Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Erika Zajacová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/860/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114211375
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114211375.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu I., a.s., so sídlom v D., D.
6, X.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou T. J., s.r.o. so sídlom v D., N. 5,
IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej U. D., bytom A. nad C., D. č. XXX/XX, o zaplatenie XXX,XX eur
s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. septembra
2014, č. k. 21C/115/2014-55 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania m e n í tak,
že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 17,36 eur titulom zaplateného
súdneho poplatku a 57,65 eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu, a
to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. zaviazal žalovanú zaplatiť 409,07 eur s 9,25 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 23,18 eur od 26.05.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 23,18
eur od 25.06.2011 do zaplatenia, 9,5 % úrokom ročne zo sumy 23,18 eur od 26.07.2011 do zaplatenia,
9,55 % ročne zo sumy 25,02 eur od 25.08.2011 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 28,76 eur od
27.09.2011 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 26,34 eur od 27.10.2011 do zaplatenia, 9,25 %
ročne zo sumy 4,43 eur od 25.11.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 254,98 eur od 03.02.2012 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. v zostávajúcej časti žalobu zamietol a
vo výroku III. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v prejednávanej veci domáhal od
žalovania zaplatenia sumy 524,17 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že účastníci uzavreli
zmluvu o pripojení na základe ktorej žalobca ako poskytovateľ služieb poskytol program Double Play
Extra, ktorý umožňoval žalovanej príjem internetu MAX + TV za mesačný poplatok 23,18 eur. Žalovanej
bol zároveň nainštalovaný set-top-box a za túto inštaláciu jednorázovo zaplatila 20,90 eur. Následne
poskytnuté služby fakturoval žalobca žalovanej faktúrami spolu vo výške 370,08 eur z čoho suma 254,90
eur predstavovala zmluvnú pokutu za nedodržanú dobu viazanosti za 11 mesiacov vo výške mesačného
poplatku a suma 115,10 eur bola zmluvná pokuta za poskytnuté technické zariadenie. Listom zo
dňa 19.12.2013 žalobca odstúpil od zmluvy o pripojení. Súd prvého stupňa po právnej stránke svojerozhodnutie odôvodnil článkom 1.1 18, článkom 12.12 15 všeobecných obchodných podmienok, ďalej
ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. a ust. § 488 o.z.Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná
dôvodne v časti nezaplatenej ceny za poskytnuté služby teda v časti 154,09 eur a tiež v časti zmluvnej
pokuty 254,98 eur, teda vo výške mesačných poplatkov za nedodržanú dobu viazanosti. Predmetná
zmluva je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 nasledujúcich Občianskeho
zákonníka, a preto súd konal či zmluvou dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a dospel k záveru, že tomu tak nie je pre prípad porušenia zmluvných podmienok je možné
takúto sankciu dojednať. Účastníkmi dojednaná zmluvná pokuta je primeraná porušeniu zmluvných
podmienok doby viazanosti, ktorých sa žalovaná nepochybne dopustila. Za nedôvodnú súd považoval
žalobu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty za poskytnuté technické zariadenie a v tejto časti bola žaloba
zamietnutá. Takáto sankcia nebola medzi účastníkmi dohodnutá. Ak žalobca opieral svoj nárok o bod
11.1 všeobecných obchodných podmienok neuviedol, akým konkrétnym spôsobom mu mala žalovaná
škodu spôsobiť. Zo zmluvných podmienok vyplýva, že poskytnuté technické zariadenie zostalo
vlastníctvom žalobcu, pričom žalovaná má iba povinnosť pri zániku zmluvy takéto zariadenie žalobcovi
vrátiť. Takýto nárok si však žalobca neuplatnil. O omeškaní súd rozhodol v náväznosti na § 517
ods. 2 o.z. v súlade s § 3 nariadenia vlády 87/95 Z.z. s tým, že nakoľko žalovaná nezaplatila dlžnú
sumu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, dostala sa do omeškania a žalobca má nárok na úrok
z omeškania, preto súd priznal úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm dňom nasledujúcim po
splatnostijednotlivýchfaktúr.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.3O.s.p.,podľaktoréhožiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak má len čiastočný úspech.
Proti tomuto rozsudku podal v čas odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol jeho návrh zamietnutý. Uviedol, že žalovaný uzavrel so žalobcom na základe objednávky
služieb zmluvu o pripojení s tým, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky na
poskytovanie služby MAX spoločnosti I., a.s.. Poukázal na znenie všeobecných podmienok, z ktorých
vyplýva, že spoločnosť I. a účastník zodpovedajú za škody nimi spôsobené v dôsledku zavineného
porušenia povinnosti uvedenej v zákone, v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalobca zastáva
názor, že z predloženého odovzdávajúceho protokolu je zrejmé, že žalobca žalovanému dodal a
žalovaný prevzal zariadenie set-top-box dňa 13.09.2010. Žalovaný porušil svoje povinnosti, ktoré mu
vyplývali zo zmluvy a zo všeobecných obchodných podmienok tým, že nezaplatil za služby dodané
žalobcom. Na základe tohto bol potom žalobca nútený odstúpiť od zmluvy, čím žalovanému vznikla
povinnosť vrátiť žalobcovi zariadenia, ktoré od neho na využívanie služieb prevzal. Žalovaný svoju
povinnosť nesplnil, zariadenia nevrátil, čím vznikla žalobcovi škoda. Pri určení výšky škody vychádzal
žalobca z ceny zariadenia uvedenej v objednávke služieb 115,10 eur. Služby, ktoré žalobca poskytol
o zvýhodnenej cene žalovaný využil, nezaplatil za ne dojednanú cenu, nedodržal dohodnutú dobu
viazanosti a navyše si ponechal zariadenie, ktoré si od žalobcu prenajal. Z tohto dôvodu žalobca žiadal
okrem ceny za poskytnuté služby zaplatiť aj škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že mu nevrátil
zariadenie. Právne ju kvalifikoval ako zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 79
O.s.p. v zmysle ktorého nie je účastník povinný vec právne kvalifikovať a zároveň súd nie je viazaný
právnou kvalifikáciou. Na základe tohto mohol súd v danom prípade posúdiť nárok navrhovateľa na
úhradu žalovanej sumy ako nárok na náhradu škody. Ďalej uviedol, že aj v prípade ak by sa odvolací
súd s odvolaním žalobcu v zamietnutej časti nestotožnil má žalobca za to, že má nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, a to pomerne k úspechu v predmetnej veci. Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím
súdu ohľadne trov konania pretože tu nebol dôvod na nepriznanie požadovaných trov. Poukázal na tú
skutočnosť, že miera úspechu žalobcu je vo výške 78 % a žalovaného 21,96 %, a teda miera
úspechu žalobcu je 56,08 %. Z tohto je teda zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu účelne
vynaložených trov konania a trov právneho zastúpenia. Žiadal preto aby krajský súd ako súd odvolací
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu preskúmal, zmenil ho tak, že vyhovie návrhu
a prizná plnú náhradu trov konania a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v napadnutej zamietavej časti a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričomnáväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Rozsudok súdu prvého stupňa v časti ktorej bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi 409,07 eur
s príslušenstvom odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa
právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu bol potom výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola v zostávajúcej časti žaloba zamietnutá s tým, že sa jedná o nárok žalobcu, ktorým sa
domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 115,10 eur, pričom sa malo jednať o časť zmluvnej pokuty za
poskytnuté technické zariadenie set-top-box, kedy samotný žalobca svoj nárok v prejednávanej veci
definoval ako nárok zo zmluvnej pokuty v tejto výške.
V prejednávanej veci je nesporné a medzi účastníkmi nepochybné, že účastníci uzatvorili zmluvu o
pripojení, ktorá predstavuje štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú skutočnosť žalobca
vo svojom odvolaní nespochybňuje. V takomto prípade potom má súd priestor pre tzv. súdnu kontrolu
zmluvných podmienok. Taktiež tu nie sú pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou,
a to už či z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred
naformulovanej predtlačenej zmluvy.
Čo sa týka samotnej zmluvnej pokuty, ktorú v prejednávanej veci definoval samotný žalobca, zmluvnú
pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec alebo pre prípad porušenia akejkoľvek
inej zmluvnej povinnosti. Dohoda však musí mať obligatórne písomnú formu, pričom jej podstatnou
náležitosťou je určenie výšky, pokuty alebo určenie spôsobu jej výpočtu. Pokiaľ teda žalobca v
prejednávanej veci vo faktúre, ktorú doručil žalovanej fakturoval svoj nárok vo výške 115,10 eur ako
zmluvnú pokutu, a to bez toho aby mal takúto zmluvnú pokutu so žalovanou písomne dohodnutú
neobstojí jeho námietka v odvolaní, že bolo na súde aby daný právny vzťah prípadne kvalifikoval iným
spôsobom. Za stavu, kedy sa mal žalobca v úmysle domáhať svojho nároku s titulom náhrady škody
odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto prípade zákon predpokladá úplne iné predpoklady
na uplatnenie takéhoto nároku ako v prípade pokiaľ medzi účastníkmi došlo k dohode o zmluvnej pokute.
V odvolacom konaní však už nie je priestor na zmenu právnej kvalifikácie za stavu, kedy svoj nárok
žalobca v návrhu vo veci samej riadne neodôvodnil, a to predovšetkým s prihliadnutím na ust. § 120
ods. 4 O.s.p., kedy všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predložiť alebo označiť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie
v súlade s § 115a O.s.p. najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, predložené dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Preto sa v prejednávanej veci odvolací súd plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom
smere, že pokiaľ medzi účastníkmi nedošlo k písomnému dojednaniu zmluvnej pokuty za poskytnuté
technické zariadenie set-top-box a za stavu, kedy žalobca žiadnym spôsobom žalobca nezdôvodnil svoj
nárok prípadne z titulu náhrady škody bol v celom rozsahu správny postup súdu prvého stupňa, ktorý
nárok v tejto časti zamietol. Okrem toho zo zmluvných podmienok vyplýva, že poskytnuté technické
zariadenie zostáva výlučným vlastníctvom žalobcu, ktorému nič nebráni v tom aby sa domáhal od
žalovanej vydania takéhoto zariadenia. Takýto nárok si však žalobca v konaní neuplatnil a preto nebol
dôvod o ňom v prejednávanej veci rozhodovať.
Preto v konečnom dôsledku krajský súd ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietavej časti ako vecne správny potvrdil.
Čiastočne dôvodné však bolo odvolanie v časti týkajúcej sa rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade
trov konania. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania využil ust.
§ 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a má len
čiastočný úspech. Takýto postup súdu prvého stupňa v prejednávanej veci neobstojí. V prejednávanejvecibolopretonutnéaplikovaťust. §142ods.2O.s.p.zktoréhovyplýva,žeakmáúčastníkvoveci
úspech mu čiastočný súd náhradu trov pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, čo však nie je prejednávaný prípad. V prejednávanej veci je nepochybné,
že žalobca sa návrhom čo vo veci samej domáhal zaplatenia čiastky 524,17 eur od žalovanej s tým,
že v konečnom dôsledku žalovaná bola výrokom I. zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 409,07 eur s
príslušenstvom. Po prepočítaní pomeru úspechu v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru,
že žalobca bol úspešný čo do 78 % a po odrátaní 22 %-ného úspechu zo strany žalovanej takto v
konečnom dôsledku úspech žalobcu predstavuje 56 % preto v tomto prípade nemožno konštatovať, že
by neúspech žalobcu predstavoval pomerne nepatrnú časť, a preto odvolací súd dospel k záveru, že je
potrebné výrok o náhrade trov konania zmeniť tým spôsobom, že zaviaže žalovanú, ktorá
v prejednávanej veci v prevažnej miere úspech nemala k náhrade trov prvostupňového konania, a to za
pomernú časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 31 eur z čoho 56 % 17,36 eur za zaplatený súdny
poplatok a tiež vo výške 56 % z uplatnených trov konania pred súdom prvého stupňa z celkovej sumy
102,96 eur za 2 úkony právnej pomoci príprava a prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na súd 41,83
eur s DPH + 2x režijný paušál 9,65 eur, spolu takto patrí žalobcovi náhrada trov právneho zastúpenia
vo výške 57,65 eur voči žalobkyni. Preto odvolací súd v časti týkajúcej sa náhrad trov prvostupňového
konania rozsudok súdu I. stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.
Čo sa týka náhrady trov odvolacieho konania o tejto bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p., kedy žalovaná bola čo do veci samej v celom rozsahu úspešná, nakoľko žalobca
podal odvolanie len čo do zamietavého výroku, a preto by jej patrila náhrada trov odvolacieho konania.
Žalovaná si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej trovy odvolacieho
konania nevyplývajú, a preto úspešnej žalovanej v odvolacom konaní ich náhrada prijatá nebola.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.