Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111218811
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111218811.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci navrhovateľa Slovenská
správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833,
správca úpadcu HOVIS & DILTA s.r.o. "v konkurze" so sídlom Mostárenská 9, 977 01 Brezno, IČO:
36 021 296 proti odporcovi Ing. R. XX.XX.XXXX,, narXXM., bytom uA.,O., zast. advokátom JUDr.
Petrom Šramkom, Moyzesova 12, 977 01 Brezno v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o

odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Cbi/38/2011-37 zo dňa
30. novembra 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Cbi/38/2011-37 zo dňa 30. novembra 2011 z r u
š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia

neúčinnosti právneho úkonu úpadcu voči veriteľom, a to zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom ako
predávajúcim a odporcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľnej
veci - osobnému automobilu zn. Volkswagen Passat za kúpnu cenu 200.000,-Sk (6.698,78 Eur).
Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že na majetok navrhovateľa - úpadcu bol vyhlásený dňa
19.02.2011 konkurz, preto s prihliadnutím na § 122 ods.2 Obč.zák. a § 57 ods.2 zák.č. 7/2005 o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej ZKR) bol správca konkurznej podstaty povinný podať odporovaciu žalobu na

súde do 19.08.2011. Tento deň pripadol na sobotu, preto za posledný deň na včasné podanie návrhu
treba považovať deň 21.08.2011. Navrhovateľ doručil návrh na súd až dňa 22.08.2011, t.j. po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty, preto súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods.1 O.s.p. a keďže si odporca právo na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu
trov konania nepriznal.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu včas odvolanie. V

odvolaní namietal tú skutočnosť, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil, pretože nepoužil
ani správne ustanovenie právneho predpisu, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a účastníkovi konania postupom súdu odňal možnosť konať pred súdom. V
odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že v odôvodnení okresným súdom uvádzaná lehota na podanie
žaloby, ktorá mala uplynúť dňom 19.08.2011 a pripadnúť na sobotu ako na posledný deň, kedy by bol
súd ešte akceptoval podanie navrhovateľa ako včasné nie je správna, pretože deň 21.08.2011 je deň,

ktorý nepripadá na sobotu, ale na nedeľu, preto by mal byť posledným dňom lehoty nasledujúci pracovný
deň, a to 22.08.2011. V tejto súvislosti zdôraznil, že lehota na uplatnenie práva plynie od vyhlásenia
konkurzu s tým, že táto začína plynúť nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku a
právne účinky zverejnenia nastanú až po faktickom zverejnení uznesenia, teda ďalší nasledujúci deň po
zverejnení rozhodnutia o vyhlásení konkurzu. Keďže ZKR nemá samostatnú úpravu lehôt, je potrebné
aplikovať primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka, a nie Občianskeho súdneho poriadku. V

prejednávanej veci bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu uverejnené v Obchodnomvestníku č. 34B/2011 zo dňa 18.02.2011, preto sa za deň vyhlásenia konkurzu podľa § 199 ods. 9 ZKR
považuje deň nasledujúci, t.j. 19.02.2011, ktorý deň bola sobota. V súlade s § 122 ods.1 OZ platí, že
6-mesačná lehota na podanie odporovacej žaloby začína plynúť odo dňa 20.02.2011, preto posledným

dňom na podanie návrhu bol deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
udalosť, od ktorej sa lehota začína, t.j. deň 20.08.2011 - sobota, preto je podľa § 122 ods.3 OZ najbližším
pracovnýmdňom,kedymoholnavrhovateľpodaťnávrhnasúdprvýnajbližšípracovnýdeň,atopondelok
dňa 22.08.2011, kedy aj odporovaciu žalobu na vecne a miestne príslušnom súde podal. Navrhol preto
rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti rozhodnutiu o trovách konania podal odvolanie odporca, a to z dôvodu, že súd odporcovi nepriznal
právo na náhradu trov konania preto, že si ich neuplatnil, pričom už vo vyjadrení odporcu k návrhu boli
uplatnené trovy konania za 2 úkony právnej pomoci a 2x režijný paušál, ku ktorým právny zástupca
odporcu dopočítal v odvolaní trovy za tretí úkon právnej pomoci, a to za účasť na pojednávaní vrátane
cestovného a straty času spolu vo výške 266,56 Eur. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
okresnéhosúduvnapadnutejčastivýrokuotrováchkonaniaapriznalmuichnáhradutak,akoichprávny

zástupca odporcu vyčíslil.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na majetok úpadcu HOVIS & DILTA s.r.o. bol vyhlásený
uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 2K 5/2011 zo dňa 14.02.2011 konkurz s tým,

že uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 34B/2011 zo
dňa 18.02.2011. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K 5/2011 zo dňa 13.05.2011
uverejnenom v Obchodnom vestníku č. 96B/2011 zo dňa 19.05.2011 bola za správcu úpadcu
ustanovená spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s.

Na súd bol dňa 22.08.2011 doručený návrh správcu konkurznej podstaty na určenie neúčinnosti zmluvy,

ktorá bola uzavretá medzi úpadcom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim, predmetom ktorej
bol prevod vlastníckeho práva k osobnému automobilu zn. Volkswagen Passat za kúpnu cenu 6.698,78
Eur, ktorý považoval správca konkurznej podstaty úpadcu za právny úkon, ktorý je s poukazom na § 60
ods.3 ZKR ukracujúcim právnym úkonom a je aj právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, keďže
odplata bola dohodnutá v podstatne nižšej výške než bola obvyklá cena. Navrhovateľ tiež poukázal na

spriaznenosť odporcu a úpadcu v čase uzavretia zmluvy, ktorá odôvodňuje jednostrannú výhodnosť pre
odporcu, pretože jedným zo spoločníkov a zároveň jedným z členov štatutárneho orgánu - konateľom
úpadcu v čase uzavretia zmluvy bol aj odporca, preto ide o spriaznenú osobu úpadcu podľa § 9 ods.1
písm. a/ a b/ ZKR. Zároveň navrhovateľ tvrdil, že ide aj o právny úkon, ktorý je urobený s úmyslom
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a keďže sa jednalo o spriaznené osoby v súlade s § 60 ods.2 ZKR,

ukracujúci úmysel úpadcu sa zo zákona predpokladá. Navrhovateľ podal návrh na súd podľa § 57 ods.2
ZKR do 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu a žiadal, aby kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom
a odporcom bola určená voči veriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania
vedeného na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 2K 5/2011, za neúčinnú.

Odporca nesúhlasil s tým, že by bola zmluva neúčinná, pretože za kúpu vozidla zaplatil primeranú trhovú

cenu v mieste a čase, a to aj vzhľadom na technický stav vozidla, preto sa nejedná o právny úkon, ktorý
by bol býval bez primeraného protiplnenia. Zároveň namietol zánik práva odporovať právnemu úkonu,
keďže návrh nebol podaný na súd navrhovateľom v zákonom stanovenej šesťmesačnej lehote podľa
§ 57 ods.2 ZKR.

Podľa § 57 ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) v znení platnom ku dňu

22.08.2011 právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak
im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať
právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na
odporovanie nevyhovel.Podľa ods.2 cit. ust. právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo
na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa § 199 ods. 9 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia
alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú
v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich
zverejnení v Obchodnom vestníku.

Podľa § 122 ods.1 zák.č. 40/1964 Z.z. (Obč.zák.) lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý

nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Podľa ods.3 cit. ust., ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným
dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je vecne správne,
pretože okresný súd nesprávne posúdil ukončenie behu prekluzívnej lehoty, do uplynutia ktorej je

správca konkurznej podstaty oprávnený podať podľa § 57 ods.2 ZKR návrh, ktorým sa domáha
neúčinnosti právneho úkonu dlžníka vo vzťahu k veriteľom. Je treba zdôrazniť, že neúčinnými môžu
byť len tie právne úkony dlžníka, ktoré ukracujú možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov alebo
ktoré zvýhodňujú niektorého veriteľa na úkor iných. Účelom inštitútu odporovateľnosti všeobecne je
zabezpečenie ochrany veriteľov pred ukrátením ich pohľadávok právnymi úkonmi dlžníka, ktoré viedli

k zmenšeniu majetku dlžníka a tým aj k obmedzeniu, príp. zmareniu možnosti uspokojenia pohľadávok
veriteľov. Na podanie odporovacieho návrhu je legitimovaný tak správca konkurznej podstaty, ako aj
veritelia, čo vyplýva z ust. § 57 ods.1 ZKR.

Správcovi stanovil zákon o konkurze v § 57 ods. 2 na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu
na súde šesťmesačnú lehotu od vyhlásenia konkurzu. Táto lehota je lehotou prekluzívnou, počítanou

odo dňa, kedy nastali účinky rozhodnutia o vyhlásení konkurzu. Šesťmesačná lehota je upravená ako
lehota pre podanie žaloby, preto má hmotnoprávnu povahu, v dôsledku čoho musí byť v šesťmesačnej
lehote doručená konkurznému súdu, a nielen odovzdaná na poštu k poštovej preprave. Ak povinná
osoba písomne neuzná odporovateľnosť, musí byť v tejto lehote podaná žaloba na súde. Keďže zákon
o konkurze a reštrukturalizácii nemá samostatnú úpravu lehôt, je potrebné aplikovať na posudzovanie

začiatku a konca lehôt primerane ust. § 122 Obč.zák., v ktorom sú stanovené pravidlá pre počítanie lehôt
podľa dní, týždňov, mesiacov či rokov. Lehoty počítané podľa týždňov, mesiacov a rokov končia dňom,
ktorý sa pomenovaním zhoduje s dňom, v ktorom došlo k udalosti určujúcej jej začiatok. Ak pripadne
koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je podľa ods.2 § 122 OZ posledným dňom lehoty najbližší
pracovný deň, t.j. pondelok. V prejednávanej veci bol najbližším pracovným dňom na včasné podanie

odporovacej žaloby na súd deň 22.08.2011, kedy bola aj žaloba Okresnému súdu v Banskej Bystrici
riadne doručená.

V tejto súvislosti je nutné uviesť, že lehota na uplatnenie práva začala v prejednávanej veci plynúť
nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku. V prejednávanej veci bolo uznesenie
zverejnené dňa 18.02.2011, t. j. v piatok, k zverejneniu de iure došlo v zmysle § 199 ods. 9, posl. veta

ZKR v sobotu, preto lehota na uplatnenie práva mohla začať plynúť až v nedeľu, resp. v prvý nasledujúci
pracovný deň, ktorým bol pondelok, kedy aj navrhovateľ návrh na súd doručil.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žaloba o neúčinnosť právneho úkonu
bola na súde podaná podľa § 122 OZ včas, preto musel odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa§ 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. zrušiť, a to vrátane rozhodnutia o trovách konania bez toho, aby posudzoval
dôvody uvedené odporcom v odvolaní proti výroku o trovách prvostupňového konania, keďže sa jedná
o výrok závislý na rozhodnutí vo veci samej, ktorý odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Predmetom ďalšieho konania bude posúdenie toho, či právny úkon napĺňa znaky odporovateľnosti alebo
nie a či bolo poskytnuté stranami navzájom ekvivalentné plnenie. Predovšetkým však musí vychádzať
z § 57 ods. 4 ZKR a zistiť, či právny úkon dlžníka skutočne ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka, a to aj v nadväznosti na navrhovateľom tvrdené skutočnosti s odkazom
na § 58, § 59, § 60 ZKR.

Podľa § 224 ods.3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.