Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 3, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/64/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614206139
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614206139.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci navrhovateľa CD
Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká
republika, IČO: 26429705, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.
proti odporkyni E. S., F. XX.XX.XXXX, Q. T. U.O. R., H. XXX, v súčasnosti na neznámom mieste,
zastúpenej opatrovníkom G. L.A., zamestnancom Okresného súdu Lučenec, štátnej občianke SR, o
zaplatenie zmenkovej sumy 475 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 475 Eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 475 Eur od 23.03.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo
zmenkovej sumy 475 Eur od 07.06.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, teda 1,58 Eur, náhradu trov konania - súdny poplatok 28,50 Eur na účet navrhovateľa vedený
v Poštovej banke, a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX O.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX BIC:
POBNSKBA VS: 615600213 a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 98,98 Eur k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD. na účet vedený vo Fio banke, a.s. číslo:
XXXXXXXXXX/XXXX O.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX BIC: FIOZSKBAXXX VS: 615600213 do
troch dní od doručenia rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie zmenkovej sumy
475 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 23.03.2010 do zaplatenia,
6 % ročného úroku od 07.06.2010 zo zmenkovej sumy do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3
% zmenkovej sumy, t.j. 1,58 Eur a náhrady trov konania.

Uviedol, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
odporkyňa dňa 16.10.2009 na zmenkovú sumu 475 Eur, pričom sa zaviazala aj na úhradu zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 23.03.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 16.10.2009 na sumu
475 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 23.03.2010. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľka doposiaľ zaplatila na zmenkovú sumu 0,00 Eur a na úroky 0,00 Eur. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť
verejnou listinou.

Navrhovateľ podal návrh na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ
uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre
právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ
uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na čl. 2 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 44/2001.

Súdu sa nepodarilo zistiť aktuálnu adresu pobytu odporkyne, preto jej uznesením č.k. 8C/64/2014-47 zo
dňa 24.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.09.2014, ustanovil procesného opatrovníka v konaní.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 doručoval
opatrovníkovi odporkyne kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom
na odpoveď, ktoré prevzal dňa 21.10.2014 (č.l. 51 spisu) a vyplnené ho súdu nedoručil.

Súd doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 09.10.2014 poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
Opatrovníkovi odporkyne doručil dňa 21.10.2014 výzvu v ktorom sa nachádzalo aj poučenie podľa §
120 ods. 4 O.s.p.

Písomným podaním zo dňa 09.10.2014, doručeným súdu dňa 24.10.2014 oznámil právny zástupca
vedľajšieho účastníka Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166 so sídlom Janka Kráľa
7, Banská Bystrica vstup vedľajšieho účastníka do konania.
Súd uznesením č.k. 8C/64/2014-66 zo dňa 16.12.2014 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do
konania. Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k. 43Cob/33/2015-74 zo dňa 23.04.2015 potvrdil
uznesenie prvostupňového súdu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2015.

Pojednávania dňa 03.06.2015 sa právny zástupca navrhovateľa ani opatrovník odporkyne nezúčastnili,
predvolanie prevzali dňa 28.05.2015 a 22.05.2015, neúčasť neospravedlnili.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a vykonal dokazovanie.

Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zák. č. 99/1963 Zb. - Občianskym
súdnym poriadkom v znení neskorších predpisov.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že zmenka bola vystavená dňa
16.10.2009 s tým, že „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I., Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B zmenkovú sumu 475 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne
od 23.03.2010“, keď zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 475 Eur a dátum začiatku úročenia
23.03.2010. Na zmenke je uvedený aj údaj - číslo zmluvy 615600213.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava - slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa § 3 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z. z., účinného k 16.10.2009, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Keďže zmenka bola odporkyňou ako vystaviteľom podpísaná na zabezpečenie peňažného záväzku,
ktorý mu vznikol ako dlžníkovi zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril s veriteľom spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. na sumu 475 Eur, súd sa oboznámil s fotokópiou zmluvy o úvere na č.l. 5
pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 21Er/61/2011. Po preskúmaní zmluvy o úvere mal
súd za to, že odporkyni ako dlžníčke bol poskytnutý úver za účelom povolania. Uvedená skutočnosť
vylučuje použitie ustanovení Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého § 3 ods.
2, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Opatrovník odporkyne nedoručil súdu vyplnené tlačivo C v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia.
Preto bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke tak, ako
to vyplýva z čl. 5 ods. 3, 6 a 7 citovaného Nariadenia. Navrhovateľ v konaní predložil súdu ako dôkaz
o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané
Zák. č. 191/1950 Sb. a opatrovník odporkyne voči forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala
tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie
vo veci.

Súd nemal oprávnenie na vykonávanie iných, účastníkmi nenavrhnutých dôkazov a toto nevyplynulo ani
na základe prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania, u ktorej je potrebné rešpektovať
koncentračnú zásadu podľa čl. 5 Nariadenia. Opatrovník odporkyne mohol na základe čl. 5 ods. 3 a
6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.

Návrh bol podaný navrhovateľom na predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, ku ktorému priložil zmenku.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 6 Nariadenia, akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.
Podľa § 5 ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod,
na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou
cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené,
že veriteľ túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne
interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nárok zo zmenky je uplatnený navrhovateľom ako zahraničnou
právnickou osobou podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007,
ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu na tlačive A podľa čl. 4 ods.1
Nariadenia, ktorú v origináli priložil k návrhu spolu s výpisom z obchodného registra a plnomocenstvom
pre právneho zástupcu. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu v zásade písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to
navrhne niektorá zo strán.

Súd preto podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzal z uplatneného nároku zo zmenky. Pretože
pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a
obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového.

Zo súdom vykonaného dokazovania, prečítaním spisu sp.zn. 21Er/61/2011 a v ňom sa nachádzajúcej
úverovej zmluvy, všeobecných obchodných podmienok, zmenky je zrejmé, že medzi pôvodným
majiteľom zmenky, spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a odporkyňou bola uzavretá úverová zmluva, na
základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením
blankozmenky ako vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na
takomto vyhotovení zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl.
14 Všeobecných obchodných podmienok (VOP), na základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o.
ako pôvodný majiteľ - remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporkyňa
meškala ku dňu splatnosti zmenky.

V čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového, je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku, vystaveniu
ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou
neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba než jej vystaviteľ,
ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako
keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením
sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo
formálne či neformálne môže len ten, kto uvádza takúto listinu do obehu. Vyplňovacie vyhlásenie smeruje
preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a
teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v
dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky
oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v
prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo
že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na
seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinu
tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako dlžníka možnosti
vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky.

Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na

platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože
sa táto stáva splatnou ihneď potom, ako ju ten, komu je predložená podľa § 34 Zákona zmenkového a
šekového, uvidí. Aj keď ust. § 34 cit. zák. upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného
roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu.
Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na
platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods.1 Zákona
zmenkového a šekového.

Práve pri zmenkách na videnie - vistazmenka a zmeniek splatných v určitej lehote po videní - lehotná
vistazmenka, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú, z dôvodu, že táto je závislá
na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods.1 ZZŠ. V zmenke predloženej
navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie úročenia je spravidla
určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke
môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je dátum vystavenia
zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo, dokedy
sa zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods.1 v nadväznosti na čl. I § 77 ods.2 Zákona
zmenkového a šekového. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom
patrí až do zaplatenia, t.j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak
deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky,
ak výstavca, pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku
úročiť, aj keby sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

Súd považuje z vyššie uvedených dôvodov zmenku predloženú navrhovateľom, z ktorej vyplýva
jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku platnú, splatnú
na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva
v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a
šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového, je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa
však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník
namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky, že vedome konal na jeho škodu, čo
ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému
záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže tak mať za následok jeho povinnosť nahradiť
škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Opatrovník odporkyne - dlžníčky nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome
na jeho škodu a nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-
právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporkyne,
že za zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd musí posudzoval návrh
navrhovateľa v danom prípade ako nárok zo zmenky.

Súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia spotrebiteľského
úveru ako zabezpečovacej zmenky. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o dva samostatné, vedľa seba
existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a abstraktnú povahu.

Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky,
ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie.
Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby opatrovník odporkyne vzniesol voči
majiteľovi námietky, ak by bola odporkyňa spotrebiteľkou, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak
by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel
v konaní aj preukázať.

Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového, vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník
preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s

Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa názoru súdu je to
výlučne opatrovník odporkyne, ktorý je povinný tvrdiť na obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky
všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia opatrovník
odporkyne, potom má podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ustanovenia § 17 Zákona zmenkového a šekového, jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia
kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom
abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade,
ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba
zdôrazniť, že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo
zmenky proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom.
Aj keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom
postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,
kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie
má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a
či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto
zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti
povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,
pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by
musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o
záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.
Opatrovník odporkyne - dlžníčky zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesol, na prelomenie
základnej zásady obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového.

Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám
majiteľ nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa
navodzuje stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť
námietky kauzálnej povahy vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho majiteľa
zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná
námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna
námietka dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa zákona zmenkového a šekového
bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej
platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom súd posúdil podľa Zákona zmenkového a šekového s tým,
že navrhovateľom predložená zmenka je zmenkou platnou, a to aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti
pre zmenkovú sumu, ako aj o obdobie úročenia zmenkovej sumy a aj dohody o vyplňovacom práve.

V roku 1931 bola na konferencii o zjednotení dohôd šekového práva prijatá dohoda o jednotnom
Zákone šekovom, ktorú podpísalo aj Československo, pričom zmluvné strany sa zaviazali zaviesť na
svojich územiach Jednotný zákon v súlade s prílohami k nemu. Obsah ustanovenia § 17 Zákona
zmenkového a šekového je zhodný s čl. 17 Jednotného zákona zmenkového, ku ktorému nebola
prijatá Československom, ale ani Slovenskou republikou žiadna výhrada (Dohoda o Jednotnom zákone
zmenkovom s Prílohou I. Jednotný zákon zmenkový zo dňa 17.06.1930, súčasťou ktorého je aj Príloha
II).

Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 je výsledkom dlhodobého historického vývoja zmenkového
práva a z vyššie uvedených medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádza.
Od začiatku slúžili zmenky ako prostriedok úveru a v tejto funkcii zostali až doteraz, aj keď niekedy
plnia funkciu zabezpečovacieho prostriedku, ktorá však nemá povahu záväzku akcesorického, závislého
svojou existenciou na existencii iného záväzkového vzťahu. Nie je preto možné, vyňať dlžníkov, ktorí ak
by aj boli spotrebiteľmi z pôsobnosti tohto ustanovenia, ak žiadne relevantné námietky predpokladané

§ 17 Zákona zmenkového a šekového voči indosatárovi nevzniesli, pretože sa tak vytvára situácia,
za ktorej by pre iných dlžníkov zo zmenky, ktorí sú tiež fyzickými osobami, avšak nie sú spotrebiteľmi
nebol výklad § 17 Zákona zmenkového a šekového, cez ktorý by sa poskytla ochrana spotrebiteľovi ako
slabšej zmluvnej strane, pre týchto použiteľný. Presadeniu takého výkladu, ktorý pripúšťa prelomenie §
17 Zákona zmenkového a šekového tak bránia hranice platného práva, pretože takýto extenzívny výklad
by mohol viesť už k takému dotváraniu práva, ktoré je neprípustné. Bez relevantných námietok dlžníka,
aj keď by bol spotrebiteľom, je preto výklad prelomenia zásady stanovenej v § 17 Zákona zmenkového
a šekového v zrejmom rozpore s jeho výslovným znením.

Opatrovník odporkyne bol v súdnom konaní pasívny, na jej obranu neuviedol žiadne skutočnosti, ani
nepredložil súdu žiadne dôkazy. Súd pred vyhlásením rozsudku skúmal, či navrhovateľom predložená
zmenka je platná a či je alebo nie je vystavená v súlade so zákonom č. 191/1950 Sb. zmenkovým a
šekovým.

Súd mal preukázané, že zmenka vystavená odporkyňou spĺňa všetky náležitosti vlastnej zmenky v
zmysle § 75 Zákona zmenkového a šekového a odporkyňa zmenkovú sumu doteraz neuhradila.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa konkrétna osoba
(zmenkový dlžník) zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase vyplývajúcom zo zmenky čiastku
zmenkou určenú s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečne, nesporné a abstraktné.

Abstraktnosť záväzku zo zmenky má za dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na
žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý
nie je viazaný na iné vzťahy, a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku.

Nespornosť záväzku zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na
zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní, preukazovať nič iného, než to, že je vlastníkom zmenky. Nemá
dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka
samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je
výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky
a tieto v súdnom konaní aj preukázal, pokiaľ podanie takýchto námietok nevylučuje § 17 Zákona
zmenkového a šekového.

Vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávislé na
hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkové záväzkové vzťahy nemajú pôvod v predchádzajúcich
kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových záväzkov. V prípade
vystavenia zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok
všeobecno-právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je v
prípade omeškania s plnením záväzku všeobecno-právnej povahy, zabezpečiť plnenie zo zmenky. Aj
takáto zabezpečovacia zmenka má skôr uvedenú abstraktnú a nespornú povahu.

Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky
indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa - indosatára. Tento získava všetky
práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom originálny
nadobúdateľ týchto práv. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému
majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch. Ust. § 17 Zákona
zmenkového a šekového v tejto súvislosti hovorí, že ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi zmenky námietky, ktoré zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k výstavcovi alebo neskorším
majiteľom, okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu dlžníka.

Výnimku zo zásady takto zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku tvorí preukázaná
námietka dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka (napr.
v prípade dôverníckeho - fiduciálneho indosamentu). Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku
vznesie a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho
vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky.

Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne
len za predpokladu, že odporkyňa v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie

pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II.
vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné
podporné doklady, alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo
na odpoveď. V zmysle ods. 12 Preambuly Nariadenia ďalšie dôkazy by
mohol tak navrhovateľ, ako aj odporca predkladať v priebehu celého prvostupňového konania. Pokiaľ
však samotná odpoveď odporkyne resp. opatrovníka odporkyne k podanému návrhu na uplatnenie
pohľadávky nie je doručená súdu v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu odporcovi, musí súd vydať
rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke, teda rozhodnúť vo veci samej. Ustanovenie v čl. § 7
ods. 3 Nariadenia, ktorý stanovuje takúto koncentračnú zásadu, má za dôsledok, že v prípade pasivity
opatrovníka odporkyne, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručil súdu
odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených navrhovateľom, a teda nevykonáva
dokazovanie uvedené v čl. § 7 ods. 1 Nariadenia. Tento záver vyplýva z prvej vety uvedeného článku,
ktorý podmieňuje vykonávanie tam uvedených dôkazov doručením odpovede opatrovníkom odporkyne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže zmenka nebola opatrovníkom odporkyne v konaní
spochybnená, súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal zmenkovú sumu aj s príslušenstvom tak, ako
to vyplýva z výroku tohto rozsudku.

V danej právnej veci súd vychádzal z právneho názoru, ktorý v skutkovo a právne totožnej veci už vyslovil
Krajský súd Banská Bystrica vo svojom uznesení sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu uvedenej v § 142 ods. 1 O.s.p. podľa
ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. So zreteľom na to, že
navrhovateľ mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu vznikli trovy a to zaplatením súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 28,50 Eur. Tiež mu vznikli trovy právneho zastúpenia vo
výške 98,98 Eur vrátane DPH ktoré vyčíslil podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov takto: 2 úkony
právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na
súd - návrh, á 33,20 Eur, dvakrát režijný paušál á 8,04 Eur s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1, § 13a
písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Povinnosť odporkyne nahradiť navrhovateľovi
trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa vyplýva z § 149 ods. 1 O.s.p., pričom tieto trovy
považoval súd za potrebné na účelné uplatňovanie práva.

Povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu do troch dní odo dňa doručenia rozsudku
vyplýva z č.l. 7 Nariadenia.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného

poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny
výkon rozhodnutia.