Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/216/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207785
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813207785.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka právnej veci žalobkyne D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
A. XX, K. nad J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne Právne služby spotrebiteľom
a vlastníkom bytov, so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3, zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, so
sídlom Škultétyho 3, Košice proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarka 2,
Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 30.6.2014, č. k. 3C/227/2013-164 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice
sp. zn. 3C/1491/2012 zo dňa 19.1.2012, vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom. Zamietol návrh
žalovaného na prerušenie konania. Vyslovil, že o trovách konania sa rozhodne po právoplatnom
rozhodnutí vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že bolo potrebné posúdiť, či osobitné zmluvné
dojednania podpísané aj žalobkyňou v súvislosti s poistnou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi
konania dňa 19.2.2010 možno považovať za individuálne dohodnuté a v takom prípade by rozhodcovská
doložka bola uzatvorená platne. Mal za zistené, že rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná. Individuálnym dojednaním nebolo podpísanie osobitných zmluvných dojednaní ako súčasti
všeobecných podmienok žalovaného a individuálnosť dojednania nevyplýva ani z toho, že v tlačive
o záznamoch a potrebách klienta je vopred predformulovaná všeobecná informácia o možnosti
riešiť spory v rozhodcovskom konaní. Je tak nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri
rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne § 53 ods. 4 písm. r/, porušená bola
zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Zb.), a to už pri výbere rozhodcu.
Súd žalobe vyhovel v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/, j/ citovaného zákona. Ako nedôvodnú vyhodnotil
námietku žalovaného o možnosti žalobkyne odmietnuť časť poistných podmienok (časť XV.) týkajúcich
sa rozhodcovskej doložky podľa bodu 4 osobitných dojednaní. Základnou podmienkou právomoci
rozhodcov je existencia zmluvy medzi stranami. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná.
Podľa žalovaného by tak platilo, že všetky rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom sú
individuálne vyjednané len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve naviac. Úplne by sa
strácal cieľ a zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže nijako
zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok iba prijať alebo odmietnuť, rozhodcovskú
doložku si nevymienil, keďže jej obsah, vrátane relevantných pravidiel rozhodcovského procesu zjavne
nepoznal. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda

žalovanom, čo vyplýva z § 53 ods. 3 OZ. V danom prípade žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol
a ťažko si možno predstaviť opak v prípade predtlačeného formulára, ktorý žalovaný pri svojej činnosti
používa. Preto žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania navrhol prerušiť konanie
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. s poukazom na to, že obdržal nález Ústavného súdu SR II. ÚS
499/2012, ktorým Ústavný súd SR konštatoval porušenie základného práva žalovaného na spravodlivý
proces, a to postupom Najvyššieho súdu SR v exekučnej veci sp. zn. 2Cdo/5/2012. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 2Cdo/5/2012 bolo Ústavným súdom SR zrušené, je takmer totožné
s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, teda s uznesením, o ktoré žalobkyňa opiera
svoju argumentáciu v konaní. Uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2013, Ústavný súd prijal
na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou namieta porušenie základných práv na súdnu ochranu,
a to v súvislosti s postupom a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012. Má za to, že v
konaní pred Ústavným súdom SR sa tak rieši otázka, ktorá môže mať význam aj pre toto konanie.

Súd prvého stupňa v tejto súvislosti zdôraznil, že nie je možné urobiť záver, že v konaní na Ústavnom
súde SR dôjde k zrušeniu spomínaného uznesenia Najvyššieho súdu SR a neznamená, že eventuálne
zrušenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/13/2013 Ústavným súdom SR, vo vzťahu ku
ktorému týmto ústavným orgánom zatiaľ rozhodnuté nebolo, môže mať zásadný význam pre rozhodnutie
vo veci samej. Záver, že eventuálne zrušenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR musí mať dopad a
zásadný význam pre toto konanie nie je preukázaný, pretože súd sa opieral predovšetkým o znenie
zákona, nie o rozhodnutie tohto súdu, ale predovšetkým o zákon č. 244/2002Zb., preto tento návrh na
prerušenie konania zamietol.

Uviedol, že o trovách konania sa rozhodne postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalovaný uvádza, že súd prvého stupňa sa
opomenul zaoberať argumentom v tom zmysle, že poistné zmluvy sú za istých podmienok na základe 19
ods. Smernice 93/13/EHS vyňaté spod posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve. Súd prvého stupňa si neuvedomil podstatnú okolnosť, že poistná zmluva ako výnimka medzi
inými spotrebiteľskými zmluvami má zákonom normovanú aj tzv. predzmluvnú fázu. Táto je normovaná
zákonom č. 340/2005 Zb.. V tejto fáze sprostredkovateľ poistenia kontaktuje občana za účelom
podrobného informovania o poistení a súvisiacich okolnostiach. Tento záznam o potrebách klienta ako
výsledok zákonom požadovanej činnosti sprostredkovateľa je garantom správnosti, pravdivosti, jeho
obsahu vo vzťahu k žalovanému. Poisťovňa nemala inú možnosť ako akceptovať tento záznam ako
pravý, verne odrážajúci priebeh predzmluvnej komunikácie s klientom v presvedčení, že preukazuje
skutočný rozsah splnených povinností sprostredkovateľa poistenia z citovaného právneho predpisu. Súd
prvého stupňa však zákonom požadovanú povinnosť nezohľadnil, naopak, v rozpore s predloženým
dôkazom - záznamom o potrebách klienta tvrdí, že záznam je len predtlačeným formulárom a tvrdí,
že klient nebol oboznámený s ustanoveniami o rozhodcovskom konaní. Tento záver súdu prvého
stupňa žalovaný nepovažuje za opodstatnený a je v rozpore s vykonaným dokazovaním v tejto veci.
Súd prvého stupňa ďalej nezdôvodnil ako dospel k zisteniam, ktoré mali vplyv na výrok rozhodnutia
v merite veci, keď v súvislosti k sporným skutkovým skutočnostiam, či sú alebo nie sú osobitné
zmluvné dojednania súčasťou všeobecných zmluvných podmienok a v súvislosti s tým, či boli alebo
neboli dojednané individuálne jednoducho konštatuje, že tzv. osobitné zmluvné dojednania sú súčasťou
všeobecných poistných podmienok a súčasťou poistnej zmluvy, keď je vylúčené prijať záver o náležite
osobitne dojednanej zmluvnej podmienke. Z čoho tak vychádza ťažkou určiť, keďže súd nevykonal
dôkaz listinou - všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami a nemohol
mať tak pre svoj záver žiadne podklady. Je vylúčený záver súdu, že preto, že všeobecné poistné
podmienky a osobitné zmluvné dojednania sú v predtlačenej formulárovej forme, tak automaticky
to vylučuje záver o individuálnom dojednaní. Uvádza, že v tomto prípade spotrebiteľ ako klient mal
možnosť sa oboznámiť aj s týmito zmluvnými podmienkami a mal možnosť neprijať ich tým, že ich
nepodpíše s tým, že ich preškrtne, o čom sa v nich samotných mohol dočítať. Aj keby bol nepozorný

a neprečítal si tieto dojednania, mal možnosť písomne odmietnuť do 30 dní od uzatvorenia zmluvy
XV. časť VPP. Uvedené súd prvého stupňa nezohľadnil. Bol povinný sa s týmito argumentmi zo strany
žalovaného vysporiadať, čím spôsobil, že dané rozhodnutie je arbitrárne, čo potvrdzujú aj viaceré
nálezy Ústavného súdu SR. Súd ďalej tvrdí, že spotrebiteľ mal možnosť ako celok rozhodcovskú
doložku prijať alebo odmietnuť, na druhej strane tvrdí, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná
individuálne, pretože ju spotrebiteľ nemohol odmietnuť, lebo bola súčasťou všeobecných poistných
podmienok. Dospel k zisteniam, ktoré si navzájom odporujú a potom dospel k nesprávnemu záveru,
že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Namieta spôsob, akým súd prvého stupňa
vykonal vo veci dokazovania, a to predovšetkým pokiaľ ide o oboznámenie listinných dôkazov. To, že
sudca vykonal dôkaz v rozpore so zákonom, resp. nevykonal dôkaz a dané listiny neprečítal, potvrdzuje
aj čas začatia pojednávania o 09:00 hod. a skončenia pojednávania o 10:00 hod.. Z vyplývajúceho
veľkého rozsahu spisu a listín nebolo by možné, aby bol celý spis prečítaný za tento čas. Nemohlo
tak byť účastníkom známe, ktoré dôkazy súd vykonal, pretože ich považuje za právne významné, a
ktoré naopak za právne významné pre posúdenie sporu nepovažuje, čím znemožnil účastníkom konania
konať pred súdom a predkladať ďalšie návrhy dôkazov. Svojim konaním spôsobil porušenie ústavného
princípu rovnosti účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Súd ďalej podľa žalovaného
založil rozhodnutie v merite veci na nesprávnej interpretácii právnej normy, keď tvrdí, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi
na všeobecný súd. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní predsa účastník rozhodcovského konania
môže v prípade nespokojnosti s rozhodnutím rozhodcovského súdu žalobou domáhať sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku na súde z určených dôvodov. Zákon dojednanie rozhodcovskej doložky ako
takej v spotrebiteľskej zmluvy pripúšťa. Nepripúšťa sa, aby sa spory s dodávateľom riešili výlučne v
rozhodcovskom konaní. Poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 394/2012. Ústavný súd
vyjadril, že spotrebiteľ v prípade, ak sa konanie viedlo na rozhodcovskom súde, má možnosť dosiahnuť
v prípade nespokojnosti nápravu v súdnom konaní. Ak si súd výkladom právnej normy nebol istý, mal
prerušiť konanie a položiť prejudiciálnu otázku, čo stanovuje aj rozhodnutie IV. ÚS 95/2010. Súd tak
založil rozhodnutie na nesprávnom právnom závere, ktorý je v rozpore s výkladom Súdneho dvora, ktorý
je záväzný pre súdy všetkých členských štátov. Žalovaný v konaní poukázal aj na to, že predmetná vec
nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom už nejde
primárne o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale o vecné preskúmanie postupu rozhodcovského
súdu. Nejde o konanie, v ktorom by bol žalobca ako spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov. Súd sa
tak nevysporiadal s právne relevantnými skutočnosťami významnými pre samotné rozhodnutie vo veci.
V niektorých prípadoch si súd sám protirečil, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku.
Súd viedol súdne konanie v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom, čo vyplýva aj zo zápisnice o
pojednávaní. V konečnom dôsledku uvedené viedlo k upretiu práva účastníkov na spravodlivý proces.
Svojim konaním sa súd dopustil takých procesný vád, kedy skutkové zistenia nemal podložené procesne
správnym dokazovaním, ktoré určuje zákon a dôkaznými prostriedkami, s ktorými procesný predpis ráta.
V zmysle týchto dôvodov žalovaný navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalobkyňa a ani vedľajší účastník vystupujúci na strane žalobkyne sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 212 ods.
1, 2 O. s. p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie opodstatnené nie je.

Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne
právne posúdil, vo veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia súdu prvého stupňa majú oporu
vo vykonanom dokazovaní.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 19.2.2010 uzatvorili poistnú zmluvu, ktorej súčasť tvorili aj
Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid,
a.s.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v dobe uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3,4 citovaného zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ citovaného zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Ako bolo vyššie uvádzané, predmetná poistná zmluva bola uzatvorená 19.2.2010 a preto by mala
rešpektovať ustanovenia OZ uvedené v citovanom § 52 ods. 1 a nasled. týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa, keď je potrebné konštatovať, že táto zmluva je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) OZ.

Je zrejmé, že podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej
poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z

poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa pritom zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Súčasťou týchto Všeobecných obchodných podmienok pre poistenie dojednávané Prvou česko-
slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich Osobitné
zmluvné dojednania pod č. 4460100093, ktoré v bode 3 formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto
Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného v tom zmysle, že takýmto spôsobom sa
zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní by ju bolo
potrebné rešpektovať. Z týchto dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala
stratiť platnosť tiež časť XV. Všeobecných poistných podmienok. Aj pokiaľ žalobkyňa Osobitné zmluvné
dojednania podpísala, jej povinnosťou plynúcou zo Všeobecných povinných podmienok bolo podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu.

Cieľom akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy je nepochybne dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
rozhodcom alebo súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Rozhodcovská zmluva sa často vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam
rozhodcovskej doložky osobitý, pretože pri vzniku sporu, súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Rozhodcovskú
doložku si žalobkyňa v danom prípade osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť Všeobecným
poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom. Rozhodcovská
zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
tom, čo tá -ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie
o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú.
K samotným okolnostiam uzatvárania poistnej zmluvy bola v konaní vypočutá žalobkyňa a z obsahu
ďalších predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia jej bolo
poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Práve so zreteľom na to, že
tzv. osobitné zmluvné dojednania sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok a súčasťou uzavretej
poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej podmienke.

Je preto potrebné uzavrieť, že došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g/, j/ Zákona o
rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi
aj na všeobecný súd. Navyše boli porušené aj všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, a to už spomínané ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa teda postupoval správne, pokiaľ žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku
vyhovel s tým, že rozhodnutím súdu prvého stupňa v tejto veci nedošlo k upretiu prístupu ku
spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy od žalobkyne.

K námietke žalovaného o nedostatočnom zdôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné
uviesť, že prvostupňový súd venoval dostatočnú pozornosť tomu, ako bola rozhodcovská doložka
v predmetnej poistnej zmluve a súvisiacich listinách naformulovaná, analyzoval jej umiestnenie vo
všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach a vyvodil z týchto zistení aj
správny právny záver. Dokazovanie vykonané na súde prvého stupňa potvrdilo, že žalobkyňa nemala
možnosť takto formulovanú podmienku nijakým spôsobom ovplyvniť a žalovaný sa zodpovednosti v
tomto smere zbaviť nemôže, ani s poukazom na pôsobenie sprostredkovateľa poistenia pri uzatváraní
predmetnej poistnej zmluvy v zmysle zákona č. 340/2005 Z.z. Práve táto okolnosť a teda pôsobenie
sprostredkovateľa poistenia pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy, je dôkazom toho, že tieto

predložené doklady, teda všeobecné poistné podmienky a ich súčasť v podobe osobitných zmluvných
dojednaní nebolo možné meniť.

Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania, je potrebné poukázať na ust. § 109 ods.2 písm.
c/ O.s.p., podľa ktorého, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na
takéto konanie podnet.

Citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania. Predmetné ustanovenie
dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie
konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené ako procesná možnosť tohto súdu,
nie však jeho povinnosť. Prerušenie konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia
predpokladá, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu. Z hľadiska kritéria významu riešenej otázky pre rozhodnutie súdu môže ísť iba o otázku, ktorá je
pre rozhodnutie podstatná. Ak by sa v inom konaní riešila len celkom okrajová otázka, prípadne otázka,
od ktorej posúdenia rozhodnutie súdu nezávisí, nebude prerušenie konania namieste.

Ako plynie z obsahu spisu, žalovaný požiadal o prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania
pred Ústavným súdom SR, v ktorom sa prejednáva ústavná sťažnosť podaná žalovaným vo vzťahu k
uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012. Aj odvolací súd konštatuje, že otázky riešené
v súčasnosti v konaní pred Ústavným súdom SR nemajú priamy dopad na argumentáciu uvedenú v
žalobe, ktorou sa žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému domáha zrušenia rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice sp. zn. 3C 143/2012 zo dňa 19.01.2012.

Je zrejmé, že dôvodom tejto žaloby je okolnosť, že uvádzaný rozhodcovský rozsudok bol podľa názoru
žalobkyne vydaný na základe tzv. rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žaloba
je podávaná v súlade s ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní s poukazom
na ustanovenie § 40 ods. 1 a § 17 tohto právneho predpisu.

Z uvedeného tak plynie, že žalobkyňa v konaní argumentuje predovšetkým poukazom na Zákon
o rozhodcovskom konaní v spojení s Občianskym zákonníkom so zdôraznením, že rozhodcovská
doložka je neprijateľná zmluvná podmienka, dojednaním ktorej došlo k porušeniu predpisov na ochranu
spotrebiteľa a to okrem iného aj v spojitosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Súd prvého stupňa preto dôvodne nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania a odvolací súd
poukazujúc na všetky uvádzané dôvody rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p..

Z dôvodu, že súd prvého stupňa si vymienil o trovách konania rozhodnúť po právoplatnom skončení
veci podľa § 151 ods. 3 O.s.p., aj o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v
súlade s § 224 ods. 4 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.