Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/360/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214221748
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214221748.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o mal. A. N., J.. XX.X.XXXX v konaní zastúpený kolíznym

opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno,
dieťa rodičov: Z. N., J.. X.XX.XXXX, G. H., K. XXXX/XX M. S. Y.J., J.. XX.X.XXXX, G. H. XXX/XX, H. o
návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto

r o z h o d o l :

Súd znižuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. A. N., J.. XX.X.XXXX zo sumy 180,- eur na 100,- eur
mesačne počnúc od 1.2.2015.

Výživné je zročné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno 9P/107/2009 zo dňa 21.10.2009.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa sa svojim písomne podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti
voči mal. dieťaťu a to zo sumy 180 eur na sumu 50 eur mesačne odo dňa podania návrhu. Svoj návrh

odôvodnil tým, že do 31.10.2014 pracoval v Í. na základe riadnej pracovnej zmluvy, kde bol prepustený
z pracovného pomeru. V novembri 2014 poberal dávky v nezamestnanosti v Írsku a to týždenne 180
eur. V decembri sa vrátil domov s tým, že uvedené dávky mu boli vyplácané na N. až do februára 2015.
Jeho čistý mesačný príjem v Í. predstavoval 360 eur týždenne. Odkedy sa vrátil na územie Slovenskej
republiky je nezamestnaný.

Matka s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila, s poukazom na jeho životnú úroveň a s
poukazom aj na jej nepriaznivú finančnú situáciu ako aj rastúce výdavky na mal. dieťa.

Kolízna opatrovníčka nesúhlasila so znížením výživného na mal. dieťa, nakoľko to nie je v záujme mal.

dieťaťa. Uviedla, že ak by bol súd iného názoru navrhla znížiť výživné odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom mal. A., oboznámením
sa potvrdením o výške príjmu matky, daňovým dokladom na č.l. 8, oznámením otca o zaradení do
evidencie, potvrdením otca o evidencií, oznámením o situácií osoby uplatňujúcej právo na zachovanie
nároku na dávku v nezamestnanosti z iného členského štátu EÚ, doklad o rozviazaní pracovného pomeru, oznámenie o zaradení do evidencie, dohoda o skončení pracovného pomeru, rozhodnutie
soc. poisťovne, správa zo šetrenia pomerov, spis tunajšieho súdu 9P/107/2009 a na základe takto
vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

Vykonaním dokazovaním súd zistil že rozsudkom Okresného súdu Komárno 9P/107/2009 zo dňa
21.10.2009 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa znížila vyživovacia povinnosť otca na
mal. dieťa zo sumy 266 eur na 180 eur mesačne. V čase rozhodovania otec mal. dieťaťa bol zamestnaný
s čistým príjmom 1600 eur mesačne, a matka mal. dieťaťa bola zamestnaná s čistým príjmom 350 eur
mesačne. V súčasnej dobe otec mal. dieťaťa je evidovaný ako nezamestnaný od 5.12.2014 doposiaľ. Z

potvrdenia, ktoré predložil súdu vyplýva, že u posledného zamestnávateľa sa pracovný pomer skončil
dňa 31.10.2014, z dôvodu zníženia stavu zamestnancov. V spoločnosti S. A. O., bol zamestnaný otec
mal. dieťaťa od 9.4.2012. Z vyjadrenia otca vyplynulo, že soc. dávky v Í. poberal v období od 1.11.2014
do konca januára 2015 týždenne 180 eur. V súčasnej dobe si otec vybavuje dávky v nezamestnanosti
a to tak, že požiadal soc. poisťovňu o poskytnutie dávok, na ktoré má nárok v súvislosti s výkonom
práce v Írsku a mal by dostávať 400 eur mesačne. Otec poukázal na to, že má ďalšiu vyživovaciu

povinnosť voči mal. H. N., J.. XX.X.XXXX, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti a platím na ňu výživné
50 eur na základe dohody s matkou. Uviedol, že žije sám v trojizbovom byte, ktorý má prenajatý, avšak
nájomné neplatí a platí len režijné náklady vo výške 170 eur. Za telefón mesačne platí 30 eur. Uviedol,
že momentálne žije z úspor, ktoré už mu došli a z dávok, ktoré dostával. Pomerne vysokú sumu 2000
eur musel vynaložiť na sťahovanie z Í. J. N.. V Í. pracoval 10 rokov a dcéra k nej chodila 2 až 3 krát

ročne. On jej hradil cesty a pobyty. Odkedy je nezamestnaný, uchádzal sa o prácu vo viacerých firmách
ako M. I. A., M., N..V..Q... Evidenciu na úrade prerušil z dôvodu, že v apríli sa zamestnal na základe
riadnej pracovnej zmluvy avšak v skúšobnej dobe ho poslali preč a preto sa opätovne zaevidoval od
1.5.2015. V mesiaci apríl 2015 zarobil 700 eur. V súčasnej dobe otec príležitostne pracuje v SBS, kde
zarobí mesačne 25 eur. Tiež sa zaujímal o prácu v Y. H., kde mu ponúkli na dohodu 1euro/hodina a v J.

ponúkajú 300 eur mesačný plat, avšak doposiaľ sa mu neozvali. Otec predložil súdu rozhodnutie soc.
poisťovne zo dňa 13.5.2015, z ktorého vyplýva, že má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50
% denného vymeriavacieho základu 36,667 eur od 1.5.2015 na obdobie 6. mesiacov.

Matka mal. dieťaťa v súčasnej dobe je dlhodobo práceneschopná. Žije v spoločnej domácnosti so svojou
dcérou v dvoj izbovom byte a spláca hypotéku mesačne po 130 eur. V súčasnej dobe je v rozvodovom

konaní s manželom Y. H.. Z tohto manželstva deti nepochádzajú. Byt, v ktorom žije je jej vlastníctvom.
Jej režijné náklady spolu s hypotékou mesačne prestavujú 383,98 eur. Práceneschopná je matka od
4.1.2015. Je zamestnaná v N. K.Y. H., kde jej čistý mesačný príjem predstavuje 502,62 eur. Vedľajší
príjem nemá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. V súčasnej dobe matka dostáva nemocenské dávky
320 až 330 eur. Počas PN bola opakovane hospitalizovaná. Jej výdavky sa zvýšili v súvislosti s jej

zdravotným stavom a to mesačne vo výške 50 až 100 eur. Mal. navštevuje prvý ročník N. H.. Dieťa
sa v škole nestravuje. Zvýšené výdavky má v súvislosti s jej zdravotným stavom. Často je chorá, má
zníženú imunitu. Mal. navštevuje basketbal za čo matka platí týždenne 7 eur + výdavky na zápasy, ktoré
predstavujú cestovné a vstup, mesačne cca 40 eur. Za telefón jej platí 15 eur, poistné 6 eur, za internet
15 eur, mesačné sporenie na stužkovú 10 eur a školské potreby mesačne 10 až 20 eur. Tiež má výdavky

na lieky a drogériu mesačne 60 eur. Matka tiež poukázala na to, že budúci rok ide dieťa na lyžovačku
a chce si urobiť vodičský preukaz.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno vykonal šetrenie
pomerov u matky i otca. Z predloženej správy súd zistil, že na adrese matky sa nachádza dvoj izbový
byt, ktorý je vo vlastníctve matky. Byt je zariadení prakticky a účelne starším nábytkom. Prestavba,

modernizácia na byte neboli vykonané. Byt je v pôvodnom stave. Čistota a poriadok v byte boli na
veľmi dobrej úrovni. Potraviny a šatstvo pre mal. dieťa boli na adrese matke zabezpečené v potrebnom
množstve a kvalite. Na adrese otca sa nachádza trojizbový byt s príslušenstvom. Prakticky a účelne
zariadení moderným nábytkom. Izby sú moderne prerobené. Bytové jadro a kuchyňa sú v pôvodnom
stave bez rekonštrukcie. Čistota a poriadok boli na veľmi dobrej úrovni. Byt je v prenájme otca.

Súd vo veci vypočul mal. dieťa, ktoré uviedlo, že žiačkou prvého ročníka N. Q. N. N. a uvažuje o možnosti
štúdia na VŠ. S otcom sa veľmi často nestretáva. Stretávajú sa v jeho byte. Uviedla, že otec žije v
lepších podmienkach ako ona s matkou. Žije v byte, v ktorom pred tým žili spoločne a už vtedy bol byt prerobený. S otcom sa stretáva, keď má u seba dcéru z druhého vzťahu a uvedomuje si, že ona dostane
po čom túži. Predpokladá, že keby ona si niečo zaželala, otec by jej povedal, že nemá na to peniaze.
Kým pracoval v zahraničí bola za ním asi dva krát. Tam sa mu dobre darilo. S mamou si musia dávať

pozor na to, na čo použijú peniaze, takže sa musia uskromňovať.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena
pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami

na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť
takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad
nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí
zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie

§ 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj
zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.

Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom
nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Riešenie na to nadväzujúcich

majetkových otázok dotknuté subjekty vnímajú veľmi citlivo. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá
na základe ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné
odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery.
V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v
prípade ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku , majetkového prospechu,rovnakovprípadeneprimeranýchmajetkovýchrizík,ktorénasebapovinnýberie.Schopnosti
predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,

nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je
podstatné ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti
skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých
zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, môže
mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností atď. Nesporný

význam pri individualizácii výšky výživného má kritérium majetkových pomerov povinného čo umožňuje
komplexne posúdiť celkovú situáciu , životnú úroveň povinného pre potreby výživného keďže príjmové
pomery sami o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného. Ak povinný disponuje so značným
majetkom a súd stanoví výšku výživného na mal. dieťa je vecou povinného, aby ich speňažením výťažku
alebo inak zabezpečil výživné.

V danom prípade predmetom konania je zníženie vyživovacej povinnosti otca mal. dieťaťa, ktorého

vyživovacia povinnosť bola naposledy určovaná v roku 2009 v konaní 9P/107/2009, kedy sa rodičia
dohodli na výžive vo výške 180 eur mesačne. Súd v konaní skúmal zmenu pomerov od posledného
rozhodnutia súdu a dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov podstatného charakteru na strane otca
a to tým, že s ním bol skončení pracovný pomer 31.10.2014 z dôvodu zníženia stavu zamestnancov,
pričom túto prácu vykonával v Í.. Od 1.11.2014 poberal sociálne dávky z Írska týždenne 180 eur v období

3 mesiacov. Otec sa pokúšal nájsť si prácu na území SR, avšak doposiaľ sa mu stály pracovný pomer
nepodarilo nájsť. Má len vedľajší príjem z príležitostnej práce N.. Z uvedeného vyplýva, že otec mal.
dieťaťa sa nevzdal bez dôležitého dôvodu svojho zamestnania a že o prácu prišiel bez svojho zavinenia.
Je zrejmé, že sa pokúša nájsť si vhodnú prácu. Od posledného rozhodnutia súdu došlo i k takej zmene
pomerov na strane otca, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť vo vzťahu k mal. H. N., J..

XX.X.XXXX. V uplynulom období na strane dieťaťa nedošlo k zníženiu výdavkov, nakoľko tieto neustále
vzrastajúpriamoúmernesvekomdieťaťa.Príjemmatky,ktorývsúčasnejdobepredstavujúnemocenské
dávky zodpovedá v súčasnej dobe príjmu, ktorý mala pri poslednej úprave výživného. Súd berúc do
úvahy uvedené skutočnosti, ako aj skutočnosť, že otec si aj v priebehu obdobia svojej nezamestnanosti
nachádzarôznemožnostipríjmudospelkzáveru,žejeschopnýplatiťvýživnévovýške100eurmesačne

a to od 1.2.2015. Súd znížil vyživovaciu povinnosť otca o sumu 80 eur, a to vzhľadom na preukázanú
zmenu pomerov na jeho strane. Súd návrh otca na zníženie výživného neakceptoval odo dňa podania
návrhu od 4.12.2014 , pretože otec od návratu z Í. až do konca januára 2015 poberal sociálne dávky a to
týždenne 180 eur, čo mesačne predstavuje 720 eur a preto súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť až po
ukončení týchto platieb a to od 1.2.2015. Uvedená suma mala predovšetkým slúžiť na výplatu výživného

na mal. dieťa ako prednostná platba keďže plnenie si vyživovacej povinnosť je primárnou povinnosťou
rodiča, t.j. otec si musí v prvom rade splniť túto povinnosť a až následne regulovať ďalšie svoje výdavky.
Keďže otec v spornom období dosahoval aj určitý príjem a vybavil si dávky v nezamestnanosti, ktoré
mu bude poskytovať soc. poisťovňa, suma výživného 100 eur neohrozí jeho životnú úroveň a bude na
prospech mal. dieťaťa.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch

vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.