Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 4, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114227658
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114227658.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci

žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr.
Vratislav Šteffek, advokát, Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej: I. D., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom U. XXX/XX, R., o zaplatenie 887,25 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 640,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne
zo sumy 640,25 eur od 24.10.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 16,75 eur na iných
trovách konania a v sume 99,06 eur na trovách právneho zastúpenia, k rukám advokáta žalobcu, a to
všetko v mesačných splátkach v sume 30 eur splatných vždy do 28. dňa v príslušnom kalendárnom

mesiaci pod následkom straty výhody splátok.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2014 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 887,25 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy
887,25 eur od 24.10.2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 85,80 eur (t.j. mesačná zmluvná
pokuta vo výške 21,45 eur x 4 mesiace omeškania od októbra 2013 do januára 2014) a náhradu trov
konania.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 7.4.2015 zobral návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 85,80 eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.

Uznesením zo dňa 8.4.2015 č.k. 26C/6/2015 - 28 súd zastavil konania v časti o zaplatenie zmluvnej

pokuty v sume 85,80 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so žalobou a celým
obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca uviedol, že žiada, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 887,25 eur spolu
so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 887,25 eur od 24.10.2013 do
zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že dňa 12.4.2013 bola medzi žalobcom a žalovanou
ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 220130413 na čiastku 650 eur, za odplatu
vo výške 247 eur. Zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku vo výške 897 eur uhradiť v 13-ichmesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 3,25 eur a ďalej v pravidelných
10-ich mesačných splátkach vo výške 88,73 eur, keď prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí
zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky,

pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať
vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej
hotovosti potvrdila žalovaná podpisom zmluvy o úvere. Žalovaná do podania návrhu uhradila 9,75 eur,
pričom posledná uhradená suma vo výške 9,75 eur bola uhradená dňa 12.4.2013. V súlade s Článkom
II Zmluvy o úvere bola žalovaná povinná hradiť v 13 mesačných splátkach, pričom prvá splátka bola

splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas v zmysle splátkového
kalendára, žalobca jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V
Predžalobnej upomienke zo dňa 15.8.2013 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky. V Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 13.11.2013 žalobca oznámil
žalovanej, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 23.10.2013. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere

žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Ku dňu vypracovania návrhu na vydanie platobného rozkazu
činí dlžná čiastka 956 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v
celkovej sume 887,25 eur a čiastkou vo výške 9,75 eur, ktorá bola uhradená žalovanou. Pokiaľ ide
o tvrdenia žalovanej, že uhradila aj iné sumy na predmetný úver, s týmto nesúhlasí, pretože išlo o
úhrady na základe zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, čo nie je predmetom tohto konania, ide

o samostatnú zmluvu na základe samostatnej objednávky na osobitnej listine, keď uzavretie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nebolo podmienené uzavretím zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, a
teda úhrady na základe zmluvy o poskytovaní domáceho servisu nie je možné započítať ako úhrady
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v tej súvislosti poukazuje na rozhodnutie KS v Banskej
Bystrici, ktoré je založené v spise sp. zn. 13Co/31/2013.

Žalovaná uviedla, že je pravda, že uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalobcom, ktorá je
založená v spise, avšak ona zaplatila 12.4.2013 sumu 9,75 Eur a sumu 88,73 Eur, o čom má doklad v
splátkovom kalendári a potom som ešte raz zaplatila v júli 2013 rovnakú sumu 9,75 Eur a 88,73 Eur,
ale nakoľko nemala tento splátkový kalendár so sebou, tak jej to tam nepoznačili, teda nemá žiadny
doklad o tom, že to zaplatila. Žalovaná uviedla, že v prípade, že by aj súd dospel k záveru, že návrh je

dôvodný alebo čiastočne dôvodný, nie schopná to naraz zaplatiť, od septembra 2013 je nezamestnaná,
evidovanánaúradepráce,nepoberážiadnedávky,nemážiadnypríjem,jenemajetná,nemávyživovacie
povinnosti, a preto žiada o splátky 10 eur mesačne.

Súd z obsahu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.4.2013 zistil, že je na predtlačenom formulári
a nie sú v nej dojednané žiadne individuálne podmienky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Podľa § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto

náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods.1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vláda Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z.z, v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy sa odporca dostal
do omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné

ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník
uzavreli dňa 12.4.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca

poskytol žalovanej bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 650 eur, ktorý úver sa žalovaná
zaviazala splácať v pravidelných 13 mesačných splátkach a to v prvých 3 mesačných splátkach v sume
3,25 eur a ďalej v pravidelných rovnomerných mesačných splátkach v sume 88,73 eur so splatnosťou25. dňa v mesiaci, s odplatou vo výške 247 eur, s priemernou RPMN 47,29%, s výškou úrokovej sadzby
20%.

Žalovaná sa dostala do omeškania pre nesplácanie úveru, a preto jej žalobca listom zo dňa 13.11.2013

oznámil v zmysle ust. § 53 ods.8 Občianskeho zákonníka stratu výhody splátok a zároveň jej oznámil,
že celý dlh sa stal splatným 23.10.2013. Žalovaná zaplatila žalobcovi v zmysle zmluvy o úvere celkovo
sumu 9,75 eur, ako to vyplýva aj zo splátkové kalendára.

Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že zaplatila titulom predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere aj sumu 88,73 eur dňa 12.4.2013, nakoľko zo splátkového kalendára

predloženého žalovanou vyplýva, že sumu 88,73 eur zaplatila dňa 12.4.2013 na domáci servis, ktorý si
objednala na základe zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 12.4.2013 a teda ide o celkom iný
zmluvný vzťah ako je zmluvný vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a preto nie je možné
započítať úhradu žalovanej na základe zmluvy o poskytnutí domáceho servisu na splátku predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Súd posúdil vzťah medzi účastníkmi konania založený predmetnou zmluvou o úvere v zmysle zákona

číslo č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez
ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka). Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd vychádzal zo zásady lex specialis derogat lex
generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon číslo 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť

pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny
vzťahmedziúčastníkmiposudzovaťpodľaustanoveníObčianskehozákonníkaapríslušnýchustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v
časti. Účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle

ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v sume 650 eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere
uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahovala v zmysle ustanovenia § 9 ods.2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z. základnú obsahovú náležitosť, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov, a preto sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovaným považuje v zmysle
ustanovenia § 11 ods.1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na
vyššie uvedené žalobca potom nemá nárok na zaplatenie odplaty vo výške 247 eur a úroku z úveru.
Žalovaná zaplatila žalobcovi z poskytnutého úveru sumu 9,75 eur, a preto súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi zostatok nezaplatenej časti poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 640,25 eur

(650 eur - 9,75 eur) a vo zvyšku žalobu v časti istiny ako nedôvodnú zamietol.

Nakoľko žalovaná nezaplatila žalobcovi sumu 640,25 eur, čo nebolo v konaní sporné, žalobca má právo
na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keď výška
základnej úrokovej sadzby európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu predstavovala 0,50 %, a preto súd v tejto časti vyhovel návrhu žalobcu a vo zvyšku

návrh v časti príslušenstva ako nedôvodný zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 a § 146 ods.2 Občianskeho súdneho
poriadku tak, že žalobcovi, ktorý bol čiastočne úspešný v konaní, keď súd tiež aplikoval pri rozhodovaní
o trovách konania zásadu zodpovednosti za zavinenie, kedy pripočítal zavinenie za zastavenie konania

v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi (keď vychádzal z tarifnej hodnoty 973,05 eur = 887,25 eur
+ 85,80 eur), žalobca bol úspešní v 65,80 %, žalovaná bola neúspešná v 34,20 %, potom čistý úspech
žalobcu bol v 31,60 %), súd priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 16,75
eur ( 31,60 % zo sumy zaplateného súdneho poplatku 53 eur) a trovy právneho zastúpenia v sume
99,06 eur ( 31,60 % zo sumy 313,49 eur) podľa § 10 ods.1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenácha náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 3 úkony právnej služby: 1. prevzatie a
príprava zastúpenia á 51,45 eur + režijný paušál á 8,04 eur, 2. návrh na začatie konania 2.9.2014 á
51,45 eur + režijný paušál á 8,04 eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 4.6.2015 á 51,45 eur + režijný paušál

á 8,39 eur + 20% DPH; náhrada cestovných výdavkov (§ 15 písm. a) citovanej vyhlášky) a to za cestu
dňa 4.6.2015 z Bratislavy na Okresný súd Trnava a späť - 100 km, priemerná spotreba = 6,73 l/100 km,
cena PHM = 1,224 eur/1l, náhrada za 1 km - 0,183 eur spolu s DPH 31,83 eur; náhrada za stratu času
v zmysle § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vo výške 67,10 eur a to za cestu
z Bratislavy na Okresný súd Trnava a späť dňa 4.6. 2015 4 začaté polhodiny straty času po 13,980 eur

+ 20% DPH ), ktoré súd v súlade s ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal žalovanú
zaplatiť splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu.

Súd v súlade s ust. § 160 ods.1 O.s.p. povolil žalovanej splnenie povinnosti uloženej v rozsudku v
splátkach tým, že omeškaním s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, nakoľko
žalovanájenemajetná,bezpríjmu,apretosúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutia,
aby žalovaná zaplatila žalovanú istinu s príslušenstvom a trovy konania v lehote do troch rokov.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.