Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5P/259/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614218760
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614218760.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Mgr. Monika DUBJEL v právnej veci mal. O. M., H..

XX.XX.XXXX, bytom u starej matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, Hlavná 1, dieťa rodičov: matky B. M., H.. XX.XX.XXXX
a otca neuvedeného, na návrh starej matky O. E., H.. XX.XX.XXXX, N. C. Q., o zverenie mal. dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e sa mal. O. M., H.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky O. E.,
H.. XX.XX.XXXX, C. Q., ktorá je oprávnená a povinná o maloletú osobne sa starať, zastupovať ju a v
bežných veciach spravovať jej majetok.

Súd z a v ä z u j e matku prispievať na výživu mal. O. M., H.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30 % zo
sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku,
ktoré výživné sa matka zaväzuje uhrádzať k rukám starej matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Stará matka maloletej O. sa svojim návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.11.2014 domáhala,
aby súd zveril maloletú O. M. do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že o

maloletúO.M.sastaráodjejnarodenia,májuprisebedoma.Jetojejvnučka,dcérajejdcéryB.M..Otec
dieťaťa nie je známy. Jej dcéra B. sa o mal. O. nezvláda starať. Dcéra B. má nového priateľa, u ktorého
býva a ktorý odmieta mal. O. prijať do jeho domácnosti. Dcéra je pri ňom šťastná a nechce ho opustiť,
mal. O. nechala v starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka netrpí žiadnym závažným ochorením,
ktoré by jej bránilo v starostlivosti o maloletú, je plne spôsobilá na právne úkony. Navrhovateľka býva
spolu s druhom Q. M. a ich spoločnými deťmi, O. B. Q. M. a s mal. O.. Ich príjem pozostáva z polovičného
invalidného dôchodku druha vo výške 150,- €, z rodičovského príspevku a z prídavkov na deti.

K návrhu doložila rodný list matky maloletého dieťaťa - B. M., H.. XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že
jej rodičmi sú O. E. B. Q. M..

Z rodného listu maloletej O. M. vyplýva, že jej matkou je B. M., H.. XX.XX.XXXX, otec nie je uvedený.

Súdvovecinariadilpojednávanie,naktorépredvolalmatku,navrhovateľku,akoajkolíznehoopatrovníka

maloletej. Matka sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a preto súd napokon
v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a nakoniec aj rozhodol v jej neprítomnosti.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky - starej matky, druha navrhovateľky starého otca,
ktorý sa dostavil na pojednávanie bez predvolania, kolízneho opatrovníka maloletej cestou jeho
poverenej zamestnankyne a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, na základe čoho zistil

tento skutkový stav veci:
Navrhovateľka vo svojej výpovedi zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že býva so svojim druhom,
ktorý je otcom B. M.. V domácnosti s nimi bývajú ešte ich ďalšie dve maloleté deti - O. M., ktorá bude mať
šesť rokov a mal. Q. M., ktorý bude mať dva roky. Vnučka O. mala tri roky a tiež žije v ich domácnosti.
Dcéra B. žije so svojim druhom, občas príde pozrieť maloletú O.. Býva tiež v Q., ale dosť ďaleko, v druhej

časti obce, jej druh ju nechce púšťať. Dcéra má ešte jedného syna, ale je v ústave. Dcéra pred tým
poberala rodičovský príspevok a teraz poberá len prídavky na mal. dieťa, ale tieto peniaze navrhovateľke
neposkytuje. Mal. O. je zdravé dieťa, navštevuje lekárku v Z.. Navrhovateľka je zdravá, môže sa strať
o vnučku.

Druh navrhovateľky, starý otec mal. dieťaťa uviedol, že súhlasí s tým, aby jeho družka mala vo svojej

starostlivosti ich vnučku.

Poverená zamestnankyňa kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa na pojednávaní uviedla, že maloletá je v
starostlivosti starej matky a zároveň doporučil súdu návrhu vyhovieť.

Zo správy Sociálnej poisťovne - ústredie vyplýva, že stará matka mal. dieťaťa (navrhovateľka)
je poberateľkou invalidného dôchodku, priznaného od 06.12.1991, vyplácaného v sume 288,40
€ mesačne, z dôchodku sú vykonávané exekučné splátky v sume 30,10 € mesačne. B. M. nie
je poberateľkou dávok dôchodkového poistenia, dávok v nezamestnanosti, dávok nemocenského
poistenia.

Zo správy Obce Q. vyplýva, že B. M. bola dňa 25.04.2013 uznaná vinnou zo spáchania priestupku
porušením zákazu fajčenia. O. E., bola uznaná vinnou z priestupku dňa 21.06.2010 na úseku školstva
a výchovy mládeže a to z dôvodu zanedbávania školskej dochádzky syna Ľ.B. M..

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica je zrejmé, že
stará matka mal. dieťaťa nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľkou
pomoci v hmotnej núdzi, je poberateľkou rodičovského príspevku od 03/2011, v sume 203,20 €.
Matka mal. dieťaťa nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávku pomoci v
hmotnej núdzi, poberala rodičovský príspevok od 06/2012, v sume 203,20 €.

Zo správy o prešetrení pomerov u mal. dieťaťa vyplýva, že mal. O. sa narodila neplnoletej matke B. M.,
otcovstvo k maloletej nie je uvedené. Tunajší súd v konaní 2P/7/2012 priznal maloletej matke rodičovské
práva a povinnosti k osobnej starostlivosti o mal. O. a starého otca Q. M. ustanovil za poručníka pre mal.
O.. Z družobného pomeru matky s Z. D. pochádza mal. syn Z., H.. XX.XX.XXXX, ktorý bol umiestnený

v zariadení - DeD K. N.. Matka sa aj niekoľko dní potulovala po osade aj mimo nej. Nadväzovala nové
vzťahy. Nový partner mal. O. neprijal a dieťaťu bolo ubližované. Matka nadviazala novú známosť a mal.
O. si so sebou nevzala. Maloletá žije u starých rodičov, Q. M. B. O. E.. Celková starostlivosť o maloletú zo
strany starých rodičov je zabezpečená. pri pohovoroch uviedli, že dcéra sa nevie o svoje deti postarať,
nevie ich ochrániť pred svojimi partnermi, vedie ľahkovážny život. Medzi starými rodičmi a vnučkou

je vytvorené citové puto. Matka pri pohovore uviedla, že súhlasí s tým, aby mal. O. bola zverená do
náhradnej starostlivosti jej rodičov, na výživu dieťaťa prispieva podľa možností po 30,- €. Vzhľadom na
zistené skutočnosti úrad doporučil zveriť mal. O. do starostlivosti starej matky.
V správe o prešetrení pomerov zo dňa 07.05.2015, okrem skutočností uvedených vyššie úrad uviedol,
že znova previedli pohovor s matkou mal. dieťaťa, ktorá uviedla, že nesúhlasí s tým, aby maloletá O. bola

zverená do náhradnej osobnej starostlivosti jej rodičov, o dieťa sa chce osobne strasť. Pri opätovnom
šetrení dňa 07.05.2015 bolo zistené, že matka mal. dieťaťa sa prisťahovala k svojim rodičom, nakoľko
ju jej partner fyzicky napadol a z jeho domu ju vyhodil. Situácia v rodine je nestabilná. Opakovane sú
riešené problémy aj so súrodencami matky mal. O., a to so sestrou P., u ktorej je nariadená ústavná
starostlivosť. Dcéry B. B. P. neustále utekali z domu, riešili problém s alkoholom, prostitúciou, drogami,

nevhodným správaním. Úrad opätovne doporučil vyhovieť návrhu starej matky.

V zmysle ust. § 44 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“) v prípade, ak rodičia nezabezpečujú
alebonemôžuzabezpečiťosobnústarostlivosťomaloletédieťa,rozhodnesúdonáhradnejstarostlivosti.Jednou z foriem náhradnej starostlivosti je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej
fyzickej osoby než rodiča (náhradnej osobnej starostlivosti).

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú

starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v
akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v

bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad
pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím

súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali

osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných

poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej

osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Záujem mal. dieťaťa v zmysle ust. § 45 ods. 1 ZoR sa posudzuje objektívne, t. j. správanie sa rodičov
musí byť v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine. Ide najmä o porušovanie práva a povinnosti
sústavne a dôsledne sa starať o výchovu dieťaťa, jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Ak rodičia
túto starostlivosť zanedbávajú, v dôsledku čoho je výchova dieťaťa vážne ohrozená, súd môže zveriť

dieťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh starej matky na zverenie maloletej O. do jej
osobnej náhradnej starostlivosti je dôvodný. Šetrením pomerov zo strany kolízneho opatrovníka mal.
detí bolo preukázané, že matka maloletého dieťaťa vedie ľahkovážny, záhaľčivý spôsob života, deti,

ktoré boli v jej starostlivosti sa často ocitali v ohrození. U mladšieho syna Z. bola nariadená ústavná
starostlivosť. Bolo preukázané, že o maloletú sa fakticky v súčasnej dobe stará navrhovateľka, dieťa
býva v jej domácnosti, kde je mal. O. primerane postarané. Stará matka má záujem o náhradnú osobnú
starostlivosť a cíti sa byť spôsobilá vychovávať maloletú vnučku a zabezpečiť jej základné životné
potreby.

Prihliadajúc na tieto okolnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Nakoľko v prípade, keď súd rozhoduje o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
inej osoby, je v zmysle zákona povinný určiť aj výživné zo strany rodičov na maloleté dieťa, súd

rozhodoval aj o tejto otázke. Pri určení výživného zo strany matky súd vychádzal z príjmových a
majetkových pomerov, ktoré sa mu podarilo zistiť. Podľa týchto matka je dobrovoľne nezamestnaná (nie
je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie), jej príjmom sú prídavky na maloleté dieťa. Matka
má vyživovaciu povinnosť okrem mal. O. B. E. Z.. Z.. Berúc do úvahy tieto skutočnosti súd ustálil výšku
výživného zo strany matky na maloleté dieťa na sumu minimálneho zákonného výživného vo výške 30

% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, čo v čase vyhlásenia tohto rozsudku
predstavuje čiastku 27,13 € mesačne, ktorú sumu je matka povinná mesačne prispievať na výživu
maloletej O. k rukám navrhovateľky.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal,

nakoľko v danom prípade išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a Exekučnom poriadku.