Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201514
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513201514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Z. Z., nar. X.X.XXXX
a mal. I. Z., nar. X.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, deti matky: O. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. H., O. č. XXX/
XX, právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Hovan, Hospůdka, s.r.o., so sídlom Spišská
Nová Ves, ul. Ing. Kožucha č. 1, IČO: 47 233 419 a otca: L.. O. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Z. H., W. hrdinov
č. XX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Fabišíkovou, so sídlom v Košiciach, Mlynárska
ul. č. 19, za účasti Krajského prokurátora v Prešove, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a

povinnosti k maloletým deťom, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa
č. k. 4P/56/2013-506 zo dňa 13.4.2015, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov a v rozsahu zrušenia vec vracia
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom vo výroku I. zveril mal. Z. Z., nar. X.X.XXXX a mal. I. Z., nar.
X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matke O. W., nar. XX.X.XXXX, ktorá bude maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok. II. Otcovi mal. detí L.. O. Sivuľkovi, nar. X.X.XXXX uložil povinnosť prispievať
na výživu mal. Z. Z., nar. X.X.XXXX mesačne sumou 160,- eur a mal. I. Z., nar. X.X.XXXX mesačne

sumou 160,- eur, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca
vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc dňom

02.04.2013. III. Dlžné výživné za obdobie od 2.4.2013 do 31.3.2015 vo výške 2.921,91 eur je otec mal.
deti povinný uhradiť v termíne do 30.06.2015, pod hrozbou výkonu rozhodnutia. IV. Otec je oprávnený
stretávať sa s mal. Z. a mal. I. Z. nasledovne:

- každý pondelok a každý štvrtok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý párny kalendárny týždeň
v roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov vo Veľkonočný

pondelok od 12,00 hod. do 18,00 hod., počas Vianočných sviatkov dňa 25.12. od 13,00 hod. do 19,00
hod., počas letných prázdnin v mesiaci august od 1.08. od 9,00 hod. do 10.8. do 20,00 hod..

V. Matke uložil povinnosť v určenom čase pred miestom svojho bydliska deti riadne pripravené otcovi
odovzdať a otec je povinný v určenom čase na tom istom mieste deti matke odovzdať. VI. V prevyšujúcej
časti súd návrh matky a otca zamietol. VII. Návrh otca na nariadenie striedavej starostlivosti zamietol.
VIII. Súd uložil obom rodičom povinnosť informovať sa vzájomne o zdravotnom stave mal. detí, o ichvýchovno-vzdelávacích výsledkoch a o podstatných udalostiach v živote mal. detí. IX. O trovách bolo
rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že maloleté deti sa narodili navrhovateľke ako

slobodnej matke. Rodičia nikdy neboli manželmi. Obe deti boli počaté pomocou asistovanej reprodukcie.
Otec detí je ženatý s inou ženou a z jeho manželstva pochádza toho času už plnoletý syn. Matka má
okrem maloletých dvojičiek ešte plnoletého syna z predchádzajúceho manželstva. Otec nežil s matkou
maloletých detí v spoločnej domácnosti. Deti po ich narodení iba navštevoval v domácnosti matky. Matka
spolu s deťmi býva v rodinnom dome svojej matky. Obe deti vo veku 5 rokov chodia do materskej školy,

sú zdravé. Rodičia doposiaľ neboli schopní počas celého súdneho konania vzájomnou komunikáciou
a ústretovosťou dopracovať sa k rozumnej rodičovskej dohode. Na základe vydaného predbežného
opatrenia bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený sa s nimi stretávať každý
pondelok a každý štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v čase od 9.00
hod. v sobotu do 18.00 hod. v nedeľu. Do konania dňa 18.9.2014 vstúpil okresný prokurátor v zmysle §
35ods.2O.s.p..Nazákladenávrhuotcabolovovecinariadenéznaleckédokazovanieznalcomzodboru

psychológia, odvetvie klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých O.. N. N.. Znalec vo
vypracovanomznaleckomposudkuč.7/2014,doručenomsúdudňa10.4.2014zaujalnázor,ževzhľadom
k rodinnej histórii a aktuálnej situácii by forma striedavej starostlivosti rodičov nebola v záujme mal. deti,
t. j. nezohľadňovala by záujmy mal. detí, ale skôr záujem rodičov. Ako dôvod uviedol nedostatočnú,
resp. žiadnu komunikáciu medzi rodičmi, vysoko konfliktný vzťah medzi rodičmi, s vypestovaním si

vzájomnejaverzie,prenášanierodičovskýchkonfliktovnadeti,nízkyvekdetí,vzájomnédopĺňanieoboch
rodičovských rolí, ktoré sa javí ako vhodné riešenie aktuálnej rodinnej situácie za podmienky udržania
stabilného vzťahového prostredia u matky. Navrhol deti zveriť do osobnej

starostlivosti matke a upraviť styk otca s deťmi. Na návrh prokurátora bolo nariadené ďalšie znalecké
dokazovanie znalcom A.. W. G. z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie. Súd sa stotožnil

so závermi tohto posudku. Znalec uviedol, že z psychologického hľadiska vzťah oboch detí k matke
hodnotí ako vzťah silnej intenzity s prevahou kladných citov. Matka je pre oboch chlapcov hlavným
objektom i zdrojom citov,

lásky a bezpečia a preto odporučil na najbližšie obdobie ponechať deti v osobnej starostlivosti matky.
Hlavnou podmienkou nariadenia striedavej osobnej starostlivosti je bezproblémová vecná komunikácia

a kooperácia rodičov pri riešení každodenných výchovných problémov. Rodičia túto kľúčovú podmienku
nezvládli a preto neodporúčal tento typ výchovnej starostlivosti. Dôležitý poznaním, ku ktorému dospel
znalec a s ktorým sa stotožňuje aj súd, je, že v terajšej situácii prakticky vôbec nezáleží na časovom
rozsahu styku, o ktorý rodičia tak vehementne bojujú. Je naivné veriť, že čím dlhšiu dobu strávia deti
s otcom, či s matkou, tým je to pre ich zdravý duševný vývoj lepšie. V terajšej situácii je rozhodujúcim

kritérium pre zdravý duševný vývin detí to, akú kvalitu má vzájomná komunikácia a kooperácia oboch
rodičov pri riešení každodenných výchovných problémov detí. Maloletý Z. a I. sa stali nástrojom
vzájomného neľútostného boja svojich rodičov. Znalec konštatuje, že rodičia využívajú súd, sociálnych
pracovníkov, znalcov, dokonca prokuratúru na to, aby si verejným spôsobom vyrovnávali svoj vzájomný
nedoriešený citový vzťah. Otec detí pracuje ako konateľ - riaditeľ firmy B. s.r.o. a V. - C.. Funkciu konateľa

V. C. robí, podľa vlastného tvrdenia, bez akéhokoľvek nároku na mzdu a to z toho titulu, že spoločnosť
si zatiaľ nemôže dovoliť mať veľké dlhy. Jeho zárobok činí 1.100,- eur hrubej mzdy, v čistom 800,- eur
mesačne. Na výkon práce využíva motorové vozidlá N., Audi 6, niekedy aj Mercedes. Je vlastníkom
motorového vozidla Mitshubishi. Ide o motorové vozidlo, ktoré zakúpil pre svojho 18-ročného syna. Toto
motorové vozidlo bolo evidované v evidencii na dopravnom inšpektoráte na neho, avšak počas konania

v tejto veci bolo prepísané na plnoletého syna. Jeho nákupná cena bola 16.000,- eur. Taktiež vlastní
štvorkolku, ktorej nákupná cena bola 10.000,- eur. Je vlastníkom 3,6 ha poľnohospodárskej pôdy v k.
ú. G. a C. a vlastníkom stavebného pozemku v Z. H., kde požiadal o vydanie stavebného povolenia
za účelom výstavby rodinného domu. Matka detí pracuje vo firme B. ako vedúca odbytu s priemerným
mesačným príjmom 600,- eur netto. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a mesačné výdaje

na platby Z. činia 239,32 eur, na ktorých sa podieľa aj ona. Výdaje na deti súvisia so zakupovaním
ošatenia, stravy, obuvi, ako aj so zabezpečovaním ďalších potrieb detí. Po zistení pomerov na strane
rodičov súd určil výživné zo strany otca sumou 160,- eur mesačne pre každé dieťa. Takto určené výživné
zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam otca. V prevyšujúcej
časti súd návrh matky zamietol. Neobstojí argumentácia otca, že nemá z čoho platiť výživné, keď na

druhej strane vykonáva prácu, za ktorú „vraj“ nedostáva plat. Ku cti otcovi má byť nielen to, že zastávaurčitý spoločenský post - konateľa spoločnosti, ale aj to, že má rovnakú životnú úroveň zabezpečiť aj
pre svoje maloleté deti minimálne vo výške plateného výživného. Životná úroveň otca prezentovaná
na pojednávaní a vyplývajúca z vykonaného dokazovania nenasvedčuje tomu, že jeho príjem je len

800,- eur mesačne. Toto tvrdenie súd považuje za účelové a nezodpovedajúce jeho spoločenskému
statusu. Za obdobie od apríla 2013 do 19.3.2015 bola na výživnom pre deti zo strany otca uhradená
suma 4.758,09 eur. Za rovnaké obdobie pri súdom určenom mesačnom výživnom mala byť uhradená na
výživnom suma 7.680,- eur. Dlh na výživnom činí 2.921,91 eur, ktorý je otec povinný uhradiť v termíne
do 30.6.2015. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z predloženého rozpisu platieb otcom detí.

Do uhradeného výživného zarátal všetky platby za mlieko Nutrilon, všetky

platby zrealizované za škôlku, jeden krát nákup zimnej obuvi na jeseň 2013, jeden krát nákup zimnej
obuvinajeseň2014.Ďalšievýdajeprezentovanéotcom,predovšetkýmnákupošateniapredeti,topánky,
paplóny, vankúše, posteľnú bielizeň, okuliare, kolobežky 4x (kupované v júni a v auguste 2014), bicykle,
poplatok za anglický jazyk, súd nezarátal do výživného.

Súd je toho názoru, že nie je potrebné, aby deti mali zvlášť oblečenie a obuv a matky, a zvlášť

u otca. Ak je problém s úhradou bežného výživného požadovaného matkou, tak poplatok za anglický
jazyk vo výške 220,60 eur pre deti vo veku 5 rokov, súd hodnotí ako výdaj míňajúci sa svojmu účelu.
Tieto ďalšie výdaje nezarátané do výživného predstavujú sumu cca 1.300,- eur. Navrhované výsluchy
pre päťročné deti súd nepovažoval za vhodné a potrebné, ktoré by boli v záujme maloletých detí.
Svoje rozhodnutie o úprave styku súd zdôvodnil mediačnou dohodou uzavretou rodičmi detí v priebehu

konania. Na ďalšom pojednávaní po uzavretí tejto dohody otec detí prehlásil, že s mediačnou dohodou
nesúhlasí a žiadal zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti.

Otec detí vo svojom odvolaní napáda rozsudok v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd tento
rozsudok zmenil a zveril deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že matka aj otec sú
povinní zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti striedavo v priebehu kalendárneho týždňa v

nasledovných intervaloch: Otec je povinný zabezpečiť osobnú starostlivosť od pondelka 16.00 hod.
prvého nepárneho kalendárneho týždňa do stredy 8.00 hod. tohto týždňa, matka od stredy 16.00
hod. prvého nepárneho kalendárneho týždňa do pondelka 8.00 hod. tohto týždňa. Otec je povinný
zabezpečovať osobnú starostlivosť vyzdvihnutím maloletých detí z predškolského zariadenia v období
od stredy 16.00 hod. prvého párneho kalendárneho týždňa do pondelka 8.00 hod. tohto týždňa

odvezením maloletých detí do predškolského zariadenia. Matka je povinná zabezpečovať osobnú
starostlivosť vyzdvihnutím maloletých detí z predškolského zariadenia od pondelka 16.00 hod. prvého
párneho kalendárneho týždňa do stredy 8.00 hod. tohto týždňa odvezením detí do predškolského
zariadenia. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase prevziať a odovzdať deti do osobnej
starostlivosti druhého rodiča s ich osobnými vecami a riadne ich pripraviť. Obaja rodičia budú mať právo

zastupovať deti a spravovať ich majetok. Výživné na deti by nebolo určené. Rodinné prídavky bude
poberať matka a daňový bonus si bude uplatňovať otec detí. Alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť tak, že výrok I. by mal byť doplnený, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok. Výrok II. navrhol zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu každého z
detí po 50,- eur mesačne. Výrok III. navrhol zmeniť tak, že dlžné výživné za obdobie od 2.4.2013 do

30.3.2015 nevzniklo. Úpravu styku s deťmi navrhol zmeniť tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi
každý pondelok v čase od 16.00 hod. vyzdvihnutím detí v bydlisku matky do utorka 8.00 hod. odvezením
detí do predškolského zariadenia. Každý štvrtok v čase od 16.00 hod. vyzdvihnutím detí z bydliska matky
do piatka 8.00 hod. odvezením detí do predškolského zariadenia. Každý párny kalendárny týždeň v roku
od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý párny rok na Veľkonočnú nedeľu v čase od 9.00

hod. do 18.00 hod., na Veľkonočný pondelok od 12.00 hod. do 18.00 hod., v čase jarných prázdnin po
dobu prvých troch dní prázdnin počnúc pondelkom od 9.00 hod. do tretieho dňa o 18.00 hod., v čase
letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 14.8. do 18.00
hod.. V čase Vianočných sviatkov každý párny rok na Štedrý večer 24.12. od 13.00 hod. do prvého
sviatku vianočného 25.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok druhý sviatok vianočný 26.12. od 9.00

hod. do 18.00 hod.. Každý párny rok 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roku do 18.00 hod.. V
čase zimných prázdnin na dobu prvých dvoch dní

prázdnin od 9.00 hod. do druhého dňa do 18.00 hod.. Ako poslednú alternatívu otec navrhol, aby bol
napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol,že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Otec považuje rozhodnutie za zmätočné,

nedôvodné, nezákonné, nezodpovedajúce skutočnosti a dôkazom, ktoré boli predložené v konaní,

no najmä v rozpore so záujmom maloletých detí. Súd vyhodnotil dôkaznú situáciu nesprávne a nie
na základe preukázaných dôkazov, ale na základe tvrdenia fabulácie zo strany matky. Obaja synovia
sú súčasťou jeho života, pričom k synom patrí aj matka, aj otec. Otec synov vychováva, stará sa,
zabezpečuje im všetky potreby, výživy, vzdelávania, bývania, voľného času, a to od ich narodenia. Hrá
s chlapcami futbal, počas víkendov chodia s ním lyžovať, učí ich korčuľovať, hrať hokej, naučil ich

bicyklovať sa, plávať, potápať. V čase, keď sú deti s otcom, v domácnosti ich nenecháva samých ani
minútu. Deti sa k otcovi veľmi tešia a žiadajú ho, aby mohli u neho spať oveľa viac, ako doposiaľ. To,
že deti majú u otca pocit bezpečia a cítia sa v jeho domácnosti v pohode, dokazuje aj skutočnosť,
že u otca sa maloletý I. ani raz v noci nepocikal. Matka detí neustále prezentuje na súde, že v jej
domácnosti sa I. v noci pocikáva. Ak súd bude mať za to, že striedavá starostlivosť nie je vhodná, tak
žiada, aby odvolací súd prehodnotil stanovený čas určený prvostupňovým súdom, aby bolo umožnené

otcovi stretávať sa s deťmi už od piatka každý párny týždeň. Súd zveril správu majetku detí matke.
Matke, ktorá márnotratne minula všetky peniaze vo vlastníctve detí na ich termínovaných účtoch v sume
okolo 1.500,- eur. Preto aj otec podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, aby súd jej zakázal
nakladať s majetkom detí. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané nehospodárne nakladanie
s majetkom detí zo strany matky, a to v písomných podaniach a výpovediach otca. Súd pri určení

výživného nebral do úvahy, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k najstaršiemu synovi O. Z., ktorý
študoval v školskom roku 2013/2014 na strednej škole v štvrtom ročníku a v školskom roku 2014/2015
študuje na dennom štúdiu na vysokej škole v N.. Od narodenia detí nikdy neboli právoplatne zverené
do starostlivosti matky a nikdy nebolo určené výživné ani otcovi, ani matke. Otec od narodenia detí
dobrovoľne platil výživné, aj naďalej platí. Nie je si vedomý žiadneho dlžného výživného voči synom,

nakoľko deťom od ich narodenia zabezpečoval všetky potreby dobrovoľne, a to aj preukázal na súde
listinnými dôkazmi. Dňa 24.12.2012 dal matke v hotovosti 3.000,- eur, o mesiac nato v januári 2013 ho
matka žiadala o ďalšie peniaze s tým, že ich minula. Následne išla matka za advokátom a podala návrh
na zverenie detí do jej starostlivosti a určenie výživného vo výške 800,- eur na obe deti. Za obdobie
2 rokov, ktoré súd vyčíslil ako dlžné výživné, otec doložil dôkazy o vykonaných úhradách a nákupoch.

Ani v jenom prípade matka nespochybnila vynaložené výdavky na výživné deťom, ba potvrdila, že
tieto výdaje sú pravdivé a skutočné. V zozname výdajov na výživné pre deti nie sú zarátané výdaje
spojené s bývaním a stravovaním detí u neho v domácnosti. Otec je nesmierne pobúrený neuznaním
niektorých uhradených výdavkov na deti (ošatenie, obuv, hygienické potreby, atď.). Matka žiadala otca,
aby deťom kúpil kolobežky, lebo majú v škôlke športový deň. Ďalším neuznaným výdavkom je poplatok

za vzdelávanie a výučbu anglického jazyka. O to, aby otec prihlásil deti a uhradil náklady s tým spojené,
ho požiadala matka detí. Celkový poplatok na celý školský rok je 220,- eur pre oboch synov. Súd neuznal
ani jeho výdaj na nákup okuliarov pre Z., ktoré zakúpil na základe lekárskeho predpisu u kontroly u
očného lekára. Podobne súd nesprávne spočítal výdaje vynaložené zo strany otca na výživné pre deti od
apríla 2013 do marca 2015. Celkom vynaložený výdaj zo strany otca za obdobie 2 rokov sú 8.855,48 eur.

Za toto obdobie sú výdaje na výživné pre deti uhradené v peňažných prostriedkoch do domácnosti
matky vo

výške 3.270,- eur, za mlieko Nutrilon plus lieky plus zubný lekár v hodnote 1.600,37 eur, za poplatky
na škôlku, strava v škôlke, ZRPŠ, pracovné zošity, anglický jazyk v hodnote 1.459,84 eur, za výdaje
vynaložené na oblečenie a obuv 1.475,75 eur, výdaje na vynaložené športové potreby kolobežky,

bicykle, korčule v sume 572,58 eur, na nákup okuliarov pre

Z. 298,20 eur. Všetky tieto výdaje si deti berú k matke. Len výdaje vynaložené na nákup paplónov,
vankúšov,posteľnejbieliznevsume178,74eurmajúdetivdomácnostiuotca.Výživnéstanovenésúdom
pre obe deti spolu vo výške 320,- eur považuje za neprimerane vysoké vzhľadom k tomu, koľko dní a
času majú deti bývať v domácnosti u otca, ako aj vzhľadom k jeho príjmom. Mesačne by 12 dní mali byť

deti u otca a 18 dní u matky. 12 dní, keď sú deti u otca, má otec platiť výživné k rukám matky, ako aj
pre deti ošatenie, náklady spojené s bývaním a stravovaním. Súd vyniesol rozhodnutie dňa 13.4.2015 s
tým, že otec je povinný prispievať na výživu vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc
dňom 2.4.2013 k rukám matky. To znamená, že v mesiaci apríl mal plniť 15.4.2015. Otec za obdobie
od 1.4.2015 do 12.4.2015 prispel svojím synom až sumou 157,- eur za poplatky do materskej školy, za

mlieko Nutrilon a za oblečenie. Zvyšnú časť výživného uhradil hneď na druhý deň po vynesení rozsudkuna účet matky. Konateľom spoločnosti V. - C. s.r.o. sa stal dňom 9.3.2012. Túto funkciu mu navrhol
novoprichádzajúci spoločník do tejto spoločnosti a je to ten istý spoločník, ako v spoločnosti B. s.r.o.. A.
otcajetočesťamorálneoceneniejehoniekoľkoročnejprácevspoločnostiB.s.r.o..Novýspoločníkspolu

s otcom spoločnosť konsolidujú a robia všetko pre to, aby bola spoločnosť v plusových číslach. Do dňa
napísania tohto odvolania otec nemal žiaden príjem od tejto spoločnosti a to dokázal aj potvrdeniami.
Keď sa situácia zmení a otec bude poberať od spoločnosti V. - C. s.r.o. odmenu, môže matka požiadať
o zvýšenie výživného. V čase, keď rozhodoval súd, mal otec jediný preukázateľný a zdokladovaný
príjem. Matka detí pracuje od 1.8.2013 doposiaľ v spoločnosti B. T. H. s.r.o.. Ak túto skutočnosť si súd

nepreveril, tak to potom znamená, že matka nepredložila súdu mzdové listy a potvrdenia o jej príjme.
Súd ďalej uvádza, že otec vlastní stavebný pozemok. Ide len o výmysel protistrany. V bode V. rozsudku
súd rozhodol, že matka je povinná v určenom čase pred miestom svojho bydliska odovzdať deti riadne
pripravené otcovi. V tomto prípade je to každý pondelok a každý štvrtok o 15.00 hod.. Takto upravené
odovzdávanie detí je nereálne a preto nevykonateľné. Pre deti do škôlky sa chodí po 15.00 hod.. V
pondelok majú angličtinu a končia o 15.30 hod.. Ako je možné reálne stihnúť, aby matka vybrala deti zo

škôlky, odviezla ich pred bydlisko a tam ich osobne odovzdala otcovi. Nereálne je to aj z dôvodu, že deti
matka osobne neodovzdáva o 16.00 hod., ale žiadala ho, aby pre deti išiel do škôlky. Otec samozrejme
veľmi rád chodí pre deti do škôlky každý pondelok a každý štvrtok a deti sa z toho tešia. Súd by mal určiť,
že v pracovné dni, keď sú deti v škôlke, v pondelok a vo štvrtok, má otec prísť pre deti do škôlky. Súdny
znalec A.. W. G. tvrdí, že obaja rodičia majú individuálne veľmi dobré predpoklady pre výchovu detí.

Ani jeden znalec nepovedal, že deti majú stráviť s otcom menej času, ako doteraz. Naopak, odporúčajú
styk otca s deťmi rozšíriť. Z psychologického hľadiska sú predpoklady účastníkov pre riadnu výchovu a
starostlivosť o maloletých približne vyrovnané s miernou výhodou na strane matky detí. Prespávanie detí
u otca aj počas týždňa by malo len priaznivý vplyv na synov a v konečnom dôsledku by časom prispelo
aj k vyriešeniu problémov pri komunikácii rodičov. Poukázal v tejto súvislosti na Nález Ústavného súdu

ČR I.ÚS 266/10 a I.ÚS 2661/10, podľa ktorých, chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi
nesmie byť prekážkou zavedenia striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Otec preukázal, že on bol
stále ochotný komunikovať a dohodnúť sa s matkou. V spise je nespočetne veľa oznámení zo strany
otca, ktoré svedčia o tom, že práve matka odmietala a odmieta vecne komunikovať s otcom. Keďže
matka neustále vytvárala prekážky v komunikácii, a to najmä tým, že deti niekoľko mesiacov odmietala

odovzdať otcovi pri ich stretávaní sa, a to napriek nariadenému predbežnému opatreniu. Z toho dôvodu
bol otec 2x nútený podať na súde návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia. O každom nerešpektovaní rozhodnutia zo strany matky bol konajúci súd otcom písomne
informovaný.

Matka maloletých detí navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na

výživu každého z detí sumou 200,- eur mesačne počnúc od 2.4.2013. Je oprávnený sa s nimi stretávať
každý pondelok a štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý párny kalendárny týždeň v roku od soboty
od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov vo
Veľkonočný pondelok od 12.00 hod. do 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov dňa 25.12. od 13.00
hod. do 19.00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci august od 19.8. o 9.00 hod. do 25.8. dl 19.00 hod.

s tým, že vycestovať mimo územia Slovenskej republiky môže otec s deťmi len po predchádzajúcom
súhlase matky a počas nového roka od 16.00 hod. do 19.00 hod.. Ako dôvod uviedla neúplne zistený
skutkový stav, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,
a teda nesprávne skutkové zistenia. Súd konštatoval vlastníctvo pozemkov otca, mal za preukázané,
že životná úroveň otca prezentovaná z vykonaného dokazovania nenasvedčuje tomu, že jeho príjem

je len 800,- eur mesačne. Otec dokáže zo svojich príjmov stavať ďalší dom v lokalite S. hora, kúpiť
osobný automobil synovi v hodnote XX.XXX,- eur, pre svoju zábavu štvorkolku, víkendy trávi vo welnes
hoteli A. a nemá problém zakúpiť deťom pri každej návšteve detí malé stavebnice U.. Otec žije na
vysokej životnej úrovni, ktorú nemožno dosiahnuť oficiálnym príjmom vo výške 800,- eur v čistom.
Zistený skutkový stav nekorešponduje s výrokom súdu o výživnom vo výške 160,- eur pre každé z detí.

Detisúdvojčatáaakékoľveknákladyjenutnépočítaťdvojnásobkom,pretožedetinemôžunosiťošatenie
po sebe. Prespávanie detí u otca síce prebieha, ale následky prespávania znáša výlučne matka. Ide
predovšetkýmootázkydeti,prečomusia„spinkaťuotca“,keďtamspaťnechcúanáslednesaI.sústavne
pomočuje (4 krát v týždni), pričom u otca sa mu tam nestáva, pretože tam málo „spinkal“. Otec bojuje o
čo najširší styk s deťmi, ale aj v prípade realizácie styku svoju úlohu zúžil na poskytovanie materiálnychstatkov,nákuphračiek,sladkostíakoly,pričomčasťvýchovnúakosiopomína.Priprepraváchvosobnom
automobile deti nie sú pripútané bezpečnostnými pásmi.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol vyhovieť odvolaniu matky.

Prokurátor sa k podaným odvolaniam nevyjadril.

Podanými odvolaniami rodičov bol napadnutý celý rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd
preskúmal tento rozsudok bez toho, že by nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom by
zopakoval, prípadne doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takého
preskúmavania napadnutého rozsudku je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným
súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.).

Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku
uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných odvolaní, a to do
tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podaných odvolaniach. Výnimkou by

mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3
O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
odvolací súd k záveru, že odvolania oboch rodičov nie sú opodstatnené. Prvostupňový súd vykonal vo
veci dokazovanie v nadštandardnom rozsahu a zo zistených skutočností vyvodil v konečnom dôsledku
správne právne závery. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi preskúmavaného rozsudku a len na

zvýraznenie jeho správnosti k týmto dôvodom dodáva:

Vychádzajúc zo znaleckých posudkov zabezpečuje matka pre deti lepšie výchovné prostredie, než
by tomu bolo u otca. Obaja znalci jednoznačne neodporučili zverenie detí do striedavej rodičovskej
starostlivosti. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré znalci v tejto súvislosti uviedli.

V prípade, že rodičia maloletých detí spolu nežijú a súd rozhodne o tom, že sa deti zverujú do rodičovskej

starostlivosti len jedného z nich, môže byť zástupcom detí a správcom ich majetku len rodič, do ktorého
opatery boli deti zverené. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj správa majetku maloletých detí.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a to aj v prípade, že deti boli zverené do rodičovskej
starostlivosti len jednému z nich (§ 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Zákon taxatívne menuje prípady, keď
rodičovské práva a povinnosti vykonáva len jeden z rodičov (§ 28 ods. 36 Zákona o rodine).

V ustanovení § 24 ods. 4 Zákona o rodine sa ukladá súdu pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, určiť, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Na rozdiel od rodičov žijúcich spolu, musí súd tieto práva priznať len jednému z nich.

Úprava styku rodiča s maloletými deťmi je z hľadiska svojho účelu úpravou garantujúcou minimálny
rozsah, v akom sa má rodič právo stretávať s deťmi. Je výlučne len na vôli rodičov, v akom rozsahu si

túto súdnu úpravu stretávania rozšíria. Už teraz je však možné konštatovať, že táto súdna úprava svojím
rozsahom značne prekračuje rozsah úpravy v iných veciach.

Za správne odvolací súd uznáva aj rozhodnutie súdu o výške bežného výživného. V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že výška výživného pre maloleté deti je v konečnom dôsledku limitovaná
schopnosťami a možnosťami povinného rodiča prispievať na ich výživu. Podľa vlastných tvrdení otca,

ako aj podľa ním priložených listinných dôkazov, presahuje rozsah plnenia si vyživovacej povinnosti otca
k maloletým deťom rozsah, v ktorom si obvykle plnia svoju vyživovaciu povinnosť iní otcovia, ktorým
neboli deti zverené do výchovy. Naviac si otec doposiaľ plnil vyživovaciu povinnosť aj k najstaršiemu, užplnoletému synovi. To všetko však súčasne dokazuje, že životná úroveň otca je vyššia, než akú by mu
mohla zaručovať preukázaná priemerná mesačná mzda 800,- eur netto. Pritom pri skúmaní schopností
a možností povinného rodiča predstavuje mesačný, resp. ročný príjem rodiča síce najbežnejší, ale

len jeden z viacerých možných ukazovateľov. V konečnom dôsledku je výška výživného limitovaná
majetkovými pomermi povinného rodiča a jeho celkovou životnou úrovňou. Ako správne zdôraznil
prvostupňový súd, maloleté deti majú právo podieľať sa na tejto životnej úrovni.

Súčasne si je potrebné uvedomiť, že súdom určené výživné predstavuje úhrnnú čiastku, ktorou povinný
rodič si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. V prípade zverenia maloletého dieťaťa

do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, predpokladá sa, že práve tento rodič bude ako správca
majetku dieťaťa zakupovať aj z takto zaplateného výživného veci pre maloleté dieťa. Vecné plnenia,
ktoré rodič, ktorému deti neboli zverené, dieťaťu poskytne nad rámec súdom určeného výživného, sa
zarátavajú v preukázanom rozsahu len za podmienky, že sa nejedná o bežné obvyklé obdarovanie.

Odvolací súd považuje v konečnom dôsledku za správne aj rozhodnutie súdu o dlžnom výživnom.
Prvostupňový súd v tejto súvislosti vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom podrobne zdôvodnil, ktoré

z otcom zaplatených položiek započítal do plnenia si vyživovacej povinnosti a ktoré položky nie a z
akých dôvodov. Aj keď odvolací súd má výhrady voči niektorým z týchto položiek, vzhľadom k ich
nepodstatnému rozsahu odvolací súd potvrdil aj tento výrok napadnutého rozsudku. K tejto súvislosti
zohľadnil odvolací súd skúsenosť, že dlhodobo trvajúce súdne spory len zhoršujú kvalitu vzťahov medzi
účastníkmi konania, v dôsledku čoho by bolo ďalšie predlžovanie konania súvisiace s odstraňovaním

prípadných medzier v skutkovom stave v rozpore so záujmami všetkých účastníkov tohto konania,
predovšetkým maloletých detí.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 219 ods. 1, 2
O.s.p.).

Odvolací súd však zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Prvostupňový

súd totiž pochybil, keď súčasne s rozhodnutím o náhrade trov účastníkov konania nerozhodol o trovách
štátu, vzniklých preddávkovaním znaleckého posudku A.. W. G. zo štátnych prostriedkov. Pokiaľ štát
uhradí časť nákladov vzniklých v priebehu súdneho konania za účastníkov, stáva sa v tejto časti
účastníkom konania aj on a je povinnosťou súdu, aby v rámci rozhodovania o náhrade trov konania
rozhodol aj o náhrade týchto štátom vynaložených trov dokazovania (§ 148 ods. 1, § 151 ods. 6, § 141

ods. 2 a § 94 ods. 4 O.s.p.). V záujme urýchleného skončenia tejto právnej veci starostlivosti o maloleté
deti, odvolací súd nevrátil túto vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú na rozhodnutie o
náhrade trov štátu, ale tento výrok rozsudku zrušil za súčasného potvrdenia rozsudku vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0, s výnimkou
rozhodnutia o dlžnom výživnom (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.