Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/876/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112233194
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112233194.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik Bratislava, a.s.,
so sídlom Bratislava, Olejkárska 1 IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom
so sídlom Bratislava, Námestie Martina Benku 9-C1, proti odporcovi Y. Y., štátnemu občanovi Slovenskej
republiky naposledy bytom Obec S. - P., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou
Mgr. Andreou Vodičkovou, vyššou súdnou úradníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 51,60 eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. augusta
2014, č. k. 27C/520/2012-32, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 22. augusta 2014 č. k. 27C/520/2012-32 okresný súd zamietol návrh, ktorým sa
navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu 51,60 € a odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení okresný súd uviedol, že medzi účastníkmi došlo dňa
14.10.2011 k uzavretiu ústnej zmluvy o preprave podľa § 760 Občianskeho zákonníka, ktorá zmluva je
zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa vzhľadom
na námietku premlčania, vznesenú v konaní opatrovníčkou odporcu, musel zaoberať touto otázkou.
Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave účinným v čase

porušenia prepravných podmienok odporcom má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis)
a osobitného predpisu (lex specialis). Z dôvodu, že v osobitných predpisoch nie je upravený inštitút
premlčania, na plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
(§ 100 a nasledujúce). Navrhovateľ mohol svoj nárok na súde uplatniť prvýkrát dňa 15.10.2011.
Navrhovateľ však uplatnil tvrdené právo na súde až dňa 11.12.2012, teda takmer dva mesiace po
uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby podľa § 108 Občianskeho zákonníka (od 15.10.2011 do
15.10.2012). Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej

čiastky je premlčané a nemožno ho priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.). Vzhľadom na tieto závery súd
rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, § 760, § 100 ods. 1, § 108 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), § 9, § 11 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave účinného v čase porušenia prepravných podmienok odporcom (ďalej
len "zákon o cestnej doprave").Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Namietal nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom tým,

že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhovateľ
odôvodnil svoje odvolanie tým, že nakoľko sa odporca na výzvu revízora dňa 14.10.2011 na linke MHD
č. N 37 nepreukázal platným cestovným lístkom, alebo iným platným cestovným dokladom, je povinný
v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave zaplatiť mu cestovné 1,60 eur a úhradu 50,- eur, pretože táto povinnosť

odporcovi vznikla v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) a § 14 ods. 1 písm. d) a § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012
Z.z. o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom medzi práva z prepravy
podľa § 760 Občianskeho zákonníka nepatrí. Poukázal na to, že zákon o cestnej doprave neustanovuje
premlčaciu dobu na zaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto bolo povinnosťou
súdu na danú právnu vec aplikovať ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka o všeobecnej premlčacej
dobe.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd,akosúdodvolací,vecpreskúmalvrozsahuazdôvodovodvolaniapodľa §212ods.1O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení

rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania.

V zmysle § 108 Občianskeho zákonníka je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná
premlčacia doba. Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej
prepravy (§ 760 až § 773), s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Občianskeho zákonníka,
pre premlčanie ktorého platí § 106 Občianskeho zákonníka.

V jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Občianskeho zákonníka sa teda premlčuje nielen
právo dopravcu na cestovné podľa § 760 Občianskeho zákonníka., ale aj jeho právo na úhradu pri
nepreukázaní sa platným cestovným lístkom podľa zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Tento
nárok tiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka, hoci v ňom nie
je výslovne uvedený. Zákon č. 168/1996 Z. z. bol verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného

upravoval aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Okresný súd
postupoval správne, keď na otázku premlčania práva navrhovateľa na úhradu pri nepreukázaní sa
platným cestovným lístkom (§ 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z.) posúdil podľa ustanovenia § 108
Občianskeho zákonníka, pretože zákon č. 168/1996 Z. z. premlčanie uvedeného nároku osobitne
neupravoval. Zároveň neupravoval ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na úhradu

pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. Preto je namieste aplikácia § 563 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého dlžník je povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ o plnenie
požiadal. Týmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť
právo podaním žaloby na súd.

Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva v danom prípade začala plynúť dňa 15.10.2011

a v súlade s § 122 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka skončila dňa 15.10.2012 (pondelok).
Navrhovateľ uplatnil svoje právo na súde dňa 11.12.2012 teda po uplynutí premlčacej doby v zmysle
§ 108 Občianskeho zákonníka.

K odvolacej námietke navrhovateľa, že pri cestovaní bez cestovného lístka je namieste použiť §
101 Občianskeho zákonník odvolací súd uvádza, že právo na úhradu pri nepreukázaní sa platným

cestovným lístkom nemôže vzniknúť samostatne a oddelene, ale len spolu s právom na cestovné.
Obidva nároky na zaplatenie tak vznikajú výlučne zo zmluvy o preprave osôb resp. z jej porušenia. U
obidvoch práv sa preto premlčacia doba spravuje § 108 Občianskeho zákonníka.Navrhovateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku okresného súdu nepovažoval odvolací súd
za dôvodné, a spôsobilé zrušiť správny rozsudok okresného súdu. Okresný súd rozhodol správne aj
o náhrade trov konania.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní,
potvrdil napadnutý výrok rozsudku okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. a § 151
ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že odporca bol v odvolacom konaní úspešný a

preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Toto právo si však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, ani mu žiadne trovy zo spisu nevyplynuli,
preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .