Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711203098
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8711203098.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Milana Šebeňa, v právnej veci žalobcu: Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/
XX, V., proti žalovaným: 1/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Masarykova 21, Košice,
IČO: 36 583 936, zastúpenému advokátom JUDr. Ivanom Husárom, so sídlom Vojenská 14, Košice, 2/
BANE Spišská Nová Ves, štátny podnik v likvidácii, Štefánikovo námestie 4, Spišská Nová Ves, IČO: 31
705405,zastúpenémuadvokátkouJUDr.EvouSlavkovskou,sosídlomŠtefánikovonámestie4,Spišská
Nová Ves, 3/ Spoločenstvo vlastníkov bytov v bytovom dome J. na ul. J. XXX/XX, V., IČO: 42 037 671,
4/ Q. J., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX/X, S. K. B., zastúpenému advokátom JUDr. Ivanom Husárom,

so sídlom Vojenská 14, Košice, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalovaného v 1. a 4. rade proti
rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 12.2.2014 pod č. k. 9C/40/2011-165, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh z a m i e t a.

N e p r i z n á v a žalovaným náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 9C/40/2011-165 určil, že dobrovoľná dražba zo dňa 25.2.2011
uvedená v Notárskom centrálnom registri dražieb pod sp. zn. NCRdr 1232/2011 je neplatná. Žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou zo dňa

10.3.2011 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 25.2.2011. Vlastníkom
nehnuteľnosti sú BANE Spišská Nová Ves, štátny podnik v likvidácii, pričom ako dražobník vystupovala
spoločnosť Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o.. Navrhovateľom dražby bolo Spoločenstvo
vlastníkov bytov v bytovom dome J. XX V., a vydražiteľom sa stal Q. J.. Dôvodom neplatnosti podľa
žalobcu je, že má zákonné predkupné právo na základe zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov. Na Okresnom súde Poprad prebiehalo konanie pod sp.zn. 12C/53/2007 o
určenie povinnosti odpredaja bytu s príslušenstvom do vlastníctva žalobcu. Medzitýmnym rozsudkom

bol priznané žalobcovi takéto právo. Toto rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Prešove (vec sp. zn.
15Co/120/2010). Dražobník napriek vedomosti o tejto skutočnosti neinformoval zúčastnené osoby na
dražbe o prebiehajúcom súdnom konaní. Zatajením tejto skutočnosti došlo k porušeniu zákona č.
567/2007 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Naviac, pred uskutočnením dobrovoľnej dražby neponúkol
majiteľnehnuteľnosťžalobcovinapriekjehoexistujúcemupredkupnémuprávuaplatnejnájomnejzmluvy
na predaj túto nehnuteľnosť. Preto žiadal určiť dražbu za neplatnú.

Žalovaný v 1. rade k žalobe uviedol, že predkupné právo žalobcu nikdy nebolo zapísané v katastri
nehnuteľnosti. Ak by aj takéto predkupné právo bolo zapísané, tak výkon záložného práva bolo možné
vykonať z hľadiska toho, že záložné právo si uplatnil záložný veriteľ.Zástupca žalovaných v 1. a 4. rade uviedol, že ak by aj došlo k porušeniu práva žalobcu previesť mu
byt do osobného vlastníctva, tak žalobca si môže uplatniť nárok na náhradu škody voči žalovanému v
2. rade. To ale nemôže spôsobiť neplatnosť dražby.

Žalovaný v 3. rade uviedol, že dobrovoľnú dražbu schválilo spoločenstvo na schôdzi 4.9.2007. Dražba
je platná v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov J..

Žalobca bol nájomcom sporného bytu od roku 1993, pričom v roku 1998 požiadal BANE štátny podnik

o prevod tohto bytu do vlastníctva žalobcu. Žalobca sa v roku 2000 rozviedol a od roku 2001 žil v
tomto byte s priateľkou H. S.. V roku 2001 ale BANE vystavili nové nájomné zmluvy na nájomkyňu H.
S. a jej začali chodiť zálohové platby a ročné vyúčtovania úhrad za služby spojené s užívaním bytu.
Keď sa žalobca v roku 2005 rozišiel s H. S., zostal naďalej bývať v tomto byte so svojimi maloletými
deťmi a v roku 2007 podal žalobu na povinnosť previesť byt do jeho vlastníctva. Od tohto roku prestal
žalobca platiť úhrady na cudzie meno (na H. S.), resp. prestali mu chodiť poštové peňažné poukážky.

Po odchode a odhlásení sa H. S., neboli mu vystavené žiadne predpisy platieb. Žalobca je toho názoru,
že má predkupné právo, ktoré bolo porušené dražobníkom pri dražbe. Novému vlastníkovi bytu Q. J.
po dražbe neplatil za užívanie bytu, pretože nemal s ním uzavretú nájomnú zmluvu. Rovnako neplatil
ani spoločnosti BANE Spišská Nová Ves, štátny podnik, pretože táto mu neposielal zúčtovanie, a to ani
prostredníctvom správcu, ktorý spravuje predmetný bytový dom.

Podľa žalovaného dražobníka tento pri dražbe postupoval v súlade so zákonom. Dôvodom dražby bola
existencia pohľadávky súvisiacej s bývaním v tomto dome, keď žalobca za služby spojené s užívaním
bytu neplatil.

Z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra dražieb sa zistilo, že dňa 25.2.2011 na návrh
Spoločenstva vlastníkov bytov v bytovom dome J. sa konala dražobníkom - žalovaným v 1. rade
opakovaná dobrovoľná dražba bytu č. XX, nachádzajúcom sa na prvom poschodí bytového domu súp.
č. XXX na ulici J. v V.. Vydražiteľom sa stal Q. J. za cenu 15.600,- eur.

Zmluva o vykonaní opakovej dražby bola uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 3. rade.
Notárka osvedčila príklep žalovanému v 4. rade za sumu 15.600,- eur.

Znalec Ing. Q. S. v znaleckom posudku č. 20/2010 ocenil všeobecnú hodnotu draženej nehnuteľnosti
na sumu 20.000,- eur.

Okresný súd Poprad medzitýmnym rozsudkom vo veci sp. zn. 12C/53/2007 zo dňa 14.6.2010 vyslovil
dôvodnosť nároku žalobcu proti žalovanému BANE Spišská Nová Ves, štátny podnik v likvidácii, na
uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť s ním kúpnopredajnú zmluvu na sporný byt. Krajský súd v
Prešove rozsudkom č. k. 15Co/120/2010-140 zo dňa 16.2.2011 potvrdil medzitýmny rozsudok súdu

prvého stupňa, s tým, že žalobca požiadal žalovaného v 2. rade o odpredaj bytu podľa zákona č.
182/1993 Z.z., pričom jeho žiadosti nebolo vyhovené, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 29 ods. 2
zákona.

Pri posúdení nároku žalobcu súd vychádzal z § 3 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z., že dražiť

nie je možné nehnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom zapísaným
v katastri nehnuteľností, a hnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom
zapísaným v listinách osvedčujúcich vlastníctvo a nevyhnutných na nakladanie s vecou; to neplatí, ak
je navrhovateľom záložný veriteľ. Dražiť nie je možné spoluvlastnícky podiel k veci; to neplatí, ak je
navrhovateľom záložný veriteľ.

Podľa § 21 ods. 2 zákona 527/2002 Z.z., ak boli porušené ustanovenia zákona, môže osoba, ktorá tvrdí,
že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu (12b); v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).Súd skonštatoval, že žalobca uplatnil právo domáhať sa relatívnej neplatnosti spornej dražby a tým
zadosťučiniť požiadavky uvedené v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Svoj nárok odôvodnil

z rozhodnutia súdu vo veci sp. zn. 12C/53/2007 a medzitýmneho rozsudku a potvrdeného predkupným
právom žalobcu na dražený byt. Žalobca sa tak stal jedinou oprávnenou osobou na prevod vlastníctva
bytu podľa zákona č. 182/1993 Z.z.. Aj keď existujú prípady zákonne zriadeného predkupného práva,
ktoré nie sú zapísané do katastra nehnuteľnosti, ani do listín osvedčujúcich vlastníctvo veci potrebných
k nakladaniu s vecou, tak podľa súdu predkupné právo žalobcu k vydraženému bytu existovalo pred

podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, aj keď v medzitýmnom rozsudku sa konštatuje,
že tento rozsudok ešte nebol v čase dražby právoplatný. Výkon dražby je možné považovať za
zneužitie práva, keď dražobník, tak aj notár, ktorí osvedčovali priebeh dražby, nepochybne mali
vedomosť o prebiehajúcom konaní o uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade uzavrieť so žalobcom
kúpnopredajnú zmluvu k bytu. Žalovaný v 2. rade neponúkol oprávnenej osobe - žalobcovi vec ku kúpe,
hoci to bola jeho zákonná povinnosť. Ide o predkupné právo záväzkovej povahy podľa § 62 a násl.

Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. V prípade porušenia predkupného práva je potrebné pripustiť
možnosť oprávneného nájomcu domáhať sa alternatívne práv vyplývajúcich z ustanovenia § 603 ods.
3 Občianskeho zákonníka a vysloviť relatívnu neplatnosť dražby, prípadne domáhať sa, aby mu bol
vydražený byt ponúknutý na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých by mu ich mal ponúknuť právny
predchodca vydražiteľa.

Je nepochybné, že vec bola scudzená a vydražená spôsobom, pre ktorý predkupné právo nebolo
dohodnuté, ani zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka ani zo zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctvebytovanebytovýchpriestorov,nevyplývamožnosťbeztoho,abybolponúknutýodpredajbytu
jeho nájomcovi, ako v tomto prípade, keď žalovaný v 2. rade neakceptoval ponuku nájomcu - žalobcu na

odkúpenie bytu, a keď žalovaný v 3. rade ako záložný veriteľ navrhoval vykonanie dobrovoľnej dražby.

Inštitút neplatnosti verejnej dražby je jedinou možnosťou ako zvrátiť nepriaznivý výsledok dražby
zrušením jej dôsledkov, nakoľko na rozdiel od nadobudnutia vlastníctva príklepom v exekučnom konaní,
tu absentuje akákoľvek preventívna súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti

výkonu záložného práva, ktorá by takýto nútený výkon záložného práva ešte pred jeho uskutočnením
verifikovala.

Súd mal preukázané, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade neprípustne prekročili hranice súkromnej autonómie
a pritom zasiahli do zákonom garantovaných a v konaní sp. zn. 12C/53/2007 aj priznaných práv žalobcu

ako už existujúceho nájomcu s judikovaným právom na odkúpenie vydraženého bytu. Preto súd musí
konštatovať,žezmluvnáautonómiažalovanýchajejochrananemôžebyťabsolútna,keďvoveciexistuje
zákonné právo žalobcu ako dražbou dotknutej osoby, preto súd určil neplatnosť napádanej dražby.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď žiadnemu z účastníkov

nebola priznaná náhrada trov konania. Žalobcovi žiadne trovy nevznikli, lebo bol oslobodený od platenia
súdnych poplatkov. Žalovaní ako neúspešní účastníci nemajú právo na ich náhradu.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie právny zástupca žalovaných v 1. a 4. rade. Okresný súd
vyhlásil neplatnú dražbu v dôsledku porušenia ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 527, pretože predmet

dražby nebolo možné z dôvodu existencie predkupného práva žalobcu dražiť. Žalovaní v 1. a 4. rade
poukazujú na to, že predkupné právo ma byť zapísané v katastri nehnuteľnosti, a keby aj bolo zapísané,
to neplatí, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ (viď § 5 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách).
Ak dražbu navrhne zákonný veriteľ, vec je možné dražiť vždy bez ohľadu na existenciu a charakter
predkupného práva. Súd prvého stupňa ale urobil opačný výklad zákona. Súd sa nemôže odchýliť

od znenia príslušných ustanovení natoľko, aby zásadne popreli ich účel a význam (viď uznesenie
Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 115/02, či sp. zn. I. ÚS 12/05 a sp. zn. I. ÚS 352/06). Podľa § 21 ods. 1
zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak by boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže sa
osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
To predpokladá porušenie zákona postupom dražobníka, resp. ak by bol žalobca dotknutý na svojich

právach, čo v tomto prípade nie je splnené. Žalobca je naďalej nájomcom vydraženého bytu a vzniká mu
predkupné právo vo vzťahu k novému vlastníkovi vydražiteľovi - žalovanému v 4. rade. Preto nemôže
dôjsť k zásahu do práva navrhovateľa, nakoľko jeho právne postavenie by sa realizáciou dražby nijako
nezhoršilo. Preto súd nesprávne vec právne posúdil.Akžalobcapotvrdil,žeprinajmenšomod roku2007malvysokénedoplatky,taktoboldôvodnarealizáciu
záložného práva. Je bezvýznamné, že žalobcovi bola doručená výpoveď z nájmu zo strany žalovaného

v 2. rade pre neplatenie nájomného, a tak došlo k zániku nájmu draženého bytu v prospech jeho osoby
(odvolateľa). Žalovaní v 1. a 4. rade preto žiadajú zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť
na ďalšie konanie.

Žalobca žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Žalobca neplatil nájomné

len z toho dôvodu, že zo strany BANÍ mu neboli doručené žiadne výzvy na platenie nájomného. Ani
nevedel, akú výšku nájomného má platiť. Naviac, mal snahu uzavrieť dohodu o vkladaní takejto sumy
nájomného do depozitu, ale k dohode nedošlo, preto ani nedával do depozitu žiadnu sumu nájomného.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že ich odvolanie je dôvodné. Preto krajský súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa

a žalobu zamieta.

Žalobca v konaní uplatnil právo na určenie neplatnosti dražby, pretože ako nájomca sporného bytu
má predkupné právo. Keď na svoje predkupné právo upozornil dražobníka, nemohlo dôjsť k dražbe.
Žalovanív1.a4.radepoukázalinato,žeužalobcuneexistujepredkupnéprávo,naviacniejezapísanév

registri nehnuteľností. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 527 námietka predkupného práva neplatí v prípadoch,
ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ. V danom prípade to bolo Spoločenstvo vlastníkov bytov.
Odvolací súd poukazuje na to, že podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, a to § 15 ods. 1 na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich
sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie

pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru tomu, ktorý
urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému
priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo
zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik
záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností. Spoločenstvo vlastníkov bytov malo pohľadávku

k vlastníkovi bytu žalovaného v 2. rade - BANE Spišská Nová Ves v celkovej sume 2.553,56 eur,
pretože vlastník neplatil za správu, prevádzku, údržbu a opravy spoločnej časti domu a spoločných
zariadení bytu. Spoločenstvo vlastníkov bytov uzavrelo zmluvu o vykonaní dražby s Profesionálnou
dražobnou spoločnosťou, s.r.o., pričom tieto nedoplatky sú v zmysle § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve
bytov dôvodom na to, aby zo zákona vznikol k bytovému alebo nebytovému priestoru záložné právo

v prospech spoločenstva. Na základe oznámenia o dobrovoľnej opakovanej dražbe dňa 25.2.2011 sa
uskutočnila opakovaná dražba bytu vo vlastníctve žalovaného v 2. rade BANE Spišská Nová Ves, štátny
podnik v likvidácii. Vydražiteľom sa stal žalovaný v 4. rade Q. J., o čom je Notárska zápisnica zo dňa
25.2.2011 a osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby.

Žalobca poukazuje na to, že ak bola uskutočnená dražba, tak mal predkupné právo, a to podľa § 29 ods.
2 zákona č. 182/1993 Z.z.. V tejto veci je potrebné poukázať na to, že tu sa ukladá štátnym podnikom
a štátnym podnikom v likvidácii povinnosť s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu
do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu. Žalobca to považuje ako
predkupné právo. Je potrebné poukázať na to, že okresný súd aj odvolací súd v tejto veci predkupné

právo môže hodnotiť len podľa § 602 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ktoré je definované tak,
že kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné
právo. Predkupné právo tak ako si to vykladá žalobca podľa § 29 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov nespĺňa definíciu predkupného práva uvedenú v § 602 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalobcovi skôr svedčí to, aby na základe zákona o vlastníctve bytov žalobca s ním uzavrel

zmluvu o predaji bytu, s tým, že takýto nárok žalobcu je predmetom súdneho konania pred Okresným
súdom Poprad vo veci sp. zn. 12C/53/2007, kde žalobca proti odporcovi BANE Spišská Nová Ves, štátny
podnik v likvidácii, sa domáhal uzavretia kúpnej zmluvy na byt č. 10 na ulici Levočská v Poprade. U
žalobcu nejde o predkupné právo, ale o právo uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu na základe zákona,
takže žalobca sa nemôže domáhať neplatnosti dražby z dôvodov porušenia jeho predkupného práva.

Pre žalobcu neplatí obmedzenie uvedené v § 3 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, že dražiť nie
je možné nehnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom zapísaným v katastri
nehnuteľnosti,pričomaleodvolacísúdpoukazujenato,žetotoobmedzenieneplatí,akjenavrhovateľom
dražby záložný veriteľ - Spoločenstvo vlastníkov bytov. Aj z toho dôvodu nie je možné vyhovieť návrhužalobcu na určenie neplatnosti dražby, pretože navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, ktorým je
Spoločenstvo vlastníkov bytov na základe § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Tu Spoločenstvo
vlastníkov bytov uplatňuje záložné právo vo vzťahu k vlastníkovi bytu, a to BANE Spišská Nová Ves,

štátny podnik v likvidácii, pre neplnenie si povinnosti, kde vznikli pohľadávky Spoločenstvu v rozsahu
2.553,56 eur. Tie predstavujú záložné právo Spoločenstva vo vzťahu k vlastníkovi bytu a predmetom
dražby podľa § 3 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. môžu byť nehnuteľnosti, aj keď sú obmedzené
predkupným právom, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ.

Žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti dražby s poukazom na § 21 ods. 2 a 4 zákona č. 527,
kde ale nároku žalobcu nie je možné vyhovieť s poukazom na to, že k bytu neexistuje predkupné právo
žalobcu k bytu. Má ale právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, čo je iné právo, ktoré
nezakladá možnosť domáhať sa neplatnosti dražby. Ak žalobca vychádza z toho, že môže napadnúť
dražbu s poukazom na § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., že bola dotknutá aj vo svojich právach, tak
odvolací súd musí konštatovať, že žalobcovi nesvedčí predkupné právo, ktoré by obmedzovalo dražbu

nehnuteľnosti s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 527 a naviac, podľa toho istého ustanovenia toto
obmedzenieneplatí,aknavrhovateľomdražbyjezáložnýveriteľ.Pretokrajskýsúdinakhodnotilskutkový
stav a právo žalobcu domáhať sa neplatnosti dražby.

Čo sa týka konania o právo uzavrieť zmluvu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade na predaj

nehnuteľnosti, a to sporného bytu medzi žalobcom a BANE Spišská Nová Ves, štátny podnik v likvidácii,
tak toto konanie a výsledok jeho konania nemá vplyv na konanie o riešenie otázky neplatnosti dražby.
Súd musí prihliadať len na tie zákonné ustanovenia, ktoré sa týkajú dražby a jej platnosti, a osôb, ktoré
môžu napadnúť neplatnosť tejto dražby. Keďže vo vzťahu k žalobcovi neexistujú žiadne obmedzenia
na nemožnosť vykonania dobrovoľnej dražby, potom je možné konštatovať, že žaloba nie je dôvodná.

Preto krajský súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh žalobcu zamieta.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a s § 150
ods. 1 O.s.p.. Úspešní žalovaní majú právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
To vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p., kde účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd náhradu trov

konania prizná. Odvolací súd podľa § 150 ods. 1 považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo
nepriznáva úspešným žalovaným náhradu trov konania skutočnosť, že žalobca, keď podal žalobu o
určenie neplatnosti dražby, vychádzal z predchádzajúcich konaní týkajúcich sa práva na uzavretie
zmluvy o predaji bytu medzi žalobcom a BANE Spišská Nová Ves, štátny podnik v likvidácii, a výsledky
doterajších konaní na okresnom a odvolacom súde, keď medzitýmnym rozsudkom bolo potvrdené právo

žalobcu na uzavretie takejto zmluvy. Žalobca sa mohol domnievať, že takouto dražbou sa mu znemožní
právo nadobudnúť vlastníctvo k bytu zaručenému zákonom č. 182/1993 Z.z.. Naviac, žalobca je v takej
situácii, že pri takejto dražbe mu zanikne právo užívania bytu a aj pre túto sociálnu situáciu odvolací
súd zvážil tieto mimoriadne okolnosti a z týchto dôvodov hodných osobitného zreteľa potom úspešným
žalovaným nepriznal náhradu trov celého konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.