Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/427/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212132
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113212132.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. L. XXXX/XX, XXX XX K., občan
SR, v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 1.691,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 8C 188/2013-56 zo dňa 03.03.2014 v spojení s uznesením
(opravným) Okresného súdu v Martine č.k. 8C/188/2013-92 zo dňa 01.08.2014, o odvolaní žalovaného

proti uzneseniu (opravnému) Okresného súdu v Martine č.k. 8C/188/2013-92 zo dňa 01.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného doručené Okresnému súdu Martin dňa 24.09.2014 proti uzneseniu (opravnému)
Okresného súdu v Martine č.k. 8C/188/2013-92 zo dňa 01.08.2014 o d m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 8C 188/2013-56 zo dňa 03.03.2014 v spojení s uznesením
(opravným) Okresného súdu v Martine č.k. 8C/188/2013-92 zo dňa 01.08.2014 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia
vo výške 89,37 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet zástupcu žalobcu Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením (opravným) okresný súd rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1.691,42 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne zo sumy 3.201,42 Eur od 30.01.2010 do 24.10.2010, čo predstavuje sumu 2.144,96 Eur, zo sumy
3.101,42 Eur od 25.10.2010 do 19.12.2010, čo predstavuje sumu 434,20 Eur, zo sumy 3.001,42 Eur od
20.12.2010 do 26.12.2010, čo predstavuje sumu 52,53 Eur, zo sumy 2.901,42 Eur od 27.12.2010 do

30.01.2011, čo predstavuje sumu 253,88 Eur, zo sumy 2.801,42 Eur od 31.01.2011 do 28.02.2011, čo
predstavuje sumu 203,10 Eur, zo sumy 2.701,42 Eur od 01.03.2011 do 22.03.2011, čo predstavuje sumu
148,58 Eur, zo sumy 2.601,42 Eur od 23.03.2011 do 17.04.2011, čo predstavuje sumu 169,09 Eur, zo
sumy 2.501,42 Eur od 18.04.2011 do 25.05.2011, čo predstavuje sumu 237,64 Eur, zo sumy 2.401,42
Eur od 26.05.2011 do 28.06.2011, čo predstavuje sumu 204,12 Eur, zo sumy 2.301,42 Eur od 29.06.2011
do 17.07.2011, čo predstavuje sumu 109,32 Eur, zo sumy 2.201,42 Eur od 18.07.2011 do 04.09.2011,
čo predstavuje sumu 269,68 Eur, zo sumy 2.191,42 Eur od 05.09.2011 do 14.11.2011, čo predstavuje

sumu 388,98 Eur, zo sumy 2.901,42 Eur od 15.11.2011 do 12.12.2011, čo predstavuje sumu 146,40 Eur,
zo sumy 1.991,42 Eur od 13.12.2011 do 28.02.2012, čo predstavuje sumu 388,33 Eur, zo sumy 1.891,42
Eurod29.02.2012do27.03.2012,čopredstavujesumu132,40Eur,zosumy1.791,42Eurod28.03.2012
do 29.04.2012, čo predstavuje sumu 147,79 Eur, zo sumy 1.691,42 Eur od 30.04.2012 do zaplatenia aďalej 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 3.201,42 Eur od 05.05.2010 do 24.10.2010, čo predstavuje
sumu 91,29 Eur, zo sumy 3.101,42 Eur od 25.10.2010 do 19.12.2010, čo predstavuje sumu 28,63 Eur,
zo sumy 3.001,42 Eur od 20.12.2010 do 26.12.2010, čo predstavuje sumu 3,46 Eur, zo sumy 2.901,42

Eur od 27.12.2010 do 30.01.2011, čo predstavuje sumu 16,74 Eur, zo sumy 2.801,42 Eur od 31.01.2011
do 28.02.2011, čo predstavuje sumu 13,39 Eur, zo sumy 2.701,42 Eur od 01.03.2011 do 22.03.2011,
čo predstavuje sumu 9,80 Eur, zo sumy 2.601,42 Eur od 23.03.2011 do 17.04.2011, čo predstavuje
sumu 11,15 Eur, zo sumy 2.501,42 Eur od 18.04.2011 do 25.05.2011, čo predstavuje sumu 15,67 Eur,
zo sumy 2.401,42 Eur od 26.05.2011 do 28.06.2011, čo predstavuje sumu 13,46 Eur, zo sumy 2.301,42

Eur od 29.06.2011 do 17.07.2011, čo predstavuje sumu 7,21 Eur, zo sumy 2.201,42 Eur od 18.07.2011
do 04.09.2011, čo predstavuje sumu 17,78 Eur, zo sumy 2.191,42 Eur od 05.09.2011 do 14.11.2011,
čo predstavuje sumu 25,65 Eur, zo sumy 2.091,42 Eur od 15.11.2011 do 12.12.2011, čo predstavuje
sumu 9,65 Eur, zo sumy 1.991,42 Eur od 13.12.2011 do 28.02.2012, čo predstavuje sumu 25,60 Eur,
zo sumy 1.891,42 Eur od 29.02.2012 do 27.03.2012, čo predstavuje sumu 8,71 Eur, zo sumy 1.791,42
Eur od 28.03.2012 do 29.04.2012, čo predstavuje sumu 9,72 Eur, zo sumy 1.691,42 Eur od 30.04.2012

do zaplatenia, ďalej zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 10,67 Eur, a to všetko na
účet žalobcu vedený v S. C. a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
žalobcu vedený vo N. a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX trovy konania žalobcu v sume 362,14 Eur v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že

návrhom podaným na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), a to na vzorovom tlačive „A“ zo dňa 28.03.2013, uplatnil žalobca
proti žalovanému právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.691,42 Eur, zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne z jednotlivých súm, s uvedením dátumov splatnosti a výslednej sumy vymedzených

pod bodmi 1. až 17. strany 3 návrhu, ďalej 6 % ročného úroku z jednotlivých súm, s uvedením dátumov
splatnosti a výslednej sumy špecifikovaných pod bodmi 1. až 17. strany 3 návrhu, zmenkovej odmeny
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 10,67 Eur a náhrady trov konania. V návrhu žalobca uviedol,
že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 13.08.2009
na zmenkovú sumu 3.201,42 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25%

denne od 30.01.2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 13.08.2009 na sumu 3.201,42 Eur, pričom
do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľazmenkovúsumuspolus0,25%dennýmúrokomod30.01.2010.Zamiestosplateniabolourčené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ zaplatil

1.510 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Okresný súd uviedol, že žalobca podal návrh na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky
podľačlánku4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“).

Keďže účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, okresný súd uviedol, že
právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na čl. 2 bod 1 Nariadenia rady
(ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,

a pretože sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného
súdu Martin (nesprávne v odôvodnení uvedené Okresného súdu Banská Bystrica) bola daná podľa
článku 11 Preambuly, článku 4 ods. 1 a článku 25 ods. 1 Nariadenia.

Okresnýsúdpostupompodľačl.5ods.2Nariadeniadňa22.11.2013doručovalžalovanémukópiutlačiva

na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom na odpoveď. Žalovaný zásielku prevzal dňa
16.12.2013, pričom v lehote do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva
na odpoveď, neodpovedal.

Okresný súd podľa článku 19 Nariadenia v spojení s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku,

vzhľadom na určité pochybnosti ohľadom indosanta - POHOTOVOSŤ, s.r.o., považoval za potrebné
nariadiť ústne pojednávanie (článok 5 ods. 1 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) Nariadenia). Pri
nariadení pojednávania postupoval v zmysle § 115 a nasl. O.s.p.. Pojednávanie okresný súd nariadil
na 03.03.2014. Právny zástupca žalobcu, ako ani žalovaný, ktorý predvolanie na pojednávanie prevzaldňa 17.02.2014, sa na pojednávanie nedostavili, preto okresný súd podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal
v neprítomnosti účastníkov.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov zistil, že zmenka bola vystavená v Martine dňa
13.08.2009 s tým, že „zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I, Oddiel: Sro, Vložka č.: 23636/B zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne“, keď zmenka bola
vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka

obsahovala zmenkovú sumu 3.201,42 Eur a dátum začiatku úročenia 30.01.2010.

Okresný súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej
republiky, keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako
slovenská právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku okresnému súdu tvrdená nebola.

Prvostupňový súd za aplikácie čl. I § 48 ods. 1, čl. I § 75, čl. I § 11 ods. 1, čl. I § 17 ods. 1
zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
191/1950 Zb.“) za nespornú považoval skutočnosť, že dňa 13.08.2009 žalovaný ako dlžník a spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako veriteľ vystavili zmenku. Podaným návrhom si potom žalobca
ako indosatár uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy vo výške 1.691,42 Eur spolu so

zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne do zaplatenia a 6 % ročným úrokom a právo na zaplatenie
zmenkovej odmeny v sume 10,67 Eur. Zo zmenkovej sumy žalovaný už zaplatil 1.510 Eur.

Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že zmenka bola vystavená v súlade
so zákonom č. 191/1950 Zb., jej pravosť nespochybnil kvalifikovane ani žalovaný, nenavrhol žiadne

relevantné dôkazy. Vychádzajúc z úpravy zákona č. 191/1950 Zb. mal okresný súd za to, že nakoľko
zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať, či
podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, a preto rozhodol tak, ako bolo uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie za účelom zistenia, či je žalobcom predložená zmenka platná,
či je alebo nie je vystavená v súlade so zákonom č. 191/1950 Zb.. Z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že zmenka vystavená žalovaným spĺňa všetky náležitosti vlastnej zmenky podľa ust. § 75
zákonač.191/1950Zb..Poukázalnato,žežalovanýzozmenkovejsumyuhradil1.510Eur.Zuvedených
skutočností, vzhľadom i k tomu, že predmetná zmenka nebola žalovaným spochybnená, žalobe vyhovel.

Otrováchkonaniarozhodolpodľaust.§142ods.1O.s.p.,zaviazalžalovanéhouhradiťnaúčetprávneho
zástupcu žalobcu trovy konania v sume 362,14 Eur, pretože mal plný úspech vo veci. Trovy konania
pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 101 Eur, a trov právneho zastupovania v sume 261,14 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (č.l. 64 spisu). Namietal, že súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný poukázal na to, že sa v rozsudku uvádza, že sa do 30 dní
od doručenia kópie tlačiva (návrhu) nevyjadril a neodpovedal. Podľa žalovaného, tento dňa 07. januára
2014 doručil na podateľňu Okresného súdu Martin dôkazy o prípade, ktoré však neboli doručené sudcovi
Okresného súdu Martin. Bolo mu doručené zásielkou, že pojednávanie sa uskutoční dňa 03.03.2014,

žalovaný sa však telefonicky ospravedlnil, o čom je úradný záznam, avšak v rozhodnutí je uvedené,
že sa na pojednávanie nedostavil. K predmetu sporu (zmluva so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.)
uviedol, že uznesením Okresného súdu Martin dňa 05.11.2011 bolo rozhodnuté, že uvedená zmluva (a
aj zmenka) je neplatná. Žalovaný uviedol, že zaplatil spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. požičanú čiastku
v súlade s právoplatným rozhodnutím, pričom v prílohe zaslal kópiu uznesenia Okresného súdu Martin

a kópie ústrižkov zaplatenej požičanej sumy 1.700 Eur, ktoré uhradil. Žalovaný veril, že jeho dôkazy sa
nedostali do rúk sudcov Okresného súdu Martin len nedopatrením.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Poukázal na to, že vo svojom návrhu
uplatnil nárok zo zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo

právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitímnym prostriedkom, ktorý
nie je možné ničím iným nahradiť. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže
táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb.,dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky. Žalobca je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je

bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na
zmenke uvedené. Žalobca upozornil na znenie ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., z ktorého vyplýva,
že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže

činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR
sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, z ktorého vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Žalobca zároveň doplnil svoju argumentáciu o uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktorého závery potvrdzujú závery žalobcu. Navrhol, aby

odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Predkladacou správou č.k. 8C/188/2013-88 zo dňa 4.6.2014 okresný súd predložil Krajskému súdu v
Žilinespissopravnýmprostriedkom,ktorýpodalžalovaný protirozsudkuOkresnéhosúduvMartine,č.k.
8C/188/2013-56 zo dňa 03.03.2014. Krajský súd v Žiline podaním zo dňa 08.07.2014 vrátil predmetnú

odvolaciu právnu vec bez rozhodnutia o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Martine
č.k. 8C/188/2013-56 zo dňa 03.03.2014, pretože zistil zrejmé nesprávnosti v časti výroku týkajúceho
sa priznaného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, ktoré je potrebné odstrániť s tým, že po
odstránení nedostatku špecifikovaného vo vrátení veci, uplynutí odvolacej lehoty, vec bude opätovne
predložená Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o podanom odvolaní žalovaného.

Následne po vrátení veci, Okresný súd v Martine uznesením č.k. 8C/188/2013-92 zo dňa 01.08.2014
opravil prvý výrok rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 8C/188/2013-56 zo dňa 3.3.2014 s uvedením
správneho v napadnutom opravnom uznesení. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal žalovaného zaviazať k zaplateniu zmenkovej sumy 1.691,42 Eur s príslušenstvom.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C/188/2013-56 zo dňa 03.03.2014, voči ktorému podal
odvolanie žalovaný. Krajský súd v Žiline vrátil vec okresnému súdu bez rozhodnutia s upozornením, že
z obsahu žaloby žalobcu, vyhláseného výroku rozsudku okresného súdu podľa Zápisnice o pojednávaní
zo dňa 03.03.2014 (č.l. 53 spisu), písomného vyhotovenia rozsudku bola zistená zrejmá nesprávnosť v
časti výroku týkajúceho sa priznaného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, a to:

- v žalobe pod bodom 10. navrhovaného petitu zo sumy 2.301,42 Eur od 29.06.2011
do 17.07.2011, čo predstavuje sumu 109,32 Eur oproti vyhlásenému výroku „zo sumy 2.301,42 Eur od
29.06.2011 do 17.07.2011, čo predstavuje sumu 209,32 Eur“ a
- v žalobe pod bodom 16. navrhovaného petitu v znení „zo sumy 1.791,42 Eur od
28.03.2012 do 29.04.2012, čo predstavuje sumu 147,79 Eur“ oproti vyhlásenému výroku a písomnému

vyhotoveniurozsudkuvznení„zosumy1.791,42Eurod28.03.2012do29.04.2012,čopredstavujesumu
174,79 Eur“ s tým, že pre účely odvolacieho konania je potrebné tieto zrejmé nesprávnosti odstrániť.
Okresný súd za aplikácie ust. § 164 O.s.p. a zistenia, že v prvom výroku rozsudku došlo k chybe v
písaní, keď v zmenkovom úroku pri jeho vyčíslení v žalobe pod bodom 10. a 16. navrhovaného petitu
bola uvedená iná suma oproti vyhlásenému výroku a písomnému vyhotoveniu rozsudku, opravil znenie

petitu.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v podaní doručenom Okresnému
súdu Martin dňa 24.09.2014, v ktorom uviedol, že podáva odvolanie voči opravnému uzneseniu č.k.
8C/188/2013-92 Okresného súdu Martin zo dňa 01.08.2014 v plnom rozsahu. V odôvodnení odvolania

poukázal na to, že zmluva a zmenka, ktorá je predmetom sporu, je neplatná. Poukázal na právoplatný
rozsudok, ktorý zaslal Krajskému súdu v Žiline v spojení s odvolaním dňa 15.4.2014. Považoval toto
konanie za protizákonné.

Krajský súd uznesením č.k. 13Cob/429/2014-117 zo dňa 18.05.2015 vyzval žalovaného, aby v lehote

do 7 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia odstránil vady odvolania v podaní doručenom Okresnému
súdu Martin dňa 24.9.2014, a to: uviedol, v čom napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne, s uvedením konkrétnych skutkových, resp. právnych dôvodov, odôvodnil podané odvolanie
niektorým z dôvodov podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a dôvody špecifikoval, nakoľkovodvolaníuvádzanédôvodysanetýkajúnapadnutéhouznesenia(opravného),uviedol,čohosadomáha
(ako žiada, aby odvolací súd rozhodol). Zároveň žalovaného poučil, že v prípade, ak v súdom stanovenej
lehote vady podaného odvolania nebudú odstránené, odvolací súd odmietne odvolanie podľa § 218 ods.

1 písm. b) O.s.p..

Na predmetné uznesenie krajského súdu reagoval žalovaný v podaní zo dňa 4.6.2015. Uviedol, že
odvolací súd uznesením z 18.5.2015 síce žiada o odstránenie vád odvolania žalovaného (doručeného
na okresný súd dňa 24.9.2014) voči uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 8C/188/2013-92 zo

dňa 01.08.2014, avšak žalovaný mal za to, že odvolací súd v uznesení zo dňa 18.5.2015 (asi
omylom v písaní) myslel a žiadal o odstránenie vád odvolania žalovaného (doručeného 15.4.2014
voči rozsudku Okresného súdu Martin z 03.03.2014 sp. zn. 8C 188/2013, ktorým bolo rozhodnuté
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.691,42 Eur s príslušenstvom (ďalej
„napádaný rozsudok“). Žalovaný preto odstraňuje vady svojho odvolania, ktoré smeruje voči rozsudku
okresného súdu zo dňa 3.3.2014 sp. zn. 8C 188/2013). Žalovaný okrem poukazu na obsah podaného

odvolania doručeného okresnému súdu dňa 15.4.2014, ktoré dôvody zopakoval, poukázal na ust. § 17
zákona zmenkového a šekového, namietal , že zmenka nespĺňa zákonné náležitosti podľa § 75 zákona
zmenkového a šekového. Zároveň spochybnil skutočnosť, ktorá nevyplýva z napádaného rozsudku, že
by POHOTOVOSŤ, s.r.o. previedla v zmysle právnych predpisov túto zmenku na žalobcu. Žalovaný tak
spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu na vedenie tohto konania. Zároveň poukázal na to, že najneskôr

5.3.2011 bolo zrejmé, že POHOTOVOSŤ, s.r.o. nemá nárok voči žalovanému na zaplatenie 3.201,42
Eur, preto zmenka, ktorá je nárokovaná (ak by bol žalobca aktívne legitimovaný) vedome žalobcom na
škodu dlžníka, preto vzniesol námietku voči žalovanej zmenke. Navyše, v odvolacom konaní (doložením
dokladov o úhrade), bolo preukázané, že požičaná suma 1.700 Eur bola žalovaným do spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatená, keďže v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, je tento zo zákona považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný opätovne poukázal
na to, že rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa
žalovaného zmluvný vzťah mezi žalobcom a žalovaným obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatné.

Následne žalovaný v podaní zo dňa 4.6.2015 označenom „Dodatok č. 1 k podaniu žalovaného, ktorým
odstraňuje vady svojho odvolania, č.k. 13Cob/429/2014“ doplnil svoje podanie zo dňa 4.6.2015 s tým,
že dôvodí svoje odvolanie dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), f) O.s.p. a domáha sa
buď zmeny napadnutého rozsudku podľa ust. § 220 O.s.p. alebo zamietnutia návrhu v celom rozsahu,

alternatívne vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, že namieta nielen vecnú
príslušnosť nielen prvostupňového súdu konať v tejto veci, ale aj miestnu príslušnosť prvostupňového
súdu konať v tejto veci, s poukazom na čl. 2 bod 1 Nariadenia (ES) č. 44/2001, kde v cezhraničných
konaniach s nízkou hodnotou sporu je príslušný Okresný súd Banská Bystrica, a to s poukazom na čl.
11 Preambuly, čl. 4 bod 1 a čl. 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES. Ďalej poukázal na to, že

z vykonaného dokazovania nevyplýva prevod zmenky napr. rubopisom zo spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. na žalobcu, čo spôsobuje, že žalobca nie je aktívne právne legitimovaný v tomto spore. Je
nesporné,žepôvodnázmluvaoúvere,ktorejzabezpečovacímprostriedkommalabyťzmenka,obsahuje
neprijateľné podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré sú v zmysle ust. §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Táto skutočnosť je ďalším dôvodom, že žalobca konal pri

nadobúdaní zmenky vedome na škodu žalovaného ako dlžníka.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) za aplikácie čl. 19 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v spojení so zákonom č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, prejednal vec

v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za
rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bolo
odvolanie žalovaného doručené Okresnému súdu Martin dňa 24.09.2014 proti uzneseniu Okresného
súdu v Martine č.k. 8C/188/2013-92 zo dňa 01.08.2014 odmietnuté podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b)
O.s.p., keďže nemalo náležitosti podľa ust. § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., pričom boli dodržané podmienky

podľa ust. § 201 a ust. § 211 ods. 1 O.s.p.. Rozsudok okresného súdu v spojení s uznesením (opravným)
bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“)

a na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/427/2014-122 zo dňa 09.06.2015 a doručovanie
upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom zástupcu a žalovanému s
tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené
na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 16.06.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému

vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Primárne vo vzťahu k svojmu prvému výroku krajský súd uvádza, že jednou z podmienok, ktorá je
nevyhnutná k tomu, aby sa odvolací súd mohol vecne zaoberať podaným odvolaním žalovaného voči
uzneseniu (opravnému) Okresného súdu v Martine č.k. 8C/188/2013-92 zo dňa 01.08.2014 je, že
odvolanie má náležitosti vyžadované ust. § 205 ods. 1 a 2 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že odvolanie

žalovaného voči uzneseniu Okresného súdu v Martine č.k. 8C/188/2013-92 zo dňa 01.08.2014,
doručené Okresnému súdu Martin dňa 24.09.2014, neobsahovalo požadované náležitosti vyplývajúce
z ust. § 205 ods. 1, 2 O.s.p., bol žalovaný uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/429/2014-117
zo dňa 18.05.2015 vyzvaný na odstránenie vád podaného odvolania, ktoré uznesenie bolo žalovanému
doručené dňa 29.05.2015.

Žalovaný po doručení tohto uznesenia uskutočnil podanie zo dňa 4.6.2015, ktoré bolo doručené
Krajskému súdu v Žiline dňa 08.06.2015, v ktorom uviedol, že odvolací súd uznesením zo dňa
18.05.2015sícežiadaoodstránenievádodvolaniažalovaného,doručenéhodňa24.09.2014naOkresný
súd Martin voči uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 8C/188/2013-92 zo dňa 01.08.2014, avšak

žalovaný má za to, že odvolací súd asi omylom myslel a žiadal o odstránenie vád odvolania žalovaného
voči rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 03.03.2014 (ďalej len „napádaný rozsudok“). Žalovaný
teda odstraňuje vady svojho odvolania, ktoré smeruje voči rozsudku, pričom poukázal na svoje pôvodné
odvolanie doručené Okresnému súdu Martin dňa 15.04.2014, v ktorom namietal neúplne zistený
skutkový stav veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov, spochybnenie skutočnosti, že sa nevyjadril v

konaní, poukázal na ospravedlnenie svojej neúčasti, ako aj na zmluvu uzavretú medzi žalovaným a
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá bola uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 05.01.2011
sp. zn. 17Er/6524/2010 vyhlásená za neplatnú a týmto podaním svoje dôvody doplnil.

Krajský súd uvádza, že z obsahu podania žalovaného, doručeného Okresnému súdu Martin dňa

24.09.2014 bolo nepochybné, a to z označenia tohto podania, že žalovaný podal odvolanie voči
uzneseniu (opravnému) č.k. 8C/188/2013-92 zo dňa 01.08.2014, ktoré podanie nespĺňalo náležitosti
vyžadované ust. § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., t.j. malo také vady, ktoré bránili jeho vecnému prejednaniu a
pokračovaniu v konaní krajského súdu o odvolaní žalovaného proti uzneseniu (opravnému) Okresného
súdu v Martine č.k. 8C/188/2013-92 zo dňa 01.08.2014, preto za rešpektovania, že žalovaný bol v

uznesení Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/429/2014-117 zo dňa 18.05.2015 poučený o dôsledkoch
neopravenia a nedoplnenia podaného odvolania doručeného Okresnému súdu Martina dňa 24.09.2014,
pričom vo svojom podaní doručenom Krajskému súdu v Žiline dňa 08.06.2015 vady tohto podaného
odvolania neodstránil, keď sám uviedol, že dopĺňa odvolacie dôvody odvolania podaného proti rozsudku
Okresného súdu Martin, došlo k jeho odmietnutiu podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p..

Na okraj krajský súd poznamenáva, že skutočnosti uvádzané žalovaným v podanom doplnení odvolania
sa tak, ako sám uviedol, týkali výlučne odvolaním žalovaného napadnutého rozsudku Okresného súdu
v Martine č.k. 8C 188/2013-56 zo dňa 03.03.2014.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného doručeného okresnému súdu dňa 15.04.2014 proti rozsudku
Okresného súdu v Martine č.k. 8C 188/2013-56 zo dňa 03.03.2014, krajský súd v prvom rade skúmal, či
má spôsobilý predmet odvolacieho konania, t.j. odvolanie s náležitosťami vyžadovanými ust. § 205 ods.1

a2O.s.p..Uvádzakrajskýsúd,že vodvolacomkonanísauplatňujedispozičnázásada,vzmysle
ktorej môže byť odvolacie konanie začaté iba na návrh účastníka konania. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v
odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny ačoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie žalovaného, doručené Okresnému súdu Martin dňa 15.04.2014,
náležitosti vyžadované ust. § 205 ods.1 a 2 O.s.p. obsahovalo, pretože žalovaný v ňom konkrétne
uviedol, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, uviedol, v čom napadnuté rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávne, dôvody odvolania špecifikoval a uviedol, čoho sa domáha. Podané
odvolanie žalovaného doručené okresnému súdu dňa 15.04.2014 tak bolo spôsobilým predmetom pre
prieskum odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Žalovaný rozsudok okresného súdu napadol odvolaním doručeným Okresnému súdu Martin dňa
15.04.2014, teda v 15-dňovej lehote, v ktorom konkretizoval odvolacie dôvody a tieto výslovne označil.
Žalovaný v tomto odvolaní teda určil rozsah, v akom napadol rozsudok súdu prvého stupňa.

Vo vzťahu k následným podaniam žalovaného, a to zo dňa 4.6.2015 (č.l. 118-119, 120 spisu) primárne
odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť, že vzhľadom na spôsobilý predmet odvolacieho konania,
a to riadne odvolanie žalovaného doručené okresnému súdu dňa 15.04.2014, nebol dôvod pre postup
podľa ust. § 209 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Ak žalovaný vykladal uznesenie
Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/429/2014-117 zo dňa 18.05.2015 so záverom výzvy na odstránenie

vád odvolania voči rozsudku, tak tento výklad, vzhľadom na vyššie uvedené zhodnotenie odvolacím
súdom vo vzťahu k odvolaniu doručenému okresnému súdu dňa 15.04.2014, nebol správny.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že uplynutím lehoty na podanie odvolania zaniká
možnosť odvolateľa nielen modifikovať rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody
odvolania, ktoré určuje § 205 ods. 2 O.s.p.. Žalovaným podané odvolanie v 15-dňovej lehote obsahovalo
špecifikáciu odvolacích dôvodov, a tým tvorilo spôsobilý predmet odvolacieho konania. Ak žalovaný v

podaniach zo dňa 4.6.2015, ktoré urobil po uplynutí zákonnej lehoty, menil a rozširoval dôvody svojho
odvolania, tak na tieto dôvody nebolo možné zo strany krajského súdu prihliadať a vyhodnocovať ich,
pretože opačný postup by bol v rozpore s ust. § 205 ods. 3 O.s.p..

Krajský súd preto konštatuje, že za dodržania ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 205 ods.

3 O.s.p. posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu č.k. 8C 188/2013-56 zo dňa 03.03.2014 len
v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní doručenom
okresnému súdu dňa 15.04.2014, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa
(§ 213 ods. 1 O.s.p.).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného, odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa
ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako aj
kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Základným odvolacím dôvodom žalovaného v podaní doručenom okresnému súdu dňa 15.04.2014
bola námietka odňatia možnosti konať pred súdom, pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že sa k do 30 dní od doručenia kópie tlačiva nevyjadril, pretože 7. januára 2014 doručil
na podateľňu Okresného súdu Martin dôkazy o prípade. Okresný súd napriek žiadosti žalovaného o

odročenie pojednávania vec prejednal v jeho neprítomnosti a rozhodol. K veci samej žalovaný poukázal
na to, že uznesením Okresného súdu Martin dňa 5.1.2011 bolo rozhodnuté, že zmluva je neplatná a že
zaplatil spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. požičanú čiastku, o čom k odvolaniu predložil dôkazy (šekové
ústrižky).

Krajský súd primárne uvádza, že pre posúdenie napadnutého rozsudku okresného súdu vo väzbe k
odvolacím dôvodom žalovaného a postupu okresného súdu, boli určujúce a rozhodné ustanovenia
Nariadenia a zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“).Bolo nepochybné, že žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia na
vzorovom tlačive „A“ uviedol údaje vyžadované aj vo vzťahu k pohľadávke v čl. 8 bodu 8.1. podaného
návrhu. Poukázal na to, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil

žalovaný dňa 13. augusta 2009 na zmenkovú sumu 3.201,42 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 30.01.2010. Žalobca ďalej k pohľadávke uviedol, že
indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 13. augusta 2009 na sumu 3.201,42 Eur, pričom do jej textu
bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa

zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 30.01.2010. Žalovaný ako vystaviteľ na zmenkovú
sumu zaplatil 1.510,00 Eur a na úroky 0,00 Eur, žalobca sa domáhal vydania rozsudku podľa čl. 7
Nariadenia, v zmysle ktorého bude žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške
1.691,42 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne špecifikovaný pod bodom 1. až 17. návrhu, 6 %
ročný úrok zo zmenkovej sumy špecifikovaný pod bodom 1. až 17. návrhu, zmenkovú odmenu vo výške
1/3 % zmenkovej sumy, čo predstavuje 10,67 Eur, ako aj náhradu trov konania. Žalobca k návrhu na

uplatnenie pohľadávky predložil aj originál zmenky.

Okresný súd podľa čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia zaslal žalovanému tlačivo „C“ - tlačivo na odpoveď spolu
s návrhom žalobcu na uplatnenie pohľadávky, s prílohou s tým, aby sa žalovaný k podanému návrhu
vyjadril v lehote 30 dní. Tlačivo „C“ na odpoveď spolu s návrhom a prílohou návrhu bolo žalovanému v

zmysle doručenky na č.l. 43 rub spisu doručené dňa 16.12.2013, ku ktorému sa žalovaný v Nariadením
stanovenej lehote nevyjadril.

Je potrebné v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou žalobcom poukázať na účel, zmysel Nariadenia,
keďže v zmysle tohto Nariadenia žalobca vyvolal konanie pred Okresným súdom Martin. Z bodu 8

Nariadenia vyplýva, že Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo zjednodušiť a
zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zároveň znížiť náklady
tým, že okrem možností existujúcich na základe práva členských štátov, ktoré zostanú nedotknuté,
poskytne alternatívny ďalší nástroj. Vzhľadom k účelu, ktorý bol sledovaný Nariadením, a to zjednodušiť
a zrýchliť takéto konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, potom je úzko spätá aj koncentračná

zásada, ktorá vyplýva z dodržiavania termínov vyplývajúcich z tohto Nariadenia, tak pre žalobcu ako
aj žalovaného, v ktorých termínoch musia byť splnené účastníkom sporu uložené povinnosti, na čo
nasleduje aj povinnosť súdu dodržať termíny pre rozhodnutie vo veci.

V súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalovaného a napadnutého rozhodnutia okresného súdu,

bolo nevyhnutné zo strany krajského súdu uviesť citáciu nižšie uvedených rozhodných ustanovení
Nariadenia.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá

zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Krajský súd prejednaním veci zistil, že v postupe okresného súdu nedošlo k vadám a tento postup
okresného súdu bol v súlade s citovanými ustanoveniami Nariadenia. Okresný súd rovnako dodržal
relevantné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a postupoval pri vykonávaní dokazovania v

súlade s ust. § 120 O.s.p..

V prvom rade krajský súd k odvolacej námietke žalovaného, že dňa 07. januára 2014 doručil do
podateľne Okresného súdu Martin dôkazy o prípade, ktoré do spisu neboli doručené, uvádza, že k
tomuto tvrdeniu podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nesplnil dôkaznú povinnosť. Žalovaný žiadnym spôsobom

v prvostupňovom konaní nedokázal, že v Nariadením stanovenej lehote 30-tich dní na nárok uplatnený
žalobcom odpovedal a doložil ním tvrdené dôkazy. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil ani v
rámci odvolacieho konania.

Odvolací súd súhlasí so zvoleným procesným postupom okresného súdu, keďže v rámci vyvolaného

súdneho konania povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná je na účastníkoch súdneho konania. Pokiaľ
žalovaný tvrdil, že doručil odpoveď v zmysle Nariadenia, bol povinný označiť dôkaz a preukázať
skutočnosť tohto doručenia. Pokiaľ žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal, správne okresný súd
postupoval v zmysle Nariadenia.

Následne okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 03.03.2014 o 10,30 hod., ktoré
predvolanie bolo doručené žalovanému dňa 17.02.2014 podľa doručenky na č.l. 45 rub spisu. Žalovaný
podľa Úradného záznamu na č.l. 46 spisu dňa 21.02.2014 telefonicky oznámil, že sa nemôže dostaviť
na pojednávanie určené na deň 03.03.2014 o 10,30 hod., nakoľko toho času brigáduje v zahraničí,
pričom na územie SR príde až po 15.03.2014, z ktorého dôvodu žiada o ospravedlnenie neúčasti na

pojednávaníažiadaoodročeniepojednávania,naktorésadostaví.Pokiaľžalovanývpodanomodvolaní
namietal, že okresný súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti napriek svojmu ospravedlneniu
podľa vyššie uvedeného úradného záznamu, tak krajský súd uvádza, že postupom okresného súdu,
ktorý vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, nebola žalovanému odňatá možnosť konať
pred súdom. Tento záver odvolacieho súdu vychádza z nasledovných skutočností. V prvom rade,

žalovanému bolo doručené tlačivo „C“ na odpoveď spolu s návrhom žalobcu na uplatnenie pohľadávky,
s prílohou s tým, aby sa žalovaný k podanému návrhu vyjadril v lehote 30 dní, a to podľa doručenky
na č.l. 43 rub spisu dňa 16.12.2013, vo vzťahu ku ktorému žalovaný v Nariadením stanovenej lehote
neodpovedal. Predvolanie na termín pojednávania pred okresným súdom na deň 03.03.2014 bol
doručený žalovanému v značnom časovom predstihu podľa doručenky na č.l. 45 rub spisu, a to dňa

17.02.2014. Žalovaný mal tak okresným súdom dané podmienky k tomu, aby mohol zrealizovať svoje
právo osobnej účasti na nariadenom termíne pojednávania. Žalovaný, pokiaľ toto dané a postupom
okresného súdu umožnené právo osobnej účasti a prítomnosti na nariadenom pojednávaní nevyužil a
svojou neúčasťou na stanovenom termíne pojednávania pred okresným súdom dňa 03.03.2014 sa sámzbavil možnosti vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, tak z takéhoto správania žalovaného
nebolo možné konštatovať, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom.

Okresný súd mal splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p., na prejednanie veci v
neprítomnosti žalovaného, keďže žalovaný ako riadne predvolaný účastník v zmysle doručenky na č.l.
45 rub spisu pri doručení termínu pojednávania dňa 17.02.2014, v spojení s ust. § 115 ods. 2 O.s.p.,
sa nedostavil na pojednávanie a nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Zvýrazňuje krajský
súd, že pokiaľ aj existoval dôvod na strane žalovaného, a to, že toho času brigáduje v zahraničí, tak

tento žalovaným tvrdený dôvod zostal len v rovine tvrdenia, ktorý žalovaný nepreukázal. Krajský súd
v tejto súvislosti zvýrazňuje ust. § 101 ods. 2 O.s.p., z ktorého nepochybne vyplýva, že pre odročenie
súdneho pojednávania sa vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to včas podaná žiadosť
o odročenie pojednávania a existencia dôležitého dôvodu. V danom prípade nebola splnená jedna z
týchto podmienok, a to existencia dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania na strane žalovaného,
pretože ak tento žalovaným tvrdený dôvod bol len tvrdený, ale v prvostupňovom konaní a ani v rámci

odvolacieho konania nebol preukázaný, tak mal okresný súd splnené procesné podmienky k tomu,
aby vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, a týmto postupom nebolo žalovanému odňaté právo
konať pred súdom. Krajský súd poukazuje i na včasnosť doručeného termínu pojednávania konaného
dňa 03.03.2014. V zmysle doručenky na č.l. 45 rub spisu mal žalovaný doručený termín súdneho
pojednávania dňa 17.02.2014 v súlade s ust. § 115 ods. 2 O.s.p., t.j. riadne a včas, a mal tým i

zabezpečený dostatočný časový priestor k usporiadaniu si svojich osobných a pracovných záležitostí.

Krajský súd je toho názoru, že žalovaný mal vytvorený dostatočný časový priestor k uplatňovaniu
svojich práv, produkovaniu dôkazov a k ich označovaniu a predkladaniu, keď na doručené tlačivo „C“ na
odpoveď, neodpovedal, svoje tvrdenie o doručení odpovede relevantne nepreukázal, v ktorej súvislosti

krajský súd zvýrazňuje koncentračnú zásadu vyplývajúcu z Nariadenia.

K uvedenému konštatovaniu pristupuje aj skutočnosť, že sú tu aj práva druhého účastníka súdneho
konania, a to žalobcu, ktorý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov
a aby ochrana práv tohto účastníka bola rýchla a účinná, ku ktorým právam je nevyhnutné rovnako

prihliadať.

Krajský súd zdôrazňuje, že v záujme aplikácie zásady rovnosti strán v súdnom konaní podľa ust. §
18 O.s.p. a zabezpečenia rýchlej a účinnej ochrany práv v súdnom konaní podľa ust. § 6 O.s.p. je
nevyhnutné dbať aj na práva žalobcu, ktorý rovnako, ako žalovaný, je oprávnený domáhať sa, aby jeho

vec bola verejne prejednaná bez zbytočných prieťahov, ku ktorým právam žalobcu je takisto nevyhnutné
prihliadať, t.j. nielen k právam žalovaného spôsobom, ktorý by bol na ujmu práv žalobcu. Krajský súd v
tejto súvislosti uvádza, že tak žalobca, ako aj žalovaný majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré
uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej
z procesných strán. Zásada rovnosti strán vyjadrená v ust. § 18 O.s.p. sa potom premieta do spôsobu

vedenia konania, jeho priebehu.

Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani ústavou garantovaných práv žalovanému ako
účastníkovi súdneho konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo, v danom
prípade žalovaného ako účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom
k realizovaniu tohto práva žalovaným postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom
vyššie, boli žalovanému vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj ústavou dané právo žalovaný nenaplnil,
nevyužil ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj ust. § 6 O.s.p.,
a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a

účinná, v spojení s ust. § 114 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak,
aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Pokiaľ žalovaný mal záujem
zúčastniť sa nariadeného pojednávania, mal si svoje pracovné a iné záležitosti zariadiť tak, aby sa tohto
nariadeného pojednávania zúčastnil a využil svoje práva. Námietka žalovaného, že okresný súd napriek
jeho ospravedlneniu vo veci konal a rozhodol, bola potom zhodnotená ako nedôvodná.

V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu uplatneného nároku
žalobcu na zaplatenie zmenkových nárokov, považuje krajský súd za potrebné citovať príslušné
ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový.Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie

zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ

túto povinnosť nemá.

V súlade s čl. 4 ods. 1 Nariadenia žalobca začal konanie vyplnením vzorového tlačiva „A“, jeho
podaním na príslušný súd a podľa Nariadenia v čl. 8 bod 8.1 tohto tlačiva uviedol údaje o uplatnenej
pohľadávke a opísal dôkazy, ktoré podporujú uplatnenú pohľadávku, a to zmenka vystavená žalovaným,

ktorá v origináli ako dôkaz bola doložená. Z tejto zmenky vyplýva, že ju vystavil žalovaný dňa 13.
augusta 2009 v Martine na zmenkovú sumu 3.201,42 Eur s bezpodmienečným sľubom zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
sumu tritisícdvestojeden Eur, 42 centov, zmenkový úrok 0,25 % denne od 30. januára 2010, splatné:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4

rokov od vystavenia“. Žalovaný bol uvedený ako vystaviteľ s menom, priezviskom, trvalým bydliskom,
rodným číslom, pod ktorými identifikačnými údajmi sa nachádza podpis žalovaného ako vystaviteľa
zmenky. Zmenka bola indosovaná na žalobcu, čo vyplynulo z údaju umiestneného na rube zmenky.
Bolo nepochybné, že žalobca podľa Nariadenia a podľa údajov o pohľadávke uvedených v čl. 8 bodu8.1 vyplneného vzorového tlačiva „A“, uplatnil proti žalovanému zmenkovú pohľadávku. Pohľadávka
žalobcu vyplývala z predloženej zmenky vystavenej žalovaným.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke, čiastku v nej určenú. Ide o
záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Abstraktnosť záväzku zo zmenky
má ten dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie
formalít, ktoré predpisuje. Záväzok zo zmenky nie je viazaný na iné dôvody vzniku zmenky. Ak žalobca

uplatňuje svoju pohľadávku len na základe vystavenej zmenky, tak majiteľ takejto zmenky nemusí
pri jej predložení na zaplatenie a ani neskôr pri jej vymáhaní poukazovať na nič iné, len to, že je
vlastníkom zmenky. Nemá dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží
zmenkovú sumu. Ak je zmenka platná, tak je dostatočným dôkazom pre vznik uplatneného nároku z
nej vyplývajúceho a potom je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho
konania vzniesol svoje námietky a v súdnom konaní ich aj preukázal. Abstraktnosť zmenkového záväzku

znamená aj jeho nezávislosť, samostatnosť, keďže zmenkový záväzok existuje nezávisle na dôvode
jeho vzniku. Zmenkový záväzok je tak nezávislý na kauzálnych záväzkoch. V prípade vystavenia
zabezpečovacej zmenky existujú vedľa seba dva záväzky, a to záväzok kauzálny (pôvodný) a popri ňom
záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je, aby v prípade omeškania s plnením záväzku
všeobecno-právnej povahy bolo zabezpečené plnenie práve zo zmenky, avšak aj záväzok z takejto

zabezpečovacej zmenky má povahu abstraktnú a nespornú.

Žalobcovi za daného stavu a uplatnenia pohľadávky podľa Nariadenia s charakterom pohľadávky ako
zmenkovej, v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. postačovalo predloženie zmenky a opis rozhodujúcich
skutočností, ktoré osobitne boli vyjadrené v čl. 8 bod 8.1. údajov o pohľadávke vyplneného vzorového

tlačiva „A“.

Po doručení tlačiva „C“ na odpoveď žalovanému v zmysle čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia, žalovaný v
Nariadením určenej lehote neodpovedal, nevzniesol žiadne relevantné skutočnosti, a preto správne
vychádzal okresný súd postupom podľa ust. čl. 7 ods. 3 Nariadenia z uplatneného nároku zo zmenky,

keď žiaden z účastníkov nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.

V danom prípade, pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazoval, že zaplatil spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. požičanú čiastku v súlade s právoplatným uznesením, tak krajský súd poukázal
na to, že predmetnú námietku žalovaný v Nariadením stanovenej lehote neuplatnil, a pokiaľ takúto

námietku nepodal, okresný súd nebol oprávnený skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom takto
žalovaným poskytnutého tvrdenia. Na toto tvrdenie v rámci zachovania koncentračnej zásady ani krajský
súd nemohol prihliadať. Vzhľadom k tomu preto okresný súd správne postupoval v tej časti, ak žalobcom
uplatnený nárok posúdil ako nárok zo zmenky, keď predmetom uplatneného nároku žalobcom nebol
nárok z úverovej zmluvy uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Posudzovanie základného

vzťahu, t.j. kauzálneho vzťahu by malo význam, pokiaľ by žalovaný vzniesol voči majiteľovi námietky, že
k indosácii došlo na jeho škodu alebo, ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej
zmluvy, prípadne zmenky, čo by však v konaní musel zároveň preukázať. Ak žalobca uplatnil nárok
titulom zaplatenia zmenkovej pohľadávky podľa predloženej zmenky, tak bol nositeľom dôkazného
bremena len ohľadom tých skutkových tvrdení, na základe ktorých uplatnil svoju pohľadávku voči

žalovanému.

Pokiaľ žalovaný v doplnenom odvolaní poukazoval na indosáciu zmenky, tak za rešpektovania ust. §
205 ods. 3 O.s.p., len pre úplnosť a na doplnenie odvolací súd uvádza, že jej využitie vyplýva z ust. §
11 zákona č. 191/1950 Zb.. Samotná zmenka vystavená žalovaným umožňovala jej indosáciu, prevod

práva zo zmenky indosamentom (rubopisom) na nového majiteľa zmenky, k čomu došlo a žalobca ako
indosátar bol nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 13. augusta 2009
na zmenkovú sumu 3.201,42 Eur. S poukazom na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. bol to výlučne
žalovaný ako subjekt, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej
povinnosti všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Žalovaný bol povinný tvrdiť a súčasne

preukázať okolnosti, ktorými by spochybnil abstraktný charakter indosamentu podľa § 17 zákona č.
191/1950 Zb., teda okolnosti, ktoré by preukazovali záver, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Dlžník tak musí preukázať, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo.
Takúto obranu však žalovaný netvrdil a ani sa jej nedovolával, a preto okresný súd správne postupoval,ak posúdil nárok žalobcu uplatnený zo zmenky ako zmenkový nárok a rozhodol o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1.691,42 Eur, dohodnutý zmenkový úrok 0,25% denne z
jednotlivých súm s uvedením dátumov splatnosti tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku podľa čl. I,

§ 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., vo vzťahu ku ktorému žalovaný nevzniesol relevantné námietky, 6
% úrok ročne so špecifikovaním jednotlivých súm a dátumov splatnosti tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku, ktorý 6 % ročný úrok vyplýva z čl. I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., keď pod bodom 2.
tohto zákonného ustanovenia je vyjadrené, že majiteľ zmenky môže postihom žiadať 6 % úroky odo dňa
zročnosti. Vecná správnosť rozhodnutia okresného súdu je aj v povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi

zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zo sumy 3.201,42 Eur v sume 10,67 Eur podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu
4 zákona č. 191/1950 Zb.. Rozsudok okresného súdu vo vyvolanom odvolacom konaní bol potvrdený
ako vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

K vecnej správnosti rozsudku okresného súdu sa pre úplnosť zvýrazňuje tá skutočnosť, že samotný
žalobca ako majiteľ zmenky bol dostatočne legitímny už tým, že drží zmenku bez toho, aby musel

preukazovať dôvod jej vzniku, dôvod jej prijatia, či dôvod jej indosácie a nadobudnutia. Záväzok
vyplývajúci zo zmenky je záväzkom samostatným, a preto nie je závislým na pôvodnom kauzálnom
vzťahu. Ak žalobca uplatnil nárok zo zmenky, bez ďalšieho nebolo možné rozhodovať o záväzkoch zo
zmluvy, a tým ani z nej žalovaným namietaných neprijateľných podmienok (v doplnenom odvolaní), aj
keď by bolo nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Krajský súd poukazuje na ustálenú judikatúru

všeobecných súdov SR, podľa ktorej ...„z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku
vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že
mu žalovaný zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje“ (rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo 3/2008). Krajský súd
poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 21/2012, podľa ktorého ...„Pohľadávka
majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného

právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom
nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než
predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo
na jej zaplatenie“.

Krajský súd je toho názoru, že závery okresného súdu, ktoré vychádzali z posúdenia zmenky a
zmenkových nárokov vyplývajúcich z tejto zmenky, boli vecne správne, pretože žalovaný ako dlžník zo
zmenky kauzálne námietky nevzniesol. Ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb. dokazovanie ohľadom
základného vzťahu a s tým súvisiacej obrany žalovaného o neprijateľnosti zmluvných podmienok tohto
základného vzťahu pripúšťa len vtedy, ak sú ohľadom kauzálneho vzťahu podané a súčasne preukázané

námietky zo strany dlžníka.

Okresný súd pri posudzovaní uplatnenej pohľadávky žalobcom bol oprávnený, čo aj uskutočnil,
posudzovať len to, či zmenka obsahuje všetky zákonom č. 191/1950 Zb. vyžadované náležitosti, ktoré sa
musia pre jej platnosť do nej povinne uviesť. Okresný súd, pokiaľ zo strany žalovaného neboli uplatnené

žiadne námietky, nebol oprávnený skúmať podmienky vystavenia zmenky, ani jej neprípustnosť.

Dodáva odvolací súd, že nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká
skutočnosť, že sám majiteľ pri nadobúdaní zmenky nekonal poctivo a že konal na škodu dlžníka.
Námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom na škodu dlžníka však musí byť ako

relatívna námietka uplatnená dlžníkom, k čomu zo strany žalovaného ako dlžníka nedošlo, a tým
súčasne ani z jeho strany nebola preukázaná. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky, ktorý nie je právnym
nástupcom pôvodného majiteľa, nemá povinnosť preukazovať okolnosti týkajúce sa vzťahu medzi
pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným.

Okresný súd preto bez námietok žalovaného (kauzálnych námietok) nebol oprávnený ex offo skúmať
a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj keď by tento záväzkovo-právny
vzťah mohol byť vzťahom spotrebiteľským. Predmetom konania je výlučne nárok uplatnený žalobcom
zo zmenky, a tento bol správne okresným súdom posúdený podľa zákona č. 191/1950 Zb. Krajský
súd je toho názoru, že ani dlžníkov, ktorí sú spotrebiteľmi, nie je možné vyňať z pôsobnosti ust. §

17 zákona č. 191/1950 Zb., najmä ak takíto dlžníci žiadne relevantné námietky týmto ustanovením
predpokladané v konaní voči indosatárovi zmenky neuplatnili. Bez relevantných námietok dlžníka, aj keď
je tento spotrebiteľom, je výklad, ktorý smeruje k prelomeniu zásad stanovených v ust. § 17 zákona č.
191/1950 Zb. v nesúlade s výslovným znením tohto ustanovenia.V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu a dátumom vystavenia zmenky žalovaným dňa 13. augusta
2009, je potrebné poukázať na ust. § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

v znení platnom k dátumu vystavenia zmenky žalovaným, z ktorej zákonnej úpravy vyplýva, že veriteľ
mohol prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak
sa jednalo o zmenku zabezpečovaciu a zmenková suma bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Pokiaľ by aj v danom prípade zmenková suma vyplnená do zmenky túto

maximálnu zmenkovú sumu podľa § 4 ods. 6 zákona č. 285/2011 Z.z. presahovala, tak uvedené mohlo
mať podľa názoru krajského súdu za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohlo
spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky a ani neplatnosť dohody o vyplnení zmenky. Samotný zákon
č. 258/2001 Z.z. totiž porušenie ust. § 4 ods. 6 nesankcionoval neplatnosťou zmenky, či neplatnosťou
dohody o jej vyplnení, ale vznikom zodpovednosti veriteľa za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
povinnosti podľa ods. 6 veriteľom. V prípade porušenia tohto zákonom ustanoveného obmedzenia,

tak mohol žalovanému vzniknúť výlučne len nárok na náhradu škody voči pôvodnému veriteľovi, teda
voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá zmenku vystavenú v rozpore s týmto ustanovením od
žalovaného ako dlžníka prijala. POHOTOVOSŤ, s.r.o. však nebola účastníkom tohto konania a v
dôsledku porušenia tejto zákonnej povinnosti nemohol vzniknúť žiaden nárok žalovaného ako dlžníka
voči žalobcovi, ktorý nie je veriteľom z pôvodného kauzálneho vzťahu.

S ohľadom na uvedené, preto nemohlo dôjsť k tomu, že by zmenka bola absolútne neplatná, resp. že by
dohoda o vyplnení zmenky bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z., ktoré je aplikovateľné aj na predmetnú zmenku vystavenú žalovaným dňa 13. augusta
2009, priamo počítalo s tým, že za účelom zabezpečenia nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru

je možné vystaviť zabezpečovaciu zmenku, ktorá musí spĺňať zákonom v danom ustanovení určené
podmienky. Zákon pritom priamo počítal aj s tým, že zmenka bude vystavená ako blankozmenka, keď
uvádzal, že veriteľ je povinný dlžníkovi vydať zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
týmto ustanovením. Samotný zákon tak počítal s tým, že dlžník vystaví blankozmenku, ktorú dodatočne
vyplní veriteľ. V danom čase tak vystavenie takejto zmenky bolo v súlade s právnou úpravou zákona

o spotrebiteľských úveroch, a teda nebolo možné konštatovať, že by sa malo jednať o postup veriteľa,
ktorý je postupom s neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ako bolo uvedené vyššie, otázku porušenia
zákonom stanoveného limitu, do ktorého je možné stanoviť zmenkovú sumu, zákonodarca riešil nie
neplatnosťou zmenky alebo dohody o jej vyplnení, ale vznikom osobitného nároku spotrebiteľa na
náhradu škody vzniknutej spotrebiteľovi porušením tohto ustanovenia veriteľom.

Odvolací súd konštatuje, že žalobcom predložená zmenka má tak zákonom zmenkovým a šekovým
požadovanénáležitosti.Ideozmenkuvystavenúžalovaným,atýmbolnamiestepostupokresnéhosúdu,
ak žalobcom uplatnenému nároku na zmenkové plnenie vyhovel.

Len pre úplnosť k námietke žalovaného, týkajúcej sa nielen vecnej, ale aj miestnej príslušnosti
prvostupňového súdu konať, krajský súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Ncb/86/2013-45 zo dňa 29.07.2013, ktorým v konaní o námietke žalobcu proti postúpeniu veci z
Okresného súdu Martin na Okresný súd Žilina a o nesúhlase Okresného súdu Žilina s postúpením
veci podľa ust. § 105 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že miestne príslušným súdom na prejednanie veci je

Okresný súd Martin. Krajský súd v predmetnom uznesení okrem iného vyslovil, že návrh žalobcu voči
žalovanému smeruje v prejednávanej veci na okresný súd, ktorý je jeho všeobecným súdom. Na konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu v tzv. cezhraničných sporoch, v ktorom sa aplikuje Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, je v súlade s čl. 4 tohto Nariadenia miestne príslušný
na prejednanie veci práve všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (žalovaný), a to podľa

ust. § 84, resp. § 85 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná
náhrada uplatnených a vyúčtovaných trov odvolacieho konania, obsiahnutých v písomnom vyjadrení

zo dňa 07.05.2014. Trovy odvolacieho konania pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 07.05.2014,
1 x 81,33 Eur, režijný paušál 1 x 8,04 Eur, súčtom dôvodné a žalobcom uplatnené trovy odvolaciehokonania 89,37 Eur, ktoré je žalovaný povinný nahradiť právnemu zástupcovi žalobcu podľa ust. § 149
ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.