Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1341/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213617
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/280/2012-54 zo dňa 20. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ si uplatnil voči
odporcovi právo na zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.

z., čo odôvodnil tým, že postupom podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníčke O. P.. Vec bola vedená pod č. Ex 553/2011. Po podaní
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd podľa tvrdenia navrhovateľa
rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Navrhovateľ v žalobe uviedol, že okresný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia až 24. 05. 2011, čo je podľa navrhovateľa po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
Uvedeným postupom exekučného súdu vznikla navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia v žalobe majetková

škoda vo výške 1 784,43 € a nemajetková ujma vo výške 356,89 €.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením sa s exekučným spisom 3Er/288/2011 a zistil, že dňa 04. 02. 2011 bola na súd podaná
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnej O. P. pre vymoženie sumy 472 € s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
č. k. SR 10101 /10 zo dňa 26. 10. 2010, právoplatného dňa 15. 11. 2010. Uznesením zo dňa 29. 03. 2011

okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože
dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa ust.
§ 53 Občianskeho zákonníka neprijateľná zmluvná podmienka, a že rozhodcovským rozsudkom bolo
oprávnenému priznané plnenie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zmluvná pokuta v sadzbe 0,25% denne predstavuje 91,25 % ročne. Okresný súd uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia lehota 15 dní od doručenia
žiadostioudeleniepoverenia navykonanieexekúcienasúddovydaniapoverenianavykonanie

exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V tomto ustanovení je tiež výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o
exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2, písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a
rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy na

základe nesprávneho úradného postupu a to nerozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
v zákonnej lehote, ktorá však v tomto prípade ani nie je zákonom daná, je nedôvodný. V
uvedenej súvislosti okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľ v žalobe tvrdí že konanie sa začalo
dňa 14. 01. 2011 a súd rozhodol až 24. 05. 2011, čo je podľa navrhovateľa omeškanie na strane
súdu viac ako 130 dní, tak takéto tvrdenie navrhovateľa neobstojí, pretože nie je možné na vrub súdu
pripočítať čas od podania návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi do podania

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd, keď súdny exekútor
podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd až dňa 04. 02. 2011, hoci bol návrh na
vykonanieexekúciespísanýdozápisnicedňa14.01.2011,pričomskutočnostinezodpovedáanitvrdenie
navrhovateľa, že by o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté až dňa 24.
05. 2011, pretože z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 3Er/288/2011 vyplýva, že exekučný

súd vydal uznesenie 3Er/288/2011, ktorým žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie zamietol dňa 29.
03. 2011. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že exekučný súd sa dopustil prieťahov v konaní, okresný
súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 zo dňa 14.
12. 2012, kde ústavný súd uviedol, že nie každý zistený prieťah v konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Okresný súd konštatoval,

že Ústavný súd SR už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil záver, že ojedinelá nečinnosť
súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, ešte nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2 Ústavy SR (napr. I. ÚS 42/01).

Na základe uvedených skutočností dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by v

exekučnej veci, na základe ktorej podal navrhovateľ žalobu došlo k nesprávnemu úradnému postupu
v zmysle § 9 ods. 1 zák. č.514/2003 Z. z. a tým nepreukázal ani splnenie predpokladov na priznanie
nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 27. 06. 2014 navrhovateľ odvolal a v

odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa

§ 101 ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia
na pojednávanie nedostavil, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie
pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Okresný
súd preto nemohol podľa navrhovateľa postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v
neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil, odňal navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide

o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní
uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na
prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v
označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa navrhovateľa nič nemení na

tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s
ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Konečné
meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd vrovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho nastal stav, že v čase
podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že meritórne
rozhodnutie súdu je predčasné.

K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju

opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval
však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy
informačnéhosystémuaztituluvýdajov naadministratívnespracovanietextovurgencií,na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie
a kontrola stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa
rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne

zrušiť. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva
účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru navrhovateľa zrejmé akou úvahou dospel
okresný súd k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich
dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver, na základe

ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej,
a teda aj rozdielny skutkový základ.

Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu

zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa navrhovateľa
zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, pretože za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Uviedol, že okresný súd v
súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal
za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením však nesúhlasí. Navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 6C/280/2012 zo dňa 20. 05. 2014 zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní
nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému
súdu vytýka, že v rovnakom rozhodnutí rozhodol o prerušení konania a aj o samotnom predmete
konania, v dôsledku čoho podľa navrhovateľa nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu
okresného súdu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o prerušení konania, odvolací

súd uvádza, že z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva, že
okresný súd týmto rozsudkom nerozhodoval zároveň aj o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania
a teda táto odvolacia námietka je neopodstatnená. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa,
že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v jehoneprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas
požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými
dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na zrušenie nariadeného

pojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania
uviedol, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR týkajúcu sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu
a nestranný súd, keďže nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský
súd v Banskej Bystrici nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednania
a rozhodnutia predmetnej právnej veci; žiadne iné dôvody na zrušenie nariadeného pojednávania

navrhovateľ v návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania neuviedol, preto
okresný súd správne - z tých istých dôvodov z akých v podstate zamietol návrh na prerušenie konania,
nepristúpil ani k zrušeniu nariadeného pojednávania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci
konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek tomu, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby,
ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená
systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie danej veci je potrebné vylúčiť. K

uvedenej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza, že uznesením č.
k. 43NcC/1/2012 zo dňa 11. 10. 2012 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že z prejednania a
rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 6C/280/2012 vylúčil JUDr
Erika Vargu, zákonného sudcu v exekučnej veci, od ktorej odvodil navrhovateľ nárok na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy uplatňovaný v tomto konaní a nie JUDr. Adrianu Dulovičovú, zákonnú sudkyňu

v tomto konaní. Okresný súd Rimavská Sobota uvedenú skutočnosť rešpektoval, keď bola vec sp.
zn. 6C/280/2012 pridelená náhodným výberom sudkyni JUDr. Adriane Dulovičovej, čo znamená,
že odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie navrhovateľa, že vo veci konal a
rozhodoval nezákonný sudca je rovnako ako odvolacia námietka, že okresný súd navrhovateľovi odňal
možnosť konať pred súdom, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať

rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu,

ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), pričom súd úplne podľa navrhovateľa
odignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla v súvislosti so správou
informačného systému, v súvislosti s administratívnym spracovaním textov
urgencií, v súvislosti s vyhotovením urgencií, poštovným a telekomunikačnými výdavkami, preto je
podľa názoru navrhovateľa v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov. S uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že
nemal preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru,
že nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku škody - navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný
postup, preto existenciu ďalších predpokladov vzniku škody ani výšku škody neskúmal berúc do úvahy

fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku škody. Navrhovateľ v
odvolaní vo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie
námietky, z ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne.
Naopak v rozpore s dôvodmi okresného súdu okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne
a nezaoberal sa výškou škody v celom uplatnenom rozsahu. Takéto odvolacie námietky navrhovateľa

nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Po preskúmaní
veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Navrhovateľ právne
relevantným spôsobom nepreukázal vznik škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd vychádzajúc
z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri posúdení nároku
vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na základe vykonaných

dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní žiadnym spôsobom
nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný charakter a z jeho obsahu nevyplýva žiadna
právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej veci, zodpovedajúca konkrétnemu obsahu
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému súdu v odvolanívytkol, že svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných rozhodnutiach, v ktorých
vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol iný skutkový dej a teda aj iný skutkový základ,
odvolací súd uvádza, že okresný súd v určitej časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku

popísal skutočnosti, ktoré zistil z pripojeného spisu 3Er/288/2011, čo však neznamená, že z uvedeného
možno vyvodiť záver, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil rovnako ako iné rozhodnutia, týkajúce
sa tých istých účastníkov konania, len s iným skutkovým základom, keď je z obsahu odôvodnenia
rozhodnutia zrejmé, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby. Rovnako ako uvedená odvolacia námietka
navrhovateľa neobstojí ani argumentácia navrhovateľa tiež obsiahnutá v odvolaní, že okresný súd

nesprávne ustálil, že náklady na správu pohľadávky zapríčinil dlžník (povinný) s tým, že ak by došlo k
rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote,
náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a časom by boli pretransformované
do trov exekúcie, pretože a) okresný súd neprijal záver, že náklady na správu pohľadávky by mal
znášať dlžník (povinný) a b) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom na
okresnom súde pod sp. zn. 3Er/288/2011 bola zamietnutá a teda nemohlo dôjsť k vykonávaniu exekúcie,

čo znamená, že náklady na správu pohľadávky nemohli prejsť na súdneho exekútora a logicky nemohli
byť ani pretransformované do trov exekúcie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.