Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Cpr/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113230346
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113230346.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa W. proti

odporcovi X. zast. Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s. r. o., Palárikova 14, Bratislava, o
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania 2.550,57 eur, k rukám zástupcu odporcu,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru /po úprave petitu návrhu/ zo dňa 9. 9. 2013 /správne má byť, ktorým sa pracovný pomer končí
dňom 9. 9. 2013/ dané mu z dôvodu, že 1. od 1. 9. 2013 do 9. 9. 2013 sa nedostavil na pracovisko,

2. nerešpektuje pokyny riaditeľky, 3. hrubé pochybenie, zistené psychodiagnostickým vyšetrením v
rodinách I.. Tieto dôvody sa nezakladajú na pravde, pretože nie je pravdou, že v uvedenom čase nebol
na pracovisku, žiadne pokyny mu neboli dané /ide o nepresný bližšie nešpecifikovaný termín/ a v bode 3
sa jedná o absolútny nezmysel vyplývajúci z neznalosti psychológie ako vedného odboru. Žiadal priznať
náhradu vo výške 10.342,32 eur ako mzdu za 24 mesiacov /ako náhradu škody/.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sa
domáha dôvodu, že počínanie odporcu nepovažuje za korektné a dôvody okamžitého skončenia nie

sú dané. U odporcu bol založený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3. 1.2008, s jeho
pracovným zaradením psychológ. Prácu vykonával na Z. a v profesionálnych rodinách. V roku 2008
dosť pracoval na skupinách na ul. N., takže dochádzku si zapisoval. Bolo to obdobie, kedy mal úväzok
na 100%. Po zmene úväzku na 50% pracoval na ul. Z. v profesionálnych rodinách, chodil aj na UPSVaR,
teda veľa času trávil v teréne a po dohode s riaditeľkou sa nezapisoval. Aj zastupujúca riaditeľka pani W.
si všimla, že sa nezapisuje, vec prejednali a súhlasila, aby to takto išlo ďalej. Takisto vec konzultoval s
riaditeľkou.Nemávedomosťotom,žebytakýmtopracovníkombol ajniektoiný. Fondpracovnéhočasu

nielenže dodržiaval, ale objemom práce aj prekračoval bez nároku na ďalšiu mzdu. Profesionálne rodiny
sú takmer po celom západnom Slovensku, v okruhu 100 km. Používal svoje osobné vozidlo, cestu si
neúčtoval. Pracoval aj tam, kde doposiaľ a tiež má firmu a to bol dôvod zníženia úväzku. Hľadali spôsob,
ako môže ďalej pracovať, pretože pani riaditeľka bola s ním spokojná. V období od 1. do 9.9.2013 bolna pracovisku N.. Bol na interakcii maloletá G., záznam o interakcii podpísal, avšak neskôr to bolo
vymazané, nakoľko medzičasom bol skočený pracovný pomer. Ďalší dôvod, ktorý mal byť označený
ako hrubé pochybenie v profesionálnych rodinách Z., je nejasné. Nevie, čoho sa mal dopustiť ani

nevie, akým spôsobom bolo zistené, či a v čom pochybil. Vie, že týmto rodinám boli deti odňaté. Keďže
mal na tieto rodiny, resp. riešenie situácie iný názor ako vedenie, nebol prizývaný na odborné diskusie,
nerobil ani psychodiagnostické vyšetrenie. V deň podania návrhu /8. 11. 2013/ odporcovi oznámil, že
nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru. Poukázal na to, že na budove správy, kde sa
zapisoval príchod a odchod, sa nemohol zapísať, keďže nemal kľúče. Ráno bolo niekedy odomknuté,

ale z výjazdov sa vracal, až keď bolo zamknuté, dokumenty nechával vychovávateľovi na skupine. V
priebehu konania /na pojednávaní 3. 3. 2015/ uviedol, že vzhľadom na vývoj situácie trvá na tom, aby
ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Rozhodol sa tak vzhľadom na vývoj sporu aj zmenu vedenia na
strane odporcu.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Okamžité skončenie považuje za platné, tvrdenia navrhovateľa za
účelové a nepravdivé, nie sú podložené žiadnym dôkazmi. Sú splnené všetky základné podmienky pre

platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko intenzita porušenia pracovnej disciplíny
dosahuje mieru závažného porušenia pracovnej disciplíny, čo je zákonným dôvodom na okamžité
skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ bol dvakrát písomne a viackrát ústne upozornený na
porušovanie pracovnej disciplíny. Odporca teda vyjadril vôľu riešiť situáciu inak ako skončením
pracovného pomeru.

Riaditeľka odporcu uviedla, že navrhovateľ pracoval na Z. a chodil do profesionálnych rodín. Na
Z. mal vyhradenú kanceláriu, terajšia riaditeľka nastúpila až v auguste 2013. Do profesionálnych
rodín musí chodiť psychológ so sociálnym pracovníkom. Pri nástupe ju zastupujúca riaditeľka pani
W. upozornila, že má dávať pozor na navrhovateľa, lebo nechodí do práce. Po nástupe študovala
všetky spisy a flexibilitu navrhovateľa. S ňou sa však na ničom nedohodol a vyhýbal sa tomu. Je

povinnosť každého zamestnanca sa zapisovať. Profesionálne rodiny sú v okruhu 50 km. Iba jedna
rodina je vzdialená 70 km, v Bánovciach. Na interakcii ohľadne G. bol navrhovateľ 30.8.2013, viac
dní to ani netrvalo. Predsedom zamestnávateľskej rady je pani Q. a je aj zástupkyňa. V domove
je vždy teamová práca, toto však navrhovateľ nerobil. Ďalší bod „nerešpektuje pokyny riaditeľky“ nie
je samostatným dôvodom, ale súvisí s vyšetrením v rodinách Z.j. 9.2.2013 nastalo úmrtie v rodine

J., zomrelo dieťa z ich detského domova, ktoré bolo v tejto rodine. Pitvou bolo preukázané, že bol
zabitý úderom do hlavy. Táto rodina teda po vyšetrení nemala byť vhodná ako profesionálna rodina.
Centrum pre profesionálne rodiny robí výberové konania podľa internej normy, ktorá bola aj predmetom
kontroly. Toto dieťa bolo v profesionálnej rodine Z.á. Pochybenie navrhovateľa spočíva v tom, že
navrhovateľ nechodil do práce a v takýchto prípadoch je potrebné, aby zamestnanec na pracovisku

bol. Navrhovateľ zapríčinil, že deti boli v podpriemerných podmienkach. Zistila sa citová deprivácia, deti
boli podvýživené, zmätené, vedené neadekvátne. Toto zistila na výjazdovej v ceste v Nových Zámkoch.
Ak bol navrhovateľ na pracovnej ceste, vypísal si o tom doklad. Pokiaľ na č.l. 66 spisu, je uvedené,
že na supervíziu navrhovateľ nebol kompetentný, stalo sa to tak preto, že mal dobrý vzťah s bývalou
riaditeľkou. Bol iba koordinátor. Každý supervízor berie províziu za supervíziu. Pokiaľ ide o pracovnú

dobu, ak nie je v pracovnej zmluve uvedené inak, mal prísť navrhovateľ na pracovisko každý deň a
odpracovať počet hodín. V zmysle Rozsudku KS Trnava 23Copr/3/2013 dlhodobá absencia sa považuje
za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Predložil Pracovný poriadok DD Trnava z roku 2008 a
aktualizovaný 1.3.2013. Poukázal na to, že navrhovateľ v pracovnej zmluve prehlásil, že sa s týmto
pracovným poriadkom oboznámil a prac. Poriadok exaktne stanovuje, čo sa považuje za porušenie

pracovnej disciplíny. v internej smernici o cestovných náhradách je uvedené, že na pracovnú cestu
zamestnanca vysiela vždy riaditeľ, je zrejmé, že toto v tomto prípade dodržané nebolo. Z pracovného
poriadku tiež vyplýva, že navrhovateľ mal pevnú pracovnú dobu, ktorú si nemohol svojvoľne meniť a
iné nevyplýva ani z pracovnej zmluvy. Pokiaľ navrhovateľ na pojednávaní 3. 3. 2015 uviedol, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, má za to, že keď už sa vyjadril, že na tomto zamestnávaní netrvá, nie je

to možné svojvoľne meniť a v zmysle ZP tento prejav je potrebné urobiť do dvoch mesiacov, odkedy
mal pracovný pomer skončiť a jedná sa o prekluzívnu lehotu. Má za to, že žaloba j e v celom rozsahu
podaná bezdôvodne, ale z dôvodu opatrnosti navrhol v prípade, že by súd návrhu vyhovel, rozhodol, že
nie je spravodlivé požadovať od odporcu, aby navrhovateľa ďalej zamestnával a to jednak na zistené
pochybenia v jeho činnosti, ďalej z dôvodu, že nie je u odporcu voľné pracovné miesto psychológa a

tiež s prihliadnutím na jeho meniaci sa prejav v tom, či chce byť u odporcu ďalej zamestnaný. Žiadaltiež z dôvodu opatrnosti, ak by súd žalobe vyhovel, aby navrhovateľovi nepriznal náhradu mzdy za čas
presahujúci 12 mesiacov, ak by tento nárok mal. Má za to, že žaloba bola podaná oneskorene, keď
žalobca sa pôvodne domáhal neplatnosti skočenia pracovného pomeru z dôvodu výpovede, pričom

petit žaloby upravil až na pojednávaní 18.2.2014, ktorým sa domáhal neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru. V konaní bola preukázané neospravedlnená absencia a sústavné ignorovanie
evidencie dochádzky, čo sa preukázalo listinnými dôkazmi aj výpoveďami svedkov. Dlhodobá absencia
žalobcu je tak nesporná. V zmysle platnej judikatúry hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny
závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnania ako aj doterajší postoj k plneniu

pracovných povinností. Z listinných dôkazov vyplýva, že s prácou žalobcu bola dlhodobá nespokojnosť,
bolimuvytýkanéviacerénedostatky,okreminéhoajzanedbávanievyšetreníjednotlivýchdeti,povinností
v profesionálnych rodinách, ignorácia dochádzkového systému, ktoré nedostatky napriek upozorneniam
úmyselne ignoroval. Žalobca nesprávne žaluje aj nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru,
keď žida náhrada za 24 mesiacov, pričom táto doba ani neubehla. Naviac žalobca v priebehu konania
oznámil, že netrvá na ďalšom zamestnávaní. Tento jeho procesný úkon vzhľadom na prekluzívne lehoty

nie je možné meniť.

Svedkyňa S. uviedla, že s navrhovateľom spolupracovali pri interakciách, ktoré vyplývajú z ich pracovnej
náplne. Neboli v kontakte denne, ale podľa potreby. Pri interakciách sa zišli všetci zainteresovaní a
mávali stretnutia, kde sa písali správy na deti. S navrhovateľom bola v kontakte iba v prípade potreby.
Svedkyňa pracuje na pracovisku N., navrhovateľ pracoval viac na Z. a k nim prišiel podľa potreby.

Chodieval aj do terénu, kam chodí i svedkyňa, ale ona je viac na pracovisku. Majú knihu dochádzky,
keď odchádza do terénu, píše si prerušenie pracovného času aj návrat. Na interakcii ohľadne mal.G.s
pracovali spolu, boli tri hlavné interakcie 30.augusta, kde bol aj navrhovateľ, potom 2.9. a 6.9.. Potom
bolaspísanáspráva,ktorásaposielanapríslušnéúrady.Písaljunavrhovateľ.Správabolapísanázrejme
6.9., ale už si to nepamätá. Správa bola písaná na N.a. Okrem dní, kedy boli spomenuté interakcie,

nevie, či bol navrhovateľ u nich na pracovisku. U nich sa nezapisoval. Či sa zapisoval na druhom
pracovisku, nevie. Nevie ani o žiadnych výhradách voči práci navrhovateľa. Sama v tomto smere s ním
problémy nemala, vždy si dohodli termín, ktorý vždy dodržal. Bola prítomná pri prerokovaní rozviazania
pracovného pomeru s navrhovateľom ako členka zamestnávateľskej rady a vie, že dôvodom malo byť
to, že sa navrhovateľ nezapisoval na pracovisku a že nechodil denne do práce. Myslí, že mal u nich

polovičný úväzok. Pokiaľ teda uviedla, že nevie, či sa navrhovateľ zapisoval, mala na mysli to, že ho
nekontrolovala a pri samotnom prerokovaní už bola predložená kniha dochádzky.

Svedkyňa W. uviedla, že s navrhovateľom prichádzala do kontaktu pri interakcií detí, podľa potreby. V
DD pracuje od mája 2013 na pracovisku N.. V práci sa zapisuje a pokiaľ ide aj do terénu, zapisuje aj túto
skutočnosť. S navrhovateľom nikdy nemala problém po pracovnej stránke. Pokiaľ vie, v ich dochádzke

sa navrhovateľ neevidoval a nevie, či mal na niektorom pracovisku kanceláriu. K nim prišiel vždy, keď
sa dohodli. Pri interakcii ohľadne mal. G. bola prítomná, rovnako navrhovateľ. Interakcia trvala tri dní, a
navrhovateľ bol stále prítomný a písal aj správu. Písal prvý a druhý, a tretí už písala svedkyňa, pretože
navrhovateľ už v DD nebol zamestnaný. Myslí, že kvôli absencii v práci. Pokiaľ si s ním dohodla termín,
vždy ho dodržal. Druh práce a náplň práce má s navrhovateľom v podstate zhodnú, ale navrhovateľ mal

skôr výjazdy do profesionálnych rodín. Úlohou psychológa v DD je diagnostika, intervencia, poradenstvo
v profesionálnych rodinách a konzultácia s deťmi. Pokiaľ je v profirodine nejaký problém, psychológ
má hneď vycestovať a problém riešiť, v spolupráci s tímom, sociálnym pracovníkom a konzultujú aj s
riaditeľkou. K problému v rodine Nemcových sa vyjadriť nemôže, pretože tam ešte nepracovala.

Svedkyňa S. uviedla, že v období od 19.2. do 31.7.2013 bola poverená riadením DD Trnava. Mala

stabilizovať situáciu po odvolaní riaditeľky, ku ktorému došlo v dôsledku smrteľného úrazu dieťaťa
v profesionálnej rodine pána I.h. Nemala mandát na personálne a organizačné zmeny, mala iba
zabezpečiťplynulúprevádzkuzariadenia.Navrhovateľpracovalakopsychológ,plnilsivšetkypovinnosti,
ktoré mu vyplývali z pracovnej náplne. Bol k dispozícii DD 24 hodín denne. Poskytoval odbornú pomoc
v rodinách profesionálnym rodičom. Navrhovateľ sa v práci nezapisoval, tento systém zaviedla jej

predchodkyňa E. a svedkyňa to rešpektovala, a to aj preto, preto, že v DD prebiehalo vyšetrovanie
úmrtiadieťaťaasnavrhovateľompracovnéproblémynemala.Vie,ženavrhovateľpánaI.vyšetrovalpred
prijatím, ale či sa tam dopustil pochybenia nevie, kontrola v čase jej pôsobenia ešte nebola uzavretá.
Počas jej pôsobenia sa navrhovateľ nedopustil porušenia pracovnej disciplíny. Aj keď sa navrhovateľnezapisoval, nemala problém ho telefonicky alebo cez jeho nadriadenú zohnať. Navrhovateľ do práce
nechodil štandardne na nejakú určenú hodinu, ale podľa potreby a bol 24 hodín denne k dispozícii.
Neriešila odovzdanie kľúčov od budovy, kde sa evidovala dochádzka. Nevie, či navrhovateľ kľúče mal,

ale zistila, že nie je evidencia kľúčov a to riešila. To, že sa navrhovateľ nezapisoval, bolo z jej strany
individuálne dojednané a informovala o tom aj svojho zriaďovateľa - ústredie práce. Pokiaľ ide o rodinu
I., od zriadovateľa mala pokyn vyčkať na závery polície a až potom vec riešiť, pokiaľ tam pracovala, to
sa však nestalo. Bola v rodine v Nových Zámkoch u profesionálnej matky. Kontrolovala deti, tieto boli v
poriadku. Mala iba drobné výhrady ohľadne poriadku.

Svedkyňa Y. uviedla, že navrhovateľ pracoval na Z.j ako psychológ, svedkyňa pracuje na N.. V
prípade potreby navrhovateľa k nim volali, bolo to vtedy, keď bolo treba vypracovať diagnostiku alebo
správu pre deti. Volali mu vždy na mobil, vždy si dohodli termín, ktorý obidvom vyhovoval a na ten
navrhovateľ prišiel. Navrhovateľ chodil aj na iné pracovisko. Všetci zamestnanci sa na pracovisku
zapisujú. Svedkyňa máva tiež výjazdy do profirodín, ráno sa zapíše, potom si vypíše cestovný príkaz,
robia to tak všetci zamestnanci, je to ako pracovná cesta. Keď je to na celý deň, vyúčtujú si ju, a ak

je to na pár hodín, tak ju neúčtujú. Pracovnú cestu zamestnanci oznamujú riaditeľovi a na pracovisku
N. jej. Má stálu pracovnú dobu. Má vedomosť o tom, že navrhovateľ sa do práce nezapisoval, do
práce nechodil tak ako mal, vie, že mal polovičný úväzok, ale jeho pracovný čas nevie. Sú tam ďalší
pracovníci s polovičným úväzkom, ktorí majú určené dni, kedy chodia do práce a zapisujú sa. Nebola
nadriadenou navrhovateľa. Vie, že v septembri 2013 bol navrhovateľ na interakciách, ale dátumy si

nepamätá. Spisovať záznam mali pani N. a navrhovateľ. Bola tam aj svedkyňa. Nespomína si, koľko dní
prebiehali interakcie a či bol navrhovateľ na všetkých. Nevie, ako sa navrhovateľ dostával do budovy.
Navrhovateľ nemal stanovené dni, kedy mal byť na pracovisku, resp. ona o tom nevie. Oslovili ho iba
po telefóne. Nepamätá si psychodiagnostické vyšetrenie v rodine BF.. Rodina I. spadala pod Z., iba tri
deti boli u pána I. ml. Nevie, či tam bol s nimi navrhovateľ, o tom musí byť záznam. Služobné cesty

sa plánujú dopredu, pracovníci mi ich oznámia týždeň až dva dopredu a potom ide prípadne s nimi.
Rovnako sa cesty plánujú aj na centre. Navrhovateľ sa mal zdržiavať aj na ich pracovisku, ale v práci
nebýval. Mal na starosti určitú skupinu detí, na ktoré vypracováva plány a psychologické hodnotenia.
Niektoré deti boli v rodinách, niektoré u nich, im správy posielal e-mailom, ale za deťmi k nim prišiel
veľmi málo. Správy robil navrhovateľ bez pohovoru s deťmi. S deťmi nebol navrhovateľ tak, ako si to

predstavovali. Keď potrebovali správu, navrhovateľa zavolali, prišiel, o dieťati mu rozprávali, aj o celej
situácii, väčšinou vychádzal iba z ich informácií bez kontaktu s dieťaťom. Navrhovateľ tam robil dlho,
takže deti poznal. Deti sa menia, takže k zmene mohlo dôjsť. Majú tam deti od narodenia a pokiaľ sú
trochu väčšie, je dobré, keď spolu komunikujú. Podľa nej navrhovateľovi vyplývalo z pracovnej náplne
s deťmi komunikovať. Správy musel navrhovateľ vypracovať raz za mesiac, asi na 5 detí, volali ho iba

vtedy, alebo keď od nich súd alebo iný orgán žiadal správu. Majú aj deti s problémovým správaním, vtedy
potrebujú psychológa, a keď nebol navrhovateľ v práci, nebol im k dispozícii. Museli si poradiť samé, je
to dosť časté. V čase úmrtia dieťaťa v rodine pána I. bol navrhovateľ ešte koordinátor. Pamätá si, že
navrhovateľ s pani Velickou priviezli pána I., predstavili ho ako budúceho profirodiča pre deti M.é, ale
nevie, kedy sa pánovi I.vi robilo psychologické vyšetrenie. Deti tam chodili na víkendy a od septembra do

januára si robil pán I.c prípravu na profirodiča. Často sa stávalo, že pán I. priviedol deti skôr mal v určenú
hodinu, deti prišli hladné a kolegyne, ktoré ich preberali, hovorili, že neboli v poriadku. Podľa nej postup
na výber pána NS. nebol správny a pán I. nebol vhodný ako profirodič. Navrhovateľ vyberal rodinu,
do ktorej má byť dieťa zaradené. Spolupracovali vždy s navrhovateľom. Za predchádzajúcej riaditeľky
takisto navrhovateľ nechodil pravidelne do práce, nevie, ako to mal s ňou dohodnuté.

Svedkyňa W. uviedla, že s navrhovateľom počas jeho pracovného pomeru prichádzala do kontaktu
ako s kolegom, navrhovateľ bol v tíme, ktorý sa venuje profesionálnym rodinám a svedkyňa sa venuje
deťom, ktoré sú v detskom domove. S navrhovateľom teda pracovne prichádzala do kontaktu, keď deti
z detského domova odchádzali do profesionálnych rodín, nevie, akú mal pracovnú dobu. Svedkyňa
mala pracovnú dobu od 7 do 15 a zapisovala sa. V prípade, že navrhovateľa potrebovala, oslovila ho

a nemala nikdy problém s tým, aby prišiel. Nevedela o tom, že má byť s navrhovateľom ukončený
pracovnýpomer,nemala natoanidôvodsaotomdozvedieť.Vietotom,žebolav zariadenívykonávaná
kontrola, ale k jej výsledku sa nevie vyjadriť a takisto nevie, či boli zistené nejaké nedostatky. Vie
o tom, že navrhovateľ chodil na výjazdy a vracal sa aj po tom, ako bola budova správy zamknutá.
Nevie, kam doklad odovzdával. V septembri 2013, resp. aj v období predtým bolo povinnosťou každéhozamestnancasazapisovať,nevieožiadnychvýnimkách.Malivrozhodnomobdobíajinýchpsychológov,
títo sa ale venovali deťom v detskom domove, nemali výjazdy ako navrhovateľ, tí sa zapisovali.

Z predložených dokladov vyplýva, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3. 1. 2008 v spojení vznikol

medzi účastníkmi pracovno-právny vzťah s pracovným zaradením navrhovateľa psychológ, nástup 7. 1.
2008. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté: Z. Pracovná doba bola dohodnutá ako pohyblivá s tým, že
mesačný fond pracovného času musí byť zachovaný podľa počtu pracovných dní v mesiaci a pracovným
denným časom v trvaní 7,5 hod. Náplň práce bola určená v prílohe zmluvy. Dohodou zo dňa 23. 9. 2009
bol znížený úväzok navrhovateľa zo 100% na 50%.Dodatkom zo dňa 22. 11. 2010 bol dohodnutý /

zmenený/ pracovný pomer na dobu neurčitú.

Listom zo dňa 27. 8. 2013 odporca upozornil navrhovateľa na porušovanie pracovnej disciplíny z
dôvodu, že „v dňoch od 1. 8. 2013 do 25. 8. 2013 bolo riaditeľkou DeD zistené, že porušuje pracovnú
disciplínu a to tým, že nedodržiava fond pracovného času, nerešpektuje pokyny riaditeľky, svojvoľne
si určuje služobné pracovné cesty a nespolupracuje s odborným tímom detského domova. Ide o také
porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je upravené v pracovnom poriadku a má zásadný vplyv na riadne

a včasné vykonávanie si pracovných povinností a úloh...“. V dôsledku porušovania pracovnej disciplíny
bol navrhovateľovi od 1: 8. 2013 odobratý osobný príplatok.

Listom zo dňa 9. 9. 2013 odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu, že
„závažne porušil pracovnú disciplínu. Toto malo spočívať v tom, že od 1. 9. 2013 do 9. 9. 2013 sa
nedostavil na pravidelné pracovisko, neupovedomil o tom nadriadeného - jeho neprítomnosť nebola

ospravedlnená. Vznikla mu neospravedlnená absencia. Nerešpektuje pokyny riaditeľky a dňa 27.
8. 2013 bolo psychodiagnostickým vyšetrením detí v profesionálnych rodinách Z. zistené hrubé
pochybenie z hrubej nezodpovednosti z jeho strany, ktorým poškodil záujmy detí. Platný pracovný
poriadok považuje tieto skutky za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a preto nie je možné ho ďalej
zamestnávať, a to ani počas výpovednej doby“. Rozviazanie pracovného pomeru bolo prejednané so

zamestnávateľskou radou odporcu 9. 9. 2013.

Navrhovateľ listom zo dňa 8. 11. 2013 oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Súdu dňa
14. 4. 2014 oznámil, že na ďalšom zamestnávaní odporcom netrvá. Na pojednávaní dňa 3. 3. 2015 toto
stanovisko zmenil a uviedol, že trvá na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával.

Z dokladov predložených odporcom vyplýva, že dňa 12. 9. 2013 bol spísaný záznam s mal. N., ktorá

uviedla, že p. I. /bývalý prof. rodič/ mala vyhodiť z domu 27. 8. 2013 dve staršie deti, ktoré mala v
pestúnstve, a to Y.í z dôvodu, že p. I. už nebudú mať dostatočný príjem na starostlivosť o tieto deti, keď
deti N. boli z rodiny vyňaté a bol skončený pracovný pomer medzi DeD TT a prof. rodičmi p. I.. Maloleté
deti W. sa zdržujú u kamaráta.

Z Evidencie pracovného času za mesiac august 2013 vyplýva, že navrhovateľ nebol na pracovisku a

bola mu vykázaná absencia za obdobie, ktoré je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru,
v dňoch v dňoch 1. - 9. 9. 2013.

Dňa 11. 9. 2013 bol spísaný záznam o interakcii V.j s maloletou G.u, interakcie sa uskutočnili v období
30. 8. 2013, 2. 9. 2013 a 6. 9. 2013. Medzi prítomnými je uvedený aj navrhovateľ ako psychológ, ďalšími
psychológmi boli Mgr. S. V texte psychológ nie je konkretizovaný /pokiaľ je uvedené „za prítomnosti

psychológa“, nie je uvedené meno/. Navrhovateľ na zázname podpísaný nie je.

Z Protokolu o výsledku kontroly Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z dňa 20. 11. 2013
vyplýva, že podnet na vykonanie kontroly vyplynul z udalosti v Ded, pri ktorej zomrelo 9. 2. 2013 dieťa v
profesionálnej rodine. Ako nedostatky bolo zistené, že externý psychológ vôbec neprišiel do kontaktu s
uchádzačom, u ktorého boli prehliadnuté patológie, ktoré sa objavovali v diagnostike, Ded nedostatočne

preveril inú pracovnú činnosť pána I. ako profesionálneho rodiča a s tým spojenú záťaž, v spise sanenachádzajehoosvedčenieoabsolvovaníprípravy.SupervíziavDeDchýbala.Hocibolplánsupervízie
vyhotovený, supervíziu realizoval interný zamestnanec W., ktorý, nie len že ako interný pracovník nemá
vykonávať supervíziu, ale nemá ani potrebné osvedčenie na vykonávanie supervízie a nie je zapísaný

v zozname supervízorov. Mesačné návštevy neboli realizované, niekde chýbala návšteva viac ako tri
mesiace.

ZPracovnéhoporiadkuodporcu/tretiačasť/jeokreminéhopovinnosťouzamestnancabyťnapracovisku
na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení
pracovného času. Závažným porušením pracovnej disciplíny je v zmysle pracovného poriadku je okrem

iného neospravedlnená neprítomnosť v práci, nerešpektovanie príkazu nadriadeného. Pracovný čas v
zmysle štvrtej časti je u psychológa od 8,00 do 16,00 hod. /na úseku výchovy od 10,00 do 18,00 hod./

V zmysle Internej smernice odporcu o cestovných náhradách - čl. 2 ods. 2 zamestnanca vysiela na
pracovnú cestu riaditeľka DeD, podľa odseku 2 písomne, čoho dokladom je cestovný príkaz. Určí miesto
nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty, môže
určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Hospodárka DeD vedie centrálnu evidenciu cestovných

príkazov /čl. 2 ods. 3/ Podľa čl. 5 ods. 1 zamestnanec je povinný do 10 pracovných dní po dni skončenia
pracovnej cesty predložiť DeD písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť
nevyúčtovaný preddavok. Nevyhnutnou súčasťou vyúčtovania pracovnej cesty je Správa z pracovnej
cesty podpísaná zamestnancom /čl. 5 ods. 6/.

V zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b/ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer,

ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. V takom prípade je na zamestnávateľovi, či
zvolí formu výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pred okamžitým skončením
pracovného pomeru so zamestnancom musí mať zamestnávateľ zistený dôvod tohto okamžitého
skončenia pracovného pomeru, nestačí iba podozrenie, že tento dôvod je daný. Okamžité skončenie
pracovného pomeru porušením pracovnej disciplíny závažným spôsobom je také úmyselné konanie

zamestnanca, ktorý konal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa /R 32/1993/. Pri
okamžitom skončení pracovného pomeru platí zásada, že dôvod musí byť skutkovo vymedzený a
nezameniteľný s akýmkoľvek iným dôvodom a nemožno ho meniť. Závažné porušenie pracovnej
disciplíny musí byť u zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti. Zavinené porušenie pracovnej
disciplíny musí súvisieť so základnými pracovnými povinnosťami zamestnanca formulovanými v ust. §

81 ZP., v zmysle ktorého je zamestnanec povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny
nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, byť na pracovisku na začiatku pracovného času,
využívaťpracovnýčasnaprácuaodchádzaťznehoažposkončenípracovnéhočasuaďalšiepovinnosti
uvedené v tomto ustanovení zákona. Podľa ustálenej súdnej praxe sa absencia - či už krátkodobá
alebo dlhodobá považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a preto je dôvodom na okamžité

skončenie pracovného pomeru. Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel.

Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru sú upravené v § 47 ZP. Podľa § 47 ods. 2 ZP odo dňa,
keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce
osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Predmetom konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 80 písm. c/ O. s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Navrhovateľa zaťažuje
dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase
rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa

nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo
neisté. Tento naliehavý právny záujem odôvodnil žalobca potrebou rozhodnutia pre uplatnenie nároku
na náhradu mzdy.V danom prípade má súd za to, že je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Podľa
§ 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v
skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v

lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Nároky vyplývajúce z neplatného
skončenia upravené v § 79 ZP sú podmienené práve určením takejto neplatnosti skončenia pracovného
pomeru. Toto ustanovenie ukladá účastníkovi, ktorý je dotknutý na svojich právach vadnosťou právneho
úkonu, uplatniť svoje práva na príslušnom súde žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Bez rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru sa považuje jeho skončenie za

platné, aj keď zrušovací právny úkon mal podstatné právne vady. Práve ustanovenie § 77 ZP
dáva zamestnancovi aj zamestnávateľovi túto možnosť domáhať sa určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Nebráni tomu ani prípadná okolnosť, že sa medzičasom žalobca zamestnal u iného
zamestnávateľa - táto okolnosť by bola zohľadnená a posudzovaná pri jeho nárokoch v zmysle § 79
ZP. Tu však treba poukázať na skutočnosť, že v zmysle § 79 ods. 1 ZP nároky z neplatného skončenia
pracovného pomeru sú podmienené tým, aby zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom,

aby ho naďalej zamestnával.

Navrhovateľ listom zo dňa 8. 11. 2013 oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Súdu dňa
14. 4. 2014 oznámil, že na ďalšom zamestnávaní odporcom netrvá. Na pojednávaní dňa 3. 3. 2015
toto stanovisko zmenil a uviedol, že trvá na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával. V tomto smere je
potrebné poukázať na skutočnosť, že písomné oznámenie zamestnanca adresované zamestnávateľovi,

že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, má písomnú formu a doručením nadobudne právne účinky.
Toto svoje oznámenie môže zamestnanec zmeniť aj opakovane. Za oznámenie, že trvá na ďalšom
zamestnávaní treba považovať aj podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, voči
zamestnávateľovi. Je záväzné až doručením žaloby alebo okamihom, ak sa o ňom zamestnávateľ
dozvedel inak.

Podľa § 79 ods. 3 ZP ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom,
aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že
sajehopracovnýpomerskončildohodou,aka/boladanáneplatnávýpoveď,uplynutímvýpovednejdoby,
b/ bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť. Podľa § 79 ods. 4 ZP V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b/ zamestnanec má

nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch
mesiacov.

Podľa § 144 ods. 1 ZP ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať
zamestnávateľa o poskytnutie voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o
prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Podľa § 144 ods. 2 ZP prekážku

v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať.

Podľa § 57 ZP zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce
pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho
súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce
alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslanie na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej

zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý
ho na pracovnú cestu vyslal.

Pracovnú cestu možno charakterizovať aj ako časovo obmedzené vyslanie zamestnanca k výkonu
práce mimo dojednaného miesta výkonu práce. Vyslanie na pracovnú cestu je jednostranný právny
úkon zamestnávateľa, ktorý je však pokiaľ ide o vyslanie na pracovnú cestu mimo obvodu obce a

pracoviska, podmienený dohodou so zamestnancom. Súhlas zamestnanca môže byť udelený aj v ústnej
forme. Za tým účelom ZP diferencuje medzi dvoma druhmi pracovných ciest, pracovnou cestou v rámci
obvoduobcepravidelnéhopracoviskaalebobydliskazamestnanca,naktorúnepotrebujezamestnávateľ
súhlas zamestnanca, a pracovnou cestou mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska
zamestnanca, kedy je potrebný jeho súhlas. Zamestnávateľ nepotrebuje súhlas s pracovnou cestouani mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca, ak vyslanie na pracovnú
cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo pracoviska.

V prípade pracovnej cesty patria zamestnancovi náhrady v zmysle § 145 ZP.

Podľa § 88 ods. 1 ZP pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia
pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
Podľa § 88 ods. 2 ZP základný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť
na pracovisku. Podľa § 88 ods. 3 ZP voliteľný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec
povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas.

Podľa § 89 ZP pružný pracovný čas sa neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú

cestu. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne zaviesť denný, týždenný alebo štvortýždenný pružný pracovný čas, to
znamená, že stanoví:

• Základný pracovný čas, t.j. časový úsek, v ktorom sa zamestnanec musí nachádzať na pracovisku

• Voliteľný pracovný čas, t.j. časový úsek, v ktorom si zamestnanec sám volí, kedy do práce príde,

prípadne odíde.

Základný pracovný čas + voliteľný pracovný čas tvoria spolu denný prevádzkový čas, počas ktorého si
zamestnanec odpracuje pracovnú zmenu so stanoveným denným počtom pracovných hodín.

Súd pri posúdení okamžitého skončenia pracovného pomeru dospel k záveru, že konkrétne dôvody,
ktoré nie je možné zameniť tak, aby dôvod bol skutkovo vymedzený a nezameniteľný s akýmkoľvek iným

dôvodom,ktorýnemožnomeniť,sú:1.Neospravedlnenáneprítomnosťvprácivdňoch1.9.-9.9.2013a
2. Skutočnosť, že v profesionálnych rodinách Z. bolo zistené hrubé pochybenie zo strany navrhovateľa,
ktorým poškodil záujmy detí. Dôvod uvedený ako „nerešpektujete pokyny riaditeľky“ nepovažuje súd za
taký dôvod, ktorý je nezameniteľný a je skutkovo vymedzený.

Pokiaľ ide o prvý dôvod - neospravedlnená absencia, súd dospel k záveru, že je daný dôvod okamžitého

skončenia pracovného pomeru, pričom vychádzal z nasledovných zistení:

Navrhovateľnepostupovalvzmyslecitovanýchustanovenízákonaasvojuneprítomnosť,resp.prekážku
v práci neoznámil. Pracovný pomer bol riadne dohodnutý, pôvodný úväzok navrhovateľa bol 23. 9.
2009 znížený zo 100% na 50%. Pracovná doba bola pohyblivá s dohodnutým nevyhnutným počtom
pracovných dní v mesiaci a denným pracovným časom. Podľa Pracovného poriadku platného v čase

vzniku pracovného pomeru - Tretia časť, bod b/ Zamestnanci sú povinní okrem základných povinností
byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až
po skončení pracovného času, za porušenie pracovnej disciplíny v bode 1 sa považuje neospravedlnená
neprítomnosť práci. Pracovný čas psychológa je upravený v Štvrtej časti PP od 8,00 do 16,00 hod. /
V PP platného od 1. 9. 2013 od 10,00 do 18,00 hod. pružný pracovný čas/, v bode 3 je stanovené, že

zamestnanec sa v pracovnom čase nemôže vzdialiť z pracoviska bez súhlasu priameho nadriadeného.
Podľa Siedmej časti PP - bod 1 zamestnanca vysiela na pracovné cesty riaditeľka, zamestnanec je
povinný po návrate z pracovnej cesty podať písomnú správu o výsledku pracovnej cesty riaditeľovi
a do 10 dní predložiť doklady na vyúčtovanie pracovnej cesty. /bod 2/. V prípade navrhovateľa bola
dohodnutá pracovná doba ako pohyblivá. Táto skutočnosť nezbavuje zamestnanca byť v určenom čase

na pracovisku. Z výpovede svedkyne N., vyplýva, že zamestnanci sa zapisovali pri príchode, odchode,
i prerušení pracovného času /odchod do terénu/. Z výpovede svedkyne W. vyplýva, že navrhovateľ
sa nezapisoval a toto rešpektovala, v zariadení bola poverená riadením DD po dobu 5,5 mesiaca. Jej
ničím nepodložený „súhlas“ s takýmto zaužívaným postupom nezbavuje navrhovateľa zodpovednosti za
dodržiavaniepracovno-právnychpredpisov,pretožetakýpostupjevrozporescitovanýmiustanoveniami

zákona a zásadami používanými na pracovisku odporcu /zápis dochádzky a odchodu/. Svedkoviateda potvrdili, že sa vykonávala evidencia dochádzky, táto bola súdu i predložená a z tejto vyplývajú
aj priepustky zamestnancov pri opustení pracoviska. Svedkyňa Q. povrdila, že navrhovateľ sa mal
zdržiavať aj na ich pracovisku na N., v práci nebýval, správy robil bez potrebného pohovoru s deťmi,

komunikácia s deťmi mu vyplývala z pracovnej náplne. Z výpovede svedkyne Q. vyplýva, že služobné
cesty sa plánujú dopredu, pracovníci ich vopred oznámia, navrhovateľ nerobil riadne pohovory s deťmi.
Navrhovateľ /pokiaľ tvrdí, že pracovný čas trávil mimo pracoviska ako výjazdy/ žiadnym spôsobom
nepreukázal prípadnú služobnú cestu so zachovaním zákonného postupu v súvislosti so služobnou
cestou /súhlas zamestnávateľa, správa o jej výsledku, vyúčtovanie/, ani žiadne skutočnosti o opustení

pracoviska. Miesto výkonu práce bolo u navrhovateľa nepochybne dohodnuté. Je nesporné, že sa jedná
omiesto,naktoromsamalnavrhovateľzdržiavaťapokiaľbolvyslanýnapracovnú/služobnú/cestu,bolo
potrebné postupovať v zmysle citovaných ustanovení zákona. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali svojvoľné konanie navrhovateľa z hľadiska riadnej evidencie dochádzky. Svedkyňa
KU. /ktorá takisto pracuje i v teréne/ potvrdila, že prerušenie pracovného času na pracovisku aj návrat
sa zapisuje. Navrhovateľ bol dňa 27. 8. 2013 upozornený na porušovanie pracovnej disciplíny s

upozornením na možnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ ZP /bol mu
zároveň odňatý osobný príplatok/ a porušenie pracovnej disciplíny spočívalo v tom, že nedodržiava
fond pracovného času, nerešpektuje pokyny riaditeľky, svojvoľne si určuje služobné pracovné cesty
a nespolupracuje s odborným tímom detského domova, pričom toto porušenie má zásadný vplyv na
riadne a včasné vykonávanie si pracovných povinností a úloh. Toto upozornenie prevzal navrhovateľ

2. 9. 2013, napriek tomu k náprave z jeho strany v tomto smere nedošlo. Sám navrhovateľ v návrhu
potvrdil, že toto upozornenie mu poštou bolo doručené 27. 8. 2013, dňa 30. 8: 2013 poštou upozornenie
na nedostatky ohľadne vysielania a vyúčtovania služobných ciest. Z výpovedí svedkov pre posúdenie
neospravedlnenej neprítomnosti v práci v dňoch 1. - 9. 9. 2013, v zmysle evidencie dochádzky má súd za
preukázané, že v týchto dňoch sa navrhovateľ preukázateľným spôsobom na pracovisku nenachádzal

prinajmenšom v nevyhnutnom čase a žiadnym spôsobom túto skutočnosť sám navrhovateľ nevyvrátil.
Pokiaľ svedkovia potvrdili, že navrhovateľ sa zúčastnil na interakciách 30. 8. 2013, 2. 9. 2013, prvá
interakcia sa uskutočnila pred okamžitým skončením pracovného pomeru a účasť na interakcii 2. 9.
2013 potvrdzuje len zoznam prítomných /v tento deň si navrhovateľ i prevzal upozornenie na porušenie
pracovnej disciplíny/, v evidencii dochádzky však jeho meno nefiguruje /teda opakovane sa dopustil v

tomto smere porušenia/ a nie je zrejmé, v akom časovom rozpätí sa na pracovisku nachádzal. V ďalšie
dni navrhovateľ nijako nevyvrátil skutočnosť, že sa na pracovisku nenachádzal, resp. že by za splnenia
vyššie uvedených podmienok bol mimo pracoviska vyslaný na služobnú cestu. Skutočnosť, že sa na
poslednej interakcii nezúčastnil, vyplýva z výpovede svedkyne Mgr. X.j a tiež zo samotného zápisu,
na ktorom nie je navrhovateľ podpísaný. Treba poukázať na všetky súvislosti, a to skutočnosť, že sa

nejednalo o prvé porušenie pracovnej disciplíny z hľadiska dochádzky, pretože už samotné upozornenie
na okrem iného i toto porušovanie pracovnej disciplíny nasvedčuje tomu, že navrhovateľ bol na toto
upozornený už pred písomnou formou upozornenia, a teda v kontexte týchto súvislostí potom má súd
za to, že samotná neospravedlnená neprítomnosť v práci, ktorá bola dôvodom okamžitého skončenia
pracovnéhopomeru,bolaužlenvyvrcholenímpredchádzajúcichopakovanýchasvojvoľnýchpríchodov/

odchodov/ navrhovateľa na pracovisko a využívania /nevyužívania/ fondu pracovného času, navrhovateľ
konal tak sústavne v rozpore s ust. § 81 Zák. práce. Pokiaľ navrhovateľ udáva „časté výjazdy“ k
rodinám, v tomto smere súd poukazuje na výpoveď svedkyne Q., z ktorej vyplýva spôsob postupu /
oznam riaditeľke, vyúčtovanie, zápis prerušenia výkonu práce, návratu/, naviac navrhovateľ v tomto
smere nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tvrdenia a obranu odporcu

nevyvrátil. Prístup navrhovateľa zodpovedá práci „externého pracovníka“, o čo sa v danom prípade
nejedná, keď medzi účastníkmi bol založený riadny pracovno-právny vzťah s určením miesta výkonu
práce. Sám navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že v r. 2008 sa zapisoval do evidencie dochádzok,
čo nasvedčuje jeho svojvoľnosti v neskoršom období a skutočnosti, že si bol vedomý tejto povinnosti
bez ohľadu na to, či bol jeho úväzok 100% alebo 50% /i v takom prípade je potrebný odpracovaný počet

hodín a ostatné uvedené skutočnosti/.

V druhej časti - hrubé pochybenie v prípade rodín Z.á súd dospel k záveru, že je takisto daný dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Z predložených dokladov vyplýva, že dňa 27. 8. 2013 bolo psychodiagnostickým vyšetrením detí v
profesionálnych rodinách Z.á zistené hrubé pochybenie zo strany navrhovateľa, ktorým vážne poškodil

a ohrozil deti. V rodine J. došlo k úmrtiu dieťaťa vinou profirodiča. Z výsledkov kontroly vyplýva, žepsychológ vôbec neprišiel do kontaktu s uchádzačom, u ktorého boli prehliadnuté patológie, ktoré sa
objavovali v diagnostike, nedostatočne bola preverená iná pracovná činnosť pána I. ako profesionálneho
rodiča a s tým spojenú záťaž, v spise sa nenachádza jeho osvedčenie o absolvovaní prípravy, chýbala

supervízia. Plán supervízie bol vyhotovený navrhovateľom, ktorý na to nemá osvedčenie a mesačné
návštevy neboli realizované, niekde i viac ako tri mesiace. V Upozornení na porušovanie pracovnej
disciplíny zo dňa 27. 8. 2013 je uvedené, že navrhovateľ „nespolupracuje s odborným tímom detského
domova“. Svedkyňa Q. potvrdila, že navrhovateľ bol na pracovisku málo, za deťmi chodil takisto málo,
správy robil bez pohovoru s deťmi, nemal teda dostatočné informácie o deťoch, ktoré mali i problémové

správanie, vyšetrenie p. I. /v rodine ktorého došlo k úmrtiu/ bolo takisto nedostatočné. V tomto celkovom
kontexte spolu so záverom kontroly má súd za preukázané, že zo strany navrhovateľa došlo k hrubému
pochybeniu, keď nevenoval dostatočnú pozornosť vyšetreniam, ktorá skutočnosť v konečnom dôsledku
viedla k úmrtiu dieťaťa, ktoré bolo zverené osobe, ktorá na to nemala predpoklady.

Súd má za to, že sa jedná o dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru, keď pri súbehu
prinajmenšom oboch uvedených dôvodov sa jedná v celkových súvislostiach o také závažné porušenie

pracovnej disciplíny, pre ktoré nie je možné zotrvanie navrhovateľa v pracovnom pomere, a to aj s
prihliadnutím na opakované porušovanie pracovnej disciplíny, na ktoré bol navrhovateľ pred týmto
skončením pracovného pomeru upozornený. Za daných okolností potom nie je možné spravodlivo
od odporcu požadovať, aby naďalej navrhovateľa zamestnával, tento využil zákonné prostriedky /
upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny/ na zjednanie nápravy, ku ktorej však nedošlo,

a preto bolo jeho právom vzhľadom na závažnosť porušenia pracovnej disciplíny zvoliť možnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru z konkrétnych dvoch uvedených dôvodov. Neprítomnosť
navrhovateľ a v práci bola potrebná z hľadiska poskytovania pomoci odborným pracovníkom,
samotným deťom. V pracovnej náplni navrhovateľa bola okrem iného včasná diagnostika a včasná
terapia porúch psychického a fyzického vývinu dieťaťa ihneď po prijatí do zariadenia, spolupráca

s vychovávateľmi a ďalšími zamestnancami uvedenými v pracovnej náplni, priebežná diagnostika,
vypracovávanie psychologických správ detí, poskytovanie poradenstva biologickým a náhradným
rodičom detí, poskytovanie poradenstva v oblasti problémov s deťmi všetkým zamestnancom, príprava
profesionálnych rodičov na výkon povolania. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, navrhovateľ si
riadne tieto povinnosti neplnil, čo v konečnom dôsledku viedlo k závažným nedostatkom, až úmrtiu

dieťaťa, ktoré nemalo vytvorené podmienky a všetky tieto okolnosti v jednotlivých súvislostiach vedú k
záveru, že navrhovateľ sa opakovane a systematicky dopúšťal porušenia pracovnej disciplíny, neplnil si
riadne svoje povinnosti /neevidoval príchod do práce, na pracovisku sa nezdržiaval v prípade potreby,
neprichádzal do osobného kontaktu s uchádzačom, resp. dieťaťom, zanedbal povinnosti pri vyšetrení
profi-rodiča/, a teda sú dané dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa ustálenej

súdnej praxe sa absencia - či už krátkodobá alebo dlhodobá považuje za závažné porušenie pracovnej
disciplíny,tedanepochybnepokiaľajbolnavrhovateľvspornomobdobínajednejinterakcii2.9.2013,na
ďalšej sa už nezúčastnil, pričom nepreukázal ospravedlnenie a dôvody neprítomnosti v práci /žiadnym
spôsobom nepreukázal, že v sporných dňoch na pracovisku bol/, je už táto okolnosť sama dôvodom na
okamžité skončenie pracovného pomeru. Dôvod „nerešpektujete pokyny riaditeľky“ nebol dostatočne a

nezameniteľne špecifikovaný v dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru a z toho dôvodu
sa súd týmto všeobecným dôvodom nemohol zaoberať, len poukazuje na skutočnosť, že bol bližšie
zdôvodnený v Upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, a teda nasvedčuje vyššie uvedeným
opakovaným porušeniam pracovnej disciplíny.

Dôkazné bremeno spočíva v danom prípade na navrhovateľovi, ktorý pre prípad úspechu v spore o

neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru má preukázať, že dôvody na také skončenie
pracovnéhopomeru niesúdané.Navrhovateľvšaktotonepreukázalarelevantnýmspôsobomnevyvrátil
dôvody uvádzané odporcom, a teda neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ odporca udával, že žaloba bola podaná oneskorene, keď žalobca sa pôvodne domáhal
neplatnosti skočenia pracovného pomeru z dôvodu výpovede, pričom petit žaloby upravil až na

pojednávaní 18.2.2014, ktorým sa domáhal neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd
sa s touto argumentáciou nestotožnil. Navrhovateľ síce v petite návrhu pôvodne uviedol, že sa domáha
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 9. 9. 2013, ktorá mu bola daná
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, už v samotnom návrhu odkazuje /na strane 2 - Dôkaz:7/ na okamžitéskončenie pracovného pomeru, a teda pokiaľ k úprave petitu došlo 18. 2. 2014 po poučení, má súd za
to, že lehota na podanie návrhu bola zachovaná, keď i napriek uvedenému nedostatku petitu z podania
bolo zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha i vzhľadom na samotný obsah návrhu. Rovnako sa nemožno

stotožniť s námietkou odporcu, že stanovisko zamestnanca, či trvá na tom, aby ho zamestnávateľ
naďalej zamestnával, je nemenné, pretože ako bolo uvedené, toto svoje stanovisko môže zamestnanec
meniť opakovane /i keď potom v prípade vyhovenia návrhu by práve takáto okolnosť mohla mať vplyv
na prípadnú náhradu mzdy a boli by dané pochybnosti o skutočnom záujme zamestnanca v pracovnom
pomere zotrvať/.

Vzhľadom na dôvody zamietnutia návrhu sa súd uplatnenou náhradou mzdy nemal dôvod zaoberať,
nakoľko táto sa môže odvíjať v danom prípade len od určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a k tomu vzhľadom na nedôvodnosť návrhu o určenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru nedošlo.

V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnému odporcovi priznal súd náhradu trov konania titulom
právneho zastúpenia za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie á 270,54 eur, paušál á 7,81

eur, pojednávanie 18. 2. 2014, vyjadrenie á 270,54 eur, paušál á 8,09 eur, DPH 20%, v r. 2015 /zmena
zástupcu/ prevzatie a príprava zastúpenia, pojednávania 2-krát, všetko á 170,54 eur, paušál 3x8,39 eur,
DPH 20%, cestovné na pojednávanie 3. 3. 2015 Bratislava - Trnava a späť 115,40 km, amortizácia
0,183, spotreba 9,90 l, cena benzínu 0,9533 eur bez DPH, spolu 38,41 eur vrátane DPH, cestovné na
pojednávanie 24. 4. 2015 115,40 km, amortizácia 0,183, spotreba 9,90 l, cena benzínu 0,9875 eur bez

DPH, spolu 38,88 eur vrátane DPH, strata času za dve pojednávania 8 začatých polhodín, t. j. 132,36
eur, v zmysle § 10, § 14 ods. 1, 15 písm. a) a § 16 ods. § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Súd
nepriznalnáhraduzacestovnéanáhraduzastratučasuzapojednávanie18.2.2014,nakoľkovtomčase
zastupoval odporcu JUDr: Jozef Cako so sídlom v Trnave, a teda náhrada za cestovné a s tým súvisiacu
stratu času nemožno priznať z Bratislavy do Trnavy a späť /plnomocenstvo bolo novému zástupcovi

udelené 27. 2. 2015/. Trovy právneho zastúpenia za odporcu uplatnil súčasný právny zástupca, a
teda trovy pôvodného zástupcu sú potom predmetom vyporiadania sa odporcu a jeho zástupcu /resp.
zástupcov/. Priznané trovy považuje súd za účelné, v časti cestovného boli súdu doložené doklady o
vozidle, nákladoch a tiež platbe DPH v rámci vyčíslenia trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako

odvolanie odmietnuté.