Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012210850
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: CSc., JUDr. Eva Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012210850.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,

CSc. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
LesoochranárskezoskupenieVLK,občianskezdruženie,Tulčík26,IČO:31303862,zastúpenéhoJUDr.
Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra
životného prostredia SR Číslo: 6950/2012-1.10 (73/2012-rozkl.) zo dňa 23. augusta 2012, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 2255/2012-76 zo dňa 8. novembra 2013,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 2255/2012-76 zo dňa
8. novembra 2013, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím ministra životného prostredia SR Číslo: 6950/2012-1.10 (73/2012-rozkl.) zo dňa 23.
augusta 2012 bolo na základe rozkladu žalobcu zastavené konanie podľa § 82 ods. 9, písm. a/ v spojení
s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,ZOPK"), pretože odpadol dôvod na konanie.

Krajský súd v Bratislave na základe žaloby Lesoochranárskeho zoskupenia VLK preskúmal správne
konanie a napadnuté rozhodnutie ministra životného prostredia SR Číslo: 6950/2012-1.10 (73/2012-

rozkl.) zo dňa 23. augusta 2012 a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Rozsudok odôvodnil krajský súd tým, že zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom
súdnictve je, aby žalobca preukázal, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je
nezákonné (viď R 62/1998). Správny súd musí skúmať preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným
rozhodnutím ex offo. V tomto konkrétnom prípade žalobca nebol žiadateľom o udelenie výnimky k
odstrelu medveďa hnedého. Je nesporné, že výnimka k odstrelu bola povolená žiadateľovi len na dobu
určitú, t.j. do 15. decembra 2010. Nie je preto zrejmé, aká ujma na právach vznikla žalobcovi tým, že
žalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola táto výnimka k odstrelu

udelená. Krajský súd má za to, že žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo
rozhodnutím o zastavení rozkladového konania.Ďalej v odôvodnení krajský súd uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu o tom, že došlo
k procesnému pochybeniu, keď žalovaný zastavil len rozkladové konanie, pričom mal zastaviť konanie
celé. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. R 103/2011, citujem „formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka
vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech."

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie
žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Namietal,

že rozhodnutie krajského súdu považuje za nesprávne z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2
písm.d/af/Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.").ŽalobcapoukázalnajudikátNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžp/3/2011 zo 17. apríla 2012. Opätovne uviedol, že bol ukrátený
na svojich právach nedoručením prvostupňového správneho rozhodnutia. Zdôraznil, že predmetné
rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, keďže nebolo doručené všetkým účastníkom konania,
konkrétne žalobcovi. Poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že prvostupňový orgán

nepostupoval zákonne ani správne, keď opatril prvostupňové rozhodnutie doložkou právoplatnosti.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
potvrdiť, resp. konanie zastaviť. Uviedol, že konanie žalobcu je účelové, obsahujúce iba námietky
formálneho charakteru proti procesnému postupu žalovaného v danom konaní. Uviedol, že je zrejmé,
že vzhľadom na uplynutie lehoty povolenej výnimky žalobca nemôže dosiahnuť svoj cieľ, pre ktorý bolo

toto mimovládne združenie založené, t.j. zlepšenie stavu životného prostredia. Takéto konanie žalobcu
je v rozpore s deklarovanými princípmi a účelom existencie žalobcu ako občianskeho združenia, ktoré
podporuje ochranu prírody a podľa názoru žalovaného je motivované iba snahou o získanie trov konania
na úkor žalovaného, nie snahou o dosiahnutie cieľov ochrany prírody. Žalovaný uviedol, že žalobca
en bloc napáda svojimi rozkladmi a žalobami prakticky všetky povoľovacie rozhodnutia vydávané

odborom výkonu štátnej správy ministerstva, čo opätovne svedčí len o snahe účelovo sa obohatiť na
trovách konania, nakoľko napadnutie všetkých rozhodnutí o povolení výnimiek vydaných uvedeným
odboromministerstvavylučujeakýkoľvekindividuálnyprístupžalobcukjednotlivýmpredmetomkonania.
Zdôraznil, že je nepochybné, že žalovaný konal v súlade s platnou legislatívou a na základe
správneho posúdenia veci, keď napadnutým rozhodnutím zastavil správne konanie o rozklade proti

prvostupňovému rozhodnutiu podľa § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK z dôvodu odpadnutia dôvodu na
konanie v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK, nakoľko rozhodnutie vydané podľa tohto zákona
stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Uviedol, že skutočnosť, že žalovaný musel v
danej veci rozhodnúť o zastavení konania kvôli tomu, že odpadol dôvod na ďalšie konanie, nemožno v
nijakom prípade považovať za odňatie práv žalobcu postupom správneho orgánu. Žalovaný považoval

za potrebné poukázať na to, že ak by rozhodnutím o rozklade zrušil prvostupňové rozhodnutie, vystavil
by žiadateľa situácii, že prípadná realizácia výnimky by nebola uskutočnená na základe existujúceho
rozhodnutia, t.j. dopustil by sa priestupku alebo iného správneho deliktu podľa zákona č. 274/2009 Z. z. o
poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/2002 zo dňa 17. decembra

2002. K žalobcovmu opätovne uvádzanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžp/3/2011 žalovaný zhodne so závermi vyslovenými v rozsudku krajského súdu poukazuje na to,
že predmetný rozsudok nie je možné použiť, pretože sa týka aktívne legitimovanej osoby na podanie
žaloby, pričom žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Na záver poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 1764/2012 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 5Sžp/31/2012.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdodvolací(§246cods.1vetaprváO.s.p.vspojenís§10ods.2
O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia§250jaods.2O.s.p.stým,žedeňvyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálnepäťdní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. júna 2015 (§ 156 ods. 1 a 3
O.s.p.).Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi

v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na

preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie
žalovaného, ktorým bolo zastavené konanie o rozklade, ktorý podal žalobca proti rozhodnutiu
Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,
odboru ochrany prírody Číslo: 5569/2010-2.1 zo dňa 10. augusta 2010, ktorým sa povolila výnimka na

usmrtenie medveďa hnedého podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c/ ZOPK zo zákazov ustanovených v § 35
ods. 1 písm. a/ ZOPK v poľovnom revíri Grúň Východná. Minister rozhodnutie o zastavení konania o
rozklade odôvodnil tým, že lehota na usmrtenie jedného medveďa hnedého uplynula a teda odpadol
dôvod na ďalšie konanie.

Odvolací súd sa zaoberal predovšetkým tvrdením súdu prvého stupňa o aktívnej legitimácii žalobcu na

podanie žaloby podľa § 247 ods. 1 O.s.p. proti rozhodnutiu o zastavení konania žalovaným.

Žalobca sa v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom i pred žalovaným domáhal neudelenia
výnimky na usmrtenie chráneného živočícha - medveďa hnedého. Jeho záujem teda smeroval k ochrane
tohto živočícha.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného i keď z dôvodu zastavenia konania pre odpadnutie dôvodu na

konanie a pre uplynutie doby, na ktorý bola výnimka na usmrtenie medveďa hnedého povolená, fakticky
vyhovelo požiadavke a cieľom žalobcu pri ochrane tohto chráneného živočícha, pretože zastavením
konaniaznemožnilojehopokračovanieavkonečnomdôsledkuiprípadnéprávoplatnéudelenievýnimky.
(Obava žalobcu, že bolo realizované neprávoplatné rozhodnutie o povolení výnimky nie je ničím
podložená, tobôž preukázaná a vychádzajúc z prezumpcie zákonnosti a správnosti postupu každého

subjektu do vydania právoplatného rozhodnutia o opaku, nemožno tvrdiť, že je reálna).

Odvolací súd z týchto dôvodov v zhode s názorom vysloveným krajským súdom nepovažuje žalobcu v
konaní o žalobe na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného za aktívne legitimovaného.

Rovnako sa stotožnil s tvrdením, že vyhovením žalobe len z formálnych dôvodov zastavenia celého
konania a nielen konania o rozklade by nedošlo k zmene práv a povinností ani na strane žalobcu ani na

strane žalovaného a preto nemá opodstatnenie zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného i keď je
formálne, nie však vecne a obsahovo, chybné.

Žalobcove domáhanie sa zastavenia konania právne perfektným spôsobom nemá zásadný význam z
hľadiska ochrany práv a záujmov, ktoré ochraňuje.

Z týchto dôvodov považuje i odvolací súd rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o rozklade za

zákonné.Nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania, najmä
nie vtedy, ak sa mu inak vyhovie vo veci samej, preto nie je potrebné duplicitne reparovať čiastkové
pochybenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení
napadnutého rozsudku, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že účastníkom ich
náhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný
nárok.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.