Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200230
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Poláčková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012200230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,

PhD. a členiek senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Evy Babiakovej CSc., v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO: 31 303 862, zastúpeného
JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 8619/2011-1.10 (31/2011 - rozkl.) z 28. novembra 2011,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/34/2012-127 z 9. januára 2014,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/34/2012-127 z 9.
januára 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) zamietol podľa § 250j ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný v záhlaví uvedeným rozhodnutím na základe rozkladu žalobcu
zmenilvýrokprvostupňovéhorozhodnutiažalovanéhoč.3600/2011-2.2z19.septembra2011opovolení
výnimky podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“ alebo „zákon č. 543/2002 Z. z.“)

zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., a to usmrtenie jedného
jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Salatín. Zmena prvostupňového rozhodnutia spočívala
v určení, že odstrel možno zrealizovať na lokalitách Uhrinovo, Kraviaky a Kriváň, kat. úz. Liptovská
Štiavnica, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2011 posliedkou a postriežkou a od 01.06.2012
do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia
nezmenený. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a nepriznal účastníkom právo na
náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov

konania o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí.

Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že napriek pochybeniam pri oboznamovaní s podkladmi
pre napadnuté rozhodnutie ako aj s doručovaním písomností právnej zástupkyni žalobcu, tieto
pochybenia boli napokon konvalidované tým, že žalobca si podklady vyžiadal na základe zákona
o slobodnom prístupe k informáciám a právna zástupkyňa žalobcu bola oboznámená so všetkými
relevantnými listinami o čom svedčí jej vyjadrenie k nim v opravnom prostriedku, resp. v žalobe a preto
tieto pochybenia nemali vplyv na zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.Z predloženého administratívneho spisového materiálu žalovaného krajský súd zistil, že dňa 18.01.2011
bola žalovanému doručená žiadosť SPZ - Poľovníckeho združenia Salatín o udelenie výnimky z § 35
ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011 v počte

1 kus. Žiadateľ v žiadosti uviedol odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri, pričom
svoju žiadosť odôvodnil tým, že stav medveďov v poľovnom revíri je neprimeraný, dochádza k častým
stretom medveďa s ľuďmi, vznikajú škody na včelstvách, poľnohospodárskych zvieratách i poľovnej
zveri. K žiadosti žiadateľ doložil žiadosť Poľnohospodárskeho družstva Ludrová o riešenie problému
s medveďmi, ktoré predstavujú nebezpečenstvo s možnosťou napadnutia občanov a oznámenie

združenia Salatín o škodách spôsobených medveďom hnedým ako aj protokol z miestneho šetrenia
škody spôsobenej určenými živočíchmi.

Odvolávajúc sa na ustanovenia § 23 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“)
dôvodil, že pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi
vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné

pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
V tejto súvislosti poukázal na to, že z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva,
že okrem stanovísk Štátnej ochrany prírody SR (ďalej len „ŠOP SR) boli podkladom pre rozhodnutie
žalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa
nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území a je nesporné, že žalobcovi v priebehu

konania tieto podklady doručené neboli s tým, aby sa k nim vyjadril, pričom mu bolo len oznámené,
že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený nestačia, má v zmysle § 23 správneho
poriadku právo nazrieť osobne do spisu.

Podľanázorukrajskéhosúduboluvedenýpostupvrozpores§3ods.2vspojenís§33ods.2správneho
poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil žalobcovi, aby sa mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku

všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne
navrhnúť ich doplnenie a mal za to, že žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené
prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe ktorých rozhodoval predložiť žalobcovi na vyjadrenie,
či už v elektronickej podobe, alebo doručením ich fotokópií a dodal, že právo účastníka vyjadriť sa k
podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu. Preto zastal

názor, že tvrdenie žalovaného, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho
právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nemôže obstáť, nakoľko ide o dva samostatné a vzájomne
nezastupiteľné oprávnenia a každým z nich sa sleduje iný účel.

Vyššie uvedené procesné pochybenie označil za takú vadu, ktorá by bez ďalších zistených okolností
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že v priebehu

konania zistil, že žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie listín a
tieto mu boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade, čo znamená,
že žalobca mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal
mimoprocesnou cestou zdôrazniac, že ani inštitút sprístupňovania informácií povinnou osobou podľa

osobitného právneho predpisu nemožno zamieňať s povinnosťou správneho orgánu podľa § 32 ods. 2
správneho poriadku a preto postup žalovaného nemožno považovať za štandardný a zákonný. Pre daný
prípad však túto situáciu zhodnotil tak, že v konečnom dôsledku bol žalobca oboznámený s podkladmi
rozhodnutia žalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak to považoval za potrebné.
Z uvedeného dôvodu preto zastal názor, že tento procesný nedostatok v postupe žalovaného, nemal za

daných okolností vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou
napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e) OSP.

S poukazom na ustanovenie § 25 ods. 5 správneho poriadku vo vzťahu k námietke žalobcu, že podklady
rozhodnutia boli doručené len žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi konštatoval, že ide o vadu v
konaní správneho orgánu, avšak ani táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia,pretože žalobca i jeho zástupca sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo
žiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením žalovaného vylúčení, či inak ukrátení na svojich právach.

Vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci uviedol, že rovnako ako v rozhodnutiach týkajúcich sa

povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého v roku 2007 (napr. sp. zn. 2S 233/07) konštatoval,
že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je
zabezpečená na základe zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym
druhomzakázanéčinnostiazároveňajpodmienky,zaktorýchmožnopovoliťvýnimkuzochranydodajúc,
že povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka

neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne
splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.

Poukázal na to, že v konaní začatom na základe žiadosti poľovníckej organizácie žiadateľ doložil svoju
žiadosť dôkazmi, ktoré dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov
dotknutej obce, keď medvede pohybujúce sa v intraviláne obce, v bezprostrednej blízkosti ľudských
obydlí sú dôkazom o synantropizácii medveďov v danej lokalite a nepochybne predstavujú skutočné

nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí sa celkom prirodzene cítia ohrození. V tejto súvislosti dôvodil, že záujem
na ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia
obyvateľov tak, ako to predpokladá právny poriadok. Preto na základe uvedených skutkových zistení
mal za to, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona
č. 543/2002 Z. z., nakoľko zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci vyplýva, že

ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne
prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého.

Záverom zdôraznil, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladné zdokumentovanie
pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba
chrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. Pokiaľ príslušné

organizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v
blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring žalovanému na účely
rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach
a proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté

rozhodnutie i postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko
námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 OSP
a žalobu zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že ho
považuje za nesprávny, pretože krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a zároveň rozhodnutie krajského súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Žalobca vyčítal konaniu pred
prvostupňovým správnym orgánom, aj postupu a rozhodnutiu žalovaného, že v ich konaní sa vyskytla
taká vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Túto vadu žalobca aj
identifikoval tak, že mu správnymi orgánmi oboch stupňov bola upretá možnosť vyjadriť sa k podkladom

rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Odňatie možnosti žalobcovi využívať
svoje právo účastníka konania spočívalo v tom, že ho správny orgán prvého stupňa neoboznámil s
podkladmi rozhodnutia, napriek jeho výslovnej žiadosti mu neposkytol kópiu spisu a toto pochybenie
nenapravil ani žalovaný v konaní o rozklade. Naopak, ako bolo v žalobe uvedené, žalovaný zaťažil
konanie ďalšou vadou, keď dopĺňal dokazovanie vyžiadaním si správy od ŠOP SR k možnému

posunutiu časového vymedzenia obdobia, v ktorom žiadateľovi povolil realizovať udelenú výnimku.
Súd prvého stupňa sa na jednej strane stotožnil s tvrdením žalobcu, že takýto postup správnych
orgánov znamená takú vadu, ktorá by samotná znamenala nevyhnutnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie
žalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu. Na druhej strane však skonštatoval, že žalobca
sa s podkladmi rozhodnutia oboznámil inou (mimoprocesnou) formou, keď si podklady rozhodnutia

vyžiadal od žalovaného na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám a tieto mu boliposkytnuté. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobcovi boli týmto spôsobom poskytnuté všetky
podklady rozhodnutia, ktoré prvostupňový správny orgán zhromaždil, mohol sa teda oboznámiť s ich
obsahom a v dôsledku týchto vedomostí bola zhojená aj taká závažná vada správneho konania, ktorú

oprávnene žalobca namieta. S názorom súdu prvého stupňa, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa
pred rozhodnutím prvostupňového orgánu, či žalovaného, so všetkými podkladmi rozhodnutia, nemožno
súhlasiť, pretože tento nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Žalobca v konaní, a to súd prvého
stupňa nespochybnil, opakovane namietal, že nielenže mu nebolo možné oboznámiť sa s podkladmi
rozhodnutia zaslaním kópie spisu napriek jeho výslovnej žiadosti, ale aj to, že „z oboznámenia s

podkladmi rozhodnutia" nevyplýva ani len to, aké podklady zhromaždil správny orgán. Žalobca teda
nemal možnosť navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, ani sa vyjadriť k spôsobu ich obstarania,
keďže až do vynesenia prvostupňového rozhodnutia mu správny orgán napriek ustanoveniu § 33 ods.
2 Správneho poriadku neoznámil aké podklady rozhodnutia zhromaždil. Žalobca zdôraznil, že tento
stav, keď získava informácie o podkladoch rozhodnutia ako účastník konania na základe žiadosti podľa
Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nezodpovedá jeho právam účastníka konania, v tejto časti

odvolania však osobitne dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že ani k zhojeniu vady v konaní, ktorej
existenciu konštatoval aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, nedošlo, keďže žalobca
nemajúc vedomosti o tom, čo je podkladom rozhodnutia, nemohol, napriek svojmu aktívnemu prístupu
žiadať tieto informácie od správneho orgánu v inom konaní.

Ako je totiž zrejmé z podkladov rozhodnutia, ktoré žalobcovi boli doručené, a to stanoviska ŠOP SR

zo dňa 1. marca 2011, prílohou tohto stanoviska bol aj záznam z pracovného stretnutia zoológov
ŠOP SR, ktorého predmetom bol práve tzv. regulačný odstrel medveďov v roku 2011. Z vyjadrenia
zúčastnených na tejto porade, konkrétne Ing. H., vyplýva, že samotní zamestnanci ŠOP SR majú
odôvodnené pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti potvrdení vydávaných žiadateľom, starostami
obce a inými subjektami. Z uvedeného dôvodu boli na tomto pracovnom stretnutí prijaté závery,

podľa ktorých „škoda spôsobená veľkými šelmami na poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej zveri,
včelstvách, majetku, hospodárskych zvieratách a zdraví obyvateľstva, sa bude zohľadňovať pri vydávaní
výnimky na lov len v prípade, ak bude preverená aj zo strany štátnej ochrany SR. V prípade, že ŠOP SR
nepreverí relevantnosť vzniknutých škôd, nebude v zmysle zákona môcť navrhovať odlov príslušným
poľovným subjektom." V ďalšej časti pod bodom 2. sa v záveroch z uvedeného pracovného stretnutia

uvádza: „vyjadrenia obcí, ktoré sa budú nachádzať len v prílohách žiadostí o odlov medveďa hnedého
bez predchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotky ŠOP SR o danej ohrozujúcej
situácií s jedincami medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti sa nebudú zohľadňovať
v stanovisku ŠOP SR pri navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého". Žalobca nemal
k dispozícii list Poľnohospodárskeho družstva Ludrová, list hospodára žiadateľa Obvodného úradu

životného prostredia v Ružomberku a záznam z prešetrenia škody spôsobenej SHR W. z Ludrovej,
ani nemal informácie o tom, že takéto podklady rozhodnutia existujú pred vydaním prvostupňového
rozhodnutia, o ich obsahu sa dozvedel až z tohto prvostupňového rozhodnutia len ako o jednej
skutočnosti, o ktoré opieral prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie o povolení výnimky. Postup
správneho orgánu, v ktorom upovedomí účastníka konania o tom, že zhromaždil podklady rozhodnutia

(neuvedúc dokonca ani to, aké) je takým postupom, ktorým robí z práva účastníka zakotveného
v ustanovení § 33 ods. 2 správneho poriadku, právo imaginárne a formálne. K rovnakému záveru
dospel opakovanie Najvyšší súd SR vo svojich rozsudkoch, ktorými rozhodoval v druhovo identických
veciach toho istého žalobcu proti rozhodnutiam toho istého žalovaného (napr. rozsudok NS SR sp.
zn. 1Sžp/3/2013 z 24. septembra 2013, rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžp/5/2013 z 24. septembra

2013 a rozsudok NS SR 1Sžp/8/2013 z 24. septembra 2013). Konkrétny obsah týchto vyjadrení,
na žiadosť koho boli vydané, čo konkrétne osvedčujú, bol však žalobcovi počas celého konania
napriek tomu, že sa aktívne dožadoval sprístupnenia podkladov rozhodnutia, spôsobom ktorý mu
Správny poriadok dáva k dispozícii, zostal neznámy. Práve tieto podklady rozhodnutia mohli a mali byť
konfrontované so závermi z pracovného stretnutia zo dňa 17. februára 2011, rovnako ako by s tými

istými závermi pracovného stretnutia malo byť konfrontované vyjadrenie ŠOP SR v konkrétnej veci.
Za tohto stavu nie je možné skonštatovať, že by vada v konaní spočívajúca v neumožnení žalobcovi
oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie, nemala
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, ktorý
napriek zrozumiteľne a jednoznačne formulovaným námietkam žalobcu vo vzťahu k tejto vade konania

nenapravil pochybenie prvostupňového správneho orgánu, naopak v odôvodnení rozhodnutia sa s
takýmto postupom stotožnil. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatuje, že napriek ďalšiemu pochybeniu vsprávnom konaní, a to doručovaniu dodatočného vyjadrenia ŠOP SR k posunu časového vymedzenia
platnosti udelenej výnimky žalobcovi, ani jeho právnej zástupkyni, opätovne nenastala nutnosť zrušiť
napadnuté rozhodnutie žalovaného, keďže táto vada bola zhojená tým, že žalobca a jeho právna

zástupkyňa mali o obsahu tohto vyjadrenia vedomosti, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia prvostupňového súdu, nie je možné sa stotožniť s týmto právnym názorom.

Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že žalobca je občianske združenie so zameraním na ochranu
prírody a svoje poslanie realizuje mnohými aktivitami, ktorých účasť v správnych konaniach podľa
Zákona o ochrane prírody a krajiny predstavuje len nepatrnú, aj keď súdom z pochopiteľného dôvodu,

zrejme najviac viditeľnú časť. Z uvedených dôvodov je žalobca v správnych konaniach podľa Zákona o
ochrane prírody a krajiny a osobitne v rozkladových konaniach vedených žalovaným zastúpený právnou
zástupkyňou - advokátkou. Žalobca nemá potrebné vedomosti na to, aby mohol v konaniach podľa
Zákona o ochrane prírody a krajiny využívať účinne právne prostriedky z uvedeného dôvodu a v súlade
s ust. článku 47 ods. 2 Ústavy SR využíva svoje právo na právnu pomoc pred orgánmi verejnej moci.
Tomuto právu každého zodpovedá ustanovenie v Správnom poriadku, aj v Zákona o ochrane prírody

a krajiny, podľa ktorého písomností doručované v konaní účastníkovi, ktorý je zastúpený zástupcom so
splnomocnením pre celé konanie, majú byť doručované tomuto právnemu zástupcovi.

Je nepochybné, že táto úprava sleduje rešpektovanie práva účastníka konania zakotveného v článku
47 ods. 2 Ústavy SR. Nie je totiž možno spravodlivo očakávať od účastníka konania, ktorý si práve pre
svoju nedostatočnú právnickú disponovanosť zvolil právneho zástupcu, aby tento účastník konania mal

vedieť kvalifikovane posúdiť dôsledky využitia svojich práv vyplývajúcich mu z procesných predpisov.
V konkrétnom prípade nemožno od žalobcu očakávať, že by tým, že jemu namiesto jeho právnej
zástupkyne bolo doručené vyjadrenie ŠOP SR zo dňa 3. novembra 2011 bola splnená povinnosť
správneho orgánu oboznámiť ho ako účastníka konania s podkladom rozhodnutia, umožniť mu vyjadriť
sa k tomuto podkladu, k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. Táto povinnosť správneho

orgánu by bola splnená len za predpokladu, ak by takáto listina, z ktorej nepochybne žalovaný pri zmene
napadnutých rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu vychádzal, bola doručená jeho právnej
zástupkyni. Ak sa tak nestalo, skutočnosť, že táto listina bola doručená žalobcovi, nemá na nezákonnosť
konania žiaden vplyv. Od žalobcu nemožno spravodlivo očakávať, že bude apriórne predpokladať
nezákonnosť postupu správneho orgánu, a teda to, že napriek zákonnej úprave doručuje listiny v

konaní jemu a nie jeho právnej zástupkyni a nemožno od neho ani očakávať, že o každej takejto listine
bezodkladne informuje svoju právnu zástupkyňu. Žalobca mal dôvod predpokladať, že takáto listina bola
doručená aj jeho právnej zástupkyni a nerobiť žiadne úkony smerujúce k využitiu svojho práva vyjadriť
sa k tejto listine.

Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa o tom, že pokiaľ ide o namietanú nemožnosť

oboznámiť sa s „analýzou minuloročnej regulácie a analýzou škôd spôsobených medveďmi v
predchádzajúcom roku", v prejednávanej veci konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli
podkladom rozhodnutia a preto žalovaný nemal s čím oboznámiť žalobcu v zmysle § 33 ods. 2
Správneho poriadku. Z tohto hľadiska podľa názoru súdu prvého stupňa zákon porušený nebol.
Tento záver súdu prvého stupňa je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj v rozpore

s už citovaným § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ správny orgán v oboznámení s podkladmi
rozhodnutia zo dňa 28. januára 2010 (správne 2011) uviedol, že vykonal analýzu škôd a minuloročnej
regulácie, a ako vyplynie z ďalšieho, vo svojich rozhodnutiach na tieto zistenia poukázal, možno vysvetliť
tento postup dvoma spôsobmi, z ktorých však ani jeden nesvedčí v prospech záveru o zákonnosti
predmetného konania. Pokiaľ skutočne v správnom konaní žiadna analýza regulácie z roku 2010 a

škôd spôsobených medveďmi vykonaná nebola, potom správny orgán predstieral v konaní existenciu
podkladov v skutočnosti neexistujúcich a navodzoval tak zdanie zisťovania skutočného stavu v inom
rozsahu, ako toto zisťovanie v skutočnosti vykonal. Na druhej strane, pokiaľ by skutočne správny orgán
prvého stupňa spomínanú analýzu vykonal, nie je zrozumiteľné z prvostupňového, ani napadnutého
rozhodnutia, v akej forme bola táto analýza vykonaná a k akým zisteniam dospela.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhujúc potvrdenie napadnutého rozsudku
poukázal na to, že odvolacie námietky sa vzťahujú iba na procesný postup žalovaného v predmetnom
konaní, avšak nie je z nich zrejmé, aký vzťah majú k samotnému predmetu konania, ktorý sa týka

povolenia výnimiek z podmienok ochrany chránených živočíchov v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3
písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny. Zdôraznil, že žalobca sa počas celého priebehu konania
nevyjadril k potrebe povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených živočíchov z dôvodu ohrozenia
života a zdravia ľudí na danej lokalite, ani nepodal žiadny návrh, akým spôsobom okrem realizácie
odstrelu je podľa jeho názoru potrebné riešiť vzniknutý problém spočívajúci v premnožení medveďa

hnedého na danom území. Ďalej poukázal na to, že i napriek odstráneniu vytýkaných nedostatkov v
procesnompostupežalovanéhonebudemožnézostranyžalovanéhorozhodnúťvdanejvecispôsobom,
ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka konania výhodnejší alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho
práv a právom chránených záujmov a odstránenie uvedených nedostatkov v procesnom postupe
žalovaného sa tiež nedotkne predmetu konania - povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených
živočíchov a zastal názor, že odvolanie podané žalobcom je neopodstatnené a motivované iba snahou

o získanie trov konania na úkor žalovaného, nakoľko po vrátení veci žalovanému by sa dosiahlo iba
opakovanie správneho konania bez možnosti dosiahnuť vo veci odlišný výsledok (čo si žalobca musí
v tomto štádiu konania uvedomovať). Tento svoj názor podoprel aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17. decembra 2002, podľa ktorého : „Správnym konaním sa nazýva postup
správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny

predpis. Konanie a postup správneho orgánu majú povahu synoným. Zmyslom všetkých procesných
predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie,
prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec
- práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.

Toto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi... Rozhodnutie
sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôže privodiť vecne
iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1

OSP v spojení § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.
2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3
OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je nedôvodné.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup ministra
životného prostredia SR sp. zn. 8619/2011-1.10 (31/2011 - rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011, ktorým bol
na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 3600/2011-2.2
z 19. septembra 2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.
z. zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, a to usmrtenie jedného

jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Salatín. Minister v rozkladovom konaní zmenil podmienky
rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. a určil, že odstrel možno zrealizovať na
lokalitách Uhrinovo, Kraviaky a Kriváň, kat. úz. Liptovská Štiavnica odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
do 30.11.2011 posliedkou a postriežkou a od 1.6.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou. V
ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti
fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).

Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,

aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolacísúdzobsahusúdnehospisuzistil,žekrajskýsúdsanáležiteavsúladesozákonomvysporiadal
so všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad
a aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu
stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku.

Na potvrdenie zákonnosti napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za potrebné dodať nasledovné:

V prejednávanom prípade bolo potrebné posúdiť, či žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa,

postupovalivsúladesozákonomoochraneprírodyakrajinyasprávnymporiadkom,keďpovolilivýnimku
zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Povolená výnimka spočívala
v usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Salatín.

Správne konanie v uvedenej veci sa začalo na základe žiadosti žiadateľa - Slovenský poľovnícky zväz,
Poľovnícke združenie „Salatín“ so sídlom v Liptovskej Štiavnici, ktorá bola doručená žalovanému dňa

18. januára 2011. Prílohou bola žiadosť Poľnohospodárskeho družstva Ludrová o riešenie problému
s medveďmi, ktoré predstavujú nebezpečenstvo s možnosťou napadnutia občanov a oznámenie
združenia Salatín o škodách spôsobených medveďom hnedým ako aj protokol z miestneho šetrenia
škody spôsobenej určenými živočíchmi.

Štátna ochrana prírody SR k regulačného odlovu chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého

v období od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou uviedla, s odkazom na svoje
predchádzajúce stanovisko, že keďže dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov
medveďov hnedých v predmetných poľovných revíroch je stále aktuálny a nepominul sa, odporúča
predĺženie platnosti rozhodnutí pri všetkých žiadostiach, ktoré tvoria prílohu stanoviska.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. chráneného živočícha je zakázané

a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,

b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,

c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,

d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,

e) medzidruhovo krížiť,

f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií
dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,

68a) výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.

Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť

a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku,

c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,

d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov

alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,

e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

Najvyšší súd vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci musí prisvedčiť konajúcim správnym orgánom a
krajskému súdu, ktorý zamietnuc žalobu sa s právnym posúdením veci správnych orgánov stotožnil, že
v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na povolenie výnimky v zmysle vyššie citovaných

ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny. V konaní bola prostredníctvom dôkazov žiadateľa
dostatočne preukázaná dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov dotknutej obce pred
medveďmi pohybujúcimi sa v intraviláne obce, v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí. Preto
najvyššiemu súdu nezostalo iné ako prisvedčiť právnemu názoru krajského súdu (str. 13), že : „záujem
na ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia

obyvateľov tak, ako to predpokladá právny poriadok...“.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že prvý predpoklad vyžadovaný zákonom pre udelenie výnimky, t. j.
neohrozeniezachovaniapopuláciídotknutéhodruhubolnadvšetkupochybnosťsplnený,keďžemedveď
hnedý je na území Slovenskej republiky premnožený.

Je potrebné taktiež zdôrazniť, že žalovaný mal z vyjadrení ZOO preukázané, že iná alternatíva

(premiestnenie odchytených jedincov do ZOO) pre chránený druh neprichádza do úvahy.

Vo vzťahu k námietkam procesného charakteru, najvyšší súd v plnom rozsahu poukazuje na právny
názor krajského súdu a na doplnenie považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, ktorého obsahom je výklad ustanovenia
§ 250i ods. 3 OSP v tom zmysle, že rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a

odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.
Ustanovenie § 250i ods. 3 OSP jasne zakladá prekážku, účelom ktorej je zabrániť zrušovaniu rozhodnutí
správnych orgánov zo strany správnych súdov, ktoré sú po hmotnoprávnej stránke nezvratné, t. j. ich
zmenu nemožno dosiahnuť opakovaním procesu pre vady správneho konania. Neznamená to však, že
správne orgány nemusia rešpektovať základné zásady správneho konania, medzi ktoré nepochybne

patrí zásada súčinnosti správneho orgánu a účastníkov konania, avšak pokiaľ porušenie tejto zásady
nemá, tak ako v danom prípade, vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, smerovalo by zrušenie
napadnutého rozhodnutia k čisto formalistickému zopakovaniu správneho konania.

K rozhodnutiam najvyššieho súdu, na ktoré v odvolaní poukazoval žalobca, najvyšší súd uvádza, že
sa v danom prípade priklonil k právnemu názoru Najvyššieho súdu SR obsiahnutého v rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/3/2013 z 18. decembra 2013, ktorý sa týka rovnakého predmetu
konania a totožných účastníkov.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu dospel
odvolací súd k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadol
sa s relevantnými námietkami žalobcu.Preto najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok krajského súdu ako
vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k

ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada
trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.