Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/138/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205470
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814205470.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so
sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Karadžičova 8, P.O.Box 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej Q. I., nar. X.X.XXXX, bytom J.
XXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 506,76 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 7C 331/2014-40 zo dňa 14.1.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje roszudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu žalobkyne, ktorá žiadala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
jej sumu 506,76 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 506,76 eur za obdobie od
9.10.2013 až do jej zaplatenia. Uplatnila si trovy konania.

Žalobkyňa tvrdila, že uvedená finančná čiastka pozostáva zo sumy, ktorá predstavuje úver vo forme
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ktorý jej zriadil právny predchodca žalobcu,
ktorú sumu žalovaná neuhradila.

Prvostupňový súd vec posúdil jednak podľa Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. a ďalej
podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, § 52 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a
§ 497 Obchodného zákonníka s použitím ust. § 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 388 ods.
1 Obchodného zákonníka a § 100, § 101, § 111 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 451 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka. Aplikoval aj ust. § 517 ods. 1, 2 OZ s § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. a Zákon
o spotrebiteľských úveroch. Zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a
žalovanou bola uzavretá zmluva o bežnom účte a následne zmluva o vydaní a používaní platobnej karty.
Na žalobcu bola postúpená na základe zmluvy o postúpení boli postúpené práva vyplývajúce z tejto
zmluvy s tým, že prvostupňový súd zistil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

Ďalej prvostupňový súd uvedenú zmluvu vychádzajúc z duálnej právnej úpravy záväzkov právne
posúdil podľa Občianskeho zákonníka, kde ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblasti záujmu
nielen práva Európskej únie, ale aj slovenského právneho poriadku a daný právny vzťah kvalifikoval,
keďže išlo o spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu žalovanej a právneho predchodcu žalobcu, ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Žalobca žaloval sumu 506,76 eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že žalovaná využila povolené
prečerpanie. Uplatnená suma pozostáva zo sumy povoleného prečerpania vo výške 431,52 eur a zo
sumy nepovoleného prečerpania vo výške 75,24 eur. Vyčerpanie tejto sumy potvrdila žalovaná vo svojej
výpovedi a túto skutočnosť považoval prvostupňový súd za nespornú. Keďže malo ísť o povolené
prečerpanie, súd zisťoval, či žalobca, resp. jeho právny predchodca si splnil informačnú povinnosť podľa
§ 3 ods. 6 zák. 258/2001 Z.z. Žalobca však nepredlžil prvostupňovému súdu žiadny listinný dôkaz
ohľadne tejto skutočnosti. Doložil len položkovitý výpis z účtu žalovanej.

Súd nezistil, od ktorého dátumu bolo povolené prečerpanie poskytnuté. Iba z tejto zmluvy vyplýva, že
bola podpísaná dňa 9.3.2010, nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými
stranami. Z položkovitého výpisu z účtu jednoznačne nie je preukázané a nie je možné z tohto výpisu
ani vyvodiť, kedy bolo povolené prečerpanie a v akej výške bolo schválené a nie je jednoznačne jasné,
kedy malo dôjsť k prekročeniu povoleného prečerpania. Prvostupňový súd vyvodil, že dňa 22.7.2011
došlo k zastaveniu povoleného prečerpania v sume 506,76 eur.

Keďže nebola jednoznačne určená výška povoleného prečerpania, nakoľko je rozdielna suma uvedená
v zmluve o vydaní a používaní platobnej karty (497,91 eur hotovostne, 1.493,73 eur bezhotovostne),
nebolo jednoznačne zistené, kedy povolené prečerpanie sa mohlo prvýkrát čerpať a kedy sa čerpalo a
žalobcom nebolo preukázané naplnenie zákonných predpokladov, za ktorých možno dôjsť k povoleniu
prečerpania, súd preto zhodnotil, že ide o absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu podľa § 39
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je ohľadne poskytnutých plnení na základe takéhoto
úkonu daný režim bezdôvodného obohatenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).

V zmysle platnej zákonnej úpravy súd ex offo skúmal premlčanie žalovaného nároku. V danom prípade,
keďže ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej
lehote, vychádzal z výpisu z účtu, kde je uvedené, že dňa 22.7.2011 došlo k zastaveniu povoleného
prečerpania, čo žalobca uviedol aj vo svojom písomnom vyjadrení. Teda najneskôr v tento deň sa
žalobca musel dozvedieť o bezdôvodnom obohatení. Keďže žaloba bola podaná na súd až dňa
16.6.2014 a k zastaveniu povoleného prečerpania došlo dňa 22.07.2011, dvojročná premlčacia lehota
uplynula pred podaním žaloby. Preto prvostupňový súd žalovaný nárok zamietol z dôvodu, že bol podaný
po uplynutí premlčacej lehoty.

Žalobca síce prvostupňovému súdu predložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky,
ktorá mala nastať ku dňu 30.9.2013, ale prvostupňový súd na tento deň splatnosti neprihliadal, pretože
z výpisu z účtu, ako aj z písomného vyjadrenia žalobcu bolo preukázané, že k zastaveniu povoleného
prečerpania došlo už dňa 22.7.2011. Túto skutočnosť potvrdzuje aj čl. 11.1 Obchodných podmienok,
kde je uvedené, že dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti
povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 5 alebo
deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania. Teda žalovaná mala splatiť
pohľadávku v deň zániku povoleného prečerpania, t.j. dňa 22.7.2011.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 137 O.s.p. s použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v
závislosti od zásady úspechu v tomto spore. Žalovaná mala úspech v celom rozsahu, ale žiadne trovy
konania si nežiadala priznať a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 506,76 eur s

úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 9.10.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 214,44
eur.

Namietal postup súdu prvého stupňa, keď prvostupňový súd nerozhodol podľa § 153a O.s.p. Uznanie
nároku pred súdom je procesný úkon žalovanej, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že uznáva nárok
uplatnený v žalobe. Ak dôjde k uznaniu nároku a rozsudok pre uznanie je prípustný, čo v prejednávanej
veci bolo splnené, je súd povinný rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu žalovaného bez toho, aby
vyhodnocoval predložené dôkazy. V predmetnej veci súd prvého stupňa vôbec neakceptoval uznávací
prejav a vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania. Tým došlo v konaní k vade, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p., vo
veci nariadil verejné vyhlásenie rozhodnutia. Odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcu nie sú
dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že o tom, že uvedený spor môže prvostupňový súd skončiť aj
podľa § 153a O.s.p. boli účastníci konania poučení v uznesení Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
7C 331/2014-25 zo dňa 30.7.2014. Uvedené uznesenie prevzali všetci účastníci konania dňa 10.9.2014.

Na prvom pojednávaní dňa 17.10.2014 sa zúčastnila žalovaná osobne. Žalobca prítomný nebol a
nebol prítomný ani jeho právny zástupca. Pojednávanie bolo odročené. Na ďalšom pojednávaní dňa
14.1.2015 sa opäť zúčastnila len žalovaná. Žalobca sa nezúčastnil a ani jeho právny zástupca. Na tomto
pojednávaní po vykonaní dokazovania bola vypočutá žalovaná, ktorá potvrdila, že jej bol povolený debet
na kartu, ktorý realizovala tak, že vybrala peniaze z bankomatu a niekedy vybrala peniaze v banke.
Potvrdila, že jej boli doručované výzvy od žalobcu.

Podľa § 153a O.s.p. ods. 1, ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo
jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe
uznania alebo vzdania sa nároku.

Uznaním alebo vzdaním sa nároku sa rozumie procesný úkon žalovaného adresovaný súdu, z ktorého
obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznáva nárok, ktorý bol uplatnený v žalobe a v akom rozsahu
tak činí, t.j. či ho uznáva úplne alebo len čiastočne.

Uznanie nároku voči súdu je možné uskutočniť vo všetkých procesných formách predpísaných zákonom
pre podania účastníkov (§ 42 O.s.p.). Ak dôjde k uznaniu nároku na pojednávaní, uvedie sa táto
skutočnosť v zápisnici z pojednávania, v ktorej sa uvedie obsah takéhoto úkonu. Pri takomto úkone je
nevyhnutné, aby účastník, ktorý vykonáva takýto uznávací prejav vo vzťahu k súdu, zápisnicu podpísal.
Pokiaľ k takémuto podpísaniu zápisnice z pojednávania s uznávacím prejavom účastníka konania
nedôjde, nie je možné na takýto úkon prihliadať a rozhodnúť podľa § 153a O.s.p.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaná náležitým spôsobom neuznala uplatnený nárok
žalobcu, potvrdila len vyberanie peňazí z bankomatu v rozsahu povoleného debetu. Naviac zápisnicu
z pojednávania, pokiaľ by aj tento úkon bolo považovaný za uznávací prejav podľa § 42 O.s.p.,
nepodpísala. Bez takéhoto podpísania nemohol prvostupňový súd na prípadný uznávací prejav
žalovanej prihliadnuť a rozhodnúť podľa § 153a O.s.p., naviac, keď tento procesný predpis vzhľadom
na jeho charakter a vzhľadom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú vec, nie je na prospech účastníka
konania - žalovanej. V takom prípade je potrebné na striktné dodržanie procesného predpisu prihliadať

o to starostlivejšie, pokiaľ by procesným postupom žalovaná spotrebiteľka sa zaviazala na plnenia, ktoré
podľa hmotného práva žalobcovi neprináležia.

Preto odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú a rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 142
ods. 1 O.s.p. Úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila, preto odvolací súd o náhrade trov konania
úspešnej žalovanej nerozhodoval. Uplatnil si trovy konania žalobca, ktorý v tomto konaní úspešným
účastníkom konania nebol, a preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.