Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/104/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110212228
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3110212228.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky L., zastúpenej T. proti
odporkyni J., o zaplatenie 2.722,47 Eur, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 26. novembra 2012, č.k. 16C/33/2010-361, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 122,11 Eur
spolu s 9 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 29.03.2010 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporkyni náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala
zaplatenia nákladov na elektrickú energiu, ktorá bola spotrebovaná na chod kotla a čerpadla v sume
114,69 Eur, na osvetlenie spoločných častí domu a pri vykonávaných opravách a údržbách v sume

7,42 Eur. Počas konania odporkyňa uvedenú pohľadávku navrhovateľky ako dôvodnú uznala a prejavila
vôľu ju uhradiť. Na základe uvedeného uznávacieho úkonu odporkyne, keď medzi účastníkmi táto časť
nároku nebola sporná, súd považoval návrh v tejto časti za dôvodný a vyhovel mu. Ďalej navrhovateľka
od odporkyne žiadala zaplatiť náklady na plyn v sume 2.710,67 Eur, ktorá suma predstavuje 52,50
% z celkových nákladov na plyn. Uvedený podiel navrhovateľka dovodila z vyhlášky č. 630/2005 Z.
z., keď časť spoločnej nehnuteľnosti užívaná odporkyňou sa nachádza pod nevykurovanou strechou,
a teda má nepriaznivú polohu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že plyn sa v spoločnej domácnosti

používa predovšetkým na kúrenie. V domácnosti oboch účastníkov používajú plynový
sporák, pričom odporkyňa má aj plynovú rúru a prietokový ohrievač. Okresný súd mal z predložených
vyúčtovaní preukázané, že za obdobie rokov 2007 - 2009 bola dodávateľom za spotrebu
plynu vyúčtovaná suma v celkovej výške 5.421,34 Eur a nie je možné objektívne zistiť,
aké množstvo plynu reálne spotrebovala odporkyňa. Podiel spotreby plynu pritom nie je podľa názoru
okresného súdu možné robiť závislým na počte osôb, resp. na počte plynových spotrebičov v tej - ktorej

domácnosti spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko náklady na vykurovanie nie sú priamo závislé na počte
osôb v domácnosti a počet spotrebičov v domácnosti sám o sebe nevypovedá o tom, v akom rozsahu,
a či vôbec boli využívané, a teda koľko plynu spotrebovali. Okresný súd mal za to, že na určenie podielu
spotreby odporkyne nie je možné použiť ani vyhlášku č. 630/2005 Z. z., tak ako to urobila navrhovateľka
zdôvodu,žeuvedenávyhláškastanovujepravidlá rozpočítavaniamnožstvatepladodanéhonaprípravu
teplej úžitkovej vody a na vykurovanie a je primárne určená pre byty v bytovom dome, a teda ju nie je
možné všeobecne aplikovať aj na určenie pravidiel rozpočítavania spotreby plynu v danej veci. Okresný

súd na druhej strane prihliadol na to, že odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorábolaodbernýmmiestomplynuajebezpochybností,ževdanomobdobíplynajspotrebovávala, a
preto má aj povinnosť zaň platiť. Pri určení jej podielu však vychádzal z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníkaastotožnilhosvýškoujejspoluvlastníckehopodielu,ktorývyjadruje,mieruakousapodieľana

právach a povinnostiach vo vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného dospel k záveru,
že odporkyňa mala povinnosť zaplatiť za predmetné obdobie za spotrebu plynu sumu 2.710,67 Eur,
ktorá predstavuje 1/2-icu z celkových nákladov. Súčasne však zohľadnil skutočnosť, že pred
začatím konania odporkyňa hradila navrhovateľke za energie tak, že dávala jednotlivé sumy na okno
chodby a takto uhradila sumu 2.697,37 Eur. Navrhovateľka túto sumu odčítala z celkového

uplatneného nároku. Pri posúdení toho, ako je potrebné tieto platby započítať, je však podstatný úmysel
odporkyne, posúdenie jej vôle, čo mienila uhradiť, pričom z výpovede odporkyne vyplynulo, že hradila
náklady na energie, tak ako to od nej žiadal syn navrhovateľky. Keďže po začatí konania uhradila
navrhovateľke ešte sumu 71,83 Eur ako svoj podiel na spotrebe vody (1/4-ina) a dani z nehnuteľností,
započítal okresný súd uvedenú sumu v celom rozsahu na spotrebu plynu. Takto odporkyňa uhradila zo
svojho podielu vo výške 2.710,67 Eur ešte pred začatím súdneho konania sumu 2.697,37

Eur, takže jej zostalo zaplatiť ešte 13,30 Eur, ktorá suma bola uhradená v rámci platieb vykonaných
po začatí konania, keď platbami zo dňa 13.05.2011 a 16.06.2011 odporkyňa platila popri plyne za rok
2011 aj tú časť pohľadávky navrhovateľky, ktorú uznávala. Pokiaľ ide o uplatnenú pohľadávku za plyn,
tak odporkyňa uznávala svoju povinnosť platiť polovicu celkových nákladov. Z uvedeného dôvodu mal
okresný súd za to, že takto vykonanými platbami uhradila práve svoj nedoplatok vo výške 13,30 Eur. V

tejto časti bol teda návrh podaný dôvodne, avšak z dôvodu zaplatenia pohľadávky po začatí súdneho
konania okresný súd odporkyňu na zaplatenie predmetnej sumy nezaviazal. Inak okresný súd
určil podiel odporkyne na nákladoch za spotrebovanú vodu, ktorú je možné robiť priamo
závislou na počte osôb v tej-ktorej domácnosti, keď je dôvodné predpokladať, že domácnosť
s vyšším počtom osôb má vyššiu spotrebu ako domácnosť s jednou osobou. Vzhľadom na uvedené

okresný súd celkové náklady za vodu za obdobie rokov 2007-2009, tak ako boli zistené z predložených
vyúčtovacích faktúr, rozdelil rovnakým dielom na všetky osoby, ktoré sa podieľajú na jej spotrebe. Takto
potom celkovú spotrebu v sume 185,73 Eur rozpočítal na štyri osoby (navrhovateľka, jej manžel, syn
a odporkyňa). Na odporkyňu potom pripadá suma 46,43 Eur. Uplatnenú pohľadávku v tomto rozsahu
odporkyňa považovala za dôvodnú a po začatí konania ju šekom zo dňa 26.04.2010 aj zaplatila. Z

uvedenéhodôvoduokresnýsúdodporkyňunazaplatenietejtosumynezaviazal.Nároknavrhovateľkyna
zaplatenie sumy 414,77 Eur, ktorá predstavuje podiel odporkyne na úspore, ktorá vznikla dokurovaním
s drevom, považoval okresný súd v celom rozsahu za nedôvodný. Uvedený nárok nepredstavuje žiadnu
investíciu a ani náklad spojený so spoluvlastníctvom spoločnej veci. Ide o vyčíslenie sumy, o ktorú sa
mala v dôsledku dokurovania drevom znížiť spotreba plynu. Odhliadnuc od toho, že vyčíslenie tejto

sumy je hypotetické, je potrebné uviesť, že aj nelogické, keďže sa žiada zaplatiť, čo sa ušetrilo, čím
de facto popiera podstatu tejto úspory. Okrem toho vzhľadom na charakter tohto nároku je zrejmé, že
ho sama navrhovateľka neuhradila, a teda ho nemôže žiadať uhradiť ani od odporkyne. Navrhovateľka
ďalej žiadala zaplatiť časť poistného, ktoré platí na základe uzavretej poistnej zmluvy. Platenie poistného
je záväzkom z uzavretého záväzkovo právneho vzťahu, pričom povinnosť platiť poistné má teda osoba,

ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu. Odporkyňa však nie je účastníčkou poistnej zmluvy, a
preto ani nemá povinnosť platiť poistné a rovnako jej nebude v prípade poistnej udalosti zo strany
poistiteľa poskytnuté žiadne poistné plnenie. Povinnosť nahradiť navrhovateľke časť zaplateného
poistného sa nedá odvodiť ani z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na uvedenom závere nič
nemení ani skutočnosť, že predmetom poistenia je spoločná nehnuteľnosť. Vzhľadom na uvedené súd

považoval tento uplatnený nárok za nedôvodný. Navrhovateľka platila v období rokov 2007-2009 v
celom rozsahu daň zo spoločnej nehnuteľnosti, jej poplatníkom pritom mala byť aj odporkyňa. Podaným
návrhom žiadala od odporkyne uhradiť z tohto dôvodu sumu 25,20 Eur. Odporkyňa uvedenú pohľadávku
nespochybnila a po začatí konania ju poštovou poukážkou zo dňa 26.04.2010 aj zaplatila. Z uvedeného
dôvodu okresný súd odporkyňu na zaplatenie uvedenej sumy nezaviazal. Ďalší nárok navrhovateľky,

ktorý si podaným návrhom uplatnila, sú opravy a údržba, resp. investície vykonané v období
od roku 2007 do roku 2009. Tieto investície predstavujú jednak náklady na materiál, ako aj prácu, ktorú
vykonal syn navrhovateľky vo svojom voľnom čase, na základe uzavretej príkaznej
zmluvy. Takto navrhovateľka žiadala za zakúpený a použitý materiál od odporkyne sumu 175,52 Eur a
za vykonanú prácu sumu 1493,73 Eur. Uvedené sumy predstavujú polovicu z ich celkového vyčíslenia.

Pokiaľ ide o investície, okresný súd uviedol, že pod pojmom hospodárenie so spoločnou
vecou v zmysle ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka je treba rozumieť aj rozhodovanie o tom, aká
investícia, t. j. náklad akého druhu a v akej výške má byť do spoločnej veci vložený. Spoluvlastníkovi
by mal byť zámer vykonať investíciu predostretý, aby sa k nemu mohol vyjadriť, uviesť, či s ňou súhlasíalebo nie. Pokiaľ nie je spoluvlastníkovi vôbec daná možnosť vyjadriť sa k zamýšľanej investícii, tak
nie je možné hovoriť o rozhodovaní podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V takomto
prípade spoluvlastníkovi, ktorý bol pri rozhodovaní obídený, vznikne povinnosť vydať

investujúcemu spoluvlastníkovi bezdôvodné obohatenie. Táto povinnosť však vznikne len vtedy, ak by
šlo o investíciu predstavujúcu nutné opravy alebo údržbu. Výška bezdôvodného obohatenia je potom
daná podielom na investícii zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu k spoločnej veci a
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vzniká vynaložením investície za trvania spoluvlastníckeho
vzťahu. Pokiaľ by šlo o iné investície než nevyhnutné opravy a údržbu, tak povinnosť spoluvlastníka

vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla až pri zániku jeho spoluvlastníctva, napr. pri jeho zrušení
alebo pri predaji spoluvlastníckeho podielu, a to vo výške zhodnotenia jeho podielu.
Medzi účastníkmi nie je sporné, že všetky investície, opravy a údržbu vykonávala navrhovateľka s
manželom bez toho, aby v tejto veci oslovili odporkyňu ako ďalšiu spoluvlastníčku. Odporkyňa nemala
možnosť sa vyjadriť k ich zámerom. Z uvedeného dôvodu nedošlo k rozhodovaniu podľa § 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka a navrhovateľka má nárok len na zaplatenie nevyhnutných opráv a údržby

titulom bezdôvodného obohatenia. Okresný súd mal za to, že charakter nevyhnutných opráv nemajú
úkony - výroba a montáž prahov dverí v suteréne, náter kotla na tuhé palivo, montáž zakúpeného svetla
v chodbe v kotolni, výroba a montáž držiaka pre orientačný štítok k zvončekom na stĺpik
vstupnej brány, náklady na prerobenie starého plynové kotla na kotol na dokurovanie drevom a montáž
dverí pod schody. Nebolo zistené, že by tieto práce boli nevyhnutné pre zachovanie hodnoty spoločnej

nehnuteľnosti a nešlo ani o bežnú údržbu. Vzhľadom na vyššie uvedené potom navrhovateľka nemá
právo na ich zaplatenie počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu. Ďalší uplatnený úkon - oprava náradia
priamo nesúvisí s podielovým spoluvlastníctvom účastníkov, keďže išlo o opravu pracovného
náradia, ktoré je vo vlastníctve navrhovateľky a jej manžela, resp. ich syna. Vykonaním takejto opravy sa
odporkyňažiadnymspôsobomneobohatila,apretonemôžebyťzaviazanánajejzaplatenie. Náklady na

natieranie stĺpikov a bránky plota, čistenie, náter plota a oprava múrika plota nie sú dôvodné, keďže plot
a bránka sú postavené na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky a nie sú predmetom
podielového spoluvlastníctva účastníkov. Rovnako udržiavanie priestranstva pri dome a chodníka do
domu sú úkonmi, ktoré sú vykonávané na pozemku vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky,
a preto tu nie je žiaden právny dôvod, aby sa odporkyňa podieľala na ich úhrade. Ostatné uplatnené

práce súd považoval vo všeobecnosti, vzhľadom na ich povahu, za nevyhnutné
opravy a údržbu. Z týchto úkonov však nebolo dostatočným spôsobom preukázané vykonanie čistenia
odkvapových žľabov, odstránenie deravého žľabu okolo balkóna, zasklenie pivničných okien, čistenie
jamky trativodu a preplachovanie potrubia čerpadlom a hadicou, tmelenie škár v sklobetóne, upratovacie
prácepivnice,vchoduapovaly,opravatepelnejizoláciepotrubívkotolni. Tietopráce,resp.ichvykonanie

odporkyňa rozporovala a zo žiadnych predložených dôkazov nebolo možné bez pochybností zistiť, či
boli skutočne realizované a v akom rozsahu. Ak aj je vo fotodokumentácii navrhovateľky odfotený
žľab okolo balkóna, nie je z tejto fotky zrejmé, či bol tento žľab vymenený, a či teda bol uplatnený
úkon vykonaný tak, ako bolo tvrdené. Odporkyňa taktiež namietala úkon vymaľovanie schodiska, a to
z dôvodu, že aj ona mala dať v minulosti toto schodisko vymaľovať. Vo svojej podstate však potvrdila,

že k tejto výmaľbe došlo. Vykonanie ďalších namietaných úkonov ako oprava omietok v suteréne a
maľbystienastropu,náteroceľovýchmreží,náterplynovéhopotrubiamalsúdpreukázanézpredloženej
fotodokumentácie. Vykonanie rozporovaných úkonov - náter pivničných okien a mreží, parapetných
plechov a rebríka bolo potvrdené samotnou odporkyňou, skutočnosť, že boli vykonané len na pivniciach,
ktoré užíva navrhovateľka, je bez právneho významu, keďže boli vykonané na spoločnej nehnuteľnosti.

Taktiež vykonanie úkonu výroba poklopu na vodomernú šachtu vo svojej výpovedi
odporkyňa potvrdila. Okresný súd dospel k záveru, že čistenie strešného žľabu, oplechovanie komínov,
čistenie odkvapových žľabov a komínových prieduchov, oprava komínového telesa,
vyvložkovanie komína od plynového kotla, úprava rúrových komínových nadstavcov nad strechou,
výmena poškodených škridiel, odstránenie starých zvetraných mált nad rohmi strechy, vymaľovanie

schodiska, vykonanie čistenia fasády soklu, náter zábradlia z pivnice až na povalu, oprava omietok v
suteréne, maľba stien a stropu v suteréne, náter pivničných okien, oceľových zárubní pivničných dverí,
náter mreží na pivničných oknách, náter parapetných plechov a rebríka, plynového potrubia, výroba
poklopu na vodomernú šachtu, náter konštrukcie strechy, zateplenie sklobetónu boli nevyhnuté opravy
a údržba a boli skutočne vykonané. Z predložených vyúčtovaní nákladov na materiál na tieto práce (s

výnimkou vyvložkovania komína, kde boli predložené doklady o kúpe ešte z roku 2005 a nebolo
žiadnym spôsobom preukázané, že takto zakúpený materiál bol potom použitý na uvedenú prácu) a
priložených dokladov o ich zakúpení bolo zistené, že na ne bolo vynaložených celkovo 98,46 Eur, z
čoho polovica, teda podiel odporkyne, predstavuje sumu 49,23 Eur. Pokiaľ ide o hodnotu práce navyššie uvedených prácach, tak táto bola navrhovateľkou určená na základe dohodnutého v príkazných
zmluvách, a to vo výške 3,32 Eur za hodinu. Z vyjadrenia zástupkyne navrhovateľky
však vyplynulo, že jej synovi, ktorý práce na základe zmluvy vykonával, nebola z jej strany doposiaľ

vyplatená žiadna odmena. To je aj hlavný dôvod, prečo v tejto časti nie je uplatnený nárok dôvodný.
Keďže navrhovateľka nič za vykonanie prác nezaplatila, nemôže ich zaplatenie žiadať od
odporkyne. Ak sa aj vykonanými prácami odporkyňa bezdôvodne obohatila, tak nie na
úkor navrhovateľky, ktorá sama za ne nič neplatila, a preto jej nie je povinná podľa § 456 Občianskeho
zákonníka takéto bezdôvodné obohatenie vydať. Okrem toho navrhovateľka súdu nepredložila, a ani

nežiadala vykonať žiadne dôkazy, ktorými by preukázala počet odpracovaných hodín pri jednotlivých
prácach a aj z tohto dôvodu by nebolo možné ustáliť ich časový rozsah a následne aj hodnotu. Z
týchto dôvodov okresný súd považoval v tejto časti uplatnený nárok za nedôvodný. Odporkyňa po začatí
konania zaplatila dňa 21.03.2011 sumu 200 Eur za prácu pri opravách a materiál, následne ešte zaplatila
dvakrát po 200 Eur, a to dňa 13.05. a 16.06.2011. Okresný súd mal za to, že týmito
platbami uhradila okrem iného aj náklady na materiál v rozsahu, ktorý je podľa súdu dôvodný, teda 49,23

Eur. Napriek tomu, že v tejto časti bol návrh podaný dôvodne, okresný súd ho vzhľadom na vykonanú
úhradu zamietol. Navrhovateľka žiadala aj nájomné za pozemok, na ktorom stojí spoločná nehnuteľnosť.
V konaní však nebolo zistené, že by medzi účastníčkami došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, a to či
už ústne alebo písomne. Z tohto dôvodu nemá navrhovateľka ani právo na zaplatenie nájomného
a požadovanú sumu jej súd nemohol priznať ani titulom bezdôvodného obohatenia, keďže spoločná

nehnuteľnosť bola na jej pozemku postavená s jej vedomím a súhlasom, teda na základe právneho
dôvodu, ktorý doposiaľ trvá. Nebolo teda zistené, že je daný niektorý z dôvodov predpokladaných v ust. §
451ods.2Občianskehozákonníka.Spoukazomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostiazáveryokresný
súd rozhodol o uplatnenej istine tak , že odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu 122,11 Eur,
ktorá predstavuje jej podiel na spotrebovanej elektrickej energii na chod kotla, osvetlenie spoločných

častí a pri vykonaných opravách a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporkyňa bola zaviazaná na
vydanie bezdôvodného obohatenia, teda na plnenie, ktorého čas plnenia nie je dohodnutý a nie je ani
určeným právnym predpisom. Pre určenie momentu, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania, je preto
podstatné, kedy bol na plnenie vyzvaná. Keďže navrhovateľka súdu predložila výzvy na úhradu, avšak
bez dokladov, z ktorých sa dá zistiť ich doručenie odporkyni, súd uvedené skutočnosti odvodil z listu

odporkyne zo dňa 29.03.2010. Z jeho obsahu je zrejmé, že odporkyňa v tomto čase už mala vedomosť
o tom, že navrhovateľka od nej chce zaplatiť požadované náklady, preto okresný súd odporkyňu popri
istine zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, a to od 29.03.2010 a v zákonom určenej výške
(určenej podľa prvého dňa omeškania). Vo zvyšnej časti úrok z omeškania zamietol. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 139 ods. 2, § 137 ods. 1, § 451 ods. 2, § 456, § 137 ods. 1, § 517 ods. 1,

2 a § 563 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka a domáhala
sa, súdiac podľa obsahu jej podania, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v
ktorej bol jej návrh zamietnutý, zmenil a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel. Vytýkala súdu prvého
stupňa, že nesprávne vec právne posúdil, pretože nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedla, že rodinný dom stavali spolu s manželom (1966-
1970) v presvedčení, že sú jediní bezpodieloví spoluvlastníci tohto domu, čo bolo i zapísané v katastri
nehnuteľností od začiatku a aj v rokoch 2007 - 2009. Preto v dobrej viere

prostredníctvom svojho syna nechala urobiť najnaliehavejšie opravy tak, ako jej to ukladá § 86 zákona
č. 50/1976 Zb. v znení noviel. Nemala preto povinnosť odporkyňu informovať, aké opravy sa chystá
robiť, informovala ju ústne, čo považovala za korektné. Dokonca aj odporkyňa žiadala o vykonanie
opráv, napríklad vyvložkovanie komína, ktoré bolo urobené na jej žiadosť. Krátko potom, čo odporkyňa
odvzdušnilanaposchodíradiátoryamoholbyťspustenýnovýkotol(rok2004),oznámila,žesajejobjavili

na stenách fľaky, iniciovala ohliadku miesta, kde bolo zistené, že treba komín vyvložkovať antikorovou
alebo hliníkovou rúrou, čo sa pôvodne neplánovalo. Odporkyňa po vykonaní prác jej do dnešného dňa
nezaplatila polovicu nákladov, hoci tak sľubovala. Keďže rozhodnutím Okresného aj Krajského súdu v
Trenčíne bolo odporkyni priznané vlastníctvo v jednej polovici k domu, týmito neodkladnými opravami
a údržbou sa dom zhodnocoval a predchádzalo sa jeho znehodnoteniu, čím bol zhodnotený aj majetok

odporkyne a má za to, že jej požiadavka je preto oprávnená. Za obdobie rokov 2007 - 2009 boli na dome
urobené svojpomocne nevyhnutné opravy - strešný žľab, oplechovanie komínov, okapové žľaby, čisteniekomínových prieduchov, oprava komínového telesa nad strechou, vyvložkovanie komína od
plynového kotla, oprava rúrových komínových nadstavcov nad strechou, výmena poškodených škridiel,
odstránenie starých zvetralých mált nad rohmi strechy, odstránenie deravého žľabu okolo balkóna,

čistenie fasády, sokel, očistenie a náter plota, natieranie stĺpikov a vstupnej bránky na chodník k
domu, oprava múrika a plota v prednej časti a oprava okapového chodníka, vyspravenie a omaľovanie
schodiska z pivnice až na povalu, náter zábradlia z pivnice až na povalu, oprava omietok v suteréne,
maľby okien a stropu v suteréne, výroba a montáž prahov dverí v suteréne, zasklievanie okien v pivnici,
náter pivničných okien, náter oceľových zárubní pivničných dverí, náter oceľových mreží na pivničných

oknách, náter parapetných plechov na oknách pivnice a náter rebríka do vodomernej šachty, nátery
plynového potrubia v pivnici, náter kotla na pevné palivo, výroba poklopu na vodomernú šachtu, náter
konštrukcie strechy, čistenie jímky trativodu, preplachovanie odpadového potrubia čerpadlom s hadicou
zatepľovanie sklobetónu, tmelenie škár v sklobetóne, udržiavanie verejného priestranstva pri dome
a chodníka do domu, upratovanie povaly, upratovanie pivničných priestorov, vchodového priestoru,
upratovanie v kotolni, osvetlenie na chodbe a v kotolni, oprava náradia, výroba a montáž držiaka pre

orientačný štítok so zvončekom na stĺpik vstupnej bránky, montáž dverí pod schody v pivnici, kotolňa,
oprava tepelnej izolácie v kotolni, pričom dom by potreboval celkovú rekonštrukciu, pretože bol stavaný
v roku 1966 a kolaudovaný v roku 1970. Ďalej uviedla, že s odporkyňou vždy boli problémy s platením,
keď od roku 2003 žiadala odporkyňu o zálohové mesačné platby vo výške 166 Eur, z ktorej čiastky sa
malo šetriť aj na pripravované veľké opravy domu. Odporkyňa však nájomnú zmluvu nepodpísala,

ani sa nijakou formou k nej nevyjadrila. Odporkyňa od začiatku ich spoločného bývania v dome nosila
peniaze k nej do kuchyne, občas boli položené na chodbe na okne nejaké peniaze, nevidela však, kto ich
tam položil, predpokladá, že boli od odporkyne a nechala ich zapísať do vyúčtovania za rok 2007 - 2009.
Požaduje však, aby odporkyňa predložila doklad, že sú od nej, čo súd prvého stupňa neakceptoval.
Poprela, že jej syn nechal na okne lístok s požadovanou sumou pre odporkyňu na zaplatenie a ona

potom dala na okno peniaze. Zdôraznila, že dom má dva elektromery, jeden plynomer a jeden vodomer.
Prichádzali dve faktúry za spotrebovanú elektrickú energiu pre dolný byt - tu platila ona, pre vrchný byt -
to platila odporkyňa, ale s tým, že na dolný vodomer ide elektrická energia i z pivnice, kde je plynový
kotol a vykonávajú sa rôzne opravy. Za takto naviac spotrebovanú elektrickú energiu požadovala od
odporkyne zaplatiť jednu polovicu, predložila faktúru a urobila výpočet rozdelený na dve polovice. Takto

to bolo aj s platením za plyn a vodu, pričom odporkyni vždy bola k daná k dispozícii aj faktúra a na papier
sa robil iba výpočet, ktorý sa jej týkal. Okno na chodbe bežne používala ako odkladací priestor
pre poštu, drobné nákupy, peniaze tam pre ňu odkladali aj jej deti, ktoré už doma nebývali. Ďalej
uviedla, že v rokoch 2004 - 2009 uzavreli so svojím synom príkazné zmluvy, ktorý takto odpracoval na
základnej údržbe domu 300 hodín ročne, čo je jedna hodina denne s odmenou 3,30 Eur, čo nepovažuje

za veľa a dlh voči svojmu synovi riešila zápočtom, lebo on bol povinný platiť jej za bývanie, nakoľko
bývajú v jednom byte. Ďalej žiadala od navrhovateľky 52,50 % z nákladov na plyn v zmysle vyhlášky
č. 630/2005 Z. z. Podľa jej názoru sa dá určiť spotreba plynu z plynových spotrebičov, keď priložila
k nim dokumentáciu o výkonoch a príkonoch, odporkyňa okrem kúrenia denne niekoľkokrát používa
plynový prietokový ohrievač na vodu na umývanie riadu, upratovanie, denné umývanie, pranie bielizne,

pečenie potravín, pričom ona má iba štyri plynové horáky na sporáku a bojler na teplú vodu, aj rúru
na pečenie má elektrickú. Doposiaľ jej nezaplatila zvyšných 681,50 Eur za nový kotol. Spotreba vody,
ktorú okresný súd nebral do úvahy, ňou predložený materiál, že ona používa svoju studňu a odporkyňu
navštevuje jej sestra na 2-3 dni a aj na dva mesiace, pričom v rokoch 2007 - 2009 bola spotreba vody
91.000 litrov, čo priemerná spotreba na osobu denne je 20,79 litrov, a pokiaľ by ona nemala svoju

studňu, tak by priemerná denná spotreba bola 70 - 80 litrov za deň, a preto požaduje od
odporkyne zaplatiť za vodu skutočne nameranú spotrebu vo výške 50 % z faktúr za vodu. Vytýkala
súdu prvého stupňa, že zamietol jej žiadosť o rozšírenie žalobného návrhu na ďalšie obdobie rokov
2010 - 2011, 2011 - 2012, čím sa dlh odporkyne zvýšil o sumu 471,83 Eur. Za nesprávne považovala
aj vyhodnotené kúrenie drevom, keď nepožadovala zaplatiť úsporu, ale náklady, ktoré vznikli kúrením

drevom,rezanie,štiepanie,uskladnenie,ročnésušenie,samotnékúrenie,keďpriemernáročnáspotreba
plynu bola faktúr za 31 rokov 5.014,61 m3 ročne a za obdobie takmer 6 rokov, keď sa kúrilo striedavo
plynom aj drevom, bola 3.593,08 m3 a z rozdielu zistila, že ročná spotreba plynu
pri kúrení aj drevom klesla o 1.421,53 m3, za 3 roky 4.264,59 m3, čo činí 2.004,35 Eur za 3 roky pri
priemernej cene 0,47 Eur/m3, a preto určila, že za kúrenie drevom treba zaplatiť 829,54 Eur, z čoho

pre odporkyňu vyplýva zaplatiť 414,77 Eur. Nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu vo veci platenia
poisteného za dom, keď v rokoch 2007 - 2009 sa nejednalo o spoločnú nehnuteľnosť a požadovaná
čiastka od odporkyne bola zakomponovaná v mesačnom nájomnom 166 Eur z roku 2003. Nesúhlasí tiež
s rozhodnutím okresného súdu ohľadom opravy používaného náradia, keď pri opravách bolo použitéjej náradie, ale za jeho používanie od odporkyne nepýtala poplatok, ktorý by bol vyšší ako požadovaná
sumanajehoopravu,vyčíslenávhodinách.Tiežnežiadalaododporkynezaplatiťzapoužívanietelefónu,
dopravnýchprostriedkov(autobus,osobnéauto),stratenýčasprinákupochavybavovaniachpoúradoch

(dane, vodárne, plynárne, mestský úrad). Napriek tomu, že si nenárokuje úhradu za materiál a práce,
ktoré zabezpečovala celé desaťročia pre rokom 2007, odporkyňa na súde zdôrazňovala, že pred 15
rokmi nechala vymaľovať časť schodišťa na poschodí, a tým chce kompenzovať časť prác, ktoré ona
zabezpečila v roku 2007- 2009. Považovala za zarážajúce, že okresný súd jej toto priznal, kompenzoval
a jej odoprel, aby jej odporkyňa zaplatila za vykonané práce v roku 2007 - 2009, hoci

v týchto rokoch dom patril iba jej a jej manželovi a má nárok na zaplatenie, hoci pohľadávka odporkyne
je premlčaná.

Dodatočne zástupca navrhovateľky predložil súdu podanie označené ako „oprava a odôvodnenie
odvolania proti rozsudku“, v ktorom uviedol, že odvolaním napáda navrhovateľka rozsudok súdu prvého
stupňa v časti, v ktorej bol jej návrh zamietnutý a domáha sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil ho súdu prvého stupňa za účelom vydania nového rozhodnutia,

resp. aby nároku navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel , pričom opakuje takmer doslovne odvolanie
navrhovateľky s tým, že si uplatňuje trovy právneho zastúpenia.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Výrok rozsudku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 122,11 Eur s 9
% úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 29.03.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, nebol účastníkmi odvolaním napadnutý, odvolací súd sa ho nedotýkal, nakoľko nadobudol
právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Navrhovateľka podaným odvolaním napadla výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol jej návrh vo
zvyšnej časti zamietnutý. Svoje rozsiahle odvolanie odôvodňovala totožnými námietkami, ktoré uplatnila
už pred súdom prvého stupňa.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľkou
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle a dostatočné dokazovanie,
vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, podrobne
odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol
podrobne svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne
predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa zákonné požiadavky odôvodnenia

v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Námietky navrhovateľky, uvedené v podanom odvolaní, totožné s
námietkami, resp. tvrdeniami v konaní pred súdom prvého stupňa preto nemohli v danej veci privodiť
zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré
by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody
napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Vzhľadom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
a úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila a zo spisu žiadne trovy odvolacieho konania odporkyni nevyplynuli.Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .