Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 22, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113230796
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113230796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského žalobkyne: Z. H., nar. XX. X. XXXX, C. XXX/XX,
D. D., právne zastúpená JUDr. Lenkou Csikyovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 137, Prešov, proti
žalovanému: I. H., nar. XX. XX. XXXX, H. XX, C., C. zastúpený Mgr. U. B., D. XXX/XX., M., o neplatnosť
darovacej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 17C 275/2013-39
zo dňa 26.1.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalobu zamietol. Vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 22. 10. 2013 a následne doplnenou
na výzvu súdu dňa 28. 8. 2014 domáhala neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že žalovaný ako jej
syn jej neposkytuje opateru a starostlivosť ako jej náleží. Poukázal na to, že žalobkyňa v predmetnom

konaní neoznačila žiadne dôkazy a ani nešpecifikovala dôvod neplatnosti darovacej zmluvy, teda či ide
o neplatný právny úkon v zmysle § 37 - § 40a Občianskeho zákonníka z dôvodov v nich uvedených,
resp., či sa domáha vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, pretože obdarovaný hrubo
porušuje dobré mravy. Pokiaľ ide o vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu
alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadumožnokvalifikovaťakohrubéporušeniedobrýchmravov.Tedaideoporušeniedobrýchmravovv

značnej intenzite alebo sústavné porušovanie, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím
potrebnej pomoci a pod. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že jej žalovaný neposkytuje celodennú
24 - hodinovú opateru, akú ona potrebuje, v tomto smere z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
túto opateru jej má poskytovať dcéra Z. H., ktorá je aj oficiálnou opatrovateľkou matky a poberá za
výkon tejto činnosti opatrovateľský príspevok. Darovacia zmluva nebola viazaná vecným bremenom vo
forme poskytovania opatery v chorobe, v nemoci a starobe. Súčasťou darovacej zmluvy bolo len vecné
bremeno týkajúce sa doživotného bývania v darovanom dome a jeho užívania spolu s príslušenstvom

a pozemkami. Žalovaný pôvodne 3 roky poskytoval žalobkyni opateru, ale neskôr v ďalšom období ju
neposkytuje v takom rozsahu práve z dôvodu narušenia jeho zdravotného stavu ako aj pre skutočnosť,
že jeho manželka sa stará o ďalšie dve osoby, ktorú sú úplne odkázané na jej pomoc, má rodinu,
obaja pracujú, teda nie je ani schopný v takejto situácii zabezpečovať matke 24 - hodinovú opateru.Naviac žalovaný poukázal na to, že matka ani nie je odkázaná na sústavnú pomoc, skôr potrebuje
pomoc pri určitých úkonoch, ktorú jej práve poskytuje pridelená opatrovateľka. V rodine nie sú medzi
súrodencami spory o tom, kto poskytne opateru matke. Súrodenci sa striedajú pri tejto opatere, resp.

zabezpečujú opateru žalobkyni na základe svojich možností. Za danej situácii nemožno hodnotiť
správanie žalovaného ako správanie v rozpore s dobrými mravmi a odmietanie poskytovania potrebnej
pomoci žalobkyni.

Keďže žalobkyňa sa nedomáha vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, ale vrátenia

daru z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy, pričom tento dôvod nešpecifikovala ani na výzvu súdu,
súd takýto návrh musel zamietnuť, pretože žalobkyňa nepreukázala, že darovacia zmluva je neplatným
právnym úkonom, neuviedla ani právny titul, ktorý by mal byť dôvodom neplatnosti darovacej zmluvy
a keďže ani na výzvu súdu nedoplnila tieto údaje, súd takýto návrh ako nedôvodný pre neunesenie
dôkazného bremena musel zamietnuť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, nevznikol jej nárok na náhradu trov
konania, úspešným bol žalovaný, ktorý si však trovy konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že ani jeden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobkyňa. Má za to,
že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav úplne, zároveň dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil. Namietala, že bola uvedená do omylu v rozhodujúcej skutočnosti pre
vykonaniepredmetnéhoprávnehoúkonu.Nakoľkojejžalovanýanipreduzavretímpredmetnejdarovacej
zmluvy neposkytol potrebnú starostlivosť, ktorú ona vyžadovala, možno usúdiť, že v čase uzavretia

zmluvy žalovaný musel vedieť, že záväzok, a to poskytnúť potrebnú starostlivosť, nesplní. Uvedené
opodstatňuje záver o neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka. Nestotožňuje
sa so záverom súdu prvého stupňa o neexistencii dohody, že sa žalovaný o žalobkyňu postará. Má za
to, že súd neodstránil rozpory vo výpovediach žalobkyne a žalovaného a v plnej miere si osvojil tvrdenia
žalovaného, ktoré nemal preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi. Podľa jej názoru nemožno tiež

opomenúť, že je osobou zjavne vyššieho veku a zároveň osobou s vážnymi zdravotnými ťažkosťami,
keďže okrem iného prekonala 3 mozgové príhody, a to v čase ešte pred podpisom predmetnej darovacej
zmluvy. Tento fakt musel mať nepochybne vplyv na jej spôsobilosť uzavrieť zmluvu. Poukázala zároveň,
že nebola v konaní právne zastúpená. Na základe uvedeného navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
O.s.p. preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212
O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené. O odvolaní rozhodol odvolací súd postupom
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli

oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým

súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.V súvislosti s odvolacími námietkami žalobkyne a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
odvolací súd poznamenáva, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednávacou, ktorá spočíva
v tom, že tvrdené skutočnosti a navrhovanie dôkazov je zásadne vecou účastníkov konania. Z

uvedeného vyplýva, že účastník konania má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo

nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že
ním tvrdené skutočnosti neboli preukázané, nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté
v jeho neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Zmyslom dôkazného bremena je totiž
umožniť súdu vydať rozhodnutie v prípadoch, keď je určitá sporná skutočnosť pre rozhodnutie významná

a určujúca, avšak v konaní nebola dokázaná. Ide o prípady, kedy výsledok procesu dokazovania
neumožnilprijaťsúduzáverojednoznačnomskutkovomzákladepresvojerozhodnutie.Vtakomprípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala určenia neplatnosti darovacej
zmluvy, ktorú uzavrela so žalovaným. Ako dôvod neplatnosti uviedla, že tento úkon urobila dobrovoľne
s podmienkou, že sa o ňu bude žalovaný starať, avšak žalovaný podmienky starostlivosti nedodržal.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného bremena zo strany
žalobkyne. Aj napriek poučeniu súdu podľa § 120 ods. 1, ods. 4 O.s.p. totiž žalobkyňa neprodukovala
v konaní pred súdom prvého stupňa žiadne iné tvrdenia ani dôkazy, ktorými by ňou uvádzaný dôvod
neplatnosti dostatočne objasnila a konkretizovala. Ako vyplynulo z dokazovania, predmetnou darovacou
zmluvou bolo zriadené len vecné bremeno v prospech žalobkyne spočívajúce v doživotnom bývaní v

rodinnomdomeaužívanípríslušenstvaapozemkov.Zriadenievecnéhobremenavoformeposkytovania
opatery v chorobe a starobe preukázané nebolo, a to ani výpoveďou jediného žalobkyňou navrhnutého
svedka H..

Súd prvého stupňa sa naviac dostatočne vysporiadal aj s prípadným konaním žalovaného v rozpore s

dobrými mravmi. S odôvodnením súdu prvého stupňa v tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje
a v podrobnostiach naň poukazuje.

Na margo námietok žalobkyne je potrebné uviesť, že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa do
skončenia dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa namietala, že bola pri uzatváraní darovacej

zmluvy uvedená do omylu. Okrem neposkytnutia osobnej starostlivosti zo strany žalovaného totiž iné
okolnosti, ktoré by spochybňovali jej vôľu uzatvoriť predmetnú darovaciu zmluvu neuviedla. Vychádzajúc
pritom z § 49a Občianskeho zákonníka neplatnosť právneho úkonu v dôsledku omylu vyvoláva iba omyl
podstatný, ktorý spôsobuje, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch
takéhoto úkonu.

Rovnako nemal odvolací súd za preukázané, že by v prvostupňovom konaní žalobkyňa s ohľadom
na svoj zdravotný stav spochybňovala svoju spôsobilosť na právne úkony. Pokiaľ uvedenú skutočnosť
žalobkyňa uviedla až v odvolacom konaní, odvolací súd poznamenáva, že nové skutočnosti a dôkazy sú
odvolacím dôvodom iba za podmienok v § 205a ods. 1 O.s.p. Keďže podmienky v zmysle § 205a ods.

1 O.s.p. v predmetnej veci naplnené nie sú, tvrdenia žalobkyne nie sú spôsobilým odvolacím dôvodom.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno ohľadom ňou tvrdenej skutočnosti zakladajúcej dôvod neplatnosti zmluvy, preto odvolací súd
podľa § 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého žalobkyňa ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania ažalovanému žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto mu táto náhrada
nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.