Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/252/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714209689
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714209689.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS
PLUS, a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty č. 7, IČO: 35 717 769, zastúpený splnomocneným
zástupcom JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Z., I. O.. XX, proti odporcom : 1/ B. B.,
nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom W., ul. Q. č. X, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený

Mesto Martin ako opatrovníkom pre konanie, 2/ W. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., ul. Q.. XX, o
zaplatenie sumy 1.712,56 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 18C/17/2014-41 zo dňa 4. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 18C/17/2014-41 zo dňa 04. 03. 2015 návrh zamietol. Odporcovi v
rade 1/ a odporcovi v rade 2/ náhradu trov konania nepriznal.

Z vykonaného dokazovania (výsluchom odporcu 2/ a listinnými dôkazmi) mal preukázané, že
navrhovateľ a odporca 1/ ako dlžník a odporca 2/ ako spoludlžník uzatvorili dňa 20. 10. 2008 zmluvu
o úvere č. 320080030. Na základe tejto navrhovateľ poskytol dlžníkovi a spoludlžníkovi úver vo výške
1.327,76 eur za odplatu a úrok vo výške 25% istiny. Títo sa zaviazali uhradiť veriteľovi sumu 1.327,76 eur
akoistinuúveruapoplatokzasprávuúveruvovýške898,89eur.Vzmluveboladohodnutározhodcovská

doložka, podľa ktorej sa dohodli účastníci, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov
na základe tejto zmluvy alebo súvisiace s touto zmluvou (vrátane sporov o jej platnosť a výklad)
predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu, zriadeného pri
Rozhodcovská spoločnosť, a.s., IČO: 44 146 900, so sídlom Saratovská 19, Bratislava. Zmluvné strany
sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského nálezu na základe

§ 40 písm. h/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Podľa obsahu návrhu súd zistil, že
odporcovia svoju povinnosť zo zmluvy o úvere nesplnili riadne, zaplatil iba čiastku 514,09 eur, posledná
uhradená suma bola 171,53 eur, dňa 16. 02. 2009. Odporca 2/ uvedené skutočnosti na pojednávaní
nerozporoval. Navrhovateľ zaslal odporcovi 1/ a 2/ predžalobnú upomienku - výzvu k úhrade dlžnej sumy
zo dňa 29. 05. 2009 (čl. 5 a 7 spisu), kde odporcov upozornil na neuhradenú sumu po splatnosti vo výške
685 eur a vyzval na úhradu tejto dlžnej sumy najneskôr do 5 dní od obdržania tejto výzvy s upozornením,

že v prípade, ak nevykonajú bezodkladnú úhradu dlhu, uplatní svoje právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty
v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz. Listom
zo dňa 18. 06. 2009 (č.l. 6 a 8 spisu) navrhovateľ oznámil odporcom, že nárok, ktorý navrhovateľovi
vyplýva zo zmluvy o úvere č. 320080030 bol zosplatnený ku dňu 30. 04. 2009 z dôvodu omeškania s
jeho splácaním. Týmto sa stáva celý dlh, istina a jej príslušenstvo spolu vo výške 2.047,24 eur splatná
naraz. Uvedenú sumu žiadal uhradiť bezodkladne.Následne okresný súd citoval ust. § 53 ods. 1, 2, 5, 9 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákona o ochrane spotrebiteľa“), § 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákona o spotrebiteľských úveroch“) účinného v čase podpísania

zmluvy (20. 10. 2008) a § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval tak, že medzi
účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 zákona
spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, t.j. k dátumu 20. 10. 2008. V zmysle ust.
§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka sa zmluvy o úvere posudzujú ako absolútny obchod, v
danom prípade však bolo dôvodné vychádzať z ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu je táto zmluva regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona o
spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a ochrannými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, keďže ide o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom. V danej situácii
preto okrem príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa bolo dôvodné
na otázku premlčania uplatneného nároku aplikovať ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré

upravuje postup súdu v konaní o spotrebiteľských úveroch, z ktorého dôvodu možno predmetné
zákonné ustanovenie vyhodnotiť ako ustanovenie procesného charakteru, a preto aplikovateľné aj
na právny vzťah, ktorý vznikol pred účinnosťou uvedeného zákonného ustanovenia. Aj v prípade, ak
by uvedené zákonné ustanovenie nebolo dôvodné takto vyhodnotiť, potom je dôvodné vychádzať zo
skutočnosti, že zákonodarca nestanovil vo vzťahu k tomuto zákonnému ustanoveniu osobitný právny

režim intertemporality a súd musí prihliadať na premlčania práva ex offo, a to vo všetkých, aj pred
nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach, podliehajúcich hypotéze tejto právnej
normy. Vychádzajúc z obsahu návrhu a z listinného dôkazu - oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa
18. 06. 2009 mal súd preukázané, že došlo k zosplatneniu záväzku odporcov 1/ a 2/ zo zmluvy o úvere
č. 320080030 v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ku dátumu 30. 04. 2009. Navrhovateľ,

pokiaľ nedošlo k plneniu záväzku odporcov 1/ a 2/, k tomuto dátumu mohol toto svoje právo uplatniť na
súde prvým dňom nasledujúcim po 30. 04. 2009, navrhovateľ tak urobil až dňa 04. 07. 2014, kedy bol
návrh podaný na Okresnom súde Martin, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá v zmysle ust. § 101
Občianskeho zákonníka uplynula 30. 04. 2012. Súd v zmysle ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
prihliadal zo zákona, t.j. bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči odporcom 1/ a

2/ z dôvodu jeho premlčania, a preto návrh zamietol.

Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke dojednanej medzi účastníkmi konania v zmluve o úvere (čl. 4/
rub) poukázal súd na to, že ide o neplatné zmluvné dojednania z dôvodu, že toto zmluvné dojednanie
vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto
nebola individuálne dojednaná ako sa vyžaduje v zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z

uvedeného dôvodu potom ako neprijateľná podmienka upravená v spotrebiteľskej zmluve je neplatná
v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 prvá veta Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Odporcom, ktorí mali v konaní plný úspech, súd náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko títo si náhradu trov konania neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Nesúhlasil s odôvodnením súdu, že by jeho nárok mal byť premlčaný, po márnom uplynutí trojročnej
premlčacej doby. Tvrdil, že v danej právnej veci, premlčacia lehota spočívala, a to minimálne počas
časového obdobia odo dňa 17. 06. 2010 (podanie žaloby na Medzinárodný rozhodcovský súd v
Bratislave) do dátumu nadobudnutia právoplatnosti uznesenia okresného súdu sp. zn. 18Er/162/2011
o zastavení exekučného konania, kedy prebiehali konania, ktoré zapríčiňovali spočívanie premlčacej

lehoty.

Navrhovateľ súhlasil so zistením súdu prvého stupňa, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 30. 04.
2009, pričom dňom 01. 05. 2009, t.j. prvým dňom po zosplatnení záväzku začala plynúť premlčacia
lehota, a to vo všeobecnom trvaní 3 rokov. Bol názoru, že v tejto právnej veci začala dňa 17. 06. 2010premlčacia lehota spočívať, keďže si uplatnil svoje právo na Medzinárodnom rozhodcovskom súde
Bratislava, zriadený Rozhodcovskou spoločnosťou, a.s. Tento súd dňa 27. 09. 2010 vydal rozhodcovský
rozsudok sp. zn. 0185/2010. Na základe tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia navrhovateľ

podal návrh na začatie exekučného konania súdnemu exekútorovi. Okresný súd Martin uznesením
č. k. 18Er/162/2011-21 zamietol žiadosť o vydanie poverenia súdneho exekútora. Následne malo
byť exekučné konanie zastavené, avšak navrhovateľ do dňa vyhotovenia tohto odvolania nemá túto
informáciu. Ako dôkaz navrhol exekučný spis Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/162/2011.

Navrhovateľ s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka a opis

všetkých skutočností dospel k názoru, že počas časového intervalu od doručenia žaloby navrhovateľa
Medzinárodnému rozhodcovskému súdu po deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného
súdu Trnava (správne má byť Martin - poznámka odvolacieho súdu) o zastavení exekučného konania,
premlčacia lehota spočívala a keďže exekučné konanie ešte prebieha tak premlčacia lehota spočíva.
Navrhovateľ svoj názor odôvodnil tým, že splnil podmienky zakotvené v § 112 Občianskeho zákonníka,
teda sám inicioval predmetné konanie, riadne v tomto konaní pokračoval, pričom však v danej veci nebol

vydaný právoplatný rozsudok. Rovnako mal za to, že inicioval exekučné konanie, teda boli splnenie
podmienky na spočívanie premlčacej lehoty, čiže z uvedeného dôvodu vyplýva, že uplatnil svoje práva
z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp.
zn. 2 Cdo 41/2000 zo dňa 30. 11. 2000, v ktorom je uvedené „Uplatnením práva sa rozumie uplatnenie
na súde v civilnom konaní, ale aj v trestnom, priestupkovom, alebo v obdobnom konaní. Za uplatnenie

práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka sa považuje taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu,
aby bolo rozhodnuté o jeho práve, najmä žalobou na plnenie (§ 80 písm. b/ O. s. p.), vzájomnou žalobou
(§ 91 O. s. p.), návrhom na započítanie (§ 98 O. s. p. a pod.).“ Navrhovateľovo konanie, podanie žaloby
na Medzinárodný rozhodcovský súd v Bratislave spĺňa predmetnú definíciu pojmu „uplatnenie práva“.
Rovnaký názor o spočívaní premlčacej lehoty má aj Najvyšší súd ČR sp. zn. 25 Cdo 129/1999 zo dňa

20. 04. 1999 a sp. zn. 26Cdo 582/2005 zo dňa 26. 01. 2006. Tiež bol navrhovateľ toho názoru, že nie
je potrebné uplatniť právo na súde, ale ho je možné uplatniť aj pred iným orgánom, príslušným alebo
nepríslušným. Týmto iným orgánom sa dá rozumieť aj prokuratúra, správny orgán, alebo rozhodcovský
súd. Navrhovateľ si uplatnil svoje právo pred iným orgánom, teda si ho uplatnil v zmysle ust. § 112
Občianskeho zákonníka.

Keďže premlčacia lehota začala plynúť dňom 01. 05. 2009 a začala spočívať dňa 17. 06. 2010, pričom
eštenezačalaznovaplynúť,keďžeexekučnékonanieprebieha,zvyššieuvedenýchskutočnostívyplýva,
že predmetná pohľadávka v žiadnom prípade nemôže byť a ani nie je premlčaná, preto nie je možné
na túto právnu vec aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o premlčaní.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené a odôvodnené skutočnosti navrhovateľ dospel k záveru, že je tu

splnený odvolací dôvod v zmysle zákonného ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p. v spojení so zákonným
ust. § 205a ods. 1 písm. c/ O. s. p. nakoľko súd prvého stupňa mal lustrovaním vo svojom archíve zistiť,
že v danej veci prebiehalo konanie o ten istý predmet, a preto premlčacia lehota spočívala.

Odporcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací (§10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu , ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver o premlčaní uplatnenej pohľadávky a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom
odôvodnil. V napadnutom rozhodnutí okresný súd dostatočným, jasným a výstižným spôsobom vysvetlil,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil. Dostatočne podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a napodklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné opakovať, resp. dopĺňať rozhodnutie okresného súdu.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného

súdu krajský súd toto ako správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Navrhovateľvodvolanínesúhlasilsozáveromokresnéhosúduopremlčanítvrdiac,ževovecipremlčacia
doba v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka spočívala a to v čase od podania žaloby
na rozhodcovský súd do dátumu nadobudnutia právoplatnosti uznesenia okresného súdu o zastavení
exekučného konania. Zároveň ako dôkaz v odvolacom konaní navrhol exekučný spis Okresného súdu
Martin sp. zn. 18Er/162/2011.

V súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou navrhovateľa krajský súd poukazuje na ust. § 120 ods. 4
O. s. p., podľa ktorého účastníci musia všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, keď skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr
sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Uvedené ustanovenie je vyjadrením
koncentračnej zásady sporového konania, kedy do popredia vstupuje procesná zodpovednosť

účastníkov konania a ich aktívny a zodpovedný prístup k povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti,
čím eliminuje negatíva rôznych procesných taktík účastníkov a umožňuje súdu, aby do určitej lehoty
skompletizoval skutkový aj dôkazový materiál, pretože účastníci musia do zákonom stanoveného
momentu uviesť všetko (skutkové tvrdenia a dôkazy), na čom chcú poprieť nárok protistrany s tým,
že keď tak neurobia do zákonom určeného momentu, túto možnosť stratia. Keďže navrhovateľ ním

uvádzané skutočnosti predstavujúce prebiehanie rozhodcovského konania a exekučného konania
neuviedol v návrhu na začatie konanie ani počas konania pred okresným súdom, rovnako tak
nenavrhol vykonať dôkaz pripojením označeného exekučného spisu do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa dokazovanie končí, pričom bol poučený podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. (splnomocnenému
zástupcovi navrhovateľa bolo doručené poučenie dňa 22. 12. 2014 - č.l. 18 p.v. spisu) nemohli byť

odvolacím dôvodom a odvolací súd na ne neprihliadol.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §
224 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia 1/ a 2/, ktorí si však náhradu trov
odvolacieho konania postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnili, preto rozhodol odvolací súd
tak, že odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.