Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512206164
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8512206164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova č. 4, Bratislava proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR,
Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 15.10.2014, č. k.
11C/351/2012-136 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal obsah spisov Okresného súdu Stará Ľubovňa
4Er/413/2011, 2Er/351/2011, 2Er/407/2011, 3Er/408/2011, 3Er/388/2011, 5Er/246/2011, 5Er/84/2009,
7Er/350/2011, 3Er/221/2011 a 2Er/413/2011. V prejednávanej veci, ako aj v spojených veciach na
spoločné konanie si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkových škôd a nemajetkovej ujmy z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v spomínaných exekučných veciach, u
ktorých tvrdil, že nerozhodol tento exekučný súd o žiadostiach na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovených lehotách, vrátane skutočnosti, že exekučný súd preskúmal žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, v danom
prípade rozsudky rozhodcovského súdu, spôsobom odporujúcim zákonu. Súd prvého stupňa vec
právne posúdil podľa zákona č. 514/2003 Zb., ako aj poukazom na ust. § 41 a nasl. zákona
č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Uviedol, že bez ohľadu na rôzne výklady § 41
ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení pred 1.6.2011 a po tomto dátume súd prvého
stupňa uviedol, že v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehotu 15 dní na preskúmanie žiadosti
o udelenie poverenia exekútora považuje za mimoriadne krátku na to, aby mohol exekučný súd

náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR vydané v konaní II.
ÚS 545/2010 a IV. ÚS 606/2012. Súd prvého stupňa uviedol, že nemal za preukázaný nesprávny
úradný postup - existenciu prieťahov v konaniach ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nevydaním rozhodnutia v zákonom určenej
lehote. Zdôraznil, že bola tu nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie
preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou na vykonanie exekúcie, napr. rozhodcovskej zmluvy,resp. doložky. Zdôraznil, že v uvedených veciach exekučný súd konal sústredene, bez prieťahov a
tvrdená nečinnosť exekučného súdu žalobcom v predmetných spojených žalobách nezodpovedala
skutočnosti. Konajúci súd za účelom posúdenia materiálnej a formálnej vykonateľnosti rozhodcovského

súdu vyzýval žalobcu na preukázanie dôvodnosti nárokov priznaných v rozhodcovských konaniach v
zrejmom rozpore so spotrebiteľským právom, na ktoré nereagoval. Súd tak komplexne posudzoval
uplatnený nárok, o čom svedčia vydané rozhodnutia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavenie
exekúcie, ako aj o čiastočnom vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení. Tento postup
exekučného súdu bol plne opodstatnený a zákonom podložený. Exekučný súd je teda už v štádiu

posudzovania splnenia základných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol alebo nebol
vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia je v tom, že ak exekučný titul
vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne
účinky a takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Keďže podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Zb. sú

stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je táto zodpovednosť daná,
dospel súd prvého stupňa k záveru, že v dôsledku nepreukázania nesprávneho úradného postupu, ako
aj vzniku škody namietaným nesprávnym úradným postupom nemožno žalobe vyhovieť, a preto žalobu
žalobcu aj v spojených konaniach ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol súd
prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalobca uvádza,
že namieta skutočnosť, že súd rozhodoval v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou
právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Zb.. V právnom štáte a osobitne
v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase

vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného
práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už
došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto
neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia. Poukázal tiež na čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Súd prvého stupňa nevysvetlil,

prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy
do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu
sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto
legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý
je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný

súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský
súd. Súdu neprisluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má
aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojimi úvahami neguje doposiaľ vytvorenú
a stabilizovanú judikatúru ESĽP v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných

práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci
v primeranom čase. Žalobca nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že
súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej
činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Ďalej
uvádza, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., znalecký posudok

č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Týmto posudkom je
jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne
spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Súd prvého stupňa nevykonal dostatočné
dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Ak bol súdu doručený v čase
predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu,

že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na
zákonného sudu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde
SR, bol súd prvého stupňa povinný pred rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Navrhol preto podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p.
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím,

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo

d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak

1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na

podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu v tom zmysle, že aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť na vznik
nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nemožno aplikovať na právne vzťahy,
pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto
zákonného ustanovenia, pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie

zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona novelou vykonanou zákonom č. 412/2012
Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamo aplikovateľné len na
zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. tie, ktoré vznikli od 01.01.2013.

To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad (inšpiráciu, o ktorej hovorí aj žalobca)
uviesť právne významné okolnosti uvedené v tomto ustanovení a to v kontexte skúmania, ktoré musí

súd vykonať, aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu (vrátane prieťahov v
konaní) pohybuje v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré
bolo účinné v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania
v namietaných exekučných konaniach uvedených v žalobe a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné
poverenie exekútora na vykonanie exekúcie s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/,
d/ Exekučného poriadku.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,
či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je
oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle §

45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak
rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný
vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom

rozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou
okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo
exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona
o rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd ďalej poukazuje na obsah spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4Er/413/2011,
z ktorého je zrejmé, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu 18.8.2011.
Uznesením zo 7.9.2011 sa rozhodlo o čiastočnom zastavení exekúcie a dňa 18.5.2012 bola čiastočne
zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením z 19.6.2012 bola celá
žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. V konaní Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2Er/351/2011

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená 21.7.2011 a následne exekučné
konanie bolo uznesením z 3.8.2011 zastavené. V konaní Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.
2Er/407/2011 žiadosť o udelenie poverenia bola doručená 16.8.2011 a 6.9.2011 sa rozhodlo uznesením
o zastavení exekučného konania. Pokiaľ ide o vec sp. zn. 3Er/408/2011 Okresného súdu Stará Ľubovňa,
žiadosť o udelenie poverenia bola doručená 16.8.2011 a 5.9.2011 sa čiastočne exekúcia zastavila.

30.5.2012 bola zamietnutá žiadosť o vydanie poverenia. V konaní Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.
zn. 3Er/388/2011, žiadosť o udelenie poverenia sa doručila exekučnému súdu 5.8.2011 a 10.8.2011
bolo exekučné konanie uznesením zastavené. V konaní sp. zn. 5Er/246/2011 Okresného súdu Stará
Ľubovňa,žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolasúdudoručená9.6.2011.Uznesením
z 28.7.2011 bolo konanie zastavené čiastočne a uznesením z 29.5.2012 žiadosť o udelenie poverenia

sa zamietla. V konaní Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7Er/350/2011 bola táto žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 21.7.2011 a o zastavení exekúcie sa rozhodlo
3.8.2011. Napokon v konaní Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2Er/413/2011, žiadosť o udelenie
poverenia bola exekučnému súdu doručená 18.8.2011, dňa 6.9.2011 bola exekúcia čiastočne zastavená
a uznesením z 12.10.2011 sa rozhodlo o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení.

Je potrebné zdôrazniť, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli vo vyššie
spomínaných prípadoch podané žalobcom ako oprávneným v uvádzaných exekučných konaniach po
1.6.2011, kedy so zreteľom na legislatívnu zmenu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, lehota 15 dní na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatila pre rozhodcovské rozsudky.

Je potrebné zdôrazniť tiež, že materiálny prieskum súladu exekučného titulu so zákonom umožňuje

aj § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví z dôvodov uvedených v
osobitnom predpise, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/, b/, alebo akrozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Pokiaľ ide o konanie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5Er/84/2009, v tomto prípade žiadosť o
udelenie poverenia pre súdneho exekútora bola doručená dňa 6.4.2009. Žiadosť o udelenie poverenia
bola uznesením z 19.5.2009 zamietnutá a uznesením zo dňa 31.7.2009 bolo exekučné konanie
čiastočne zastavené. Ďalším uznesením z 15.10.2010 bolo konanie v časti istiny 160,66 Eur zastavené

a uznesením zo 16.4.2012 sa rozhodlo o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. V konaní sp. zn.
3Er/221/2011 Okresného súdu Stará Ľubovňa žiadosť o udelenie poverenia bola doručená 30.5.2011 a
uznesením zo 14.7.2011 sa rozhodlo o zastavení exekúcie v celom rozsahu.

Takto uvádzaná dĺžka exekučných konaní rozhodne nie je takej povahy, že by predstavovala porušenie
práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V týchto veciach bol plne opodstatnený a
zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie, nezväzoval
povinnú na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, príp. právom nedovolené alebo či nejde o plnenie
odporujúce dobrým mravom. Tieto zistenia majú svoj právny význam, pretože pokiaľ rozhodcovský
rozsudok vyššie spomínaným zákonným kritériám odporuje, je daná prekážka na vykonanie exekúcie
na základe takéhoto exekučného titulu.

Je tiež potrebné zdôrazniť, že 15-dňová zákonná lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
sa výslovne vzťahuje na prípady, ak súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nezistí rozpor v žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom. Ak zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne a pre takýto postup exekučný poriadok zákonnú
lehotu neurčuje.

Pokiaľ ide o znalecké posudky predložené v konaní žalobcom, súd prvého stupňa sa s ich obsahom
dostatočným spôsobom vyporiadal a správne zdôvodnil, prečo na ne pri rozhodovaní neprihliadal.
Nebolo tiež preukázané, aby sa žalobca v prebiehajúcom konaní domáhal rozhodnutia súdu prvého

stupňa o prerušení daného konania.

Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003
Zb. v znení neskorších predpisov, sú existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto
predpokladov, zodpovednosť žalovaného účastníka plynúca zo zákona č. 514/2003 Z.z. daná nie je.

S poukazom na uvádzané dôvody tak odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods.
1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a
žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.