Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/160/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205075
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614205075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a. s., so sídlom v Bratislave, Michalská 18, IČO: 36 854 140, právne
zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 4/B, IČO:
47 239 921, proti žalovanému: V. N., J.. X. X. XXXX, G. I. X. E., K. XXX/X, o splnenie povinnosti zaplatiť
sumu 1.102,32 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 497,91 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od
24. 5. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 4. 6. 2014 v spojení s jej doplnením zo dňa 24. 4.

2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 229,55 eur, úrok vo výške 25% ročne
zo sumy 229,55 eur od 24. 5. 2014 do zaplatenia. Súčasne sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 872,77 eur, úrok vo výške 18,90% ročne zo sumy 497,91 eur od 24.
5. 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 779,80 eur od 24. 5. 2014
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretou zmluvou o bežnom účte a balíku
produktov a služieb Č. Pohoda dňa 5. 1. 2006 medzi účastníkmi konania. Na základe zmluvy sa žalobca
zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný sa zaviazal

zmluvou čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy do výšky voľných peňažných
prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade nepovoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na účte úročí žalobca vzniknutý debetný zostatok debetnou
úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Žalovaný nedodržal zmluvné podmienky, v dôsledku čoho
žalobca evidoval nepovolený debetný zostatok na bežnom účte vo výške 229,55 eur, vyčíslený ku dňu
23. 5. 2014. Debetná úroková sadzba predstavuje 25% ročne, preto žalobcovi prislúcha okrem nároku
na vrátenie debetného zostatku 229,55 eur aj debetný úrok 25% ročne od 24. 5. 2014 (deň nasledujúci

po dni vyčíslenia debetného zostatku) do zaplatenia. Na základe zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania o povolenom prečerpaní žalobca poskytol žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte
do výšky limitu 15.000,- Sk, t.j. 497,91 eur formou úveru, ktorý mohol byť čerpaný od 21. 1. 2008. Výška
úrokovej sadzby a sadzba úroku z omeškania bola určená v súlade so všeobecnými podmienkami. Z
dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným žalobca určil splatnosť úveru v súlade s článkom
VII. ods. 2 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok pre prečerpanie dňom 30. 11. 2012 a vyzval
žalovaného na úhradu dlhu. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi nevrátenú istinu 497,91 eur,zmluvný úrok 166,89 eur, vyčíslený ku dňu 23. 5. 2014 (s úrokovou sadzbou 15% ročne od 22. 1. 2008
do 30. 11. 2009, 16,90% ročne od 1. 12. 2009 do 31. 3. 2013, 18,90% ročne od 1. 4. 2013 do 23. 5.
2014), zročný úrok z omeškania vo výške 92,97 eur vyčíslený ku dňu 23. 5. 2014 a poplatky vo výške

115 eur vyčíslené ku dňu 23. 5. 2014 (3. 8. 2012 suma 10 eur upomienka, 15. 8. 2012 suma 35 eur
výzva I, 3. 9. 2015 suma 35 eur výzva II, 3. 10. 2012 suma 35 eur posledná výzva). Z dôvodu omeškania
žalovaného s plnením dlhu žalobcovi prislúchalo právo na zaplatenie úrokov z omeškania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb Č.
Pohoda, oznámením o poskyntnutí povoleného prečerpania, obchodnými podmienkami pre povolené

prečerpanie bežného účtu, sadzobníkom, oznámením o zosplatnení úveru, fotokópiou doručenky,
výzvami, výpismi, zistiac nasledovné:

Zo zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb Č. Pohoda zo dňa 5. 1. 2006 bolo zistené,
že žalobca uzavrel uvedenú zmluvu so žalovaným, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť pre
žalovaného bežný účet a viesť ho v mene SKK (č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX). Žalovaný sa zaviazal

čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov
na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania
peňažných prostriedkov uložených na účte úročí sa vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou
sadzbou vyhlasovanou Č.. Z písomného oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 21. 1.
2008 bolo zistené, že žalobca oznámil žalovanému, že na základe jeho žiadosti o povolené prečerpanie

zodňa21.1.2008,vktorejžiadaloposkytnutiepeňažnýchprostriedkovformoupovolenéhoprečerpania,
Č. poskytla povolené prečerpanie bežného účtu žalovaného do výšky úverového limitu 15.000,- Sk,
t.j. 497,91 eur. Podľa článku 7 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Obchodných podmienok pre povolené
prečerpanie bežného účtu banka je oprávnená ak klient bude v omeškaní so zaplatením akejkoľvek
peňažnej čiastky voči banke vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú

splatné ku dňu uvedenému v písomnom oznámení banky. Podľa sadzobníka debetná úroková sadzba
pre nepovolené prečerpanie na účte predstavuje 25%. Z písomného oznámenia o zosplatnení úveru
zo dňa 4. 12. 2012 bolo zistené, že žalobca oznámil žalovanému splatnosť celého dlhu dňom 30. 11.
2012 zo zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 21. 1. 2008, v dôsledku čoho bol žalovaný vyzvaný
na zaplatenie dlžnej sumy 784,26 eur najneskôr do 15. 12. 2012. Podľa článku 6 písm. b) Obchodných

podmienok pre povolené prečerpanie klient je povinný bezodkladne písomne informovať banku o zmene
svojej adresy a všetkých ďalších zmenách. Z výpisu z účtu bolo zistené, že výška nezaplatenej istiny
predstavuje 497,91 eur, nezaplatený riadny úrok 166,89 eur, nezaplatené poplatky 115 eur, nezaplatený
úrok z omeškania - sankčný úrok 92,97 eur.

V súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti účastníkov

konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Nepožiadali o
odročenie súdneho pojednávania, nevzniesli dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu
a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutia
a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka:

Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné
peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou

o úvere (§ 497 a nasl.).Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka:

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka (v znení od 1. 1. 2009):

Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba D. U.
G., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v
časti o zaplatenie sumy 497,91 eur, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť v
tejto časti. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Žalobca listinnými dôkazmi

preukázal uzavretie zmluvy o bežnom účte ako aj dohodu medzi účastníkmi konania o poskytnutí
služby povoleného prečerpania žalobcom žalovanému k bežnému účtu do výšky 497,91 eur. V prípade
vyčerpania prostriedkov žalovaného ako majiteľa účtu (na bežnom účte) žalovaný mal možnosť čerpať
prostriedky banky tak, akoby si vzal úver bez potreby uzatvárania samostatnej zmluvy o úvere. Žalovaný
nespochybnil tvrdenia žalobcu o výške dlžnej istiny prečerpaných peňažných prostriedkov 497,91 eur.

Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi nevrátené prečerpané peňažné prostriedky
vo výške 497,91 eur.

Žalobca však napriek výzve súdu nekonkretizoval, neodôvodnil a neuniesol bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno ohľadom preukázania nároku na zaplatenie sumy 229,55 eur (predstavujúcej
„debetný zostatok úročený úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom“), ako ani zmluvného úroku

166,89 vyčíslený ku dňu 23. 5. 2014 (uplatňovaný aj po splatnosti dlhu), zročného úroku z omeškania
vo výške 92,97 eur vyčíslený ku dňu 23. 5. 2014 (bez konkretizovania výšky úrokovej sadzby,
základu úročenia, s relevantným odôvodnením), poplatkov vo výške 115 eur vyčíslených ku dňu
23. 5. 2014 (bez konkretizovania dôvodnosti vyúčtovania poplatkov za upomienku a tri výzvy).
Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať

o nich dôkazy je zásadne vecou účastníka konania. Iniciatíva pri uvádzaní relevantných skutkových
tvrdení spočíva na účastníkoch konania. Účastník má povinnosť tvrdenia ako aj povinnosť dôkaznú.
Zistený skutkový stav je preto výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Osobitne uvedený postup je
dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv, medzi ktoré patrí aj predmetná zmluva. Podľa Rozhodnutia
Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou

súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzispotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98
až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky

predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS,
teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s
judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav
medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez

možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy. Zo skutkových tvrdení žalobcu nebolo možné naplniť úradnú povinnosť
súdneho prieskumu a naplnenie právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, vo vzťahu k uvedeným
uplatňovaným peňažným nárokom žalobcu. Povinnosť cez súdnu kontrolu zabezpečiť reálnu rovnosť
práv a povinností účastníkov spotrebiteľských vzťahov je daná aj pre procesné pravidlá. Úlohou súdu nie
je dedukovať jednotlivé nároky žalobcu, resp. pátrať, z čoho tieto nároky pozostávajú, ale prekontrolovať

správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 28. 11. 2013, č. konania 9Co/513/2013). Nahrádzanie povinnosti tvrdenia za žalobcu by bolo tak
porušením zásady rovnosti strán v konaní. Podľa judikatúry komunitárneho práva dôkazné bremeno
preukázať nesplnenie povinnosti spotrebiteľa vo vzťahu k vyššie uvedeným uplatňovaným peňažným
nárokom, ako aj sankcií za porušenie zmluvných záväzkov spotrebiteľa, zaťažuje poskytovateľa služby.

„V sporovom súdnom konaní musí byť uplatnený nárok z hľadiska skutkových tvrdení jednoznačne a
nezameniteľne vymedzený opisom rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca nárok opiera, aby ho
bolo jednoznačne skutkovo identifikovať a súčasne odlíšiť od eventuálnych iných nárokov a predísť
tak možnosti duplicitného uplatnenia nároku. Náležitá špecifikácia žalovanej sumy, jej jednotlivých
častí (istina, poplatky, príslušenstvo - druh, výška, obdobie, za ktoré je účtovaný úrok atď.) zaťažuje

žalobcu a je nevyhnutným predpokladom toho, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatneného
nároku. Neunesenie bremena tvrdenia (ako aj dôkazného bremena) nevyhnutne vedie k procesnému
neúspechu žalobcu. Súd pritom nie je povinný preskúmavať výpisy z informačného systému žalobcu a
iniciatívne im prisudzovať konkrétnu skutkovú i právnu kvalifikáciu“ (Uznesenie Krajského súdu v Žiline,
č. k. 10Co/409/2014-49 zo dňa 26. 2. 2015). S poukazom na uvedené pojem „debetný zostatok na

bežnom účte“ je neurčitý, skutkovo neidentifikovaný a neodlíšený od iných nárokov, aby súd mohol
posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatneného nároku. Obdobne je potrebné hodnotiť uplatňovaný zmluvný
úrok 166,89 eur, ktorý bol vyčíslený aj za obdobie po splatnosti dlhu (bez rozlíšenia uvedených období),
ako aj bez minimálneho identifikovania jednotlivých súm predstavujúcich základ úročenia, v dôsledku
čoho je aj táto časť uplatňovaného nároku nepreskúmateľná. Obdobne možno konštatovať absenciu

náležitej špecifikácie zročných úrokov z omeškania 92,97 eur, vymedzením súm, s ktorými je dlžník
v omeškaní, ako aj výšky úrokovej sadzby, keďže v spotrebiteľských vzťahoch je súd povinný ex
offo preskúmavať uplatňovanú výšku úrokov z omeškania, ktorá je limitovaná podľa občianskoprávnej
úpravy. Nedostatočné skutkové vymedzenie bolo aj zo strany žalobcu vo vzťahu k poplatkom vo
výške 115 eur, keďže konanie žalovaného ako spotrebiteľa a jeho sankcionovanie poplatkami podlieha

súdnemu prieskumu ex offo. Bolo preto nepostačujúce formálne označiť poplatok názvom upomienka
alebo výzva (najmä ak sa jednalo o tri výzvy vo výške 3 x 35 eur, spolu 105 eur), z hľadiska vzniku nároku
na zaplatenie takýchto poplatkov bez vynechania konkrétneho konania alebo nekonania žalovaného,
odôvodnenia, vyhotovovania výziev, ako aj upomienky zo strany žalobcu ako poskytovateľa služby.
Neunesenie bremena tvrdenia ako aj dôkazného bremena, viedlo preto k procesnému neúspechu

žalobcu a to zamietnutím žaloby v uvedenej časti. S poukazom na spotrebiteľských charakter zmluvy
a súdny prieskum zmluvných podmienok ex offo, nebolo možné uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť
navrhované peňažné plnenie. Vyhovením žaloby, vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu, by došlo k
vydaniu arbitrárneho rozhodnutia, ktoré by bolo porušením právneho poriadku SR.

Dlžník, ktorý je pri vymáhaní pohľadávok v právnom postavení spotrebiteľa, je nesporne slabšou

stranou nielen v oblasti hmotnoprávnych vzťahov ale aj v oblasti procesnoprávnych vzťahov (Uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25CoKR/3/2015 zo dňa 2. 3. 2015).

Žalobabolazamietnutáajozaplateniezmluvnýchúrokovuplatňovanýchžalobcomposplatnostidlhu(až
do zaplatenia). Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t. j.aj spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru.
Obchodný zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, ako aj spôsobu
splatenia istiny úveru, t. j. jednorázovo alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí byť vždy zaplatená

najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto v danom prípade nebol
oprávnený žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. V danom
prípadežalobcoviprislúchajúlenúrokyzomeškania.Povyhláseníceléhoúveruzasplatnýsaistinaďalej
zmluvne neúročí. Z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že predstavuje odplatu za užívanie finančných
prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. Veriteľ neposkytuje finančné prostriedky

po lehote splatnosti (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 6. 2013, č. konania 8Co/29/2013-98,
Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 11. 2013, č. konania 9Co/437/2013, Rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 19. 11. 2013, č. konania 5Co/165/2013). Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ
v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
Podľa publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 59/1998 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné
úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a

je povinný platiť už iba úroky z omeškania (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 12. 2014, č.
konania 10Co/108/2014-79). Z dôvodu, že žalobca si uplatňoval zmluvné úroky aj po lehote splatnosti
do zaplatenia, žaloba bola v uvedenej časti zamietnutá ako nedôvodná.

Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu vo výške 497,91 eur žalobcovi vzniklo právo na
zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez

ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov
nad úrokovú sadzbu stanovenú D.. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo
výške 8,75% ročne od 24. 5. 2014 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Úroky
z omeškania boli priznané od navrhovaného počiatku priznania úrokov z omeškania, t.j. 24. 5. 2014.

Uplatňovanáúrokovásadzbabolavsúladesvýškouúrokovejsadzbyvčasesplatnostidlhu15.12.2012,
na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu. K uvedenému je potrebné uviesť, že splatnosť dlhu
nemôže predchádzať oznámeniu veriteľa o zosplatnení úveru. Takéto zmluvné dojednanie spôsobuje
hrubú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami účastníkov konania, pokiaľ splatnosť dlhu sa má
počítať od dátumu stanoveného veriteľom v písomnosti bez toho, aby mu táto písomnosť bola doručená

predo dňom, ktorý je v nej uvedený ako deň splatnosti. V čase doručenia by tak nastal stav, že
dlžník by už bol v omeškaní a to napriek tomu, že písomnosť dlžníkovi doručená ešte nebola, a teda
nevedel koľko a kedy má zaplatiť. Takýto právny následok je neprijateľný. Splatnosť dlhu nemôže
predchádzať doručeniu oznámeniu veriteľa o zosplatnení úveru (Rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 3Co/253/2014 zo dňa 4. 3. 2015). V písomnom oznámení o zosplatnení úveru žalobca ako veriteľ

uviedol lehotu na zaplatenie dlhu 15. 12. 2012, v dôsledku čoho od 16. 12. 2012 sa žalovaný dostal do
omeškaniadlhu.Zdôvodu,žesúdbolviazanýžalobnýmpetitomvovzťahukpočiatkuúrokuzomeškania
(a zo zročného úroku z omeškania vo výške 92,97 eur nešpecifikovaného, nebolo možné zistiť obdobie
navrhovaného priznania úrokov z omeškania, t.j. počiatok), žaloba o zaplatenie úrokov z omeškania v
prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná.

V súlade s ust. §160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku stanovil lehotu na plnenie v trvaní 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia prihliadajúc na výšku peňažného plnenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého ustanovenia ak účastník mal úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí. Úspech žalobcu predstavoval 45% (497,91 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalovaný. Úspech

žalovaného predstavoval 55% (604,41 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalobca. Pomer úspechu
a neúspechu tak predstavoval vznik nároku žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 10%.
Z dôvodu, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatňoval, súd rozhodol tak, že žalovanému sa
nepriznáva náhrada trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.