Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205139
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614205139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: O. T.,
nar. X.X.XXXX, bytom N. Y., L. č. X/XX, o zaplatenie 94,90 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/69/2014-25 zo dňa 2. októbra
2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/69/2014-25 zo dňa 2. októbra

2014 potvrdzuje.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských
úveroch. Úver sa odporkyňa zaviazala splatiť do 10.9.2010, kedy bola splatná posledná splátka. Od

nasledujúceho dňa, t. j. od 11.9.2010 potom začala plynúť zákonná trojročná premlčacia doba, v ktorej
si veriteľ mohol uplatniť poslednú dojednanú splátku. Navrhovateľ si uplatnil v tomto konaní posledné
štyri splátky, ktoré mala odporkyňa v zmysle zmluvy zaplatiť po 23,60 Eur dňa 10.6.2010, 10.7.2010,
10.8.2010 a 10.9.2010, takže do podania návrhu na súd (dňa 5.6.2014) uplynula zákonná trojročná
premlčacia doba, v ktorej sa mohol navrhovateľ domáhať zaplatenia týchto splátok. Nakoľko sa jedná
o spotrebiteľský právny vzťah, súd bol povinný prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku a z toho
dôvodu návrh zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutiezmeniťtak,žesanávrhuvyhovie,resp.totorozhodnutiezrušiťavecvrátiťnaďalšiekonanie.
Uviedol, že právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi jeho právnym predchodcom a odporkyňou
je absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 19.9.2005,
pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na
kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj

na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy
nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté
pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ pred 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžníkspotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka. Na podporu svojej argumentácie odvolateľ poukázal na rozhodnutie slovenských súdov
týkajúce sa premlčania.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že v predmetnej veci bol

zo strany navrhovateľa uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Na uvedenom závere nemení nič
fakt, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z § 23a ods.
1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom totiž vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V zmysle uvedeného potom neboli dôvodné
námietky odvolateľa, ktorý nepovažoval dotknutú zmluvu za podliehajúcu ochranným ustanoveniam
spotrebiteľského práva.

Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať ustanovenia Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch a
nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi dodávateľom -
obchodníkom a spotrebiteľom, a teda ide teda o typický občianskoprávny vzťah.

Vprípadeduplicitnejprávnejúpravyrovnakýchinštitútovsúkromnéhoprávajedôvodnéaplikovaťprávnu
úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci
5 MCdo 20/09). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny
vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (1. 1. 2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva.

Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým
ustanovením § 54 ods. 1, podľa ktorého „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“.
Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny
vzťah vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve

kúpnezmluvy,dvojakáúpravapremlčania,dvojakáúpravaodstúpeniaodzmluvy,dvojakáprávnaúprava
zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.
1. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na konštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane
premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade
medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu

má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Odvolací súd preto odmietol názor navrhovateľa, podľa ktorého
na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva, ale obchodného práva.
Vzhľadomnaskutočnosť,ženavrhovateľuplatnilvkonanípremlčanéprávo,boloplnevsúladesprávnou
úpravou Občianskeho zákonníka zamietnuť jeho návrh. Uvedené závery prijal Krajský súd v Prešove
v rozsudku č. k. 6Co/81/2012-279 zo dňa 14.2.2013, ktoré rozhodnutie bolo napadnuté ústavnou

sťažnosťou. Následne Ústavný súd v uznesení I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.6.2013 predmetnú sťažnosť
odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť a uzavrel, že „nezistil možnosť porušenia základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru rozsudkom krajského súdu“.Na základe uvedeného považoval krajský súd napadnuté rozhodnutie za vecne správne a náležite
odôvodnené, z ktorého dôvodu ho potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Pre úplnosť krajský súd na záver poukazuje na skutočnosť, že v odvolacom konaní mienilo vstúpiť
do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Občianske združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Na jeho vstup však krajský súd podľa § 93 ods. 3 druhá veta
O.s.p. neprihliadal z dôvodu nepredloženia súhlasu odporkyne s takýmto procesným úkonom.

O trovách odvolacieho rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní
nebol navrhovateľ úspešný, odporkyňa si však náhradu trov druhostupňového konania neuplatnila.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.