15 min. a správu o stave exekučného konania - 15 min., spolu 50 min., t.j. 1 hodina vo
výške 6,64 Eur. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom exekučného súdu, že kontrola a evidencia spisu,

oznámenie o skončení exekúcie, vrátenie poverenia a archivácia spisového materiálu sú administratívne
práce súvisiace s výkonom exekúcie podľa § 25 vyhlášky. Tiež spracovanie vyúčtovania trov exekúcie
nepatrí medzi účelne vynaložené úkony na vedenie exekúcie, ale spadá pod administratívne práce
vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou podľa § 25 vyhlášky. Odvolací súd sa tiež stotožnil s
názorom exekučného súdu, ktorý krátil čas vynaložený na vypracovanie predbežných trov exekúcie,

Úradný záznam z pracovnej cesty, výzvu na poskytnutie súčinnosti - predvolanie a správu o stave
exekučného konania. Na uvedené práce sú vypracované predlohy, do ktorých sa len vpisujú potrebné
údaje, a preto čas na ich vypracovanie je krátky. Odvolací súd preto odvolaniu súdnej exekútorke
v tejto časti nevyhovel. Súdna exekútorka namietala tiež skutočnosť, že exekučný súd jej nepriznal
náhradu za cestovné zo služobnej cesty vykonanej dňa 28. októbra 2004 z dôvodu, že nedoložila
všetky potrebné doklady potrebné k priznaniu uvedených náhrad. Podľa odvolacieho súdu je odvolanie

súdnej exekútorky v tejto časti dôvodné. Exekučný súd priznal súdnej exekútorke časovú odmenu za
vypracovanie Úradného záznamu z pracovnej cesty - 10 min.. Pokiaľ podľa exekučného súdu táto
služobná cesta nebola vykonaná, nemohol by súdnej exekútorke priznať náhradu za vypracovanie
Úradného záznamu z tejto služobnej cesty. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ
vykonáva služobnú cestu súdny exekútor, príkaz na služobnú cestu pre seba nevydáva a pokiaľ má

zamestnanec vydané oprávnenie na vykonávanie tých exekučných úkonov, ktoré povoľuje Exekučný
poriadok a v súlade s ust. § 3 ods. 3 zákona č. 283/2002 o cestovných náhradách, má pre prípad potreby
určené jedným rozhodnutím podmienky na viacero pracovných ciest tak, ako to tvrdí v odvolaní súdna
exekútorka a nie je potrebné vydávať príkaz na každú služobnú cestu zvlášť. Pokiaľ exekučnému súdu
nestačil úradný záznam zo služobnej cesty, ktorý je súčasťou spisu súdneho exekútora, mal exekučný

súd žiadať od súdnej exekútorky ďalšie dôkazy o vykonaní uvedenej služobnej cesty. Odvolací súd preto
v tejto časti odvolania vyhovel súdnej exekútorke a priznal jej náhradu hotových výdavkov - cestovné
náhrady za služobnú cestu vykonanú dňa 28. októbra 2004 vo výške 13,44 Eur. Súdna exekútorka
napadla odvolaním tiež výšku priznanej DPH z odmeny súdnej exekútorky. V odvolaní žiadala, aby jej
súd priznal 20% DPH. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súdna exekútorka si vo vyúčtovaní

trov exekúcie zo dňa 26. novembra 2010 uplatnila 19% DPH podľa vtedajšej platnej právnej úpravy.
Exekučný súd jej preto priznal 19% DPH. Podľa odvolacieho súdu súdnej exekútorke patrí DPH vo výške
platnej v čase vykonania úkonov špecifikovaných vo vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 26. novembra
2010, preto odvolaniu súdnej exekútorke v tejto časti nevyhovel a priznal jej 19% DPH podľa právnej
úpravy platnej v tom období. Na základe uvedených skutočností odvolací súd okrem trov exekúcie vo

výške 38,43 Eur, ktoré priznal súdnej exekútorke exekučný súd, priznal súdnej exekútorke aj cestovné
náhrady za služobnú cestu vykonanú dňa 28. októbra 2004.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie exekučného súdu v napadnutej časti
výroku o náhrade trov exekúcie zmenil tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke

trovy exekúcie vo výške 51,87 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.