Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216949
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214216949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpený Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín proti žalovanej: E. K.P.S.K., nar.
XX.X.XXXX, bytom D., Ú. XXX/XX, o zaplatenie 931,24 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 857,99 eur s 8,15 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 761,27 eur od 7.9.2014 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 857,99 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške 41,71 eur, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19.9.2014 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy

826,27eurspolusvyčíslenýmúrokomzomeškaniavovýške104,97euras8,15% úrokomzomeškania
ročne zo sumy 826,27 eur od 7.9.2014 do zaplatenia. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým že so žalovanou
dňa 17.7.2012 uzavrel úverovú zmluvu č. 4207064034, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 699,- eur, ktorý mala žalovaná splatiť 36 pravidelnými mesačnými splátkami
po 28,51 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých podmienok žalobca vyzval žalovanú listom z 28.1.2013
k splateniu celého zostatku úveru, pozostávajúceho z nesplatených splátok po splatnosti, upomienky,
zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok, a to do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Žalobca

ďalej špecifikoval spôsob vyčíslenia úroku z omeškania uplatneného sumou 104,97 eur s tým, že tento je
počítaný vo výške 8,15% zo sumy vo výške 826,27 eur za obdobie od 15.2.2013 do 6.9.2014. V závere
návrhu uviedol, že žalovaná suma dlhu vo výške 826,27 eur pozostáva z istiny vo výške 67,36 eur, z
úroku vo výške 75,19 eur, zosplatnenej istiny vo výške 618,72 eur, upomienky II vo výške 36,- eur,
upomienky II vo výške 12,- eur a zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu, ako aj
právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu
a na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1, 2

OZ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní
ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v
predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Zmluva o

spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010Z.z., ktorý
je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom
lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú
zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z.
použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.

Súd mal z úverovej zmluvy č. 42007064034 za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa
17.7.2012 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver na kúpu spotrebného tovaru špecifikovaného v zmluve vo výške 699,- eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala splatiť 36 splátkami po 28,51 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 26,45%, RPMN (ročnej
priemernej miere nákladov) vo výške 30,3% a priemernej hodnote RPMN vo výške 46,52% s tým, že
celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 327,36 eur, dátum prvej splátky bol dohodnutý na 17.8.2012 a

lehota splatnosti úveru bola dohodnutá na 20.7.2015, pričom 20. deň v mesiaci bol dohodnutou lehotou
splatnosti dohodnutých mesačných splátok.

Žalobca v súlade s § 3 písm. a/ Hlava 7. Úverových zmluvných podmienok žalobcu adresoval žalovanej
prípis z 28.1.2013, v znení opravy z 1.7.2013, v ktorom ju vyzval na splatenie celého čerpaného úveru
v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy s tým, že žalobca dlh žalovanej vyčíslil sumou vo výšku 896,45

eur.

Podľa prehľadu pohybu na úverovom účte žalovanej predloženého žalobcom, žalovaná po tom, ako
dňa 17.7.2012 čerpala sumu 699,- eur, platbou z 2.10.2012 uhradila žalobcovi sumu 28,51 eur a ďalšie
úhrady nerealizovala. Dlh žalovanej titulom dlžných splátok istiny vo výške 67,36 eur, dlžného úroku z
úveru vo výške 75,19 eur, predčasne zosplatnenej istiny vo výške 618,72 eur, zmluvnej pokuty vo výške

17,- eur a upomienok II. v úhrnnej výške 48,- eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 104,97 eur
podľa uvedeného prehľadu pohybov predstavuje úhrnom sumu 931,24 eur.

Súd návrh žalobcu považoval za dôvodný v časti dlžných splátok istiny vo výške 67,36 eur, dlžného
úroku z úveru vo výške 75,19 eur ako aj predčasne zosplatnenej istiny vo výške 618,72 eur Za
dôvodný súd nepovažuje nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 48,- eur (36+12) za upomienky

II., najmä keď žalobca nielenže nešpecifikoval dátumy uvedených upomienok, ale ani ich existenciu
nepreukázal. Obdobne súd nepovažuje za dôvodný ani nárok žalobcu v časti zmluvnej pokuty vo výške
17,- eur, ktorá podľa tvrdení žalobcu bola vyúčtovaná žalovanej v zmysle Hlavy 18 ÚZP. Je evidentné,
že formulár Úverových zmluvných podmienok na rube formulára Úverovej zmluvy zo 17.7.2012,
ktorý v § 2 Hlavy 19 upravuje oprávnenie žalobcu vyúčtovať klientovi v prípade omeškania zmluvnú

pokutu vo výške 17,- eur, bol žalobcom pripravený vopred. Žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej
pokute a jej výške vo formulárovom tlačive ÚZP žalobcu nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3
OZ v znení účinnom od 1.3.2012, je aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná domnienka, že
zmluvné dojednania dohodnuté medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade

opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaná štandardný formulár úverovej zmluvy žalobcu, ako
dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové
zmluvnépodmienky,vktorýchjeupravenéoprávneniežalobcuúčtovaťvprípadeomeškaniaspotrebiteľa
zmluvnú pokutu, podpísala dňa 17.7.2012 bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači
štandardného formulára žalobcu, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich

zmenyžalovanou,čonepochybnespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Z činnosti súdu je známe, že žalobca podmienku, na základe ktorej je
spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur v prípade omeškania používa vo všetkých
Úverových zmluvných podmienkach úverových zmlúv uzavretých so spotrebiteľmi.

Žalobca si uplatnil aj nárok na vyčíslený úrok z omeškania za omeškanie s úhradou sumy 826,27 € od

15.2.2013 do 6.9.2014, a to vo výške 104,97 eur (8,15% p.a.). Ako už súd konštatoval, návrh žalobcunepovažoval za dôvodný v časti 48,- eur titulom upomienky II a v časti zmluvnej pokuty vo výške 17,-
eur.. Potom žalovaný bol za obdobie od 15.2.2013 do 6.9.2014 v omeškaní s úhradou sumy 761,27 eur
(67,36 + 75,19 + 618,72) a 8,15% úrok z omeškania za uvedené obdobie predstavuje sumu 96,72 eur

vyčísleného úroku z omeškania. Keďže žalovaný ani po 6.9.2014 nerealizoval žiadnu úhradu v prospech
žalobcu, naďalej je v omeškaní s úhradou sumy 761,27 eur od 7.9.2014 do jej zaplatenia. Za omeškanie
žalovaného žalobcovi v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok
na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 15.2.2013 bola 0,75 % a k 7.9.2014 bola 0,15%, a tak

súd s poukazom na § 153 ods. 2 O.s.p. žalobcovi priznal z vyčísleného úroku z omeškania žalobcom
počítaného vo výške 8,15% ročne, po vyčíslení uvedeným percentom vo výške 96,72 eur a žalobcovi
priznal aj 8,15% úrok z omeškania ročne zo sumy 761,27 eur od 7.9.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti úroku z omeškania návrh žalobcu zamietol, keď súd návrhu žalobcu v časti istiny vyhovel do sumy
857,99 eur (67,36 + 75,19 + 618,72 + 96,72).

Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný (92,13%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny a úroku

z omeškania je úspechom žalovanej (7,87%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Žalobca si v
žalobnom návrhu uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 49,50 eur titulom zaplateného
súdneho poplatku za návrh. Po podaní návrhu, žalobca udelil plnú moc na svoje zastupovanie
Advokátskej kancelárii GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.. Keďže v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
trovy právneho zastúpenia neboli vyčíslené postupom podľa § 151 ods. 2 O.s.p., súd žalobcovi priznal

len iné trovy konania vo výške 41,71 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh (84,26%). Súd
s poukazom na citované ustanovenie § 151 ods. 2 O.s.p. nie je viazaný vyhláseným rozhodnutím o
prisúdení trov právneho zastúpenia, ktorých výška mala byť vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku,
po ich predchádzajúcom vyčíslení v zákonom určenej lehote. Náhrada trov konania je s poukazom §
149 ods. 1 O.s.p. splatná do rúk právneho zástupcu žalobcu.

Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná č. 6,

Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonalnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.