Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/553/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112200835
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112200835.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobkyne: H. T., nar.
XX.XX.XXXX, X. J. XXXX/XX, R., proti žalovanej: Slovenská republika konajúca prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, na
odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10C 3/2012-172 zo dňa 29. apríla
2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd žalobu zamietol a žalovanej právo na náhradu

trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1
písm. a) bod 3, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku škody
a vecne tým, že na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že požiadavka žalobkyne podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov nie je opodstatnená, nakoľko uplatnený nárok na náhradu škody nebol predbežne
prerokovaný s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, čo je hmotnoprávny predpoklad pre
vznik zodpovednosti štátu. Žalobkyňa poukazovala na jej Žiadosť o vykonanie dohľadu a kontroly v

spise sp. zn. EX/814/2008 zo dňa 7.11.2011 adresovanú Slovenskej komore exekútorov a tvrdila, že
Slovenská komora exekútorov mala túto žiadosť postúpiť príslušnému orgánu. Z uvedenej žiadosti
vyplýva, že žalobkyňa v nej žiada o vykonanie dohľadu a previerky exekučného spisu a jej obsahom
nie je uplatnenie predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, a preto i Slovenská komora
exekútorov vybavila uvedenú žiadosť žalobkyne ako sťažnosť listom zo dňa 8.2.2013. Na pojednávaní
dňa 29.4.2014 žalobkyňa v rámci jej prednesu uviedla, že podáva návrh na predbežné prerokovanie
náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci po nadobudnutí právoplatnosti zastavujúceho

uznesenia (zrejme mysliac zastavujúceho uznesenia v exekučnom konaní, ako uvádza tiež v jej žiadosť
o vykonanie dohľadu a kontroly zo dňa 7.11.2011). I vznesenie tohto návrhu na predbežné prerokovanie
nárokunanáhraduškodyničnemenínaveci,keďžetátopodmienkapredbežnéhoprerokovaniamusíbyť
splnená v čase rozhodovania súdu, čo sa nestalo. V prípade podania žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody má príslušný orgán zákonnú lehotu 6 mesiacov od prijatia žiadosti, aby
uplatnený nárok uspokojil alebo písomne oznámil poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu
škody. V čase rozhodovania súdu ešte neuplynula šesťmesačná lehota odo dňa prijatia tejto žiadosti

vznesenej na pojednávaní dňa 29.4.2014, preto je žaloba podaná predčasne. Obligatórnou podmienkou
uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde je predbežnéprerokovanie nároku a poškodený, t. j. žalobkyňa, sa môže nároku domáhať na súde až keď príslušný
orgán jej nárok neuspokojí do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti. Vzhľadom na uvedené skutočností
súd žalobu zamietol.

Aj pre prípad, že by bola splnená podmienka predbežného prerokovania nároku na náhradu škody s
príslušným orgánom, bol by uplatnený nárok neopodstatnený. Žalobkyňa tvrdila, že súdny exekútor
nezriadil exekučné záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinnej, napriek jej žiadosti o jeho
zriadenie vo forme úradného záznamu v spise súdneho exekútora, ktorý úradný záznam mal byť zo
spisu súdneho exekútora odstránený. V zmysle § 167 ods. 2 Exekučného poriadku je možné zriadiť

exekučné záložné právo len na návrh oprávneného a existencia takéhoto návrhu nebola v konaní
preukázaná. Žalobkyňa tvrdila, že takýto návrh vzniesla zamestnancovi súdneho exekútora, avšak na
preukázanie svojho tvrdenia nepredložila, ani nenavrhla vykonať, žiaden dôkaz, keď v celom spise
súdneho exekútora sa takýto úradný záznam nenachádza. Tiež žalobkyňa tvrdila, že súdny exekútor s
ňouodmietolspísaťúradnýzáznam,ževspisechýbajúlistiny.Účastnícikonaniamajúprocesnúdôkaznú
povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok

spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník,
ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená
skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Súd musí
teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobkyne sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobkyňa v

konaní jednoznačne nepreukáže, nemôže sa na základe skutkového stavu v žalobe domáhať zaplatenia
požadovanej istiny s príslušenstvom. Podľa názoru súdu sa žalobkyni napriek márnemu poučeniu podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p. vôbec nepodarilo preukázať, že návrh na zriadenie exekučného záložného práva
súdnemu exekútorovi podala, a že zo spisu súdneho exekútora boli odstránené akékoľvek listiny.

Ďalej žalobkyňa tvrdila, že nesprávny úradný postu súdneho exekútora spočíval v tom, že v Príkaze na

začatie exekúcie zo dňa 10.12.2008 súdny exekútor nesprávne uviedol, že uvedený príkaz na začatie
exekúcie je mimo iného na vymoženie 10 % úroku z omeškania mesačne zo sumy 1.161,79 eura od
18.2.2008 do zaplatenia, keď správne sa jednalo o 10 % úrok. Toto tvrdenie žalobkyne je pravdivé,
avšak takéto konanie súdneho exekútora nie je nesprávnym úradným postupom, ale len chybou v písaní
spôsobenou ľudskou činnosťou. Navyše súdny exekútor v krátkej dobe (35 dní) napravil túto chybu

v písaní v Príkaze na začatie exekúcie zo dňa 10.12.2008, keď už 14.1.2009 vydal Opravný príkaz
na začatie exekúcie, v ktorom opravnom príkaze na začatie exekúcie už správne uviedol, že vydáva
príkaz na začatie exekúcie mimo iného i na vymoženie 10 % úroku mesačne zo sumy 1.161,79 eura
od 18.2.2008 do zaplatenia. Tiež žalobkyňa poukazovala na to, že súdny exekútor zadal nesprávne
úrokové obdobie pre sociálnu poisťovňu vykonávajúcu zrážky z dôchodku povinnej, keď pre toto

tvrdenie žalobkyne platí to isté, čo je uvedené vyššie v tomto odseku. Napokon táto chyba v písaní ani
nespôsobila žiadnu škodu žalobkyni, nakoľko zrážky z dôchodku povinnej boli vykonávané až do jej
smrti bez prerušenia a chyby v písaní boli včas zistené a súdnym exekútorom odstránené.

V poslednej rade žalobkyňa poukazovala na to, že súdny exekútor prihlásil pohľadávku žalobkyne
vymáhanú v exekučnom konaní do dedičského konania po povinnej, ale toto prihlásenie pohľadávky sa

neobjavilo v zápisnici o šetrení majetku. Zo skutkových zistení vyplynulo, že súdny exekútor Listom zo
dňa 27.9.2010 prihlásil pohľadávku do dedičského konania po povinnej, ktoré prihlásenie pohľadávky do
dedičského konania bolo notárke doručené 30.9.2010. Toto konanie súdneho exekútora je v súlade so
zákonom, jedná sa o štandardný postup v prípade úmrtia povinnej osoby a pohľadávka bola prihlásená
riadne a včas. Súdny exekútor už nemá vplyv na priebeh dedičského konania, zisťovanie majetku

poručiteľky a na výsledok dedičského konania. Napokon dedičské konanie po poručiteľke bolo skončené
pre jej nemajetnosť, s ktorým výsledkom dedičského konania nemá súdny exekútor nič spoločné, keďže
sa jedná o samostatné konanie, ktorého účelom je úprava vzájomných pomerov medzi účastníkmi
konania o prejednanie dedičstva a vydanie rozhodnutia o dedičstve.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je žaloba neopodstatnená, keďže požiadavka žalobkyne

nemá oporu v hmotnom práve, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by sa súdny exekútor
dopustil tvrdeného nesprávneho postupu. Vzhľadom na výsledky dokazovania dospel súd k záveru,že nárok žalobkyne na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom nie je dôvodný,
nakoľko nedošlo k naplneniu hmotnoprávnych predpokladov zodpovednosti štátu, t. j. objektívne chýba
existencia nesprávneho úradného postupu a uplatnený nárok na náhradu škody nebol predbežne

prejednaný s príslušným orgánom.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., avšak úspešnej žalovanej
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si nárok na ich náhradu výslovne neuplatnila, i keď inak by jej
na ňu vzniklo právo.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Vytýkala prvostupňovému súdu, že ak sa rozhodol
odkloniť od ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., musí to vo výroku uviesť a náležite odôvodniť a pri

formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval to čoho sa žalobou skutočne domáha.
Namieta, že v žiadnom prípade neurobila ústne do zápisnice dňa 29.04.2012 opravu žaloby ako sa
to uvádza v odôvodnení rozsudku na strane jedna v treťom riadku. Ani v zápisnici z pojednávania
z 29.04.2014 sa takýto záznam nenachádza. K predvolaniu vo veci o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom na deň 29.04.2014 bol aj pripojený list, aby prišla nahliadnuť do

exekútorského spisu JUDr. Dušana Noskoviča č. EX 814/2008 ako aj do exekučného spisu Okresného
súdu Pezinok spis. zn. 16Er 2504/2008 a do dedičského spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12D
68/2010. Tento postup považuje prinajmenšom za neštandardný. Ďalej sa v odôvodnení rozhodnutia
vôbec nenachádzajú skutočnosti, že Okresný súd Trnava uznesením v danej veci vydaným 12.10.2012
návrh na prerušenie konania vo veci o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

zamietol a po podaní odvolania toto uznesenie Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 11Co 517/2012-128
z 29.11.2013 potvrdil. Ďalej uviedla, že právna zástupkyňa žalobkyne poslala 23.04.2014 teda tesne
pred pojednávaním 29.04.2014 e-mail, ktorého prílohou bolo aj doplňujúce vyjadrenie žalovanej zo
17.04.2014, stanovisko k sťažnosti exekútorského úradu JUDr. Dušana Noskoviča zo dňa 01.12.2011
adresované Slovenskej komore exekútorov, pričom uviedla, že toto stanovisko súdneho exekútora

nebolo žalobkyne doručené a rovnako ani jej právnemu zástupcovi. Žalobkyňa poslala 28.04.2014 teda
deň pred pojednávaním e-mailom zástupkyne žalovanej a okresnému súdu reakciu spolu s prílohou a
vyjadrením sociálnej poisťovne a na pojednávaní očakávala už len vydanie zastavujúceho rozhodnutia
z dôvodu nedržania podmienky predbežného prerokovania nároku. Uviedla, že celá súvisiaca procesná
situácia v tomto konaní na prvostupňovom súde do pojednávania vytýčeného na 29.04.2014 bola

vedená ako žaloba o náhradu škody spôsobená nesprávnym úradným postupom. Ďalej tvrdila, že
na pojednávaní 29.04.2014 žiadala zaprotokolovať do zápisnice, že originál svojho podania predloží
dodatočne, súd odmietol prevziať do spisu originál e-mailu, preto musela text e-mailu zaprotokolovať v
časti práva záverečnej reči. Po prevzatí predmetného rozsudku zistila, že v odôvodnení sa uvádza, že
na pojednávaní dňa 29.04.2014 žalobkyňa v rámci jej prednesu uviedla, že podáva návrh na predbežné

prerokovanie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci po nadobudnutí právoplatnosti
zastavujúceho uznesenia a spolu s rozsudkom bolo žalobkyni doručené aj podanie Okresného súdu
TrnavaMinisterstvuspravodlivostiakopostúpeniežiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody z 05.05.2014 teda ešte pred nadobudnutím právoplatnosti napadnutého rozsudku ktorý žalobkyňa
prevzalaaždňa09.05.2014.Týmtopostupomsúdchcelzrejmenapomôcťsúdnemuexekútoroviprerušiť

plynulé, nepretržité domáhanie sa práva o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom
bez prestávky od 14.01.2012 a zároveň aj zastaviť zo strany žalovanej ako predčasne podanú žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keďže rozsudok v danej veci prevzala 09.05.2014
a v čase napísania upovedomenia ešte rozsudok nebol právoplatný. Súčasťou odvolania bol aj návrh
na vydanie predbežného opatrenia a to na zrušenie predmetného upovedomenia Krajským súdom

v Trnave, ktoré vydal Okresný súd v Trnave 05.05.2014, nakoľko žalobkyne hrozí nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy a škody, ak Ministerstvo spravodlivosti začne konať a zároveň žiadala Krajský
súd, aby zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava v danej veci. Súd prvého stupňa uznesením č. k.
10C 3/2012-198 zo dňa 11.07.2014 návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 08.08.2014.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody(§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.),
postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156

ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dôkazy jednotlivo i vo

vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne
posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania
bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodný.

Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobkyňa sa domáha zaplatenia sumy 387,45 eur s príslušenstvom
titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup súdneho exekútora. Škoda, ktorá žalobkyni vznikla,
predstavuje zbytok nevymoženej istiny vo výške 387,45 eur, úrok vo výške 10 % mesačne zo sumy
1.161,79 eur od 18.2.2008 do zaplatenia, súdny poplatok z rozkazného konania vo výške 69,71 eur a
poplatok za exekúciu vo výške 16,60 eur. Nesprávneho úradného postupu sa exekútor dopustil tým, že

nezriadil záložné právo na nehnuteľnosť povinnej, keď žalobkyňa ústne žiadala o zriadenie exekučného
záložného práva na nehnuteľnosť, bola o tom spísaná aj zápisnica na exekútorskom úrade pracovníkom
exekútora. Rovnopis tejto zápisnice si žalobkyňa nevzala a v exekútorskom spise sa nenachádza.
Nesprávny úradný postup podľa žalobkyne spočíval v tom, že exekútor v príkaze na začatie exekúcie
zo dňa 10.12.2008 nesprávne uviedol, že príkaz na začatie exekúcie je na vymoženie 10 % úroku z

omeškania mesačne od 18.2.2008 z 1.161,79 eur do zaplatenia a následne opravil príkaz na začatie
exekúcie dňa 14.1.2009, kde už správne uviedol, že príkaz na začatie exekúcie je na vymoženie 10 %
úroku mesačne od 18.2.2008 zo sumy 1.161,79 eura do zaplatenia. Ďalej exekútor pochybil v tom, že
nesprávne zadal úrokové obdobie pre sociálnu poisťovňu. Tiež nesprávny postup exekútora spočíval v
tom, že odmietol so žalobkyňou spísať úradný záznam, že v spise chýbajú listiny. Súdny exekútor poslal

prihlásenie pohľadávky notárovi, ale neobjavilo sa to v zápisnici o predbežnom šetrení majetku. Dňa
7.11.2011 žalobkyňa zistila, že v exekútorskom spise chýba prihláška do dedičského konania, úradné
záznamy o jej návštevách a návšteve vnuka povinnej, doručenky a dohoda o zriadení záložného práva.
Dňa 8.11.2011 žalobkyňa podala žiadosť o vykonanie dohľadu a previerku exekútorského spisu na
Slovenskú exekútorskú komoru a účinky podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody tak boli zachované, nakoľko Slovenská komora exekútorov mala jej žiadosť zaslať na príslušný
orgán. Táto škoda vznikla žalobkyni smrťou povinnej, keďže nebola zabezpečená jej pohľadávka voči
povinnej. O vzniku škody sa žalobkyňa dozvedela v septembri 2010, keď prestali byť žalobkyni posielané
zrážky z dôchodku povinnej, resp. keď na dome videla inzerát na predaj domu, v ktorom povinná bývala
a bolo to v novembri 2010.

Prvostupňový súd vychádzal správne z predpokladu, že obligatórnou podmienkou uplatnenia nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde je predbežné prerokovanie
nároku a poškodený, t. j. žalobkyňa, sa môže nároku domáhať na súde až keď príslušný orgán jej
nárok neuspokojí do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti. V prípade podania žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody má príslušný orgán zákonnú lehotu 6 mesiacov od prijatia

žiadosti, aby uplatnený nárok uspokojil alebo písomne oznámil poškodenému, že neuspokojí jeho nárok
na náhradu škody. V čase rozhodovania prvostupňového súdu ešte neuplynula šesťmesačná lehota odo
dňa prijatia tejto žiadosti vznesenej na pojednávaní dňa 29.4.2014, preto žaloba je predčasná.

Prvostupňový súd sa v ďalšom zaoberal aj dôvodmi žaloby, ktorými žalobkyňa odôvodňovala nesprávny
úradný postup a správne vychádzal z predpokladu, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom je osobitným prípadom zodpovednosti za škodu, a je objektívnouzodpovednosťou. Právna teória určila všeobecné kritériá, ktorých súčasné splnenie je nevyhnutným
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu: 1./ nesprávny úradný postup, 2./ škoda a 3./ príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, bez ohľadu na zavinenie. Uvedené základné

zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, preto nesplnenie čo i len jednej z nich má za
následok,žezodpovednosťzaškodunevzniká.Právnaúpravazodpovednostištátuzaškoduspôsobenú
nesprávnym úradným postupom je obsiahnutá v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý súd prvého stupňa správne aplikoval na daný prípad.

Bolo preto dôvodným zaoberať sa otázkou danosti zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. V danej veci je potrebné vychádzať z definovania nesprávneho úradného postupu v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., pričom podľa ust. § 9 ods. 1 za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Za nesprávny úradný postup možno považovať taký postup úradu, ktorý je nesprávny vo vzťahu k

vtedy existujúcim právnym prepisom diktujúcim obligatórny spôsob konania úradu. Samotný názov
nesprávny úradný postup nie je práve najvhodnejší, pretože sa nemyslí jeho nevhodnosť a neúčelnosť.
O nesprávny úradný postup ide, ak konkrétny úradný postup má vadu, t.j. nie je v súlade s právnou
úpravou. Pojem „nesprávny úradný postup“ je potrebné chápať ako nezákonný úradný postup štátneho
orgánu. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup

priamo súvisiaci s výkonom verejnoprávnej pôsobnosti orgánu štátnej správ. V zmysle rozsudku NS SR
sp. zn. 4Cdo/60/2003 nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom
právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel ustanovených právnymi normami. Naopak správnosť úradného postupu treba posudzovať
aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Odvolací súd podporne

poukazuje aj na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/24/2004, podľa ktorého nesprávny
úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného
postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s
rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí. Pod termín „postup“ možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu,

tak aj jeho nekonanie (nečinnosť alebo opomenutie).

Keďže žalobkyňa počas konania nepreukázala nesprávny úradný postup zo strany dotknutých orgánov,
nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.
Výškou škody vzniknutej žalobkyne sa súd nezaoberal, keďže v konaní bolo potrebné preukázať
všetky predpoklady pre priznanie nároku súčasne. Ak nebol preukázaný jeden z predpokladov,

resp. dva (keď neexistuje nesprávny úradný postup, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody), preukazovanie výšky škody by bolo nadbytočným
a nehospodárnym.

V otázke skúmania danosti príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou odvolací
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/292/2006 (publikovaný pod č. 2 ZSP

1/2008), podľa ktorého atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej
príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť
preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vzťah príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus) sa v právnej teórii definuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi

porušením povinnosti a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastáva, zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba preto škodu „izolovať“ od všeobecných súvislostí a skúmať len
to, ktorá príčina ju vyvolala, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku (porovnaj R 21/1992). Pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť,

príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom dôkazné bremeno
zaťažuje poškodeného.Súd prvého stupňa dostatočne podrobne preskúmal úradný postup orgánov, ktorých postup žalobkyňa
namietala, a dospel k správnemu záveru, že zo strany napadnutých orgánov nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu. Čo sa týka postupu súdneho exekútora žalobkyňa tvrdila, že súdny exekútor

nezriadil exekučné záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinnej, napriek jej žiadosti o jeho
zriadenie vo forme úradného záznamu v spise súdneho exekútora, ktorý úradný záznam mal byť zo
spisu súdneho exekútora odstránený. V zmysle § 167 ods. 2 Exekučného poriadku je možné zriadiť
exekučné záložné právo len na návrh oprávneného a existencia takéhoto návrhu nebola v konaní
preukázaná. Žalobkyňa tvrdila, že takýto návrh uplatnila u zamestnanca súdneho exekútora, avšak na

preukázanie svojho tvrdenia nepredložila a ani nenavrhla vykonať žiaden dôkaz, keď v celom spise
súdneho exekútora sa takýto úradný záznam nenachádza. Tiež žalobkyňa tvrdila, že súdny exekútor s
ňou odmietol spísať úradný záznam, že v spise chýbajú listiny. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že nesprávny
úradný postu súdneho exekútora spočíval v tom, že v príkaze na začatie exekúcie zo dňa 10.12.2008
súdny exekútor nesprávne uviedol, že uvedený príkaz na začatie exekúcie je okrem iného na vymoženie
10 % úroku z omeškania mesačne zo sumy 1.161,79 eur od 18.2.2008 do zaplatenia, keď správne sa

jednalo o 10 % úrok. Toto tvrdenie žalobkyne prvostupňový súd vyhodnotil ako pravdivé, avšak takéto
konanie súdneho exekútora nie je nesprávnym úradným postupom, ale prestavuje len chybu v písaní.
Navyše súdny exekútor v krátkej dobe - 35 dní napravil túto chybu v písaní v príkaze na začatie exekúcie
zo dňa 10.12.2008, keď už 14.1.2009 vydal opravný príkaz na začatie exekúcie, v ktorom opravnom
príkaze na začatie exekúcie už správne uviedol, že vydáva príkaz na začatie exekúcie okrem iného i na

vymoženie 10 % úroku mesačne zo sumy 1.161,79 eur od 18.2.2008 do zaplatenia. Zároveň žalobkyňa
dôvodila, že súdny exekútor zadal nesprávne úrokové obdobie pre sociálnu poisťovňu vykonávajúcu
zrážky z dôchodku povinnej, keď pre toto tvrdenie žalobkyne platí to isté, čo je uvedené ohľadom
chyby v písaní v príkaze na začatie exekúcie. Napokon táto chyba v písaní ani nespôsobila žiadnu
škodu žalobkyni, nakoľko zrážky z dôchodku povinnej boli vykonávané až do jej smrti bez prerušenia a

chyby v písaní boli súdnym exekútorom odstránené. Napokon žalobkyňa poukazovala na to, že súdny
exekútor prihlásil pohľadávku žalobkyne vymáhanú v exekučnom konaní do dedičského konania po
povinnej, ale toto prihlásenie pohľadávky sa neobjavilo v zápisnici o šetrení majetku. Súdny exekútor
listom zo dňa 27.9.2010 prihlásil pohľadávku do dedičského konania po povinnej, ktoré prihlásenie
pohľadávky do dedičského konania bolo notárke doručené 30.9.2010. Uvedené konanie súdneho

exekútora prvostupňový súd posúdil ako súladné so zákonom, išlo o štandardný postup v prípade
úmrtia povinnej osoby a pohľadávka bola prihlásená riadne a včas. Správne prvostupňový súd dodal, že
súdny exekútor nemá žiaden vplyv na priebeh dedičského konania, zisťovanie majetku poručiteľky a na
výsledok dedičského konania. Dedičské konanie po poručiteľke bolo skončené pre jej nemajetnosť, s
ktorýmvýsledkomdedičskéhokonanianemásúdnyexekútorničspoločné,keďžesajednáosamostatné

konanie, ktorého účelom je úprava vzájomných pomerov medzi účastníkmi konania o prejednanie
dedičstva a vydanie rozhodnutia o dedičstve.

Vodvolanížalovanánamieta,ževžiadnomprípadeneurobilaústnedozápisnicedňa29.04.2012opravu
žaloby ako sa to uvádza v odôvodnení rozsudku na strane jedna v treťom riadku, ani v zápisnici z
pojednávania z 29.04.2014 sa takýto záznam nenachádza. K uvedenému odvolací súd uvádza, že

zo zápisnice o pojednávaní dňa 29.4.2015 vyplýva, že žalobkyňa opravila označenie žalovanej v jej
návrhu tak, že žalovanou je Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky.

Ďalej žalobkyňa namieta, že v odôvodnení rozhodnutia sa vôbec neuvádza skutočnosť, že Okresný súd
Trnava uznesením v danej veci vydaným 12.10.2012 návrh na prerušenie konania vo veci o náhradu

škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom zamietol a po podaní odvolania toto uznesenie
Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 11Co 517/2012-128 z 29.11.2013 potvrdil.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Podľa názoru odvolacieho súdu neuvedenie procesného postupu týkajúceho sa právoplatného
zamietnutia návrhu na prerušenie konania v odôvodnení rozhodnutia neviedlo k porušeniu žiadnych
procesných práv žalobkyne. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je podľa názoru

odvolacieho súdu v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.

Vzhľadomnato,žežalobkyňanepreukázalasplnenievšetkýchzákonnýchpodmienok,ktorébyzakladali
zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle príslušných ustanovení
zákona č. 514/2003 Z.z., nebolo možné jej žalobe priznať úspech, tak ako to správne skonštatoval aj
súd prvého stupňa.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, aj v časti

náhrady trov konania ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením §
224ods.1O.s.p.právonanáhradutrovodvolaciehokonaniavočivodvolaníplneneúspešnejžalobkyne.
Keďže ale žalovaná si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
neuplatnila, nebola jej odvolacím súdom náhrada priznaná.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.