Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112210383
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112210383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: EURO - BUILDING, a.s., so sídlom
Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie 4.370,86 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7Cb/49/2013-65 z 28.11.2013 v spojení s
opravným uznesením č.k. 7Cb/49/2013- 85 zo dňa 10.9.2014, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 7Cb/49/2013-65 zo dňa 28.11.2013 v spojení s opravným

uznesením č.k. 7Cb/49/2013-85 z 10.9.2014.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr.
CIMRÁK, s.r.o. trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 202,86 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému (ďalej aj odporcovi) povinnosť zaplatiť
žalobcovi(ďalejajnavrhovateľovi)úrokzomeškaniavovýške0,05%dennezosumy107.922,50eurodo
dňa 16.3.2012 do 5.6.2012 spolu vo výške 4.370,86 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň

žalovanému uložil povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania vo výške 262,- eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 2.998,40 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 19.8.2011 uzatvorená písomná zmluva o
dielo, predmetom ktorej podľa Článku II. bod 2.1 bola rekonštrukcia a modernizácia Spojenej školy v
Poprade. Objednávateľom bol Krajský školský úrad v Prešove a zhotoviteľom diela bol navrhovateľ v
tomtokonaní.Miestoatermínzhotoveniadielabolourčenépodľa ČlánkuIV.bod4.1,atoSpojenáškola,

Ulica Mládeže 2350/7, 058 01 Poprad. Cena za dielo bola stanovená v Článku V. a fakturácia a platobné
podmienky boli určené v Článku VI. uzatvorenej zmluvy. Podľa Článku VI. bod 6.5 lehota splatnosti
faktúr sa na základe dohody zmluvných strán určuje na 90 dní a začne plynúť odo dňa preukázateľného
doručenia faktúry objednávateľovi. Podľa Článku VII. bod 7.2 si zmluvné strany v uzatvorenej zmluve o
dielo určili, že ak sa objednávateľ dostane do omeškania s úhradou faktúr, môže si zhotoviteľ uplatniť u
nehozaplatenieúrokovzomeškaniavovýške0,05%zneuhradenejsumyčiastočnejfaktúryzapríslušný
mesiac, a to za každý aj začatý deň omeškania. Zo strany navrhovateľa bola odporcovi vystavená

Faktúra č. 20010031, s dátumom splatnosti 6.3.2012 na celkovú sumu 107.922,50 eur. Upomienkou zo
dňa 20.3.2012 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 107.922,50 eur, v lehote
do 3 dní od obdŕžania listu. Podľa výpisu z účtu mal súd za preukázané, že dlžná suma istiny vo výške
107.922,50 eur bola odporcom navrhovateľovi zaplatená prevodom na účet dňa 5.6.2012. Odporcav odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol podaný Obvodným úradom Prešov, odborom školstva
namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu, ako aj skutočnosť, že záväzok
odporcu z uzatvorenej zmluvy zanikol splnením dlžnej sumy dňa 5.6.2012. Súd s argumentáciou, že v

tomto prípade je na strane odporcu nedostatok pasívnej vecnej legitimácie nesúhlasil. Vecná legitimácia
vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva,
alebo povinností, či je tiež účastník konania vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne), ukáže sa
až v konečnom rozhodnutí vo veci. Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten,
kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 Občianskeho

súdneho poriadku). Odpoveď na otázku, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, dáva Občiansky
zákonník, podľa ktorého spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnická osoby (§ 18 ods. 1
Občianskehozákonníka).KrajskýškolskýúradvPrešovebolobjednávateľomdielavzmysleuzatvorenej
písomnej zmluvy o dielo zo dňa 19.8.2011. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 596/2003 o štátnej správe
v školstve a o školskej samospráve účinného do 31.12.2012 bol rozpočtovou organizáciou štátu. V
čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu v zmysle uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo,

bol v návrhu na vydanie platobného rozkazu označený Krajský školský úrad ako samostatná právnická
osoba, s vlastnou právnou subjektivitou (subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti), z
ktorého dôvodu je spôsobilý byť aj účastníkom občianskeho súdneho konania. Skutočnosť, že počnúc
dňom 1.1.2013 došlo ex lege k zrušeniu tohto orgánu, nemôže byť vytýkaná v neprospech účastníka
konania. V tomto prípade došlo k univerzálnej sukcesii, ktorá predstavuje vstup do všetkých práv a

povinností svojho právneho predchodcu. Tento vstup sa uskutočňuje jednou právnou skutočnosťou.
V prípade zániku právnickej osoby dochádza k univerzálnej sukcesii, všetky jej práva a povinnosti
prechádzajú na právneho nástupcu. Univerzálna sukcesia v oblasti procesného práva má za následok
procesné nástupníctvo, súd je povinný k nej prihliadať z úradnej povinnosti bez toho, aby bola niektorým
z účastníkov uplatnená. O tejto skutočnosti súd nerozhoduje a nevydáva osobitné uznesenie. Súd

prvého stupňa zaujal názor, že odporca označený v návrhu na vydanie platobného rozkazu bol v čase
doručenia tohto návrhu na súd rozpočtovou organizáciou štátu, samostatnou právnickou osobou, s
vlastnou právnou subjektivitou. Po jeho zániku zrušením (podľa § 1 zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých
opatreniach v miestnej štátnej správe) prešli podľa § 2 ods. 3,6 zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých
opatreniach v miestnej štátnej správe pohľadávky a záväzky, ktoré mali v správe Krajský školský úrad,

Krajský stavebný úrad a Územná vojenská správa k 31.12.2012 do správy ministerstva.

Súd v tejto súvislosti poukázal aj na zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy § 21
ods. 4, podľa ktorého rozpočtové organizácie štátu môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a brať na
seba povinnosti odo dňa svojho zriadenia. V neposlednom rade zdôraznil aj to, že Krajský školský úrad

vo vlastnom mene podpísal zmluvu o dielo ako objednávateľ diela dňa 19.8.2011. Z tohto dôvodu súd
námietku odporcu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie považoval v celom rozsahu za nedôvodnú.

Rovnako ako nedôvodnú súd prvého stupňa vyhodnotil obranu odporcu, že došlo k zániku dlhu, a to
uhradením dlžnej sumy dňa 5.6.2012 prevodom na účet navrhovateľa. Z výpisu z účtu, ktorý odporca

súdu predložil a ktorý sa nachádza na čl. 22 súdneho spisu vyplýva, že dlžná suma istiny vo výške
107.922,50 eur bola dňa 5.6.2012 poukázaná odporcom na účet navrhovateľa. Podľa § 324 ods. 1
Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Úroky z omeškania
majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku. Úroky z omeškania sa platia popri
samotnom dlžnom plnení a sú stanovené percentom z dlhu, z ktorého je dlžník v omeškaní. Omeškanie

dlžníka splnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práva veriteľa a povinností
dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami, omeškanie teda nastáva zo zákona a
zároveň dochádza k zmene obsahu právneho vzťahu.

Napokon neuznal ani obranu odporcu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky spočívajúcu v tom,

že požadovanie úrokov z omeškania je v rozpore s § 265 Obchodného zákonníka, a to so zásadou
poctivého obchodného styku.

Z ustanovenia § 369 ods.1 Obch. zák. vyplýva, že povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri
omeškaní s plnením peňažného záväzku, alebo jeho časti. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez

ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Ide o objektívnu zodpovednosť. Jediným relevantným liberačným
dôvodom ak ho dlžník preukáže je, že omeškanie dlžníka so splnením jeho záväzku je v dôsledku
omeškania veriteľa. Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona ex lege,
bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si nemusia dohodnúť úrok z omeškania a nárok na úrok zomeškania vzniká aj v tomto prípade priamo zo zákona. S argumentom odporcu o porušení zásady
poctivého obchodného styku, nemožno súhlasiť, ale práve naopak, ochrana nemôže byť poskytnutá
tomu, kto sám porušil uzatvorenú zmluvu, nakoľko nárok na úrok z omeškania vznikol iba z dôvodu

omeškania odporcu.

Súd mal za preukázané, že zo strany navrhovateľa ako zhotoviteľa diela boli splnené všetky predpoklady
k riadnemu plneniu odporcovi ako objednávateľovi. Navrhovateľ využil len svoju zákonnú možnosť,
ktorou požaduje priznanie týchto úrokov z omeškania. Rovnako pokiaľ ide o námietku odporcu, že

ich výška je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, táto výška úrokov z omeškania bola
presne stanovená v Článku VII. bod 7.2 podpísanej písomnej zmluvy o dielo, pričom súd nezistil, aby
takáto výška úrokov z omeškania bola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Navyše,
je potrebné zdôrazniť, že odporca nepredložil a nepreukázal súdu jediný relevantný dôkaz, prečo by
táto výška úrokov z omeškania, s ktorými odporca v podpísanej zmluve súhlasil by bola v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku. Pokiaľ ide o ďalšie vyjadrenie odporcu, že vo faktúre, ktorá

bola navrhovateľom odporcovi vystavená je ako deň splatnosti uvedený číselný údaj 06.03.12, a teda
faktúra je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, s týmto tvrdením nie je možné v žiadnom prípade súhlasiť. Faktúru nie je možné považovať
za právny úkon. Faktúra je účtovným, daňovým dokladom, ktorý vyjadruje dodanie určitej služby, alebo
poskytnutie určitého tovaru, resp. iného zdaniteľného plnenia, údaj o splatnosti nie je obligatórnou

náležitosťou faktúry ako účtovného dokladu. Je potrebné zdôrazniť, že fakturačné podmienky boli medzi
zmluvnými stranami dohodnuté v Článku VI. uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 19.8.2011. Podľa Článku
VI. bod 6.5, lehota splatnosti faktúr sa na základe dohody zmluvných strán určila na 90 dní a mala začať
plynúť odo dňa preukázateľného doručenia faktúry objednávateľovi.

Navrhovateľ v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že faktúra bola odporcovi doručená
dňa 16.12.2011. Jej splatnosť tak nastala uplynutím 90 dní, t.j. dňa 16.3.2012, od tohto okamihu aj
navrhovateľ požaduje od odporcu priznať úroky z omeškania.

Odporca súdu nepredložil žiaden relevantný listinný dôkaz, neuviedol to ani v odpore proti platobnému

rozkazu, z ktorého by vyplývalo, že túto Faktúru č. 20010031 navrhovateľovi vrátil ako nedôvodnú, s
uvedením, že nesúhlasí s dátumom splatnosti tam uvedeným. To znamená, že ak táto faktúra mu bola
doručená, prijal ju, nereklamoval, ani ju nevrátil navrhovateľovi ako nedôvodnú, s údajmi tam uvedenými
súhlasil. Navyše tak, ako navrhovateľ uvádza, splatnosť nastala 90-tym dňom od doručenia, t.j. dňa
16.3.2012. Preto túto argumentáciu odporcu súd vyhodnotil ako účelovú a v celom rozsahu nedôvodnú.

Pokiaľ ide o argumenty odporcu, uvedené v písomnom vyjadrení zo dňa 4.11.2013 o tom, že bod
5.6. uzatvorenej zmluvy o dielo, čo sa týka úhrady faktúr obsahuje odkladacie, ako aj rozväzovacie
podmienky, nakoľko úhrada jednotlivých faktúr má byť priamo závislá na finančných zdrojoch z
nenávratného finančného príspevku regionálneho operačného programu, z ktorého bude predmetná

investičná akcia financovaná, rovnako s týmto argumentom nie je možné súhlasiť. Táto argumentácia
je nedôvodná, pretože aké finančné zdroje na úhradu faktúr vyplývajúcich z realizácie predmetu zmluvy
o dielo používa odporca, pre navrhovateľa ako účastníka konania nie je podstatné. To, či odporca
dostane peniaze na preplatenie faktúr od tretej osoby, nebolo predmetom uzatvorenej zmluvy o dielo,
nikde neexistuje v tomto smere ani riadna a zrozumiteľná odkladacia podmienka. Je nutné poukázať

na to, že odporca sa bránil okolnosťou, že porušenie platobnej povinnosti nebolo zapríčinené zo
strany odporcu, ktorá však spočíva, resp. je závislá na inom právnom vzťahu (zmluve) uzavretom
medzi prijímateľom a poskytovateľom nenávratného finančného príspevku. Je potrebné zdôrazniť,
že účastníkom tohto zmluvného vzťahu však navrhovateľ nebol, ani zaplatenie ceny diela nebolo v
zmluve o dielo podmieňované poskytnutím, resp. preplatením žiadosti o platbu riadiacim orgánom.

Navrhovateľ nemôže niesť zodpovednosť za neefektívne, resp. oneskorené plnenie si povinnosti
účastníkov iného zmluvného vzťahu, v danom prípade zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku, ktorého sám navrhovateľ nebol ani účastníkom. Tento zmluvný vzťah bol uzatvorený predsa
len medzi prijímateľom a poskytovateľom nenávratného finančného príspevku, do tohto vzťahu nemohol
navrhovateľ nijako zasahovať, ani včasné preplácanie tohto príspevku ovplyvniť. Preto s takýmto

tvrdením o existencii odkladacej, resp. rozväzovacej podmienky týkajúcej sa preplácania faktúr, v
žiadnom prípade nie je možné súhlasiť.Ako aj sám navrhovateľ uviedol vo svojom vyjadrení, s ktorým súd v celom rozsahu súhlasí, samotný
návrh zmluvy bol koncipovaný odporcom. Pre navrhovateľa boli zmluvné podmienky dané, takto aj
vysúťažené vo verejnom obstarávaní. Z tohto dôvodu aj tento argument odporcu súd považoval v celom

rozsahu za nedôvodný.

Súd preto priznal navrhovateľovi s poukazom na to, že dlžná suma istiny vo výške 107.922,50 eur bola
odporcom zo strany navrhovateľa zaplatená dňa 5.6.2012 dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05
% denne z dlžnej sumy 107.922,50 eur, za každý deň omeškania, a to odo dňa splatnosti faktúry, t.j.

odo dňa 16.3.2012 do dňa 5.6.2012 v celkovej výške 4.370,86 eur. Tento úrok z omeškania súd priznal
z dôvodu, že mal za to, že odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto za
obdobie od splatnosti záväzku do zaplatenia, priznal navrhovateľovi ním požadovaný úrok z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu
trov konania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 262,- Eur, ako aj trovy

právneho zastúpenia predstavujúce 2.998,40 eur .

Protitomutorozsudkuvčaspodalodvolanieodporca.Poukazujenato,žezprávnehovzťahuzaloženého
zmluvou o dielo právo na zaplatenie majetkovej sankcie priamo nevzniklo. Čl. VII bod 7.2 zmluvy o dielo
pre prípad omeškania s platením faktúr dáva možnosť zhotoviteľa uplatniť si u objednávateľa zaplatenie

úrokov z omeškania v dohodnutej výške. V tejto zmluve je teda úhrada úrokov z omeškania uvedená
ako fakultatívna možnosť a túto možnosť zhotoviteľ nevyužil, teda na úhradu týchto úrokov z omeškania
mu nevzniklo právo. Odporca namieta nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej strany v spore. Aj keď
právny predchodca odporcu a aj priamo odporca sú právnickými osobami, sú len správcami majetku
štátu, a teda vo vlastnom mene nie sú nositeľmi práv a povinností. Tieto má len Slovenská republika, ako

to vyplýva z ust. § 2 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Krajský školský úrad v minulosti
a teraz ani Ministerstvo vnútra SR nemajú samostatnú procesnú spôsobilosť byť žalovanou stranou v
spore. Konajú len v mene štátu a z ich právnych úkonov vzniká právo, resp. záväzok pre štát. V úvodnej
časti napadnutého rozsudku prvostupňový súd označil žalovaného ako SR - Ministerstvo vnútra SR, aj
keď pôvodne odporcom bol len Krajský školský úrad a následne Ministerstvo vnútra SR. K zámene, resp.

zmene označenia žalovaného v priebehu konania nedošlo. Aj na pojednávaní 18.11.2013 zástupkyňa
navrhovateľa trvala na označení odporcu - Ministerstvo vnútra SR.

Zmluvné strany si v zmluve o dielo v bode 5.6 dohodli odkladaciu podmienku spočívajúcu v tom, že
úhrada jednotlivých faktúr bude závislá od prísunu finančných prostriedkov z Ministerstva školstva, vedy,

výskumu a športu SR. Nie je preto dôvodný záver súdu, že o tejto odkladacej podmienke nie je v
zmluve o dielo zmienka. Opak je pravdou, pretože zaplatenie ceny diela bolo podmienené prísunom
finančných prostriedkov od riadiaceho orgánu ROP. Ak v čase splatnosti faktúry objednávateľ nemal
v držbe finančné prostriedky na jej uhradenie, faktúru nebol oprávnený uhradiť z iných zdrojov, resp.
účelovo určených na iný účel. Išlo by tak o porušenie finančnej disciplíny. Z tohto pohľadu išlo zo

strany objednávateľa o nemožnosť plnenia. Uzavretá zmluva o dielo obsahuje v bode 11.3 rozväzovaciu
podmienku spočívajúcu v tom, že v prípade neudržania finančných prostriedkov potrebných pre
realizáciu diela bude táto zmluva o dielo ukončená bez finančných nárokov ktorejkoľvek zo zmluvných
strán. Pretože zmluva o dielo stratila platnosť, nie je možné podľa nej si uplatňovať sankcie z
neexistujúceho právneho úkonu. V čase splatnosti vystavenej faktúry odporca totiž nemal k dispozícii

finančné prostriedky potrebné na jej úhradu, preto platí nevyvrátiteľná právna domnienka o skončení
splatnosti zmluvy o dielo. Odvolateľ zotrváva aj na svojom písomnom stanovisku zo dňa 30.10.2013.
Odvolateľ vytýka aj to, že celá žaloba je zmätočná. V žalobnom návrhu na prvej strane je uvedené, že
predmetom sporu je zaplatenie 12.588,70 eur, pričom suma nebola špecifikovaná, v petite sa požaduje
zaplatenie 107.722,50 eur a v odvolaní navrhovateľa zo dňa 12.6.2012 proti uzneseniu súdu prvého

stupňa 18Rob/58/2012 zo dňa 29.5.2012 došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu ale súd nepripustil
čiastočné späťvzatie a úpravu petitu. Podľa odporcu súd mal vyzvať navrhovateľa na odstránenie
nedostatku a spresnenie žalobného petitu.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že samotnú zmluvu koncipoval odporca.

Navrhovateľ pristúpil k tejto zmluve a súhlasil s odporcom navrhovanými zmluvnými podmienkami.
Poukazuje na znenie čl. VII bod 7.2 Zmluvy o dielo, podľa ktorej si zmluvné strany dojednali výšku
úrokov z omeškania v prípade omeškania odporcu s úhradou faktúry. Nárok navrhovateľa na úroky z
omeškaniavznikolbezohľadunato,čospôsobiloomeškanie.Ideoobjektívnuzodpovednosť.Povinnosťdlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona ex lege. Úrok z omeškania má plniť
zabezpečovaciu kompenzačnú sankčnú funkciu. Nesúhlasí s námietkami odporcu voči pasívnej vecnej
legitimácii. Krajský školský úrad ako samostatná právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou

bol spôsobilým subjektom byť účastníkom občianskeho súdneho konania. Krajské školské úrady boli
zrušené a podľa § 6 zák. č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mali v správe krajské
školské úrady prešli do správy ministerstva. Došlo preto k univerzálnej sukcesii, teda k prechodu práv
a povinností z právneho predchodcu na právneho nástupcu. O takejto zmene označenia účastníka

konania súd nemusí vydávať uznesenie. Určenie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu za vykonané
dielo je podstatnou náležitosťou zmluvy. Zmluvné strany si dohodou dojednali, že cena za vykonané
práce v priebehu realizácie sa bude uhrádzať na základe čiastkových faktúr vystavených podľa zmluvy
spolu s DPH na vykonané vyfakturované práce. Pre toto konanie nie je relevantná odporcova obrana o
tom, že vyplácanie prostriedkov bolo závislé od prísunu finančných prostriedkov z Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu SR. Stav omeškania bol nespochybniteľný a neobstojí ani obrana, či to bolo z

objektívnych príčin, ktoré odporca nevedel, alebo nemohol ovplyvniť. Navrhovateľ reagoval v priebehu
konania na to, že vo vzťahu k pôvodne uplatnenému navrhovanému petitu došlo ku zaplateniu istiny,
preto čiastočne zobral návrh späť v tejto istine, a preto keďže došlo k tomuto späťvzatiu ešte pred
vydaním platobného rozkazu, nemal súd ani povinnosť vydávať uznesenie o zastavení konania v tejto
časti.Navrhovateľpretonavrhujerozhodnutiesúduprvéhostupňaakovecnesprávnepotvrdiť.Uplatňuje

si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§10 ods.1 O.s.p.) prejednal podané odvolanie bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.). Preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením,
i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda

viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný
rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania, pokiaľ by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto prieskume odvolací súd dospel k záveru,
že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, z vykonaného dokazovania vyvodil
správny skutkový záver a vec aj správne právne posúdil. Dôvody napadnutého rozhodnutia v podstate
dávajú odpoveď na základné odvolacie námietky.

V reakcii na ne odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :

Odvolateľnamieta,žeprvostupňovýsúdnevydalrozhodnutie,ktorýmbysaupravovalapôvodnážalobná
požiadavka formulovaná do navrhovaného rozsudočného výroku. V tejto súvislosti je nepochybné z
obsahu spisu to, že pôvodná formulácia návrhu žiadajúceho zaplatenie 107.922,50 eur spolu s denným

úrokom z omeškania vo výške 0,05 % z uvedenej sumy od 16.3.2012 do zaplatenia bola následne
upravená. Práve z dôvodu plnenia požadovanej istiny písomným podaním z 12.6.2012 navrhovateľ
oznámil súdu, že v tejto časti, pokiaľ sa týka uplatňovanej istiny berie žalobný návrh späť a požaduje
už len úroky z omeškania za čas od 16.3.2012 do 5.6.2012 v celkovej výške 4.370,86 eur. Na základe
takejto formulácie uplatňovaného nároku bol vo veci vydaný platobný rozkaz dňa 19.12.2012 č.k.

18Rob/58/2012-19, ktorým už bolo rozhodované len o zostávajúcej časti žalobnej požiadavky.

Podľa § 172 ods. 6 O.s.p. zmenu návrhu na začatie konania (§ 95), alebo čiastočné späťvzatie návrhu
na začatie konania (§ 96) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v
rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného

rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny a čiastočné
späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania do vydania platobného
rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhoduje, a o návrhu na
začatie konania rozhodne platobným rozkazom; v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu
je predmetom konania takto upravený posledný návrh.

Akodvolateľnamieta,ženedostaltedarozhodnutieočiastočnomzastaveníkonaniaoistinu,takvzmysle
citovaného ustanovenia takéto uznesenie o čiastočnom zastavení konania nebolo povinnosťou súduvydávať, pretože v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu bol jeho predmetom už posledne
upravený návrh.

Nesporným je to, že na predmetný právny vzťah sa majú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Predmetom tohto konania sú nároky zo zmluvy uzavretej teraz už zaniknutou samostatnou rozpočtovou
organizáciou s podnikateľským subjektom, tak ako to má na zreteli ust. § 261 ods. 2 Obch. zák..

Odvolateľ namieta, že odporcovi nesvedčí vecná pasívna legitimácia, pretože táto by mala svedčiť len

štátu, v mene ktorého koná príslušný správca.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť to, že zmluvu o dielo, od ktorej sa odvádzajú uplatňované
nároky uzatváral Krajský školský úrad ako rozpočtová organizácia, ktorá mala vlastnú subjektivitu a
mala oprávnenie vystupovať v právnych vzťahoch vo svojom mene. Judikatúra Najvyššieho súdu SR
v niekoľkých svojich rozhodnutiach zdôraznila to, že štát ako spôsobilého účastníka konania nemožno

zamieňať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vystupujú v právnych
vzťahoch vo svojom mene. Od tzv. priamych (originálnych) pohľadávok a záväzkov štátu treba odlišovať
pohľadávky a záväzky ktoré vznikajú v súvislosti s výkonom správy hmotného majetku štátu, medzi ktoré
patriaajpohľadávkyazáväzkyzozáväzkovýchvzťahoch,doktorýchsprávcavstupujeprivýkonesprávy.
Z týchto záväzkových vzťahov je oprávnený a povinný priamo správca (do pozornosti napr. rozsudok

NS SR 2Cdo/11/2005, alebo rozsudok NS SR 2Cdo/94/02).

Z týchto dôvodov je argumentácia odporcu o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu, ako je
označený v rozhodnutí súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením nedôvodná.

Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

V predmetnej veci v dôsledku zániku Krajského školského úradu, jeho zrušením ex lege, došlo k zániku
tejto právnickej osoby, ktorej nástupca bol tiež upravený, či určený zo zákona. Pri zániku právnickej

osoby nebolo potrebné aplikovať ustanovenia § 92 ods. 2, 3, 4 O.s.p. o zmene, či zámene účastníka v
konaní.Súdjednoduchopokračujevkonanísprávnymnástupcomzaniknutejprávnickejosobyanemusí
o tom vydávať ani uznesenie.

Bez akýchkoľvek pochybností aj s odkazom na zmluvné ustanovenia na nároky súvisiace s omeškaním

peňažného záväzku sa majú aplikovať ustanovenia § 365 a § 369 ods. 1, 2 Obch. zák., ktoré citoval v
dôvodoch rozhodnutia prvostupňový súd.

Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na
zavinenie.Zmluvnéstranysiúrokzomeškanianemusiadohodnúťvzmluveanároknaúrokzomeškania

vznikne aj v tomto prípade priamo zo zákona.

V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa preto mení obsah záväzku tak, že dlžníkovi
pribudne povinnosť plniť popri peňažnému dlhu aj úroky z omeškania a veriteľovi pribudne oprávnenie
požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania.

Podľa ust. § 265 Obch. zák. - výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či

noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie
v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý.

V obchodných vzťahoch je právna úprava prísnejšia a zákonodarca tak robí v záujme právnej istoty v
obchodných vzťahoch.

V predmetnej veci žalovaný dlžník - žalovaný v dôsledku porušenia svojej zmluvnej povinnosti sa usiluje
sankčnej povinnosti zaplatiť úroky z omeškania zbaviť, s poukazom na to, že ide o výkon práva v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, pričom sám riadnym a včasným neplnením záväzkov porušiljednu zo základných zásad poctivého obchodného styku. V tomto prípade by ust. § 265 Obch. zák.
nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale by sa stalo prostriedkom výrazne narušujúcim právnu istotu
účastníkov obchodných záväzkových vzťahov.

Nedôvodná je aj námietka o odkladacej, či rozväzovacej podmienke s tvrdením zániku zmluvy o dielo.
Zmluva o dielo predsa bola naplnená realizáciou plnenia zo strany žalovaného s tým, že navrhovateľ
odporcovi zaplatil aj dohodnutú cenu diela. Pred súdom prvého stupňa nebolo tvrdené, že by k zániku
tejto zmluvy o dielo bolo došlo a v súvislosti s tým by mali byť posudzované nároky uplatňované v

konaní len v súvislosti s prípadným odstúpením od zmluvy alebo so zánikom zmluvy inak. Každopádne
objednávateľ diela sa dostal do omeškania so zaplatením ceny diela, a preto nárok navrhovateľa na
zaplatenie úrokov z omeškania bol dôvodným.

Z uvedeného vyplýva, že právny názor, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa je správny. Správne
preto prvostupňový súd vyhovel návrhu navrhovateľa na priznanie uplatňovaných úrokov z omeškania.

Pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len rozhodnutie súdu
prvého stupňa, ktorou bolo vyhovené návrhu na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania podľa §
219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdiť.

Uplatnené odvolacie dôvody sa v ničom nedotýkali výšky prisúdenej náhrady trov konania. Pri viazanosti
dôvodmi podaného odvolania nebol preto na strane odvolacieho súdu osobitný dôvod na prieskum tejto
časti rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ten prostredníctvom právneho zástupcu realizoval

úkon právnej služby - vyjadrenie k podanému odvolaniu. Za tento úkon právnej služby prislúcha
splnomocnenému zástupcovi odmena za úkon právnej služby 161,01 eur (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), náhrada tzv. režijného paušálu (§ 6 ods. 3 cit. vyhl.)
vo výške 8,04 eur a toto všetko zvýšené o DPH (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.), t.j. o sumu 33,81 eur. Spolu
na náhrade trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní teda patrí navrhovateľovi náhrada vo výške

202,86 eur. Preto odvolací súd s poukazom na aplikáciu ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p., úspešnému navrhovateľovi túto náhradu trov odvolacieho konania proti odporcovi priznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.