Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114200686
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114200686.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: E. R., bytom V. ul. F. XX, zastúpená JUDr. Jozefom

Bičanom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. M.R.Štefánika 120, proti odporcovi: K. R., bytom V. V.,
ul. K. XX, zastúpený JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Palackého 85/5,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 16.01.2014 doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcovi
domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovala, aby súd vyporiadal

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré pozostáva z nehnuteľností, hnuteľností a usporených
spoločných peňažných prostriedkov.

V priebehu konania, na základe návrhu účastníkov konania, súd konanie prerušil za účelom
mimosúdneho vyriešenia sporu. Dňa 05.12.2014 právny zástupca navrhovateľky súdu oznámil, že
účastníci sa vyporiadali ohľadne všetkých nehnuteľností a všetkých hnuteľností. Hnuteľné veci
si rozdelili medzi seba a nehnuteľnosti predali. Medzi účastníkmi nedošlo k vyporiadaniu ohľadne

finančnýchprostriedkovvedenýchnaúčtevPrimabanka,a.s..Pretonavrhovateľkanavrhujepokračovať
v konaní a vyporiadať aj tútu časť masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ohľadne týchto
peňažných prostriedkov navrhovateľka v návrhu uviedla, že ide o usporené peniaze v sume 10.000 eur
uložené na účte v DEXIA banke, terajšia Prima Banka, na ktoré jej odporca v mesiaci december 2011
zrušil prístup a v januári 2012 peniaze vybral a uschoval ich alebo uložil v uvedenej banke.

Navrhovateľka na pojednávaní vo vzťahu k peňažným prostriedkom v sume 10.000 eur uviedla, že

o účte, ktorý bol pôvodne vedený v Dexia banke mala vedomosť. Ukladali sa tam spoločné peňažné
prostriedky. Tento účet bol vedený na odporcu s tým, že ona mala právo disponovať s týmto účtom,
avšak neskôr jej toto právo odporca ako majiteľ účtu zrušil. Čo sa stalo s peniazmi na tomto účte nevie,
pravdepodobne si ich odporca vybral a použil. Nevie či ich minul a na aký účel.

Odporca na pojednávaní vo vzťahu k peňažným prostriedkom v sume 10.000 eur uviedol, že je pravdou,
že na účte v Dexia banke, boli uložené peniaze v tejto sume, avšak boli to peniaze, ktoré získal

darovaním od jeho rodičov. Tieto peniaze získali za predaj pozemkov približne v roku 2010. Doklad o
tomto darovaní nemá žiaden. Tieto peniaze mu dali do ruky. Tieto peniaze po odchode navrhovateľky
minul tak, že z nich hradil potreby domácnosti a takisto z týchto peňazí platil aj odvody za živnosť. Takistoz týchto peňazí zaplatil benzín do motorového vozidla a aj dovolenku s dcérou v sume 1.400 eur, na
ktorej boli iba oni dvaja.

V liste zo dňa 27.06.2014 Prima banka Slovensko, a.s. súdu oznámila, že odporca nie je ich klientom.
Ku dňu 12.06.2013 nemal zriadený a vedený žiadny účet v sieti pobočiek ich banky na celom území
Slovenskej republiky. V minulosti bol vedený termínovaný vklad, ktorý bol zatvorený dňa 10.02.2012 a
vkladový účet, ktorý bol zatvorený dňa 20.01.2012.

Svedkyňa U. R., matka odporcu, vypovedala, že so synom má dobrý vzťah, s navrhovateľkou má
negatívny vzťah, v súčasnosti sa nestýkajú. Asi v roku 1998 alebo v roku 1999 vykupoval cukrovar v ich
obci Trenčianska Teplá pozemky. Oni boli vlastníkmi pozemkov, ktoré sa rozhodli takto predať za kúpnu
cenu 600.000 Sk. Pozemky zdedil jej manžel po svojich rodičoch. Predtým približne v roku 1996 predali
aj iné pozemky a vzhľadom k tomu disponovali väčšou sumou peňazí. Niečo mali aj našetrené. Manžel
pracoval v base, dostal pri odchode zo zamestnania odstupné. Rozhodli sa takto našetrené a získané

peniaze dať ich štyrom deťom. Synovi, teda odporcovi darovali sumu 300.000 Sk približne 1 rok pred
zavedením meny euro na Slovensku. Presnejšie si nepamätá. Ich úmyslom bolo dať peniaze synovi. Pri
odovzdávaní peňazí v hotovosti bola prítomná ona, jej manžel a syn. Ostatné deti boli o tejto skutočnosti
informované. Pri odovzdávaní peňazí nebola prítomná navrhovateľka a odovzdávanie peňazí nemohlo
byť v roku 2005. Peniaze boli darované v slovenských korunách.

Svedok J. R., otec odporcu, vypovedal, že s odporcom má dobrý vzťah. Navrhovateľka je jeho bývalou
nevestou, ktorú od určitého času neuznáva. Niekedy v minulosti daroval synovi sumu 300.000 Sk. Tieto
peniaze získal pri predaji pozemkov o výmere 6.000 m2 cukrovaru, ktorý pozemky vykupoval. Tieto
pozemky boli dedičstvo po jeho otcovi. Dostal vyše 500.000 Sk v hotovosti. Práve z týchto peňazí dal

synovi spomínaných 300.000 Sk. Peniaze s manželkou dali aj ostatným deťom, ktorí okrem toho od
nich dostali aj pozemky. Takisto aj odporca dostal pozemok, ktorý neskôr predal. Peniaze v hotovosti
daroval len jemu, takisto ako ostatným deťom. Každému išli peniaze do ruky bez písomných zmlúv.
Odporca dostal zo súrodencov najviac, pretože ostatní už boli zabezpečení a takisto preto, že pomáhal
robiť chalupu.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní po vykonaní dokazovania uviedol, že navrhovateľka
popiera svedeckú výpoveď svedkov, ktorí boli vypočutí. Keby boli peniaze darované, nevidia dôvod na
to, aby bol bankový účet, na ktorý boli uložené peniaze zrušený jeden mesiac po opustení spoločnej
domácnosti navrhovateľkou. Išlo o spoločné peniaze, ktoré podľa vyjadrenia odporcu minul na svoje

vlastné potreby a na živobytie. Z týchto peňazí navrhovateľka nevidela nič.

Právna zástupkyňa odporcu po vykonaní dokazovania uviedla, že odporca navrhuje návrh zamietnuť,
nakoľko suma 10.000 eur na základe vykonaného dokazovania nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ale ide o výlučné vlastníctvo odporcu. Táto skutočnosť bola preukázaná

svedeckými výpoveďami svedkov, ktorí zhodne uviedli všetky rozhodné skutočnosti. V čase darovania
disponovali finančnými prostriedkami, a preto nie je dôvod spochybňovať ich svedeckú výpoveď. Ak
navrhovateľka uviedla, že odporca minul tieto peniaze, alebo minul peniaze zo zrušených bankových
účtov, je tomu tak preto, že odporca sa po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľkou musel starať o
ichmaloletúdcéru,takistomuseluhrádzaťnevyhnutnéplatbyapodobne.Navrhovateľkanaopaknijakým

spôsobom neprispievala na tieto platby a na výživu maloletej dcéry.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd v ďalšom priebehu konania vyporiadaval iba spoločné
peňažné prostriedky, ktoré navrhovala vyporiadať navrhovateľka. Za účelom rozhodnutia o návrhu
súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom

svedka J. R., svedkyne U. R. a oboznámením listinného dôkazu, a to prípisom od Prima banka, a.s.
zo dňa 27.06.2014. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil pre rozhodnutie o návrhu podstatný
skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetkujednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Navrhovateľka a odporca sú bývalými manželmi, pričom ich manželstvo trvalo v období od 27.06.1992
do 12.06.2013, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu, ktorým manželstvo medzi nimi rozviedol.
V rovnakom období medzi účastníkmi konania existovalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Rozsah tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebol dohodou zúžený ani rozšírený. Na
základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov súd
zistil, že účastníci konania po čiastočnom faktickom vzájomnom vyporiadaní ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v čase rozhodnutia súdu nemajú žiadny majetok, ktorý by preukázateľne
patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takisto nezistil existenciu povinnosti odporcu

nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, resp. na jeho potrebu.
Odporca v konaní po ich faktickom vzájomnom vyporiadaní tvrdil, že peňažné prostriedky, ktoré
navrhovala vyporiadavať navrhovateľka, nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
pretože ich nadobudol darovaním od svojich rodičov. Toto tvrdenie odporcu bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, a to svedeckými výpoveďami svedkov. Naopak navrhovateľka žiadnym

dôkazným prostriedkom nepreukázala svoje tvrdenie, že išlo o ich spoločné peňažné prostriedky.
Nemenej významnou skutočnosťou je aj to, že v konaní nebola preukázaná ani existencia tejto sumy
peňažných prostriedkov ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe návrhu
právneho zástupcu navrhovateľky súd vykonal dopyt na banku, ktorá viedla účet, na ktorom mala byť
suma300.000,-Skuložená,pričomtátobankasúduuviedla,žetermínovanývklad,ktoréhomajiteľombol

odporca, bol zatvorený dňa 10.02.2012 a vkladový účet, ktorého majiteľom bol odporca, bol zatvorený
dňa 20.01.2012. Pritom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňa 12.06.2013, teda po viac
ako 14 mesiacov. Je teda zrejmé, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa na
bankovom účte nenachádzali žiadne spoločné peňažné prostriedky.

Vo všeobecnosti pre občianske súdne konanie platí, že bremeno tvrdenia rozhodných skutočností
zaťažuje predovšetkým navrhovateľa, ktorý sa návrhom domáha svojho práva. Takisto platí, že dôkazné
bremeno ohľadne preukázania určitej tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorý sa
dovolávapoužitianejakejprávnejnormyaprávnehonásledkuznejvychádzajúceho.Rozsahdôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma.

Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Neunesenie dôkazného bremena má za
následok nepreukázanie tvrdenej skutočnosti, čo môže viesť aj k celkovému neúspechu v konaní.
Aplikujúc uvedené v tomto konaní, súd konštatuje, že tvrdenie navrhovateľky o tom, že odporca si
ponechal peňažné prostriedky v sume 300.000,-Sk, resp. zaokrúhlene 10.000 eur, ktoré patrili do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a minul ich pre svoje potreby, nebolo preukázané. Naopak

bolo preukázané, že sumu 300.000,-Sk získal odporca počas manželstva s navrhovateľkou darom, teda
do svojho výlučného vlastníctva.

Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, s výnimkou návrhu navrhovateľky (po tom, čo jej právny zástupca
nemal žiadny návrh na doplnenie dokazovania), aby súd vypočul jej matku za účelom preukázania toho,

že stará mama navrhovateľky jej darovala sumu 15.000,-Sk (teda 497,91 eur). Nielenže tento dôkaz
nepreukazuje žiadne právne významné tvrdenie navrhovateľky, teda súdu nie je známa skutočnosť,
ktorá by mala nejaký význam pre navrhované rozhodnutie súdu, ale navrhovateľka v priebehu celého
konania netvrdila o skutočnosti darovania sumy 15.000,-Sk nič. Preto súd tento dôkaz nevykonal.Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že svedecké výpovede svedkov považuje za vierohodné. Právny
zástupca navrhovateľky poprel svedecké výpovede svedkov, avšak bez ich bližšieho relevantného

spochybnenia inými skutočnosťami. Samotný fakt, že svedkovia sú rodičia odporcu neznamená, že
nemôžu vypovedať pravdu. Svedkovia boli riadne poučení o povinnosti vypovedať pravdu, o následkoch
krivej výpovede a o význame svedeckej výpovede. Za situácie, že iba títo svedkovia vnímali skutočnosti,
ktoré sú významné pre rozhodnutie súdu (okrem odporcu iba oni mali byť prítomní pri darovaní),
neostávalo súdu nič iné, iba vypočuť týchto svedkov a ich svedecké výpovede zobrať do úvahy. Pritom

obaja svedkovia vypovedali v zásadných okolnostiach rovnako. Obaja zhodne uviedli, že odporcovi
darovali sumu 300.000 Sk, pričom peniaze získali za predaj pozemkov, ktoré zdedil svedok J. R.. Takisto
obdarovali aj svoje ostatné deti.

Relevantným spochybnením darovania peňažných prostriedkov odporcovi jeho rodičmi nemôže byť
ani tá skutočnosť, na ktorú poukazoval právny zástupca navrhovateľky, a to že k zrušeniu účtu došlo

jeden mesiac po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľkou. Súdu nie je zrejmá súvislosť zrušenia
bankového účtu s existenciou, resp. neexistenciou darovania peňazí spred niekoľkých rokov, prípadne
s preukázaním tvrdenia, že išlo o spoločné peňažné prostriedky. Rovnako tak v tejto súvislosti nemá
význam, či peniaze boli darované pred postavením chalupy, alebo po jej postavení. Odporca preukázal,
že sumu 300.000,-Sk mu darovali rodičia, a naopak navrhovateľka ničím nepreukázala, že išlo o peniaze

patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní bolo preukázané, že ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov tieto peňažné prostriedky neboli uložené na bankovom účte,
pričom podľa tvrdenia oboch účastníkov boli aj spotrebované.

Podľa § 142 ods. 1, ods.2 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny

z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože podľa názoru súdu mal v tomto
konaní každý z účastníkov konania čiastočný úspech. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že podstatným,
hlavným predmetom konania bolo podľa návrhu vyporiadanie hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ich súhrnná hodnota prevyšovala sumu 100.000 eur.
Predmet konania po tom, čo sa účastníci mimosúdne faktickým spôsobom vyporiadali, tak predstavoval

sumu 10.000 eur, čo je približne 10 % z celkovej hodnoty majetku, ktorý si účastníci medzi sebou
fakticky mimosúdne vyporiadali. V konečnom rozhodnutí (teda v časti o zaplatenie sumy 10.000 eur)
bolaneúspešnánavrhovateľka.Súdvšakvzaldoúvahyajtúskutočnosť,ženehnuteľnostivčasezačatia
konania, resp. na prvom pojednávaní odporca ohodnotil na sumu 70.000 eur a navrhovateľka na sumu
86.200 eur. V konečnom dôsledku účastníci tieto nehnuteľnosti predali za sumu 102.500 eur. Teda

navrhovateľka dôvodne trvala na vyššej sume nehnuteľností a v tejto časti je možné uzavrieť, že bola
úspešnejšia. Ak by súhlasila s tvrdením (ohodnotením) odporcu, jej peňažné vyrovnanie by bolo nižšie o
15.000 eur (za predaj nehnuteľností zinkasovala 50.000 eur a v prípade návrhu odporcu by zinkasovala
sumu 35.000 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.