Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 24, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714205470
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1714205470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľa : Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpený : Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa č. 10, Bratislava , proti odporcovi : H. P. ,
naposledy bytom v Č., Š. č. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : Združenie
na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum č. 2 , Košice, zastúpený Mgr. Petrom
Masarovičom, advokátom so sídlom v Košiciach, Park Angelinum č. 2, o zaplatenie 460,76 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 239,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75

% zo sumy 239,76 eur ročne od 26.04.2013 do zaplatenia , všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 09.06. 2014 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy
460,76 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že s
odporcom uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle ktorej navrhovateľ vypožičal
odporcovi 1 ks SIM karty , na základe ktorej bolo odporcovi umožnené využívať telekomunikačné služby,
za súčasného dodržiavania dohodnutých zmluvných podmienok.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb
vyfakturovaných v období od 11/2012-02/2013 , čím porušil zmluvné povinnosti. Nedoplatok za
poskytované služby tak predstavuje sumu 239,76 eur. Suma 221,- eur je náhrada škody, ktorú si
navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi uplatňuje a predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného
zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú zariadenie navrhovateľovi poskytol odporcovi.

Odporca sa k návrhu nevyjadril. Podaním doručeným súdu dňa 17.07.2014 oznámilo vstup do konania
Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA ako vedľajší účastník na strane odporcu. Súd uvedenú

skutočnosť oznámil navrhovateľovi a odporcovi prípisom a vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili,
či so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasia. Účastníci konania nevzniesli proti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania námietky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný
skutkový stav.Navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
zmluvné podmienky a dodatok k tejto zmluve.

Odporca riadne a včas nezaplatil navrhovateľovi cenu za poskytnutie služieb za obdobie od 11/2012-

02/2013, čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle vyššie uvedenej zmluvy. Navrhovateľ preto pokusom
o pokonávku zo dňa 11.04.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace
a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval ani
čiastočnou úhradou.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

v Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená
nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa navrhovateľ
zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby. Súčasne s touto zmluvou uzavreli účastníci aj
dodatok, na základe ktorého vznikol navrhovateľovi záväzok zabezpečiť odporcovi predaj zľavneného

mobilného telefónu za kúpnu cenu 1 euro a záväzok odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu
24 mesiacov. Odporca napriek využívaniu služieb žalobcu neuhradil faktúry za mesačné poplatky za
služby.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca porušil svoju povinnosť platiť za poskytnuté služby, na ktorú sa
v zmluve zaviazal, súd návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť

sumu 239, 76 eur za neuhradené služby. Navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania v súlade s
nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
dlžnú sumu spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26.04.2013, kedy odporcovi uplynula lehota
na dodatočné plnenie v zmysle pokusu o pokonávku .

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 221 eur označenej ako náhrada škody, súd uvádza, že

navrhovateľ po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že i)
predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho
neprijateľnosť, ii) vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 91/2011 je tu daná
podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosti žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na
zaplatenietýchtozmluvnýchpokút,iii)jedanáviazanosťostatnýchsúdovvyhlásenímzmluvnejpokutyza

neprijateľnú,pristúpilkzmenesvojejprocesnejaktivitytak,žeužnepožadujezaplateniezmluvnejpokuty,
ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného
telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 221 eur a navrhovateľ ho považuje
za škodu vzniknutú porušením povinností odporkyňou.Navrhovateľ poukazuje na článok dodatku, podľa ktorého "účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že
telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v dodatku, ktorej výška sa rovná
rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou zariadenia a v zmysle tohto dodatku poskytnutou

zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované
navrhovateľa , v zmysle ustanovení dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie
tohto záväzku , vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny zariadenia , ako aj prípadný
obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu)".

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že tohto sa domáha z
dôvoduporušeniapovinnostiodporcuzotrvaťvzmluvnomvzťahusnímpodobuminimálne24mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností (zmluvná alebo záväzková zodpovednosť) a môže tiež vzniknúť z porušenia

iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť). Pre vznik zodpovednosti za
škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie prvého
predpokladu, a to protiprávny úkon odporcu . Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu na

začatie konania , navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu
24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je vo
(Doba platnosti a ukončenie zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 týchto všeobecných podmienok
platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy,

d) smrťou alebo zánikom účastníka.

V tejto súvislosti súd poukazuje na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomne uzavretá
dohodasamôžezmeniťalebozrušiťibapísomne.Vprejednávanejvecinavrhovateľ písomnéukončenie
písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že
platné ukončenie zmluvy s odporkyňou preukázané nebolo, čím nie je daný prvý predpoklad vzniku

občianskoprávnej zodpovednosti.

Pokiaľ sa jedná o druhý predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti - vznik škody, k tomu súdu
poukazuje na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá

nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlým ziskom je ujma spočívajúca v tom, že u

poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Podľa tvrdenia navrhovateľa škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou zariadenia a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenejškode, by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej
obchodnej politiky žalobcu, tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný
navrhovateľom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napríklad podmienením právneho úkonu).

Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenu zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu
odporcu , ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom . Tento zmluvný
konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa deklarovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa
nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu
majetku odporkyňou tak nedošlo, pretože tento za zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik
občianskoprávnej zodpovednosti, pretože v prípade preukázania zavineného nezotrvania navrhovateľa
v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako
uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním
dojednanej kúpnej ceny.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 221 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26.04.2013 do zaplatenia zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého k mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, trojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).