Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Co/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215552
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612215552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova

ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k.
8C/103/2012-140 zo dňa 23.06.2014, takto

r o z h o d o l :

I/ Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II/ Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrhy navrhovateľa, ktorými (súhrnne v spojených
veciach) uplatnil náhradu škody vo výške 525 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1493,64 Eur proti
odporcovi v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej v texte len zákon č. 514/2003 Z.z.), a to v dôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v jednotlivých exekučných konaniach, kde
navrhovateľ vystupoval ako oprávnený a vymáhal svoje pohľadávky voči svojim dlžníkom z uzavretých
úverových zmlúv. Nesprávny úradný postup videl v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote.

Okresnýsúdvykonaldokazovanieexekučnýmspisomsp.zn.21Er/627/2006azistil,žedňom25.09.2006
sa začalo exekučné konanie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa
27.09.2006. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 30.08.2010. Dňa
24.09.2010súdvyzvaloprávneného,abydoručilzmluvuoúvere,čosúdurgovaldňa25.11.2010.Zmluva
bola exekučného súdu doručená dňa 23.12.2010. Exekučný súd uznesením č.k. 21Er/627/2006-28

zo dňa 27.01.2011 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
13CoE/158/2011-41 zo dňa 20.06.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Z exekučného spisu sp.zn. 22Er/34/2004 prvostupňový súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa
26.01.2004 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 28.01.2004. Návrh na zmenu súdneho
exekútora bol súdu doručený dňa 02.11.2009. Dňa 11.01.2010 súd vyzval súdneho exekútora, aby
konkretizoval dôvod na zmenu súdneho exekútora, doručil súdu exekučný spis s vyčíslením exekučných

trov. Uznesením č.k. 22Er/34/2004-27 zo dňa 05.10.2010 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 41CoE/78/2010-47 zo dňa 23.02.2011 súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju.Z exekučného spisu sp.zn. 22Er/640/2005 prvostupňový súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa
18.08.2005, poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal dňa 22.08.2005. Návrh na zmenu súdneho
exekútora bol súdu doručený dňa 02.11.2009. Dňa 11.01.2010 súd vyzval súdneho exekútora, aby

konkretizoval dôvod na zmenu súdneho exekútora, doručil súdu exekučný spis s vyčíslením exekučných
trov. Uznesením č.k. 22Er/640/2005-19 zo dňa 05.10.2010 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 17CoE/285/2010-32 zo dňa 29.11.2010 súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju.

Konštatoval, že v dotknutých exekučných konaniach došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a jej
zastaveniu z dôvodu formálnej a materiálnej nevykonateľnosti exekučných titulov. Ak teda navrhovateľ
v postavení oprávneného v exekučnom konaní sám inicioval neprípustné exekučné konanie na základe
neprípustných exekučných titulov, je uplatnenie práva na náhradu škody v rozpore s dobrými mravmi.
Tiež uviedol, že nie je možné opomenúť povahu a predmet exekučných konaní, v ktorých malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa

a povedomia, ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V
posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských
práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť
navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov.

Exekučný súd síce o zmene súdneho exekútora v jednotlivých dotknutých exekučných veciach
nerozhodol, vzhľadom na neprípustnosť a zastavenie exekúcie, čo však súviselo s formálnou a
materiálnou nevykonateľnosťou exekučných titulov, preto táto skutočnosť nemohla vyvolať následok o
nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu v konaniach, ako tvrdil navrhovateľ.

Okresný súd uzavrel, že nemal preukázaný tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu, ako
jedenzpredpokladovprevznikzodpovednostiodporcuzaškoduasvojerozhodnutieopreloustanovenie
§ 3 ods. 1 písm. b/, § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, 4, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. O trovách
konaniach rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1, 2 O.s.p..

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal
sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor,
že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Namietal nesprávny postup súdu, ktorý konal a vo veci rozhodol v
jeho neprítomnosti, hoci neboli na takýto postup splnené zákonné podmienky. Trval na osobnej účasti
jeho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde.

Tvrdil, že okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože nemal možnosť vyjadriť sa k
tvrdeniam odporcu, ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím
došloajkporušeniujehoprávanakontradiktórnekonanie.Zdôraznilpresvedčenieoporušeníjehopráva
v dotknutých exekučných konaniach nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej
lehoteavyjadrilnepochopenienadpostupomokresnéhosúdu,ktorýnekonštatovalporušeniejehopráva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Napadnutý rozsudok označil za vnútorne rozporný a
nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou škodou a nemajetkovou ujmou.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Navrhovateľ uplatnil nárok z tvrdeného nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci 21Er/627/2006

v konaní, ktoré začalo pod sp.zn. 8C/103/2012. Nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z
tvrdeného nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci 22Er/34/2004 uplatnil v konaní, ktoré
začalo pod sp.zn. 8C/104/2012. Nárok o náhradu škody a nemajetkovej ujmy z tvrdeného nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu v exekučnej veci 22Er/640/2005 uplatnil v samostatnom konaní,ktoré začalo pod sp.zn. 8C/105/2012. Okresný súd uznesením č.k. 8C/103/2012-26 zo dňa 01.08.2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.08.2013, spojil konania na spoločné konanie, ktoré sa ďalej vedie
pod sp.zn. 8C/103/2012.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že okresný súd rozhodol na pojednávaní dňa 23.06.2014, keď
pokračoval v konaní v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania a z citovaného
ustanovenia je zrejmé, že možnosť súdu konať v neprítomnosti účastníka je obmedzená splnením
formálnej podmienky spočívajúcej v podaní žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu,

pričom navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a zároveň uviedol dôležité dôvody
a predložil súdu listiny spojené s označenými dôvodmi, v dôsledku čoho nemal okresný súd postupovať
podľa § 101 ods. 2 O.s.p., a ak tak postupoval, teda pojednával a vo veci rozhodol, odňal tým
navrhovateľovi právo konať pred súdom, odvolací súd považuje v tejto časti odvolanie za nedôvodné.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p.; súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade nedošlo k odňatiu možnosti navrhovateľa konať
pred súdom. Nešlo o postup súdu, ktorým by bolo znemožnené navrhovateľovi konania realizovať jeho

procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom. Nebol vylúčený zo žiadnych procesných
práv, pretože navrhovateľ (jeho právny zástupca) bol riadne predvolaný na pojednávanie. Navrhovateľ
sám svojou neúčasťou na pojednávaní, vlastným zavinením zmaril svoju možnosť dôsledne uplatňovať
svoje práva a chrániť svoje záujmy, pričom O.s.p. v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje v rámci
princípu arbitrárneho poriadku uskutočniť konanie tak, aby bolo vydané meritórne rozhodnutie i bez

súčinnosti účastníkov. Z hľadiska okolností uvedeného konkrétneho prípadu nedošlo k porušeniu práva
účastníkov na spravodlivý proces bez toho, aby bola zároveň narušená plynulosť priebehu súdneho
konania. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutých dôkazov navrhovateľom,
a to spismi exekučného súdu, kde navrhovateľ bol účastníkom dotknutých exekučných konaní, v
ktorých mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu mala vzniknúť tvrdená škoda

a nemajetková ujma. Je teda zrejmé, že okresný súd rozhodol na základe skutočností tvrdených
navrhovateľom a na základe skutkového stavu zisteného vykonaním dokazovania, ktoré navrhol sám
navrhovateľ. Navrhovateľ a jeho právny zástupca boli včas na súdne pojednávanie predvolaní, ktorého
sa nezúčastnili nie z objektívnych ospravedlniteľných dôvodov, ale preto, že v dôsledku subjektívneho
názoru nepovažovali svoju účasť na pojednávaní za potrebnú predpokladajúc, že ústavnej sťažnosti

bude vyhovené, hoci vedeli, že v mnohých skutkovo obdobných veciach Ústavný súd SR už odmietol
sťažnostinavrhovateľaprenedostatokprávomociÚstavnéhosúduSRnaichprerokovaniearozhodnutie
o nich. Odvolací súd preto zastáva názor, že nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom
a nebolo porušené jeho právo na kontradiktórne konanie.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej

odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010). Dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011 zo dňa 27.04.2012).

O navrhovateľom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol nadriadený súd, keď

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 17NcC/557/2012-8 zo dňa 17.10.2012 nebola v konaní
8C/103/2012 vylúčená zákonná sudkyňa Z.. S. G.. Z.. S. G. ako zákonná sudkyňa nebola vylúčená ani z
rozhodovania vo veci 8C/104/2012, a to uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 17NcC/557/2012
zo dňa 17.10.2012. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 16NcC/110/2012 zo dňa 11.10.2012nebola zákonná sudkyňa Z.. S. G. vylúčená ani z konania a rozhodovania vo veci 8C/105/2012. Vylúčení
boli len tí sudcovia Okresného súdu v Lučenci, ktorí konali v dotknutých exekučných veciach, v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a vzniku škody. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného

sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol. Navyše, odvolací súd poznamenáva, že nesúhlas navrhovateľa
s rozhodnutím nadriadeného súdu o námietke nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania,
pretože navrhovateľovi zostáva zachovaný odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený
sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g O.s.p.). Preto odvolací súd, v
zhode s okresným súdom, dospel k záveru, že nebol daný dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania

z dôvodu tvrdeného navrhovateľom, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
vo veci, a že navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť v súvislosti s rozhodnutiami Krajského súdu v
Banskej Bystrici o námietke zaujatosti sudcov okresného súdu vznesenej navrhovateľom v predmetných
konaniach.

Navrhovateľ sa vo veci samej domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003

Z.z. z dôvodu, že Okresný súd Lučenec v hore uvedených exekučných veciach nerozhodol v lehote 30
dní (podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 01.09.2005, podľa § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku platného od 01.12.2006) o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora od doručenia
návrhu.

Navrhovateľ v odvolaní zotrvával na svojom stanovisku o porušení jeho práv v dôsledku nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu v dotknutých exekučných veciach. Odvolací súd sa s
argumentáciou navrhovateľa nestotožnil, pretože navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup
exekučného súdu, teda existenciu prieťahov v súdnom konaní, čo je základný predpoklad zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ťažisko argumentácie navrhovateľa o nesprávnom

úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že súd si nesplnil zákonnú povinnosť, pretože
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nerozhodol do 30 dní od doručenia návrhu na súd,
čím konal so zbytočnými prieťahmi.

Z pripojeného exekučného spisu 21Er/627/2006 je zistiteľné, že exekučné konanie začalo dňa

25.09.2006. Z exekučného spisu 22Er/34/2004 vyplýva, že exekučné konanie začalo 26.01.2004 a z
exekučného spisu 22Er/640/2005 je zrejmé, že exekučné konanie začalo 18.08.2005.

Právny režim exekučného konania vo veciach 22Er/34/2004 a 22Er/640/2005 sa riadil právom platným
a účinným do 31.08.2005. Právna úprava, ktorej aplikácie sa navrhovateľ dovoláva, vstúpila do účinnosti

až od 01.09.2005 a nedopadá na exekučné konania začaté pred 01.09.2005, resp. pred 01.12.2006,
čo vyplýva z prechodných a záverečných ustanovení § 238 ods. 1, 2, § 240 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku. Na exekučné veci sp.zn. 22Er/34/2004 a 22Er/640/2005 sa správne aplikuje ustanovenie §
44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ktoré neupravuje žiadnu lehotu pre
rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. V obidvoch veciach

bolo zistiteľné z obsahu exekučných spisov, že exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil
ju.

Na exekučnú vec vedenú na okresnom súde pod sp.zn. 21Er/627/2006 bolo potrebné aplikovať
ustanovenie § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 01.09.2005 a § 44 ods. 8 Exekučného

poriadku platného od 01.12.2006, a teda prihliadať na v Exekučnom poriadku stanovenú 30-dňovú
lehotu pre rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora od doručenia návrhu. Odvolací
súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom, že ani v tomto prípade nedodržanie lehoty nepredstavuje
nesprávny úradný postup súdu, a to vzhľadom na okolnosti konkrétnej exekučnej veci. V súlade s
Ústavným súdom SR odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré

navrhovateľ v relevantnom období inicioval pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj
relatívna dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie úkonu súdu (pozri napr. uznesenia Ústavného
súdu SR sp.zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp.zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013).
Ani prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno posudzovať izolovane, oddelene od
ostatných okolností, ktoré v danej veci mali vplyv na posudzovanie návrhu oprávneného na zmenu

súdneho exekútora. Možno prisvedčiť argumentácii prvostupňového súdu, že ak samotný navrhovateľ
v postavení oprávneného v exekučnom konaní inicioval neprípustné exekučné konanie na základe
neprípustného exekučného titulu, je uplatnenie nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v
rozpore s dobrými mravmi.Z exekučných spisov vyplýva, že o návrhoch na zmenu súdneho exekútora vo všetkých dotknutých
exekučných konaniach exekučný súd vôbec nerozhodol. Postup exekučného súdu, ktorý po vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil ex offo k skúmaniu exekučného titulu, bol správny. Z
ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V situácii, keď exekučný súd po preskúmaní
exekučného titulu dospel k záveru, že nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, v podstate

odpadol právny dôvod zaoberať sa návrhom na zmenu súdneho exekútora. Rozhodnutím o zastavení
exekúcie zanikol predmet konania o návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutie o zmene
exekútora by bolo nadbytočné. Nebolo by hospodárne, efektívne rozhodovať o návrhu na zmenu
súdneho exekútora predtým, než súd vyriešil podstatnú otázku prípustnosti exekúcie, čo viedlo k
ich zastaveniu vo všetkých troch dotknutých exekučných veciach. Súdny exekútor by svoj vplyv v
exekučnom konaní po zastavení exekúcie už nemohol uplatniť.

Navrhovateľ v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa podľa
neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v tomto smere
však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko navrhovateľ
v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti odporcu za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu), v súlade
so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať
nepriznanou uplatnenou škodou a nemajetkovou ujmou, ani jej výškou v zmysle znaleckého posudku.
Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade nespôsobuje navrhovateľom tvrdenú nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku.

Neobstoja ani námietky, že súd nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako
aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase, keď súd zistil,

že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote. Prvostupňový súd dostatočne vo svojom rozhodnutí
odôvodnil, že rozhodnutie bolo vydané v zákonnej lehote, preto nebol dôvod konštatovať porušenie
práva navrhovateľa, pretože by dospel k zjavne nelogickým záverom. Súd nezistil, že o návrhu nebolo
rozhodnutévzákonnomstanovenejlehote,pretotoaninemoholkonštatovať.Rozhodnutiejekoherentné
a nie je vnútorne rozporné, ako to tvrdí navrhovateľ.

Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky navrhovateľa za
dôvodné a preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na §
142 ods. 1 O.s.p., odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko odporca návrh na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.