Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109211268
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5109211268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Ing. Z. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX J. S. J. I., proti žalovanej: JUDr. Janke Grolmusovej, so
sídlom kancelárie E.B. Lukáča 2, 036 01 Martin, správkyni úpadcu: SCR - Veľká Rača, a.s., so sídlom
Námestie sv. Anny 15/355, 911 01 Trenčín, IČO: 36 383 775, v konaní o určenie popretých pohľadávok,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20Cbi/3/2009-244 zo dňa 6. novembra
2014, takto

r o z h o d o l :

RozsudokOkresnéhosúduŽilinač.k.20Cbi/3/2009-244zodňa6.novembra2014 potvrdzuje.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej
trovykonaniavovýške12Eur,dotrochdnípoprávoplatnostirozsudku.Vodôvodneníuviedol,žežalobca
žalobou doručenou dňa 07.05.2009 žiadal určiť, že je voči úpadcovi veriteľom pohľadávok:

- vo výške 2.003.283,50 Eur prihlásenej prihláškou pohľadávky poradové číslo 1,

- vo výške 1.161.787,16 Eur prihlásenej prihláškou pohľadávky poradové číslo 2, zapísanej v zozname
pohľadávok pod č. pohľadávky 107 - podmienená pohľadávka s právnym dôvodom vzniku: Zmluva o
postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2008, na základe ktorej
žalobca spolu s Ing. Z. K. postúpili na úpadcu svoju pohľadávku, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi

nárok na odplatu vo výške 35.000.000,- Sk (ďalej aj len „pohľadávka č. 2"),

- vo výške 5.050,46 Eur prihlásenej prihláškou pohľadávky poradové číslo 3,

- vo výške 2.989,46 Eur prihlásenej prihláškou pohľadávky poradové číslo 4,

- vo výške 10.047,67 Eur prihlásenej prihláškou pohľadávky s poradovým číslom 5. Žalobca v priebehu
konania s prihliadnutím na písomné podanie zo dňa 4.2.2013, ktorým žalovaná žalobcovi oznámila, že
uznala právny dôvod pohľadávok žalobcu prihlásených prihláškami pohľadávok pod poradovým č. 1, 3,
4 a 5, zobral návrh na začatie konania v časti späť. Okresný súd uznesením vyhláseným na pojednávaní
dňa 6.11.2014 zastavil konanie v časti o určenie, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávok

označených ako pohľadávky č. 1, 3, 4 a 5.Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/12/2008, ktoré
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 2009/15 dňa 23.1.2009, bol na majetok úpadcu vyhlásený
konkurz a za správcu úpadcu bola ustanovená žalovaná. Žalobca prihláškou pohľadávky s poradovým

č. 2 prihlásil v konkurze pohľadávku v celkovej výške 1.161.787,16 Eur. Právnym dôvodom vzniku tejto
podmienenej pohľadávky je Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2008 v znení Dodatku č. 1
zo dňa 19.12.2008, ktorou žalobca spolu s Ing. Z. K. previedli na úpadcu svoju pohľadávku a žalobcovi
vznikol nárok na odplatu v sume 35.000.000,- Sk, ktorá po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje
1.161.787,16 Eur. Pohľadávka je podmienená, nakoľko v zmysle bodu 3.3. zmluvy je nárok veriteľa

podmienený presne určenými podmienkami. Žalovaná ako dôvod popretia uviedla „nepreukázanie
vzniku škody a jej výšky, ktorá mala byť predmetom postúpenia". Žalobca zdôraznil, že právnym
dôvodom vzniku pohľadávky je zmluva v znení dodatku, na základe ktorej bol úpadca povinný uhradiť
odplatu dohodnutú v zmluve v prípade, ak dôjde k naplneniu podmienok. Žalobca tak mal za to, že nie
je povinný preukazovať vznik škody a jej výšku. V čl. 2.1. zmluvy je pritom špecifikované konanie Ing.
E., ktoré bezprostredne spôsobilo vznik škody, ako aj výška škody, ktorá týmto konaním vznikla. Ak by

sa úpadca nestal veriteľom pohľadávky z dôvodu jej prípadnej neexistencie, žalobca by ako postupca
zodpovedal priamo úpadcovi podľa ust. § 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. Žalobca mal však
za to, že pohľadávka existuje a právnym dôvodom jej vzniku je, resp. bude nezaplatenie dohodnutej
odplaty. Podnet na popretie predmetnej pohľadávky bol daný veriteľom 1. Tatranská, akciová spoločnosť
z dôvodu, že veritelia k prihláške nepriložili žiadne dokumenty, ktoré by preukazovali vznik nároku na

náhradu škody voči Ing. E., ani jej výšku. Žalobca podnet považoval podnet za právne irelevantný z
dôvodu, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky je nezaplatenie odplaty dohodnutej v zmluve v znení
dodatku.

Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca prihláškou pohľadávky s
poradovým číslom 2 zo dňa 25.02.2009 prihlásil v konkurze na majetok úpadcu pohľadávku vo výške

istiny 1.161.787,16 Eur. Prihlásená pohľadávka evidovaná v konečnom zozname pohľadávok pod č.
107 bola zo strany žalovanej popretá čo do právneho dôvodu, k čomu okresný súd uviedol,
že popretie právneho dôvodu je vo svojej podstate aj popretím výšky prihlásenej pohľadávky, a to v
celej prihlásenej sume a zároveň popretím poradia a vymáhateľnosti, určenia ktorých sa žalobca môže
domáhaťincidenčnoužaloboupodľaust.§32ods.6zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii

(ďalej len „ZKR"). Okresný súd konštatoval naplnenie hmotno-právnych podmienok podania incidenčnej
žaloby v zmysle tohto ustanovenia, nakoľko žaloba bola podaná v zákonnej lehote 30 dní od uplynutia
lehoty na popieranie pohľadávok, ktorej posledným dňom lehoty bol deň 11.05.2009, pričom žaloba
bola podaná dňa 07.05.2009, žaloba bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, a to žalobcom
ako veriteľom popretej pohľadávky, a smeruje proti pasívne legitimovanému subjektu - žalovanej ako

správkyni úpadcu. Bolo tiež naplnené ust. § 32 ods. 6 ZKR veta za bodkočiarkou, v zmysle ktorej sa
veriteľ môže v žalobe domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

Okresný súd mal preukázané, že medzi žalobcom ako postupcom 1/, Ing. K. ako postupcom 2/ a
úpadcom ako postupníkom došlo dňa 15.12.2008 k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky v
znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2008. Touto zmluvou postupcovia 1/ a 2/ odplatne postúpili na

úpadcu pohľadávku vymedzenú ako pohľadávka na náhradu škody, ktorú majú postupcovia spoločne
a nerozdielne voči dlžníkovi Ing. Z. E. v celkovej výške 200.000.0000,- Sk a ktorá mala vzniknúť
znehodnotením investície postupcov 1/ a 2/ do majetku a podnikateľskej činnosti úpadcu konaním Ing.
Z. E.. Predmetom postúpenia mala byť časť tejto pohľadávky vo výške 80.000.000,- Sk za odplatu
vo výške 70.000.000,- Sk, ktorú mal úpadca uhradiť postupcom každému v sume 35.000.000,- Sk za

podmienok vymedzených v článku 3 bod 3.3. zmluvy v znení Dodatku. Podľa vyjadrenia žalobcu bolo
účelom postúpenia previesť na úpadcu pohľadávku v takej výške, v akej má dlžník Ing. Z. E. pohľadávku
voči úpadcovi, aby tieto mohli byť následne započítané. Okresný súd k popretiu uviedol, že žalovaná
pohľadávku poprela z dôvodu, že žalobca nepreukázal vznik škody a jej výšku, a teda nepreukázal
existenciu postupovanej pohľadávky, v dôsledku čoho mu nemôže ani vzniknúť nárok na odplatu.

K charakteru incidenčnej žaloby podľa ust. § 32 ods. 6 ZKR okresný súd uviedol, že z hľadiska
jej predmetu nie je priamo žalobou o zaplatenie peňažnej pohľadávky, ale je žalobou o určenie jej
oprávnenosti pre potreby konkurzu, kedy súd určuje s ohľadom na rozsah popretia pohľadávky jej
právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradiezabezpečovacieho práva. Pri posudzovaní oprávnenosti pohľadávky však súd postupuje rovnakým
spôsobom, ako by bol posudzovaný samotný nárok veriteľa na zaplatenie spornej pohľadávky. Zároveň
treba žalovanej v postavení správkyne úpadcu priznať rovnaké možnosti obrany voči prihlásenej

pohľadávke ako patria samotnému dlžníkovi (úpadcovi). S ohľadom na žalovanou vymedzený dôvod
popretia bolo, podľa obsahu tohto dôvodu, popretie uplatnením námietky podľa ust. § 527 ods. 1 písm.
a) Občianskeho zákonníka, že úpadca sa nestal namiesto žalobcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým
obsahom. K ust. § 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka okresný súd uviedol, že toto stanovuje
pri odplatnom postúpení pohľadávky osobitnú zodpovednosť postupcu za pravosť pohľadávky, t.j. že v

čase postúpenia postupovaná pohľadávka trvala, resp. existovala. Zodpovednosť postupcu sa vzťahuje
na prípady, ak pohľadávka neexistovala od počiatku a rovnako, ak zanikla ešte predtým, než prešla na
postupníka. Medzi nároky postupníka z titulu zodpovednosti postupcu za existenciu pohľadávky patrí
nárok na náhradu škody, nárok na náhradu inej vzniknutej ujmy alebo nárok na vrátenie zaplatenej
odplaty alebo jej časti. Postupník, ktorý postupcovi odplatu za postúpenie pohľadávky neuhradil, sa
v konaní, v ktorom sa voči nemu postupca domáha tejto odplaty, môže účinne brániť námietkou v

zmysle ust. § 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka aj bez toho, aby musel tento majetkový nárok
započítať podľa ust. § 98 O.s.p. Obdobnú možnosť obrany má aj žalovaná ako správkyňa úpadcu, a to
jednak pri preskúmavaní prihlásenej pohľadávky a tiež v následnom v incidenčnom konaní.

Okresný súd uviedol, že v prejednávanej veci bol žalobca primárne nositeľom povinnosti tvrdenia
a nadväzne aj dôkaznej povinnosti ohľadom existencie postupovanej pohľadávky. Konštatoval, že

jednotlivé predpoklady vzniku pohľadávky na náhradu škody na strane žalobcu a Ing. Z. K. voči Ing.
Z. E. neboli konkrétne špecifikované v samotnej Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2008 a
žalobca tieto nešpecifikoval ani v priebehu konania. Na pojednávaní konanom dňa 03.04.2014 žalobca
výslovne uviedol, že sa nedá presne časovo vymedziť, kedy tvrdená škoda vznikla, pričom nakoľko
Ing. Z. E. vykonával nezákonnú činnosť v roku 2008, niekedy vtedy vznikla aj táto škoda. Žalobca

rovnako v priebehu konania nevedel presne kvantifikovať výšku škody. Uviedol len toľko, že spolu
s Ing. K. do obchodnej spoločnosti úpadcu vložili prostriedky vo výške viac ako 400.000.000,- Sk a
nevedia presne špecifikovať, ktorú škodu spôsobil Ing. E. a ktorú iné subjekty. Výšku náhrady škody
voči Ing. E. len odhadovali sumou 200.000.000,- Sk. Okresný súd uviedol, že zo skutočností tvrdených
žalobcom v priebehu tohto konania a ani z ním predložených listinných dôkazných prostriedkov nie je

zrejmé, akým konkrétnym spôsobom konanie Ing. Z. E., súvisiace s následným vyhlásením neplatnosti
uznesení valného zhromaždenia spoločnosti Kysuce, a.s. v žalobcom označených konaniach na
Okresných súdoch Nové Zámky a Trenčín, viedlo ku vzniku škody na strane žalobcu a Ing. K., aká
konkrétna škoda v dôsledku uvedeného konania Ing. Z. E. v majetkovej sfére menovaných vznikla,
aká bola príčinná súvislosť medzi konaním Ing. Z. E. a vznikom tejto škody a aká je jej konkrétna

výška. K týmto skutočnostiam sa v priebehu konania nevedel vyjadriť ani samotný žalobca. Tvrdenia
žalobcu a ním predložené dôkazné prostriedky nepreukazujú existenciu postupovanej pohľadávky tak,
ako táto bola vymedzená v Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2008. K návrhu žalobcu
na vypočutie svedkyne Z. X., ktorá viedla účtovníctvo úpadcu, okresný súd uviedol, že jej výsluch
nepovažoval za potrebný. Otázka, či pohľadávka žalobcu voči úpadcovi bola zaevidovaná v účtovníctve

úpadcu, nebola relevantná pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, nakoľko jej zaevidovanie v
účtovníctve nepreukazuje oprávnenosť pohľadávky, t.j. existenciu nároku na zaplatenie odplaty na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky a ani existenciu samotnej postupovanej pohľadávky. Správnosť
účtovných záznamov spoločnosti úpadcu nie je relevantná vo vzťahu k posudzovaniu existencie a
výšky pohľadávky, ktorá bola predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok. Okresný súd preto návrh na

vypočutie svedkyne zamietol.

Okresný súd s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobca nepreukázal oprávnenosť jeho
pohľadávky na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky vo výške 35.000.000,- Sk (1.161.787,16
Eur) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa
19.12.2008, popretie prihlásenej pohľadávky žalobcu zo strany žalovanej považoval za dôvodné, a preto

návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania, a to za 3 cesty žalovanej na
pojednávania na trase Martin - Žilina a späť v celkovej výške nákladov na prepravu verejnou hromadnou
autobusovou dopravou v sume 12 Eur.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že okresný súd neúplne
zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a okresný súd

svojim nesprávnym rozhodnutím porušil právo na spravodlivý proces. Žalobca uviedol, že nie je pravdou,
že by neuniesol dôkazné bremeno. Okresný súd v prípade nejasností mohol pristúpiť k ďalšiemu
dokazovaniu a prípadne z úradnej moci vykonať ďalšie dôkazy. Žalobca špecifikoval, že škoda vznikla
v roku 2008, teda v čase, kedy štatutár úpadcu vykonával protiprávnu činnosť, ktorá je preukázaná
právoplatnými rozhodnutiami súdov, ktoré zrušili príslušné uznesenia schválené s úmyslom poškodiť

úpadcu. Žalobca tiež špecifikoval vzniknutú škodu, keď uviedol, že je minimálne vo výške 200 mil. Sk
a nevylúčil, že môže byť aj vyššia. Bola preukázaná nezákonná činnosť Ing. Z. E., ktorý dosadil spolu
s ďalšími osobami do orgánov spoločnosti Kysuce, a.s. a SCR - Veľká Rača, a.s., osoby, ktoré zaťažili
spoločnosť neexistentnými záväzkami voči sebe samým, ktoré sa neskôr snažili zlegalizovať. Tieto
uznesenia boli právoplatne vyhlásené za neplatné. Na zaťaženú spoločnosť podali tieto neoprávnené
osoby dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu. Ing. Q. a Ing. K. ako akcionárom spoločnosti Kysuce,

a.s., ktorá je 82% akcionárom úpadcu, konaním Ing. E. a ďalších osôb bola zmarená ich investícia.
Základné imanie spoločnosti je 8.962.358,13 Eur, a teda vlastnícky podiel 82% spoločnosti Kysuce, a.s.,
a tým aj Ing. Q. a Ing. K. predstavuje 7.349.133,66 Eur. Na úpadcu bol podaný nezákonný návrh na
konkurz, čomu v danom období akcionári nevedeli zabrániť, spoločnosť úpadcu je takmer celá predaná a
výnosom z jej predaja akcionári nebudú uspokojení. Škoda, ktorú spôsobil Ing. E., bude pravdepodobne

v rozsahu jej základného imania, t.j. min. 7.349.133,66 Eur, čo bude možné špecifikovať až po ukončení
konkurzu. Ing. E. tak svojim konaním spôsobil:

1. zaťaženie spoločnosti neexistujúcimi záväzkami,

2. podanie dlžníckeho návrhu na konkurz,

3. likvidáciu celej spoločnosti,

4. majetok spoločnosti odkúpili v konkurze osoby s ním spriaznené,

5. Ing. E. si zabezpečil majetkový prospech prostredníctvom neexistujúcich pohľadávok a ich vyplatením
v konkurznom konaní.

Žalobca ďalej uviedol, že správkyňa úpadcu zobrala späť žalobu o určenie neexistencie peňažného
záväzku vedenú na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8C/129/2008, čím znemožnila zákonné právo

úpadcu na spravodlivý proces o zamietnutie neexistujúcich a falošných pohľadávok Ing. E.. Tieto
pohľadávky boli následne správkyňou uznané. Z uvedeného vyplýva príčinná súvislosť medzi
konaním Ing. E. a vznikom škody akcionárom spoločnosti, a teda aj existencia prihlásenej pohľadávky.
Pohľadávka bola postúpená úpadcovi a následne jednostranným zápočtom započítaná s pohľadávkami,
ktoré voči úpadcovi uplatňoval Ing. E.. Všetky zmluvy, zápočty a oznámenia o zápočte boli riadne

zaevidované a sú súčasťou súdneho spisu sp. zn. 20Cbi/3/2009. Žalobca žiadal vypočuť svedkyňu p.
Z. X., ktorej výsluch mal dokázať, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, bola v účtovníctve
spoločnosti riadne zaevidovaná a tiež mal ozrejmiť, prečo a na koho príkaz tam už táto pohľadávka
evidovanánieje.Svedkyňatiežmalaozrejmiť,akojemožné,žepohľadávkaIng.E.figurujevúčtovníctve
ako nezaplatená, keďže táto mala byť započítaná so záväzkom voči Ing. E.. Žalobca preukázal, že

Ing. E. zorganizoval podvodným spôsobom valné zhromaždenie úpadcu, ktoré bolo neskôr uznané za
neprávoplatné, pričom osoby, ktoré sa takýmto nezákonným spôsobom dostali do orgánov úpadcu,
podali dlžnícky návrh na konkurz, čím pripravili akcionárov o celú investíciu. Skutočnosti, ktoré sa
odohrali od mája 2008, boli priamou príčinou vzniku škody žalobcovi, čo žalobca uviedol vo svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 2.4.2014 a opätovne uvádza v podanom odvolaní. Ing. Z. E. sa sám dňa

5.5.2008 pred notárom vyhlásil za akcionára spoločnosti Kysuce, a.s.. Okresný súd v Nových Zámkoch
dňa 9.2.2009 vyhlásil všetky uznesenia tohto valného zhromaždenia za neplatné. Ing. E. na základe
tohto valného zhromaždenia zvolal valné zhromaždenie úpadcu, na ktorom odvolal predstavenstvo a
dozornú radu a tieto orgány obsadil osobami jemu spriaznenými. Úpadcu následne zaťažili záväzkami
vo výške takmer 200 mil. Sk, ktoré boli uznané notárskou zápisnicou. Na ďalšom VZ Ing. E. uskutočnil

personálne zmeny v predstavenstve spoločnosti Kysuce, a.s., a tiež v spoločnosti úpadcu. Okresný súd
Trenčín dňa 08.03.2010 vyhlásil uznesenia prijaté na tomto valnom zhromaždení za neplatné. Napriek
tomu Ing. E. a spoločnosť WEBIS, s.r.o. na základe pohľadávok, ktoré im ani nevznikli, podali návrhna vyhlásenie konkurzu. Právne tituly vzniku týchto pohľadávok sú neplatnými právnymi úkonmi a Ing.
E. nie je a nikdy nebol veriteľom úpadcu. Žalobu o určenie neexistencie tohto peňažného záväzku
zobrala správkyňa nepochopiteľne späť. Ing. E. si v prihláške pohľadávky uplatnil pohľadávku, ktorú

získal nezákonným konaním, v celkovej výške 63.420.000,- Sk ako „potenciálne náhradné plnenie
za ďalšie štyri lyžiarske sezóny". Celkovo Ing. E. prihlásil pohľadávku vo výške 78.994.500,- Sk, a
tiež pohľadávku vo výške 135.387,- Sk z titulu vrátenia poskytnutej pôžičky. Týmto konaním Ing. E.
akcionárom spôsobil škodu v celkovej výške 200.000.000,- Sk, nakoľko tak bola zmarená investícia do
uvedenej spoločnosti úpadcu. Žalobca tiež namietal, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nie

je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a neodôvodňuje dostatočne
výrokovú časť rozsudku. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že súd žalobe
v celom rozsahu vyhovie alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že prvostupňový súd riadne a úplne
zistil skutkový stav a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podané odvolanie a potvrdil len to, čo uvádzal aj v prvostupňovom

konaní,

- že škoda vznikla niekedy v roku 2008,

- že škodu, ktorá mala byť predmetom postúpenia pohľadávok voči Ing. E., nikdy neuplatňoval, a to ani
na súde,

- že výšku škody nevie vyčísliť a len odhadom môže byť minimálne vo výške 200 mil. Sk,

- ako príčinnú súvislosť uvádza konanie Ing. E. a vznik škody akcionárom spoločnosti, z čoho dovodzuje
oprávnený návrh žalobcu voči žalovanému.

Nakoľko žalobca neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce nárok na náhradu škody, žiadala
žalovaná napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoKR/13/2015-284 zo dňa 03.06.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v
zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.06.2015, na základe čoho boli splnené podmienky

k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.

Krajský súd uvádza, že odvolanie žalobcu nebolo právne relevantné. Krajský súd sa za aplikácie ust.
§ 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu a v
podrobnostiach na ne odkazuje.

Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkuokresnéhosúduakrelevantnýmodvolacímdôvodom

žalobcu krajský súd uvádza, že zo sumáru tých dôkazov a tvrdení, ktoré boli produkované žalobcom na
preukázanie jeho prihlásenej pohľadávky, nebola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby
na určenie, že žalobca je veriteľom prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní na majetok úpadcu.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie,
o ktoré skutkové zistenia sa oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval.Žalobca v podanom odvolaní predovšetkým spochybnil záver okresného súdu, že neuniesol svoje
dôkazné bremeno. Z dôkazov vykonaných okresným súdom bolo zrejmé, že žalobca uplatnil v
konkurznom konaní pohľadávku, ktorá mu mala vzniknúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok

uzatvorenej s úpadcom dňa 15.12.2008 (č.l. 45 spisu) v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2008 (č.l.
48 spisu). V predmetnej zmluve je postupovaná pohľadávka vymedzená ako pohľadávka v celkovej
výške 200 mil. Sk voči dlžníkovi Ing. E. z titulu náhrady škody, ktorú mal tento spôsobiť znehodnotením
investície postupcov do majetku a podnikateľskej činnosti úpadcu. Z konečného zoznamu pohľadávok
je zrejmé, že táto pohľadávka evidovaná pod č. 107 bola žalovanou ako správkyňou popretá v časti

právneho dôvodu pohľadávky z dôvodu nepreukázania vzniku škody a jej výšky, ktorá mala byť
predmetompostúpenia.Krajskýsúdvzhodesokresnýmsúdomkonštatuje,ževdanomprípadesajedná
o námietku správkyne, ktorú možno posúdiť podľa ust. § 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi,
ak postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom. V zmysle
tohto ustanovenia postupca postupníkovi pri odplatnom prevode pohľadávky zodpovedá okrem iného

za to, že pohľadávka v dobe postúpenia trvala a zodpovedá tiež za to, že pohľadávka je voči dlžníkovi
vymožiteľná. Nárokom, ktorý v takomto prípade vzniká postupníkovi z toho dôvodu, že sa namiesto
postupcu nestal veriteľom postupovanej pohľadávky, môže byť vrátenie zaplatenej odplaty. Ak doposiaľ
odplata za postúpenie pohľadávky nebola postupníkom postupcovi uhradená, môže sa postupník brániť
povinnosti zaplatiť odplatu za postúpenie práve námietkou podľa ust. § 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho

zákonníka. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie publikované pod č. Rc 95/2008, v
zmysle ktorého ...„postupník, ktorý doposiaľ neuhradil postupcovi odplatu za postúpenie pohľadávky, sa
v súdnom konaní, v ktorom postupca vymáha voči nemu túto odplatu, môže účinne ubrániť námietkou
v zmysle ust. § 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka bez toho, že by musel tento majetkový
nárokzapočítať.Pripopretípravostipohľadávkyinéhokonkurznéhoveriteľa(prihlasovateľapohľadávky)

má popierajúci konkurzný veriteľ (rovnako ako popierajúci správca konkurznej podstaty) k dispozícii
všetky hmotno-právne námietky, ktoré by mohol dlžník uplatniť voči svojmu veriteľovi na spochybnenie
existencie popieranej pohľadávky".

Vprejednávanomprípadeišloouplatneniepohľadávky,ktorámalažalobcovivzniknúťnazákladezmluvy
o postúpení pohľadávky uzatvorenej s úpadcom. Predmetom tejto pohľadávky je nárok žalobcu na

odplatu za postúpenú pohľadávku, pričom žalovaná ako správkyňa podstaty úpadcu má v takomto
prípade k dispozícii všetky námietky, ktoré na spochybnenie existencie popieranej pohľadávky mohol
voči svojmu veriteľovi uplatniť dlžník, teda úpadca (rozhodnutie Rc76/2002). S ohľadom na žalovanou
uplatnený dôvod popretia pohľadávky smerujúci k nepreukázaniu vzniku škody a jej výšky, teda k
nepreukázaniu existencie pohľadávky, ktorá má byť predmetom postúpenia, tak bol žalobca v súdnom

konaní nositeľom povinnosti tvrdenia a nositeľom dôkazného bremena na preukázanie, že takáto
pohľadávka vznikla a existovala v čase postúpenia, a teda, že sa úpadca ako postupník stal namiesto
postupcu veriteľom tejto pohľadávky. Z argumentácie žalobcu tak pred súdom prvého stupňa, ako aj
v podanom odvolaní krajský súd konštatuje, že žalobca svoju povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie
preukázať neuniesol. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 6 M Cdo 15/2010 ...„v občianskom súdnom konaní

účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.
stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania
teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť,
resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre

neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci". Vo vzťahu k povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, krajský
súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3 M Cdo 6/2010, v zmysle ktorého ...„V sporovom konaní
sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.
Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník
konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na

preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou

hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne
určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľadôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti".

V prejednávanom prípade tak bol žalobca nositeľom povinnosti tvrdiť a preukázať, že mu konaním

Ing. E. vznikla škoda v tvrdenej výške 200 mil. Sk. V zhode so závermi súdu prvého stupňa krajský
súd konštatuje, že jednotlivé predpoklady vzniku pohľadávky na náhradu škody nevyplývajú zo Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2008, a tieto neboli žalobcom tvrdené a preukázané ani v
priebehu súdneho konania. Samotný žalobca nebol schopný uviesť, kedy presne tvrdená škoda mala
vzniknúť a ani presnú výšku tejto škody. Rovnako tak žalobca v priebehu súdneho konania neurčil,

akým spôsobom dospel k záveru, že škoda má byť minimálne vo výške 200 mil. Sk. Žalobca výšku
tejto škody odvodzoval len od skutočnosti, že spolu s Ing. K. do obchodnej spoločnosti úpadcu vložili
prostriedky vo výške viac ako 400 mil. Sk. Dôvodnosť pohľadávky na náhradu škody pritom spochybňuje
tvrdenie samotného žalobcu, že škodu nevie presne špecifikovať, nakoľko túto škodu mal spôsobiť
nielen Ing. E., ale aj niektoré iné subjekty, a preto náhradu škody voči Ing. E. v sume 200. mil. Sk
určil len odhadom. Aby žalobca mohol preukázať výšku škody, ktorá na jeho strane mala vzniknúť

znehodnotením jeho investície do spoločnosti úpadcu, musel by preukázať výšku svojej investície
do tejto spoločnosti a následne tvrdiť a preukázať, o akú sumu sa hodnota tejto investície mala
znížiť (znehodnotiť) činnosťou Ing. E.. Žalobca na preukázanie škodlivého konania Ing. E. predložil
rozsudky Okresného súdu Nové Zámky a Okresného súdu Trenčín, podľa ktorých boli vyhlásené za
neplatné uznesenia VZ spoločnosti Kysuce, a.s. Z týchto rozhodnutí možno síce konštatovať porušenie

zákona pri uskutočňovaní napadnutých VZ tejto obchodnej spoločnosti, nevyplýva z nich však výška
škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená činnosťou Ing. E., ani príčinná súvislosť medzi tvrdenou
škodou a žalobcom tvrdeným protiprávnym konaním Ing. E.. Existencia postupovanej pohľadávky
nevyplynula zo žiadneho zo žalobcom produkovaných dôkazov. Žalobca vznik škody odôvodňoval
okrem iného poukazom na skutočnosť, že po prijatí uznesení na VZ, ktoré boli následne vyhlásené

za neplatné, došlo k zaťaženiu spoločnosti úpadcu záväzkami vo výške takmer 200 mil. Sk, ktoré
mali byť uznané notárskou zápisnicou o uznaní dlhu a ktoré boli výsledkom nezákonného konania
Ing. E. a p. V. T.. Ohľadom týchto svojich tvrdení žalobca žiadne dôkazy neprodukoval. Neboli tak
preukázané tvrdenia žalobcu uvedené v podanom odvolaní, že škoda mala byť Ing. E. okrem iného
spôsobená zaťažením spoločnosti neexistujúcimi záväzkami, následným podaním dlžníckeho návrhu na

konkurz a likvidáciou celej spoločnosti úpadcu. Len na doplnenie vo všeobecnosti krajský súd poukazuje
na zákonné predpoklady pre vznik pohľadávky na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti
(protiprávny úkon), vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody,
ktorých kumulatívne naplnenie v prejednávanej veci nie je možné konštatovať.

Žalobca v súvislosti s ním predloženými listinnými dôkazmi a záverom súdu o neunesení dôkazného

bremena žalobcu spochybnil tiež hodnotenie dôkazov zo strany okresného súdu. Ohľadom hodnotenia
dôkazov krajský súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...
„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý
proces pritom nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami

a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo sa
dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Ani túto odvolaciu
námietku žalovaného tak krajský súd nevyhodnotil ako dôvodnú.

Žalobca v podanom odvolaní v súvislosti s rozsahom vykonaných dôkazov namietol, že okresný súd

nevykonal ním navrhnutý dôkaz vypočutím svedkyne Z. X.. Táto svedkyňa sa podľa vyjadrenia žalobcu
mala vyjadriť k tomu, či pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom konania, bola vedená v účtovníctve
úpadcu, či z tohto účtovníctva nebola vymazaná a či tým pádom účtovné záznamy sú alebo nie sú
správne. V odvolaní okrem toho žalobca uviedol, že svedkyňa sa mala vyjadriť tiež k tomu, ako jemožné, že v účtovníctve úpadcu figuruje pohľadávka Ing. E. ako nezaplatená, hoci mala zaniknúť
zápočtom. Z uvedeného tak krajský súd ohľadom návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov vypočutím
tejto svedkyne konštatuje, že svedkyňa podľa samotného žalobcu nemala byť vypočúvaná k medzi

účastníkmi spornej otázke existencie pohľadávky na náhradu škody, ktorú žalovaná ako správkyňa
namietla v popretí pohľadávky žalobcu. Svedkyňa mala byť vypočúvaná výlučne k otázkam evidencie, či
neevidencie pohľadávky, či už žalobcu alebo pohľadávky voči Ing. E., ktorá mala zaniknúť započítaním.
Okresný súd potom postupoval správne, ak výsluch tejto svedkyne zamietol s odôvodnením, že otázka
evidencie pohľadávky žalobcu voči úpadcovi v účtovníctve úpadcu nebola pre rozhodnutie súdu v

prejednávanej veci relevantná. Skutočnosť, či predmetná pohľadávka bola alebo nebola evidovaná v
účtovníctve úpadcu, nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k sporným okolnostiam existencie, či
neexistencie postupovanej pohľadávky na náhradu škody voči Ing. E.. Rozhodnutie okresného súdu
ohľadom nevykonania dôkazu vypočutím tejto svedkyne bolo vecne správne aj s poukazom na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„Dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné

vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov
konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu

podstaty prejednávanej veci nie je relevantný".

Ako nedôvodnú krajský súd vyhodnotil aj odvolaciu námietku žalobcu v tom smere, že napadnuté
rozhodnutie okresného súdu nebolo dostatočným spôsobom odôvodnené. Krajský súd konštatuje, že
z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové
otázky sporu. V tejto súvislosti možno poukázať napríklad na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.

zn. III. ÚS 209/04, podľa ktorého ...„všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces".

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu obsahuje výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, okresný súd sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený, a to s
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním a tiež s poukazom na právne závery,
ktoré okresný súd prijal.

Na základe uvedeného bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. §
219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne rozhodnutie. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol
odvolaním žalobcu osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite vo veci bol pri potvrdení
prvostupňového rozhodnutia vo výroku vo veci samej rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie
podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 151 ods. 1, 2 O.s.p. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorá však v
odvolacom konaní nepodala návrh na priznanie náhrady trov konania, a preto odvolací súd o náhrade
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.