Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Adriana Konkolovská

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/335/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214220307
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214220307.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľka: E. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. N., U.. M. XXXX/XX, v

konaní zast. advokátkou JUDr. Ivetou Majlingovou so sídlom Komárno, Pohraničná 7 proti odporcovi :
O. B., I.. XX.X.XXXX, Z. N. U.. M. XXXX/XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov voči mal. dieťaťu F. B., I.. X.X.XXXX v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Ústredie práce
sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, sudkyňou JUDr. Adrianou
Konkolovskou takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania O. B., I.. XX.X.XXXX , F. E. B., L.. O. , I.. XX.XX.XXXX uzatvorené
dňa XX.X.XXXX pred Okresným úradom v Komárne, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 21 , ročník

XXXX, strana 10, por. č. 184 r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e maloletého F. B., I.. X.X.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 200,- eur mesačne počnúc od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Výživné je zročné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim písomne podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom a
úpravy práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorila
z lásky avšak harmonické bolo dva roky. Už v tom čase podala návrh na rozvod, ktorý však následne
vzala späť. Za príčinu rozvratu manželstva považuje postupné citové odcudzenie sa. V manželstve túžila

po dieťati, ktoré si vyprosila a dočkala sa ho po siedmych rokoch nakoľko manžel dieťa nechcel. Často
krát viedli tichú domácnosť a manžel bol neprimerane žiarlivý. Problémy, ktoré sa nahromadili považuje
za také vážne že si nedokáže predstaviť obnovu manželského spolužitia.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil nakoľko on rozpad manželstva považoval za
rozpad rodiny. Potvrdzuje však, že došlo k harmónie ich spolužitia a to v období kedy manželka odišla
pracovať do Z.. Pripustil, že vtedy nebol dostatočne nápomocný. Tiež uviedol, že došlo medzi nimi kcitovému odcudzeniu sa a narušeniu vzťahov čo si začal všímať tak, že komunikovali spolu s manželkou
len 5 minút denne.

Kolízna opatrovníčka v prípade rozvodu manželstva navrhla mal. dieťa zveriť do starostlivosti matky a

určiť výživné vo výške 250 eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením sa
potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku, so sobášnym listom, rodným listom mal. dieťaťa,
potvrdením o príjme navrhovateľky a odporcu, správa z konzultácie a rozpis výdavkov na mal. dieťa a
na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX pred Okresným

úradom v Komárne. Z manželstva pochádza jedno dieťa mal. F.. Obaja manželia zhodne uviedli, že
manželstvo uzatvorili z lásky a harmonické bolo len určitý čas. Navrhovateľka za príčinu rozvratu
manželstva považovala citové odcudzenie sa a to z dôvodu správania sa odporcu, ktorý svoj postoj k
veciam vyjadroval vedením tichej domácnosti a bol neprimerane žiarlivý a odporca za príčinu rozvratu
manželstva považoval zmenu správania sa navrhovateľky pri nástupe do nového zamestnania. Obaja

potvrdili citové odcudzenie sa. Navrhovateľka obnoviť spolužitie nechce. Odporca by spolužitie v záujme
zachovania rodiny obnovil. Obaja zhodne uviedli, že približne rok spolu nehospodária a sexuálne
nestýkajú. Ani jeden z manželov nemá nadviazanú mimomanželskú známosť. Mal. F. navštevuje ZŠ
na U. N. O. X. ročníku. S dieťaťom sú výdavky bežného charakteru. Matka predložila súdu vyčíslenie
výdavkovspoluvovýške417eurmesačne.Uviedla,že30eurmesačneplatínaliekyzdôvoduoslabenej

imunity mal. dieťaťa, za výtvarný krúžok platí 10 eur mesačne, za futbal 12 eur mesačne, za obedy 25
eur mesačne, vreckové 20 mesačne, strava na celý mesiac 150 eur, ošatenie, obuv 30 eur mesačne,
letný tábor 10 mesačne, telefón 15 eur mesačne, internet 10 eur mesačne, náklady na bývanie 50 eur
mesačne, poistenie 10 eur mesačne, výdavky do školy 30 eur mesačne. Navrhovateľka uviedla že otec
na výživu dieťaťa prispieva 200 eur mesačne. Žiadala mal. dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti

a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné vo výške 250 eur mesačne. Manželia doposiaľ žijú v spoločnej
domácnosti avšak oddelene. Matka mal. dieťaťa je zamestnaná v Ž. s čistým mesačným príjmom 817
eur. Vedľajší príjem nemá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec je zamestnaný v N. I. a má čistý
mesačný príjem vo výške 992,44 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Uviedol, že manželke prispieva
na réžiu a výživu dieťaťa 320 eur. Z prvého manželstva má ďalšie dieťa, ktoré je už zamestnané. So

zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasil. Svoj vzťah s dieťaťom považuje za pozitívny. Mal za
to, že dieťa je ovplyvňované zo strany matky a stáva sa uzavretejší.

Zo správy z konzultácie súd zistil, že navrhovateľka neprejavila záujem o spoluprácu na RPPS. Odporca
sa na konzultáciu dostavil a bola mu ponúknutá možnosť individuálna konzultácia na RPPS.

Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí , ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd

upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode najmä určí , komu mal.
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti , prispievať na jeho výživu ,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia , ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa

stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia
pomery.

Ustanovenie§23Zákonaorodineupravujehmotnoprávnepodmienkyrozvodumanželstva.Podľaods.1
môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine teda nevypočítava konkrétne dôvody, ale ako dôvod
uvádzavážnenarušenieatrvalýrozvratvzájomnýchvzťahovmedzimanželmi. Priskúmaní,čisúvzťahy

medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia súd berie do úvahy najmä
vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a najmä u starších manželov treba
tiež skúmať mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, mravnú a materiálnu
pomoc. Ďalšou podmienkou je i skutočnosť, či od manželov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie

manželského spolužitia. Príčiny rozvratu manželstva môžu spočívať v objektívnych okolnostiach, ktoré
sú mimo vôle manželov ( napr. choroba, neplodnosť, atď.. ), alebo spočívajú v subjektívnom správaní
sa manželov vo vedomom porušovaní manželských práv a povinností. Objektívne okolnosti, alebo
subjektívne správanie manželov sú príčinami rozvratu len vtedy, keď je medzi nimi a rozvratom
manželstva príčinná súvislosť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvale a
vážne rozvrátené a v tejto podobe neplní svoj spoločenský účel. Vážnosť rozvratu manželstva sa odráža
v intenzite rozporov vyskytujúcich sa medzi manželmi a v neschopnosti riešiť vyskytujúce sa problémy
v spolužití. Manželstvo v takejto podobe predstavuje len formálny zväzok, neplní svoj spoločenský účel
a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Súd zároveň rozhodol o úprave práv a povinností rodičov voči maloletými dieťaťu a to tak, že mal.
dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa
pričom otec so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Súd otcovi uložil povinnosť
platiť výživné vo výške 200 eur nakoľko matkou požadovaná sumou výživného sa javí byť neprimeranáveku a potrebám mal. dieťaťa. Matka predložila súdu rozpis výdavkov, ktoré však nie je možné v plnej
miere akceptovať nakoľko niektoré položky sa javia byť súdu neprimerane vysoké. Napríklad mesačná
platba za telefón vo výške 15 eur pre dieťa, ktoré je v 4. ročníku sa javí byť neopodstatnená. Taktiež

neopodstatnená sa javí byť aj suma 20 eur mesačne vreckové pre dieťa v tomto veku. Poistné nie je
povinným výdavkom na mal. dieťa a taktiež nemožno súhlasiť s tým, že mesačne platí matka do školy
30 eur na školské potreby. Súd po zohľadnení uvedenej skutočnosti a s prihliadnutím aj na finančné
možnosti a príjmy rodičov dospel k záveru, že otec bude schopný prispievať na výživu dieťaťa sumou
200eurmesačnebezohrozeniasvojejživotnejúrovne.Súdstykotcasmal.dieťaťomneurčoval,nakoľko

doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti. Rozhodnutie o styku rodičia zatiaľ nežiadali.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 144 veta prvá OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch

vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205 a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko podľa §-u 27 ods. 1 Zákona o rodine.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.