Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812205956
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8812205956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska5,85102Bratislava,IČO:35724803,zast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,Pajštúnska5,Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovanej: V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov,
IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Námestie SNP 7, Stropkov, o
zaplatenie 89,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. 3C/122/2012-44 zo dňa 30.08.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 3C/122/2012-79
zo dňa 05.02.2014.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Vyslovil, že žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

Určil, že zmluvná podmienka v bode 4.2. Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie
platobnej karty, ktorej obsahom je prehlásenie zákazníka, že uzavretím zmluvy o úvere predlžuje
premlčaciu dobu všetkých práv GE Money Multiservis, k.s. voči zákazníkovi zo zmluvy o úvere na dobu
10 rokov od okamihu, kedy začne táto doba plynúť je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 387 ods. 1, 2; 388 ods. 1; 401; 497 Obchodného zákonníka,
§§ 39; 53 ods. 1, 4100; 101; 111; 524 ods. 1; 558 Občianskeho zákonníka, §§ 2 písm. a); 3 ods. 1, 2; 4

ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení,
ktoré postúpenie bolo preukázané oznámením o postúpení postupcom žalovanej, ktoré bolo vykonané v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch.
Preto je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.Podľa Obchodných podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka a aj žalobca v žalobe uviedol, že medzi účastníkmi konania vznikol
obchodnozáväzkový vzťah.

Súd však vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu,
že zmluva bola uzavretá 09.07.2005, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení zákona č.
150/2004 Z. z., ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný
v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v
súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má

iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť,
či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných
podmienok,ktorévyvoláprávoplatnésúdnerozhodnutieadodávateľjepovinnýzdržaťsaichpoužívania.
Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne

formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý používa v dvoch
alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju
uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy
ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť

akúkoľvek zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že vyhlásenie žalovanej o predĺžení premlčacej doby až na 10
rokov odo dňa, kedy premlčacia doba začala plynúť, bolo urobené v súlade s ustanovením § 401
Obchodného zákonníka.

Na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, najmä ohľadom určenia a predlženia
premlčacej doby, došlo k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom
vzťahu. Ustanovenie, obsahom ktorého je vyhlásenie žalovanej, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých
práv GE Money Multiservis, k.s. voči klientovi zo zmluvy o úvere a to na dobu 10 rokov odo dňa,
kedy začne táto doba plynúť, spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalovanej - spotrebiteľa, a preto predmetné ustanovenie vyhlásil súd za neprijateľnú

podmienku upravenú v spotrebiteľskej zmluve, ktoré je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná.

Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva.
Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania.

V súvislosti s touto námietkou žalovanej súd prvého stupňa konštatoval, že právny vzťah medzi
účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento je potrebné aplikovať
ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať
aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj právny úkon

uznania dlhu žalovanou.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu

došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná.

Žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovanej o vedomosti

premlčania dlhu a jeho následkoch.

Z vykonaného dokazovania, a to z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku však
nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaná uznala dňa 25.08.2010.

Žalobca v žalobe uviedol, že k zosplatneniu úveru došlo s odkazom na určený deň v platobnej histórii,
ktorým dňom je 06.02.2006.Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie
zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy, je zrejmé, že k uznaniu dlhu
žalovanou došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť dňa 07.02.2006

a pri všeobecnej trojročnej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka uplynula dňa 07.02.2009.
Uznanie bolo vykonané dňa 25.08.2010.

Obchodný zákonník, ktorým sa mal podľa dojednaní zmluvy a obchodných podmienok právny vzťah
spravovať, účinky uznania premlčaného záväzku nepodmieňuje vedomosťou dlžníka o premlčaní, ale
v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené
vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní, a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu

a vznik právnych následkov uznania.

Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď

nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutie uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., ale prehlásenie o vedomosti
o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku,
a to až v poslednej vete.

V zmysle § 558 OZ možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto
premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy,

keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre
právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté
právne následky.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď žalovanej, že si predmetnú dohodu ani neprečítala
a podpísala ju len z dôvodu, že sa zľakla a chcela mať pokoj, mal súd prvého stupňa za to, že

prehlásenie žalovanej o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v Dohode
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25.08.2010, nezakladá právny následok
uznania premlčaného dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka.

Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 07.02.2006, ktorá uplynula dňa 07.02.2009 a žalobca
podal žalobu až dňa 08.06.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaná vzniesla

námietku premlčania a súd tento jej úkon považoval za účinné dovolanie sa premlčania, na základe tejto
skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať.

Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

Konštatoval, že žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, keď súd žalobu zamietol, ale náhradu
trov konania nežiadala a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Preto jej náhradu trov konania nepriznal.Čo sa týka vedľajšieho účastníka, tento oznámil vstup do konania až v čase, keď už bolo vo veci
rozhodnuté týmto rozsudkom. Preto súd o jeho návrhu na priznanie trov konania nemohol rozhodnúť.

Dopĺňacím rozsudkom č. k. 3C/122/2012-79 zo dňa 05.02.2014 na základe pokynu odvolacieho súdu

vysloveného v uznesení č. k. 5Co/12/2013-76 zo dňa 03.12.2013 súd prvého stupňa doplnil rozsudok
č. k. 3C/122/2012-44 zo dňa 30.08.2012 o výrok, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Dopĺňací rozsudok právne odôvodnil podľa ust. § 166 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Konštatoval, že v rozsudku zo dňa 30.08.2012 nerozhodol o časti predmetu konania čo do trov žalobcu
vo vzťahu k žalovanej, preto tak učinil týmto dopĺňacím rozsudkom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

V odvolaní citoval ustanovenia § 110 ods. 1 a § 558 Občianskeho zákonníka a namietal, že
dňa 25.08.2010 žalovaná podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
prostredníctvomktorejuznalasvojzáväzokvočižalobcovivzniknutýzoZmluvyoúvereč.XXXXXXXXXX
vo výške 66,60 Eur čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splniť svoj záväzok v splátkach uvedených v
Dohode. Predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu

zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a
prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň žalovaná potvrdila vedomosť o premlčaná dlhu a následkoch
s tým spojených. V článku 3. bod 3.4 Dohody je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené vyhlásenie
dlžníka, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Obsahom Dohody je uznanie dlhu zo
strany žalovanej ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom

uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. Začne plynúť
nová 10 ročná premlčacia doba. Na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110
ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť
o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nemožno
stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú odlišné právne

dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného dlhu nie je z hľadiska účinkov spojených s
§ 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia 10
ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo
nevedel. Vzhľadom na to a s poukazom na čl. 3, bod 3.4 Dohody by v danom prípade mali nastať účinky
ustanovenia § 558 OZ.

Súd prvého stupňa mal vzhľadom na to žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. Žalobca nesúhlasí so
zamietnutím žaloby pre premlčanie. Žalovaná podpísala Dohodu, prejavila svoju vôľu záväzok splniť, čo
je v jej záujme, pretože po jeho zaplatení nebude figurovať v databázach neplatičov. Dohoda neobsahuje
žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Obsah Dohody nie je taký rozsiahly, aby sa s ním
žalovaná nemala možnosť oboznámiť. Dohodu podpisovala vo svojom bydlisku a mohla si ju v pokoji

prečítať. Podpis dohody znamenal prejav slobodnej vôle žalovanej, ktorá si je vedomá svojho záväzku.
Žalovaná sama po telefonickej dohode zaslala žalobcovi predmetnú Dohodu, konala dobrovoľne, bez
časovej tiesne, čím sa zaviazala k plneniu svojho záväzku v splátkach a uznala predmetný záväzok.

Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že predmetnou Dohodou dochádza k zmene v obsahu záväzku
zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že žalovanej je umožnené splácať záväzok v splátkach. Dochádza

teda k zmene v spôsobe plnenia záväzku. Dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý
vznikol medzi veriteľom a dlžníkom, pričom žalobca ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v
zmysle spotrebiteľskej úpravy. Preto ustanovenie Dohody o tom, že žalovaná uznáva svoj záväzok
nemohlo byť žalovanej vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na Dohodu sa
nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uzavretím Dohody

nedošlo na strane žalovanej k zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľky. Naopak, žalobca poskytolžalovanej možnosť plniť už existujúci záväzok, s plnením ktorého sa žalovaná dostala do omeškania,
v splátkach.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe

vyhovie, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 29,08 Eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O. s. p. na
základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia
oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 27.04.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj

s dôvodmi tam uvedenými.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd na doplnenie uvádza:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2, Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

Podľa § 401 Obchodného zákonníka, strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným
vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie
byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred
začiatkom plynutia premlčacej doby.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu
zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľaprechodnéhoustanoveniakúpravámúčinnýmod01.01.2008,ato§879jObčianskehozákonníka,

ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatňuje nárok na zaplatenie 336,17 eur, pričom právnym titulom
tohto nároku je Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 26.06.2009.

K odvolacím námietkam žalobcu, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa §
110 ods. 1 druhá veta OZ zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu,

žeuznanieprávapodľa§110ods.1druhávetaOZnemožnostotožňovaťsinštitútomuznaniadlhupodľa
§ 558 OZ a uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 OZ viazané
na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo a k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a
začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania
o premlčaní vedel alebo nie, odvolací súd konštatuje, že takúto námietku považuje v celom rozsahu za

nedôvodnú, a to preto, že spôsob, akým žalobca chápe právnu úpravu, obsiahnutú v ustanoveniach §
110 a § 558 Občianskeho zákonníka, odporuje zmyslu a účelu tejto právnej úpravy.

Ustanovenie § 110 Občianskeho zákonníka upravuje nepochybne inštitút premlčanie a ustanovenie §
558 Občianskeho zákonníka jednu z možností zabezpečenia záväzkov.V prípade, ak veriteľ zabezpečí svoj záväzok dohodou o uznaní dlhu (§ 558 OZ), ustanovenie § 110 OZ
stanovuje dobu, v ktorej možno toto právo vykonať, pričom označenie záväzku v ust. § 558 OZ pojmom
dlh a v ust. § 110 OZ pojmom právo, na tom nič nemení.

K odvolacím námietkam žalobcu, že v danom prípade žalovaná vedela, že uznala premlčaný dlh,
odvolací súd konštatuje, že z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že
uznanie dlhu by malo zákonom predpokladaný následok len za podmienky, že ten, kto dlh uznal, vedel
o tom, že dlh je premlčaný.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, čo potvrdil aj sám žalobca v odvolaní, že žalovaná
podpísala Dohodu, ktorá jej prišla poštou. Podpísala ju bez toho, aby ju prečítala, keďže sa zľakla, čo

od nej zasa chcú a keďže chcela mať pokoj.

Z vyjadrenia žalovanej nevyplynulo, že by žalovaná mala mať vedomosť o tom, že by malo ísť premlčanú
pohľadávku.

Preto možno mať vážne pochybnosti aj o tom, či išlo o skutočný prejav vôle odporkyne uznať dlh a nejde
iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

K uvedenému odvolací súd na doplnenie uvádza, že z predmetnej Dohody a ani zo žiadneho iného
dôkazu nevyplýva, že by boli žalovanej poskytnuté, v rámci povinnosti navrhovateľa postupovať v
spotrebiteľských vzťahoch so všetkou odbornou starostlivosťou, dostatočne jasné a zrozumiteľné
informácie o tom, čo a aký význam má premlčanie dlhu.

Vzhľadom na uvedené nemožno mať pochybnosti o tom, že v obave o možné neskoršie následky

(exekúciu) žalovaná predmetnú Dohodu podpísala len z dôvodov, je jej bola ponúknutá možnosť splácať
dlh v splátkach.

Súdy vo svojich rozhodnutiach už judikovali, že síce neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak v
prípade, ak ide o spotrebiteľský právny vzťah a dodávateľ vystupuje a koná v právnom vzťahu so
spotrebiteľom v rozpore so zákonom, resp. v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa, opomenúc

okolnosť, že podrobná znalosť právnych predpisov nemôže byť na ujmu spotrebiteľa, nemožno tomu,
kto koná v rozpore s uvedeným, právo priznať.

Je nesporné, že uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len
vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný.

K odvolacej námietke žalobcu, že dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol

medzi veriteľom a dlžníkom, pričom žalobca ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle
spotrebiteľskej úpravy, preto ustanovenie Dohody o tom, že žalovaná uznáva svoj záväzok nemohlo
byť žalovanej vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na Dohodu sa nevzťahujú
ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, odvolací súd konštatuje, že
aj predmetná Dohoda má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a to bez ohľadu na to, že terajší žalobca

nadobudol vecne aktívnu legitimáciu len na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Platnosť dohody
o uzavretí splátkového kalendára nikto nespochybnil. Ustanovenia o neprijateľných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na
spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol pre žalovanou úspešne

vznesenú námietku premlčania. Žalobcovi ako veriteľovi preto nemožno takéto právo v súlade s
ustanovením § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka priznať.V súlade s vyššie uvedeným je potrebné považovať za správny aj postup prvostupňového súdu, ktorý
v súlade s ustanovením § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku určil za neprijateľnú zmluvnú
podmienku uvedenú v bode 4.2. Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej

karty, a to z dôvodu, že táto zmluvná podmienka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, je neprijateľné, a preto neplatná.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu takú relevantnú
okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.

Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie o trovách konania.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 3C/122/2012-79

zo dňa 05.02.2014 v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku.

Vodvolacomkonaníneúspešnýžalobcanemáprávonanáhradutrovodvolaciehokonania.Vodvolacom

konaní úspešná žalovaná si náhradu trov nežiadala, preto o nich ani nebolo rozhodnuté.

Vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do konania až po vyhlásení napadnutého rozsudku. V
oznámení o vstupe do konania si vedľajší účastník uplatnil trovy konania, avšak žiadne preukázateľné
trovy konania mu nevznikli, preto ani o týchto trovách odvolací súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.