Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/491/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812201840
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5812201840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľky Ing. C. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom V., P. XX/XX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Dagmarou Matuškovou, so
sídlom L., L. XX, proti odporcovi Ing. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. XX, právne zastúpenému
advokátom Mgr. Igorom Paliderom, so sídlom B. XXX, o zaplatenie sumy 1.809,11 eur s príslušenstvom,
na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/19/2012-64 zo
dňa 3. apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi titulom náhrady trov odvolacieho konania,

predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, sumu 100,66 eur na účet právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh navrhovateľky, keď odporcom
vznesenú námietku premlčania považoval za dôvodnú. Za rozhodujúci okamih podľa § 106 Obč. zák.,
t.j. kedy sa navrhovateľka dozvedela o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, považoval právoplatnosť
rozsudku v trestnom konaní (17.3.2009), v ktorom bol odporca uznaný vinným a v ktorom navrhovateľka
vystupovala v pozícii poškodenej. Okresný súd bol toho názoru, že nie je potrebné, aby poškodený
poznal výšku škody presne, ale postačuje, aby mal k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať
návrh na náhradu škody na súde aspoň v približnej sume (s možnosťou dodatočného spresnenia).

V konkrétnostiach súdenej veci konštatoval, že po právoplatnom skončení trestného konania mohla
navrhovateľka žiadať o vyúčtovanie trov právneho zastúpenia, ktoré jej v danom konaní vznikli. V zmysle
§ 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. mala pritom vedomosť o výške odmeny za jednotlivé úkony právnej
služby. S poukazom na podanie návrhu (až) dňa 16.3.2012 okresný súd uzavrel, že uplatňovaný nárok
je podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. premlčaný.

O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému odporcovi priznal v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
ich náhradu v (celkovej) výške 429,54 eur, ktorú sumu konkrétne vymedzil jednotlivými úkonmi právnej

služby, vrátane súvisiacej náhrady hotových výdavkov, resp. náhrady za stratu času a zaplateným
súdnym poplatkom za podaný odpor.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá sa
alternatívne domáhala jeho zmeny tak, že návrhu bude vyhovené alebo jeho zrušenia a vrátenia veci
na ďalšie konanie. Vo všeobecnosti vymedzila, čo sa rozumie pod pojmami škoda, skutočná škoda a
ušlý zisk. Uviedla, že povinnosť informovať klienta o výške odmeny za úkon právnej služby sa spája spovinnosťou vyúčtovať trovy právneho zastúpenia. Odvolateľka tvrdila, že nie je povinnosťou advokáta
vyúčtovať trovy právneho zastúpenia po každom úkone, ale len po skončení zastúpenia. Dodala, že
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti o škode a vo

vzťahu k vedomosti o škodcovi.

Odporca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ by právna zástupkyňa navrhovateľku
neinformovala (priebežne) o výške nákladov na zastupovanie v trestnom konaní, nevznikla by
navrhovateľke povinnosť zaplatiť tieto trovy. Avšak tým, že navrhovateľka zaplatila právnej zástupkyni
vyúčtované náklady zastúpenia, potvrdila, že o odmene bola informovaná. Odporca doplnil, že

navrhovateľka neuniesla ani dôkazné bremeno, keďže nepreukázala jednotlivé súvislosti vyúčtovania,
uhradenia a zaevidovania dotknutých trov právneho zastúpenia.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p., hoci čiastočne aj z iných dôvodov.

V rámci prejednávania veci odvolací súd upovedomil účastníkov v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. o

možnom použití i (ďalších) ustanovení právnych predpisov, a to § 121 ods. 3 Obč. zák. a § 557 Tr. por.
Navrhovateľka v súvisiacej reakcii uviedla, že „súhlasí“ s použitím dotknutých zákonných ustanovení.
Odporca na predmetné upovedomenie nereagoval.

V súdenej veci uplatňovaný nárok predstavuje trovy konania, ktoré vynaložila navrhovateľka (v pozícii
poškodenej) v trestnom konaní vedenom proti odporcovi (v pozícii obvineného). Z uvedenej povahy

nároku následne vyplýva, že sa nejedná bezprostredne o nárok z titulu náhrady škody, resp. o
pohľadávku vzniknutú z titulu škody spôsobenej trestným činom (z ktorého bol odporca uznaný
vinným), ale „len“ o jej príslušenstvo v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák. - náklady spojené s uplatnením
pohľadávky. Predmetný (subsidiárny) nárok vznikol najneskôr právoplatným skončením trestného
konania - nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2T/116/2007-307

z 27.2.2009; konkrétne dňa 17.3.2009. Uvedeným dňom bolo nepochybné, kto je za škodu spáchanú
trestným činom zodpovedný a zároveň bolo nepochybné, aké náklady - trovy konania - vznikli
navrhovateľke (poškodenej) v predmetnom trestnom konaní. Otázka okamihu vyúčtovania týchto trov
vo vzťahu navrhovateľka (klientka) a Dr. Matušková (právna zástupkyňa) nie je z hľadiska plynutia
premlčacej lehoty významná práve pre subsidiárny charakter dotknutého príslušenstva k „hlavnému“

záväzku/pohľadávke.

O predmetnom čiastočnom/subsidiárnom nároku bolo pritom možné rozhodnúť už priamo v trestnom
konaní. Dokonca v zmysle § 557 ods. 2 Tr. por. aj za situácie, že odsúdenému (odporcovi) nebola
uložená povinnosť náhrady škody poškodenej (navrhovateľke), a to ani sčasti (čo je prípad dotknutého
odsudzujúceho rozsudku). Podmienkou daného postupu bol/je prioritne návrh poškodeného. Z vyššie

označeného „trestného“ rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín nevyplýva, že by si navrhovateľka
v pozícii poškodenej takýto nárok uplatňovala. Bez ohľadu na (ne)uplatnenie si náhrady trov priamo
v trestnom konaní aj z daného hľadiska najneskôr právoplatnosťou rozsudku o odsúdení odporcu
boli navrhovateľke známe všetky okolnosti nevyhnutné pre uplatnenie posudzovaného nároku -
príslušenstva pohľadávky na náhradu škody.

Nadväzne je plne zodpovedajúci stavu veci záver okresného súdu o akceptovaní odporcom vznesenej
námietky premlčania. Ako je vyššie uvedené, rozsudok okresného súdu č. k. 2T/116/2007-307 z
27.2.2009 nadobudol právoplatnosť 17.3.2009 a ak posudzovaný nárok bol uplatnený návrhom
podaným 16.3.20012, ide o nárok uplatnený po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby (§ 106
ods. 1 Obč. zák.).

Opodstatnenými sú i súvisiace úvahy okresného súdu týkajúceho sa výšky spôsobnej škody. Krajský
súd sa stotožňuje s konštatovaním, že je postačujúce, ak poškodený zistí skutkové okolnosti, z ktorých
možno vyvodzovať vznik škody, osobu zodpovednú za škodu a orientačne (približne) aj jej rozsah
v peniazoch. Je nesporné, že (najneskôr) právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku vo vzťahu knavrhovateľke nastali všetky rozhodné skutočnosti/ podmienky pre uplatnenie si nároku na príslušenstvo
pohľadávky - nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (záväzku vzniknutého titulom spôsobenej
škody) v rámci trestného konania. Osobitne, ak samotný nárok na náhradu škody už bol navrhovateľkou

(v pozícii poškodenej) uplatnený v priebehu trestného konania.

Taktiež je však náležitým i zdôrazňovanie povinnosti advokáta informovať priebežne klienta o nákladoch
zastupovania(§18ods.4zák.č.586/2003Z.z.).Vzťahklientaprávnyzástupca,vrátaneichvzájomného
(finančného) vyrovnania, sa pritom nedotýka práv tretích osôb a teda nemôže viesť ani k „predĺženiu“
premlčacej lehoty uplatnenia náhrady trov konania vo vzťahu k tretím osobám; napr. (aj) prostredníctvom

inštitútu príslušenstva pohľadávky vzniknutej z titulu spôsobenej škody. Inými slovami, je namieste tak
od klienta, ako aj od jeho (právneho) zástupcu vyžadovať takú mieru starostlivosti o vzájomné, resp.
vlastné práva a povinnosti, aby ani jeden z nich (prioritne však klient) nestratil možnosť úspešne sa
domáhať eventuálneho „regresného“ nároku voči tretím osobám.

Napokon pomerne účelovým je tvrdenie navrhovateľky o akýchsi dvoch subjektívnych premlčacích
lehotách; jednej viažucej sa k osobe škodcu a druhej týkajúcej sa výšky škody. Uvedený názor nemá

oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Naopak, na začiatok (jedinej) subjektívnej premlčacej doby
je nevyhnutné získanie vedomosti tak o osobe zodpovednej za škodu, ako aj o výške škody; k čomu
nemusí dôjsť súčasne.

Len na okraj krajský súd dodáva, že okresný súd nepostupoval dôsledne pri vedení pojednávania
dňa 3.4.2014, keď akceptoval/pripustil zastúpenie navrhovateľky Mgr. Grobarčíkom. Menovaný nie

je advokátom, preto pri trvaní právneho zastúpenia navrhovateľky aj advokátkou dr. Matuškovou,
nemohol byť jej ďalším zástupcom (§ 24 veta tretia v spojení s § 25 O.s.p.). Odvolateľka však uvedenú
nedôslednosť nenamietala (naopak, nielenže súhlasila s takýmto zastupovaním, ale danú nedôslednosť
sama zapríčinila) a dotknutý nedostatok nie je ani kauzálne spôsobilý vyvolať vecnú nesprávnosť
napadnutého rozsudku.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu
úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov. Odvolateľka pritom žiadnym
spôsobom nespochybňovala tak záver o výške trov právneho zastúpenia vzniknutých odporcovi, ako
ani výšku ním zaplateného súdneho poplatku za odpor voči platobnému rozkazu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť
titulom ich náhrady odporcovi sumu 100,66 eur. V odvolacom konaní bol totiž odporca úspešný
(odvolaniu protistrany nebolo - vôbec - vyhovené), a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. má právo na náhradu účelne vynaložených trov. Tieto predstavujú odmenu za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k meritórnemu odvolaniu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Predmetom (aj) odvolacieho konania bolo nárok na zaplatenie 1.809,11 eur, čo pri zohľadnení
návrhového charakteru procesného nároku na náhradu trov konania (vrátane rozsahu uplatňovaného
odporcom) predstavuje v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. základnú tarifnú sadzbu v sume 75,85
eur. Obdobne ako v štádiu konania pred súdom prvého stupňa popri odmene má advokát nárok na tzv.
režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.); v roku 2014, kedy bolo podané vyjadrenie k odvolaniu,

išlo o sumu 8,04 eur. Vzhľadom na to, že právny zástupca odporcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
súčet predmetných súm sa zvyšuje o túto daň (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo celkom činí 100,66
eur (75,85 + 8,04 + 16,77). Keďže právne zastúpenie odporcu pretrvávalo aj v odvolacom konaní, taktiež
túto čiastku je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné