Rozhodnutie – Ostatné ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 7C/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413200806
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5413200806.5

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci žalobcu: Y. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. U. XXX, zast.: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., Radlinského 1729,
Dolný Kubín, proti žalovanému: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr.
ŠKERDA, s.r.o., Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, a to bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súp.

č. XXXX, vchod č. XX, postavený na KN - C parc. č. 1510/13, zastavané plochy a nádvoria o výmere
346 m2, k.ú. J. W., obec J. W., v podiele 1/1 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku KN - C parc.č.
1510/13, zastavané plochy a nádvoria o výmere 346 m2, vo veľkosti 4759/113596-ín zapísaných na LV
č. XXXX, k.ú. a obec J. W..

II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 18.02.2013, doručenou na tunajší súd dňa 22.02.2013 žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd vydal rozsudok, že žalobca je vlastníkom bytu č. XX
na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod č. XX, postavený na KN-C parc. č. 1510/13,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 346 m2, k.ú. J. W., obec J. W., v podiele 1/1 a že je vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho

podielu k zastavanému pozemku KN-C parc.č. 1510/13, zastavané plochy a nádvoria o výmere 346
m2, vo veľkosti 4759/113596, zapísaných na LV č. XXXX k.ú. a obec J. W., vedeného Správou katastra
Dolný Kubín a zároveň žiadal uhradiť trovy konania.

7C/24/2013

2.

Žalobu odôvodnil tým, že vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudol žalovaný na základe
darovacej zmluvy, ktorú uzavreli dňa 24.11.2009 žalovaný ako obdarovaný s L. W., B.. XX.XX.XXXX ako

darcom a ktorej vklad povolila správa katastra Dolný Kubín pod č. V 1285/09. L. W. nadobudol vlastnícke
právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam ako vydražiteľ na dražbe konanej v rámci exekučného
konania vedeného voči žalobcovi ako povinnému v 1. rade, a to na základe rozhodnutia Krajského
súdu Žilina, č.k. 6CoE/3/2008, ktorým krajský súd zmenil uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín
č.k. 7Er/525/2001-84 zo Dňa 08.02.2007 tak, že schválil príklep udelený súdnym exekútorom JUDr.
Jánom Franekom v exekučnom konaní vedenom pred týmto súdnym exekútorom pod sp. zn. EX

85/2001, na dražbe nehnuteľností patriacich do výlučného vlastníctva žalobcu, konanej dňa 28.06.2006
v Exekútorskom úrade JUDr. Jána Franeka v Liptovskom Mikuláši, Kollárova 2. Uznesením Najvyššiehosúdu SR č.k. 3Cdo 219/2008 zo dňa 19.03.2009, právoplatným dňa 16.06.2009, bolo uznesenie
Krajského súdu Žilina č.k. 6CoE/3/2008 a uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7Er/525/2001-84
zo dňa 08.02.2007 zrušené a vec bola vrátená Okresnému súdu Dolný Kubín na ďalšie konanie.

Okresný súd Dolný Kubín následne dňa 09.06.2010 vydal uznesenie č.k. 5Er/57/2009-31, ktorým v prvej
výrokovej časti vyhlásil exekúciu EX 85/2001 vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom za
neprípustnú a túto zastavil. Žalobca vychádzajúc z rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Cdo/274/2006 zo dňa
18.12.2007, ktorým súd na účinky zrušenia rozhodnutia o udelení príklepu v daňovej exekúcii analogicky
použil ust. § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v zmysle ktorého odstúpením od zmluvy, ak nie je

právnym predpisom stanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sa zmluva od začiatku zrušuje), má za
to, že rozhodnutím NS SR č.k. 3Cdo/219/2008 zo dňa 19.03.2009 zanikla od začiatku jedna z podmienok
pre nadobudnutie vlastníckeho práva (schválenie udelenia príklepu súdom), a teda zanikol nadobúdací
titul L. W. s účinkami ex tunc. L. W. na základe uvedeného stratil práva spojené s vlastníckym právom,
t.j. o.i. aj právo nakladať s vecou nadobudnutou na základe dražby konanej v exekučnom konaní sp.zn.
5Er/57/2009, čím v zmysle zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv než má sám, ako

nevlastník nemohol platne previesť vyššie uvedenú nehnuteľnosť na žalovaného. Skutočnosť, že L.
W. v čase uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 24.11.2009 nebol vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti
podľa názoru žalobcu vylučuje ochranu vlastníckeho práva žalovaného aj v prípade, že by bol žalovaný
pri nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti dobromyseľný. Prípadná dobromyseľnosť žalovaného pri
uzatváraní darovacej zmluvy s L. W. zároveň z dôvodu zrušenia nadobúdacieho titulu L. W. s účinkami

ex tunc, podľa názoru žalobcu nie je rozhodujúca, nakoľko dobrá viera je relevantným dôvodom na
nadobudnutievlastníctvaodnevlastníkalenvprípade,aktouvádzazákon.Žalobcaopierasvojetvrdenia
o rozsudok NS SR č.k. 5Cdo/45/2007 zo dňa 20.03.2008, ktorým rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy,
ktorou nadobúdatelia z neplatného právneho úkonu, s účinkami ex tunc previedli vlastnícke právo k bytu
na tretiu osobu. Dôvod na určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu v zmysle odôvodnenia NS

SR spočíva v skutočnosti, že zrušenie zmluvy s účinkami od počiatku znamená, že medzi účastníkmi
zmluvy sa zrušením zmluvy obnovujú ich práva a povinnosti v tej podobe, v akej ich mali k predmetu
zmluvy pred uzatvorením zmluvy, pričom dobrá viera nadobúdateľov nerozhoduje, nakoľko táto má
právny význam len vtedy, ak to uvádza zákon (napr. § 486 Občianskeho zákonníka). Žalobca sa touto
žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko vychádzajúc z vyššie

uvedeného má za to, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovaným a L. W. je neplatná, a teda je aj
naďalej ich vlastníkom. Naliehavý právny záujem na tomto

7C/24/2013

3.

určení podľa názoru žalobcu spočíva v neistote jeho právneho postavenia, kedy bez určenia jeho

vlastníckeho práva nie je možné dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, čo vzhľadom
na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na jeho právne účinky predstavuje
ohrozenie práv a oprávnených záujmom žalobcu tým, že je zamedzené vykonávať v jej práva spojené
s vlastníctvom a naopak umožňuje disponovať s predmetnými spoluvlastníckymi podielmi žalovanému.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.05.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

uviedol, že žalobca vo svojom podaní uvádza, že je toho názoru, že rozhodnutím NS SR sp.zn. 3Cdo
219/2008 zo dňa 19.03.2009 zanikla od počiatku jedna z podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho
práva a teda zanikol nadobúdací titul L. W. s účinkami ex tunc. Na svoj prípad žalobca analogicky
aplikuje rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo 274/2006 zo dňa 18.12.2007. Podľa § 61 Exekučného
poriadku navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Význam vyššie uvedeného

ustanovenia exekučného poriadku je nesporný, a to taký, že má poskytovať ochranu tretím osobám,
ktoré dobromyseľne nadobudli práva v exekúcii. Poukázal pri tom aj na ustanovenie § 140 ods.
2 písm. l) EP, podľa ktorého musí dražobná vyhláška obsahovať výzvu, aby sa uplatnenie práv,
ktoré nepripúšťajú dražbu, preukázalo prd začatím dražby, s upozornením, že inak by také práva
nemohli byť uplatnené na ujmu dobromyseľného vydražiteľa. Z citovaného ustanovenia (najmä v

spojení s extenzívnou interpretáciou § 61 EP, ktorú dlhodobo presadzuje judikatúra) je tak zrejmé, že
zákonodarca vyslovene počíta s tým, že v rámci exekučnej dražby môže (a má) dôjsť k nadobudnutiu
vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom. L. W. ako vydražiteľ nadobudol vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti zaplatením najvyššieho podania a schválením udelenia príklepu na základerozhodnutia Krajského súdu Žilina zo dňa 31.03.2008, a to ku dňu udelenia príklepu. Takto nadobudnuté
vlastnícke právo nemôže byť dotknuté ani prípadnými vadami exekučného konania, pretože toto právo
bolo nadobudnuté vo formalizovanom konaní (procese) uskutočňovanom orgánom na to povereným.

Správnosť postupu v exekučnom konaní môže byť na podnet účastníkov s účinkami pre exekučné
konanie skúmaná len v rámci tohto konania, v rozsahu a prostriedkami stanovenými predpisom
upravujúcim toto konanie. Z uvedeného vyplýva požiadavka stability právnych vzťahov založených v
exekučnom procese, najmä práv, ktoré nadobudli tretie osoby. Osoby, ktoré a zúčastnia dražby pri
uskutočňovaní exekúcie predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí, musia mať istotu, že vydražením

nadobudnú vlastníctvo k vydraženej veci. Nemajú možnosť, ale ani dôvod skúmať, či exekútor pri
príprave exekučnej dražby potupoval v súlade s Exekučným poriadkom. Exekučný poriadok preto
stanovuje, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené (rozsudok NS SR z
26.05.2005, sp.zn. 1 Obdo V 2/2004, rozsudok NS DR z 31.901.2011, sp.zn. 2M Cdo 22/2009). Žalobca
zároveň uviedol, že L. W. podľa jeho názoru v čase uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 24.11.2009
nebol vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, a preto žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam aj keby bol dobromyseľný. Svoju argumentáciu žaloba opiera o rozhodnutie NS SR
zo dňa 20.03.2008, sp.zn. 5 Cdo 45/2007. S uvedenými tvrdeniami žalobcu a žalovaný nestotožňuje.
Nadobudnutievlastníckehoprávavexekúciisapovažujezaoriginárnyspôsobnadobudnutiamajetku.To
znamená, že na rozdiel od derivatívneho prevodu vlastníckeho práva - napr. na základe kúpnej zmluvy
(ktorý spôsob rozoberá NS SR v rozhodnutí, ktorým argumentuje žalobca) nadobúdateľ neodvodzuje

svoje vlastnícke právo od vlastníckeho práva jeho predchodcu. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva je
rozhodujúce len to, že uznesenie

7C/24/2013

4.

o udelení príklepu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a že vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie;

predchádzajúce vady konania nie sú pre nadobudnutie vlastníctva významné. V prípade originárneho
nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý sa považuje za privilegovaný, preto nemožno aplikovať
zásadu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, pretože je osobitne chránený
pred nárokom pôvodného vlastníka vydraženej veci. L. W. nadobudol vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti na základe dražby zaplatením najvyššieho podania a udelením príklepu schváleného

rozhodnutím Krajského súdu Žilina zo dňa 31.03.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 06.08.2008. Ku dňu udelenia príklepu sa teda L. W. stal vlastníkom nehnuteľnosti a nebránila
mu žiadna prekážka, aby s touto nehnuteľnosťou voľne disponoval a previedol ju darovacou zmluvou
na žalovaného. Prevod nehnuteľnosti z L. W. na žalovaného darovacou zmluvou je preto v súlade
so zákonom. Opačný výklad by viedol k záveru, že nie je potrebné rešpektovať úkony oprávnených

orgánov a nie je potrebné prihliadať na účinky právoplatných rozhodnutí. V samotnom rozhodnutí NS
SR z 18.12.2007 sp.zn. 4 Cdo 274/2006, o ktorý svoju právnu argumentáciu opiera žalobca, súd dospel
k záveru, že dodatočné zrušenie nadobúdacieho titulu (príklepu) svedčiaceho v prospech vydražiteľa
nemá za následok súčasne aj zánik vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov nehnuteľnosti, ktorí ju
získali v dobrej viere. Uvedené rozhodnutie NS potvrdzuje názor žalovaného o vlastníckom práve k

nehnuteľnosti svedčiacom v jeho prospech. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o
určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu a žalobca má na takomto určení naliehavý
právny záujem. Určovacia žaloba v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. prichádza do úvahy predovšetkým
vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu,
pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v

ktorýchurčovaciažalobaúčinnejšienežinéprávneprostriedkyzodpovedáobsahuapovahepríslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámci, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s
predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konaní, prípadne očakávať splnenie týchto
funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení (rozsudok NS ČR sp.zn. 3Cdon 1338/96). Z

pohľadu naliehavého právneho záujmu na určení, v konaní vedenom podľa § 8O0 písm. c) O.s.p. nie
je dôležité, či bude v konaní preukázané žalobcove tvrdenie o skutočnostiach odôvodňujúcich žalobu
na určenie; rozhodujúce je, či vôbec (objektívne) by prípadne úspešná určovacia žaloba mohla naplniť
požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. (rozsudok NS ČR sp.zn. 21 Cdo 3820/2009
z 11.01.2011). Nakoľko je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené, žalobcovi

súd v tomto konaní nemôže priznať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, čoho sa žalobca vo svojomnávrhu domáha. Jeho právne postavenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam je nemenné. Žalovaný je preto
toho názoru, že žalobca v tomto konaní neosvedčil naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje, aby súd žalobu žalobcu v

celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.

Na pojednávaní konanom dňa 21.05.2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že žaloba navrhuje,
aby súd určil jeho vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti ako je to uvedené v žalobe. Je pravdou,
že v tejto veci je judikatúra súdov niekedy odlišná. Žalobcovi sú známe rozhodnutia súdov tak v jeho
prospech, ako aj v neprospech. Žalovanému poskytuje ochranu § 61 Exekučného poriadku ako aj §

243d ods. 2 O.s.p., ale podľa ich názoru ako aj

7C/24/2013

5.

názoru Najvyššieho súdu, táto ochrana nie je absolútna. V prvom rade žalovaný vo vyjadrení tvrdí,
že na vrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní neprípustné. V tomto zmysle sa už
ustálila judikatúra tak, že z toho nemožno vyvodiť, že za podmienok stanovených zákonom nebolo

možné dosiahnuť nápravu nesprávnosti rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní. Taktiež právna veda
uvádza, že zákaz návratu do predošlého stavu znamená, že potom, čo určitá zmena subjektu práv v
exekúcii nastala, nie je prípustná reštitučná žaloba, teda žaloba, na základe ktorej má súd v sporovom
konaní vyniesť rozsudkom s konštitutívnym účinkom zakladajúcim opätovnú zmenu subjektu práva, ale
nie je vylúčená žaloba určovacia. Súd si musí v tomto prípade vyhodnotiť účinky zrušujúceho uznesenia

Najvyššieho súdu, ktoré sú také, že žalobca nie je vlastníkom predmetu dražby ex tunc. Teda ten
názor uvedený vo vyjadrení k žalobe, že nadobudnuté vlastnícke právo nemôže byť dotknuté vadami
exekučného konania, nemožno absolutizovať v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku,
akotobolovtomtoprípade.Mátedazato,žežalobcanebolnikdyvlastníkompredmetnéhobytu.Právnej
zástupkyni povinného v 1/ rade, teda žalobcu, bolo zrušujúce uznesenie NS SR doručené 20.05.2009.

Darovacia zmluva, na základe ktorej sa stal vlastníkom bytu žalovaný, bola uzavretá 24.11.2009. Je
teda nemysliteľné, aby bol vydražiteľ dobromyseľný pri prevode vlastníckeho práva. V tomto konaní
je ale potrebné skúmať najmä dobromyseľnosť žalovaného pri nadobudnutí vlastníckeho práva. Ako
vyplýva z judikatúry súdov, ochrana tretej osoby poskytnutá § 243 ods. 2 O.s.p. a § 61 Exekučného
poriadku je poskytnutá iba v prípade dobromyseľnosti tejto osoby. Súd by teda mal skúmať okolnosti

uzavretia zmluvy ako aj okolnosti celého prípadu. V právnej vede je obsiahnutý názor, že v takýchto
prípadochtrebaposúdeniesporuposunúťdoústavnoprávnejrovinyaskúmaťlegitimituaproporcionalitu
zásahov do práv jednotlivých účastníkov konania. Momentálne je situácia taká, že v exekúcii, ktorá bola
vyhlásená za neprípustnú, prišiel žalobca o vlastnícke právo k bytu. Vydražiteľovi by mal byť vrátený
výťažok dražby, ktorý sa podľa vyjadrenia súdneho exekútora stále nachádza na jeho účte, ak by teda

súd tejto žalobe vyhovel, každý zo zúčastnených subjektov by nadobudol nejakú hodnotu. Žalobca byt,
vydražiteľ vrátený výťažok z dražby a žalovaný by síce nemal nárok na nič, ale len z dôvodu, že byt
nadobudol na základe darovacej zmluvy. Keby bola býval uzavretá kúpna zmluva na byt, vznikol by mu
nárok na vrátenie kúpnej ceny. Rozsudkom na základe tejto žaloby sa môže neisté právne postavenie
žalobcu výrazne zmeniť a teda je daný naliehavý právny záujem na tomto určení.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 21.05.2014 uviedol, že z ich strany sa
pridržiavajú vyjadrenia zo dňa 16.05.2014 a navrhujú návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť. V tomto
konaní je spornou otázka, či zanikol, resp. nezanikol nadobúdací titul L. W. k nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetom exekučnej dražby a s touto je potrebné sa vyporiadať. L. W. tieto nehnuteľnosti nadobudol
originárnym spôsobom, t.j. udelením príklepu a zaplatením najvyššie podania. V exekučnom konaní

vystupovalakotretiaosoba,ktorámánazákladeust.61EPistotu,ževydraženímnadobudnevlastníctvo
k nehnuteľnostiam. Nemal možnosť a ani dôvod skúmať, či dražba prebehla v súlade so zákonom,
pretožetotoustanoveniemugarantovalonezvratnosťnadobudnutiatohtotitulu.Domnievajúsa,ženázor
žalobcu, že zrušením uznesenia o schválení príklepu na základe mimoriadneho opravného prostriedku
L. W. zanikol nadobúdací titul s účinkami ex tunc, nie je správny. Ako aj žalobca poukázal, v prípade

podania mimoriadneho opravného prostriedku § 243d ods. 2 O.s.p. upravuje dopad právoplatného
súdneho rozhodnutia na práva a povinnosti tretích osôb tak, že výslovne stanovuje, že právne vzťahy7C/24/2013

6.

niekoho iného než účastníka konania, nemôže byť novým rozhodnutím dotknuté. Neplatnosť

prevodného titulu na základe ktorého tretia osoba nadobudla vlastnícke právo, nemôže byť spôsobená
len zrušením súdneho rozhodnutia, od ktorého prevodca svoje vlastnícke právo odvodzoval. Žalovaný
a ani L. W. neboli účastníkmi konania v rozhodnutí uznesenia NS SR z 09.03.2009 a ani uznesenia
OS DK z 09.10.2010, preto tieto rozhodnutia sa nejako nedotkli ich vlastníckeho titulu k predmetným
nehnuteľnostiam. Pokiaľ ide o súdne rozhodnutie predložené ako dôkaz žalobcom, tak v tomto konaní
súd posudzoval ust. Daňového poriadku, teda daňová exekúcia sa spravuje samostatným právnym

predpisom a ani subsidiárne sa na ňu nevzťahujú ustanovenia EP, preto nie je možné tento výklad
analogicky použiť na skutkový stav účastníkov konania. Tiež uviedol, že nie je možné ani súhlasiť s
aplikáciou ust. § 48 ods. 2 OZ, pretože toto ustanovenie sa ustanovuje výlučne na derivatívny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva. Zároveň uvádza, že na základe mimoriadneho opravného prostriedku
nebol zrušený samotný príklep, pretože to zákon ani nepripúšťa. Udelením príklepu na dražbe a

zaplatením najvyššieho podania nastala právna skutočnosť s ktorou OZ v § 132 spojuje stanovené
následky,t.j.originárnenadobudnutievlastníckehopráva.Vlastníckeprávosavtomtoprípadenadobúda
prostredníctvom procesného úkonu a z hľadiska procesného práva naň platí prejudicialita, ktorá bráni
nanovo otvárať už raz právoplatne skončený proces. Na základe uvedeného vlastnícke právo nemohlo
preto prejsť späť na pôvodného vlastníka ako to uvádza žalobca vo svojom žalobnom návrhu. Tiež sú

toho názoru, že v tomto konaní nie je potrebné skúmať dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho
práva, pretože L. W. nadobudol vlastnícke právo originárnym spôsobom.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že nie je pravdou, že vydražiteľ je v exekučnom konaní treťou osobou,
ale je účastníkom exekučného konania pre istý úsek konania a teda zrušujúce ustanovenie sa ho
ako účastníka konania priamo dotýka. Odcitoval z rozsudku NS SR sp. zn. I SŽR 22/2013: Udelenie

príklepu musí byť v súlade so zákonom a podlieha schváleniu príslušným exekučným súdom. Pokiaľ v
exekučnom konaní došlo k vadám a kvôli nim uznesenie o schválení príklepu bolo zrušené, nemožno vo
vzťahu k účastníkom uvedeného konania (pričom vydražiteľ účastníkom konania o schválení príklepu
bol) na túto skutočnosť neprihliadať. Pokiaľ by došlo už k zmene vlastníka z vydražiteľa na inú - tretiu
osobu (predtým ako bol príklep zrušený) ustanovenie § 243d ods. 2 O.s.p. ako aj § 61 EP by tejto

tretej osobe zaručovali nedotknuteľnosť právnou dobromyseľne nadobudnutých. Má teda za to, že
rozhodnutie na základe mimoriadneho opravného prostriedku sa na vydražiteľa priamo vzťahuje a je
potrebné skúmať dobromyseľnosť tretej osoby, teda žalovaného. Na nadobudnutie vlastníckeho práva
k predmetu dražby sa podľa § 150 ods. 2 EP vyžaduje udelenie príklepu a zaplatenie najvyššie podania
a schválenie príklepu, pričom uznesenie o zrušení uznesenia o schválení príklepu má účinky ex tunc,

a teda vydražiteľ nie je vlastníkom ex tunc.

Na pojednávaní konanom dňa 23.06.2014 svedok L. W. uviedol, že mal určité voľné peniaze a dozvedel
sa, že sa ide dražiť tento predmetný byt, tak si myslel, že je to dobrá investičná príležitosť, že to bude
prenajímať. Vtedy veľmi veľa pracoval, pracuje v stavebníctve. V zákonoch sa nejako nevyzná. Vie, že
bol na dražbe, predtým zaplatil nejakú dražobnú zábezpeku a po príklepe ten byt vyplatil a ešte bol

nešťastný, že to trvalo nejako dlho, kým bol ten byt jeho. Potom ale v roku 2009 sa mu stala taká vec,
že zistil, že manželka má priateľa a to nie jedného. On sa prakticky zrútil, vtedy aj popíjal a práve K.Q.
T., ktorý robil u neho vo firme, mu vtedy veľmi veľa pomohol. Sám objednával

7C/24/2013

7.

materiál, pripravoval veci, vozil ho na stretnutia tak, aby firma fungovala. On vtedy dokázal možno jeden
deň nepiť a potom zase upadol do toho. Rozvádzal sa, prišlo majetkové vysporiadanie. Rozhodol sa,
že svoj život bude plánovať mimo DK, prakticky v Stupave a okolí. Vtedy žalovanému povedal, že mu
veľa pomohol a že ak chce, tak mu ten byt daruje. Tak sa aj stalo a odvtedy byt nie je jeho. Nevie o ňom.
Pamätá si, že ten byt bol vo veľmi zlom stave, prakticky ako keby tam bývali bezdomovci. K tej firme ešteuviedol, že zamestnával 30 ľudí, väčšinou Oravcov, ktorí niektorí mali aj 7 detí, preto je dôležité poznať
okolnosti, za ktorých sa firma zachránila a čo pán T. urobil, nakoľko sa nejednalo len o neho. Žalobcu
videl možno 1-2 krát v živote. Poznal jeho manželku z obdobia, keď mal aj on obchod s textilom a mali

ich vedľa seba. On zamestnáva vo firme viac ako 30 ľudí, okrem iných aj pána T.. Predtým robil všetko
on, od zmlúv, rozpočtov až po fakturácie. Preto musel robiť aj tak veľa. Potom sa to zlomilo a veľa z
toho prevzal p. T., ktorý to robí doteraz, ale nie je oficiálne konateľ či prokurista.

Na otázky sudcu uviedol, že si myslel, že je vlastníkom bytu od vtedy, ako mu prišlo uznesenie z
Krajského súdu a potom LV z katastra. O dovolaní na NS SR nič nevedel a uznesenie z NS SR nikdy

nevidel a nikdy ho nemal v rukách. Pokiaľ mu súd dal k nahliadnutiu doručenku z 20.05.2009, tak uviedol,
že to nie je jeho podpis a nevie komu dal splnomocnenie na preberanie pošty. Teoreticky, keďže podpis
vypadá na „W.“ by to mohla byť jeho bývalá manželka. O tom, že NS SR zrušil to uznesenie o príklepe
skutočne nevie. Vlastne až vlani sa dozvedel o problémoch, keď p. T. povedal, že ide asi prísť o byt, tak
sa pýtal, ako je to možné, keď ho riadne vydražil a zaplatil.

Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedok uviedol, že s p. T. mal aj pracovný aj kamarátsky vzťah,

lebotočoonprenehourobil,tobyobyčajnýzamestnanecneurobil.Onvedelovšetkýchjehoproblémoch
a myšlienkach. Potreboval aj očistiť dušu. Bol nastavený aj tak, že by firmu zatvoril. Stratil zmysel života.
Na otázku, či sa mu za to nejako odmenil uviedol, že p. T. má plat a odmena bola vlastne ten byt. Na
otázku, či p. T. nebolo divné, že mu ide byt darovať a či nechcel kúpnu zmluvu uviedol, že ani p. T.
nie je právnik a v podstate nevidel dôvod uzatvárať kúpnu zmluvu, keď mu byt chcel darovať. Pokiaľ

ide o jeho právne vedomie ohľadom toho, že uzatváral zmluvy, tak tu išlo len o zmluvy o dielo, kde v
podstate má jednu vzorovú, kde sa len menia určité cifry, prípadne robia objednávky, keď chcú prácu od
živnostníkov. On keď teraz rozmýšľa nad otázkou, ktorú mu položil právny zástupca žalobcu, tak stále
nevidí dôvod, prečo keď chcel darovať, mal rozmýšľať o kúpnej zmluve, to mu prichádza ako navádzanie
na obchádzanie zákona. Či je lepšie mať darovaciu zmluvu, alebo kúpnopredajnú zmluvu, nad tým on

nebude rozmýšľať. Vždy to bude tak, ako sa dohodnú. O tom, že manželka si našla priateľa, zistil v roku
2009. Nevie presne kedy. Návrh na rozvod podávala manželka, nevie presne kedy. Rozvedený je na jar
2010, presne kedy nevie povedať. On dakedy od približne apríla 2009 si prerobil v Stupave pri chlapoch
jednu kanceláriu na spanie a býval tam. S manželkou už v spoločnom byte nespával. Na Oravu chodil
výnimočne za mamou do P.. V akom rozsahu sa tam investovalo do toho bytu to on nevie povedať. Pán

T. je teraz v X.. Je to jeho pravá ruka. Ak nie je v X. on, musí tam byť pán T.. T. býva v J. W.B., zrejme
u nejakej priateľky zo Z.. Trvalé bydlisko má písané ešte v I. u rodičov. Pokiaľ vie, tak nebýva v tom
spornom byte. Asi v tom spornom byte ani nebýval.

7C/24/2013

8.

Na pojednávaní konanom dňa 25.02.2015 žalobca uviedol, že sa plne stotožňuje so žalobou, ktorú podal
jeho právny zástupca. Nemá k veci čo dodať. Bol pripravený o byt, nemá z toho peniaze, cíti sa veľmi
poškodený. Od roku 1997 má tieto problémy, zobrali mu byt, nedali peniaze, zistila sa protiprávnosť
konania. Na otázku sudcu, či, kedy a o čom komunikoval so žalovaným, resp. s pánom W. uviedol, že
fakticky nie. On sa od súdneho exekútora dozvedel, že byt bol predaný, potom začali tie odvolávania,

odpory. Má pocit, že mu exekútor ani neoznámil, komu to predal, ale iba za koľko. Ani po rozhodnutí NS
som osobne týchto pánov nekontaktoval a to už aj z dôvodu, že sa odsťahoval do Z. U., ktoré sú pri O. a
teda nemal možnosť. Všetko nechal na svojho právneho zástupcu. Na otázky svojho právneho zástupcu
uviedol, že on nevie presne do kedy byt užíval, ale vysťahoval sa z neho v dobe, keď mu bol vydaný
občiansky preukaz, niekedy v septembri 2007. Keď ho opúšťal, byt bol plne funkčný, vypratal fakticky

len nábytok. Na otázky právnej zástupkyne žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o stav bytu pri opustení,
tak byt bol celý omietnutý, v kuchyni mohli byť tapety, ale aj pod tým bola omietka. Bolo tam umakartové
jadro,kuchynskálinka,bytbolčistý,vymaľovaný.Kuchynskálinkaaoknábolivpôvodnomstave.Otázne
je však, čo posudzovať za pôvodný stav, pretože od odovzdania do užívania bytu tam kuchynská linka
už bola menená, nebola teda tá pôvodná socialistická a tak isto napríklad okná boli pretmelené.Odporca na pojednávaní konanom dňa 25.02.2015 uviedol, že žalobca uviedol, že sa cíti poškodený, ale
on si myslí, že je poškodený viacej. Keď byt dostal, tak do neho investoval a keď bol pred nasťahovaním,
tak mu prišiel pozdrav, že ide oň prísť. Byt legálne nadobudol a má problém, hoci si myslí, že byt je jeho.

Niekedy v roku 2009, začiatkom roka, začal brigádnicky robiť u pána W.. Vtedy niekedy začali problémy
s bývalou manželkou, keď jej našiel nejakú SMS od frajera. Od marca 2009 tam začal robiť na riadny
pracovnýpomer.Onholanáril,ženezvládaprácusám,takkeďtamnastúpil,takonvtedyzdôvoduvyššie
uvedených problémov padol úplne, začal všetko zanedbávať, popíjal. Boli to denné rozhovory o tom, že
život nie je o jednej žene, že má zodpovednosť za ľudí, ktorých zamestnáva. Zastupoval ho, robil všetko

za neho, chodil na jednania. V to leto najmenej 3x sa vyjadril, že sa ide vykašľať na všetko. Jednalo sa
tu aj o neho, nechcel prísť o prácu hneď po nástupe do nej. Boli dlhoroční kamaráti. Rozprávali sa o ich
živote, hovoril mu, že chce väčší byt, že žije s priateľkou v J. W., kde on povedal, že mu dá byt, že mu ho
daruje. On povedal, že to nechce len tak, ale že to je za tú pomoc, tak sa aj začal tešiť, že si byt prerobí
podľa svojho. Je pravdou, že sa rozprávali veľmi dôverne, o tom byte mu povedal, že ho vydražil. Stále
pracuje u Kotúľa, robí tam rozpočtára, má na starosti celú kancelársku robotu, prípravu zmlúv. Stále sú

veľmi dobrí kamaráti, ten problém s bytom ich vzťah nenarušil. Je pravdou, že teraz sú už spolu menej,
nakoľko má novú rodinu a dve deti. Prvýkrát sa dozvedel, že je problém s tým bytom, keď mu niekedy
pred Vianocami 2013 prišla obsielka zo súdu, vtedy volal W., že čo je s tým za problém. On mu povedal,
že nevie, že on všetko vyplatil s tým, že poveril zastupovaním právnika, nakoľko prakticky k tomu nemá
žiadne doklady. V podstate ani W. mu o nejakých problémoch s príklepom nerozprával. Povedal, že on

bol v tom, že byt je jeho, že ho riadne vyplatil. Keby vedel, že tam majú byť nejaké problémy, tak by
ten byt skutočne nezobral. Po tom, ako ho nadobudol, tam investoval značné prostriedky, pretože tam
dal nové podlahy, nové omietky, vymuroval a obložil nové jadro, sú tam nové plastové okná. Za tých 5
rokov len na platbách dal ďalších približne 6.000,- EUR. Na otázky svojej právnej zástupkyne žalovaný
uviedol, že on so stavebnými úpravami začal v januári 2010, teda hneď, ako byt nadobudol, kde predložil

súdu a zároveň aj protistrane oznámenie

7C/24/2013

9.

stavebného úradu zo dňa 18.01.2010. Gro stavebných prác prebehlo v roku 2010, kde sa vymenili
okná, vymurovalo jadro, fakticky do konca roku 2013, kedy mu prišlo oznámenie zo súdu, boli tie práce

ukončené. Na otázku sudcu uviedol, že aj v roku 2013 ešte robil v byte nejaké úpravy, napr. sa tam
maľovalo a robili sa tam záverečné úpravy. Pokiaľ mu súd teraz oznámil, že žalobu dostal už v marci
2013 uviedol, že ten byt bol už prakticky z väčšiny hotový, tam sa viac - menej už len maľovalo. Navyše
v tom období niekedy dostal jeho otec rakovinu, takže myšlienky na byt mu prestali byť prioritné. Len
teraz, keď jeden kolega z práce má problémy s bývaním, tak mu tam dovolil bývať, pokiaľ sa nerozhodne,

čo s bytom bude. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, keďže W. tvrdil, že potrebuje väčší byt, či sa
do väčšieho bytu odvtedy presťahoval, žalovaný uviedol, že nie, že on toto považoval za svoj byt. On
W. v roku 2009 finančne nepomáhal, tá firma bola na tom dobre. W. nedaroval niečo len jemu, vie sa
správať k zamestnancom, ktorí sú dôležití pre firmu, napr. manželkám dvoch majstrov daroval autá, aby
v neprítomnosti manželov mali na čom voziť deti napr. k lekárovi. Tak isto sú tam rôzne dary pri okrúhlych

výročiach. Keď mu chcel Kotúľ byt darovať, tak ho to zaskočilo, on tam robil a pomáhať mu považoval
za samozrejmé, preto mu povedal, že aby nebláznil, že on mu prípadne zaplatí, ale W.Ľ. mu povedal,
že ho zachránil a že mu ho daruje. Na otázku, aké práce vykonal po doručení žaloby zo súdu v tejto veci
uviedol, že nevie presne, ale v podstate sa tam maľovalo, osadili sa parapety, plávajúca podlaha tam
bola navozená a položila sa teraz v decembri, keď sa tam nasťahoval dočasne ten chalan. Na otázku

žalobcu, či tento dar uviedol vo svojom daňovom priznaní a či zaplatil daň z darovania, pokiaľ vtedy bola,
žalovaný uviedol, že v daňovom priznaní tento dar neuviedol a pokiaľ ide o daň z darovania, on mal za
to, že bol na meste a zaplatil si daň z nehnuteľnosti. Uviedol, že on to ako príjem do daňového priznania
neuviedol a ani nejakú daň z príjmu nezaplatil. Bude sa informovať u účtovníčky, ak bude niečo treba
urobiť, tak to dá do poriadku. On v roku 2009 nebol živnostník. Daňové priznanie si sám nepodával, to

mu robil zamestnávateľ.

Na záver právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že v danom prípade treba rozlišovať
prípady, či vlastnícke právo v čase prevodu svedčí prevádzajúcemu alebo nie, ak mu nesvedčí, je
dobromyseľnosť nadobúdateľa irelevantná. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ pred darovaním bytumal byť žalovaný najbližším dôverníkom pána W., je ťažko predpokladať, že by mu nepovedal tento
takú dôležitú vec, akou je zrušenie príklepu. Poukázal na rozpory v ich výpovediach, kde z výpovede
žalovaného je zrejmé, že chcel za byt zaplatiť nejakú kúpnu cenu. Oni vychádzajú z toho, že v konaní

bolo preukázané, že v čase prevodu pán Kotúľ nebol vlastníkom bytu a tento nemohol byt platne na
žalovaného previesť a v konaní nebola preukázaná dobromyseľnosť pána W. a žalovaného ohľadom
toho, že sa prevádza byt bez akejkoľvek právnej vady.

Právnazástupkyňažalovanéhopoukázalanato,ženiejesprávnynázoržalobcu,žezrušenímuznesenia
o schválení príklepu na základe mimoriadneho opravného prostriedku zanikol L. W. nadobúdací titul

s účinkami ex tunc a obnovilo sa vlastnícke právo navrhovateľa. Zotrvala na pôvodných vyjadreniach,
poukázala, že v exekučnom konaní platí zásada zákazu návratu do pôvodného stavu, taktiež na to, že
L. W. nebol účastníkom konania pred Najvyšším súdom SR, resp. rozhodnutie NS SR mu ani nebolo
doručené. L. W.Ú. i žalovaný konali v dobrej viere, vychádzali zo správnosti údajov o zápise vlastníckych
vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti v katastri. Ochrana dobromyseľného nadobúdateľa má

7C/24/2013

10.

potom prednosť pred vlastníckym právom pôvodného vlastníka, a to či už bol v dobe prevodu vlastníkom
alebo nebol.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka L. W., oboznámením sa
s exekučným spisom 5Er/57/2009, s rozvodovým spisom 7C/44/2010, so spisom V 1285/09 - Správa

katastra Dolný Kubín, ako i s listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom zistil tento skutkový stav:

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného J. J. proti povinným v 1. rade Y. S. (žalobca v tomto
konaní), v 2. rade N.. T. Y., v 3. rade N.. Y. P., v 4. rade N.. Y. S., v exekučnom konaní pre vymoženie
sumy 700.000,- Sk s prísl. o návrhu súdneho exekútora JUDr. Jána Franeka na schválenie príklepu,
svojim uznesením sp.zn. 7Er/525/2001 zo dňa 08.02.2007 rozhodol tak, že neschválil príklep uvedený

týmto súdnym exekútorom na dražbe nehnuteľností, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojim uznesením 6CoE/3/2008 zo
dňa 31.03.2008 zmenil citované uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7Er/525/2001 tak,
že schválil príklep udelený súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom na nehnuteľnosti povinného
v 1. rade, ktoré sú predmetom tohto konania. Uvedené rozhodnutie o schválení príklepu nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.08.2008. O dovolaní povinného v 1. rade Najvyšší súd SR svojim
uznesením 3Cdo/219/2008 zo dňa 19.03.2009 rozhodol tak, že zrušil ako uznesenie Krajského súdu
v Žiline z 31.03.208 sp.zn. 6CoE/3/2008, tak aj uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín z 08.02.2007
č.k. 7Er/525/2001-84 a vec vrátil Okresnému súdu Dolný Kubín na ďalšie konanie. Pre ilustráciu celého
prípadueštejenutnékonštatovať,žeexekučnékonanieskončilotak,žeOkresnýsúdDolnýKubínsvojim

uznesením sp.zn. 5Er/57/2009 zo dňa 09.06.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie
zastavil,kdetotouznesenienaodvolanieoprávnenéhopotvrdilsvojimuznesenímsp.zn.7CoE/108/2013
zo dňa 31.03.2014 aj Krajský súd v Žiline. Zo spisu 5Er/57/2009 (predtým 7Er/525/2001) vyplýva, že
uznesenie NS SR 3Cdo/219/2008 zo dňa 19.03.2009 bolo doručené právnym zástupcom oprávneného
a povinného v 1. rade, povinným v 2 až 4 rade, súdnemu exekútorovi a vydražiteľovi L. W.. Vydražiteľ

L. W. prevzal toto uznesenie NS SR dňa 20.05.2009 s tým, že pri podpise je podpis W. alebo W. s
dodatkom splnomocnenec. Zo správy súdneho exekútora vyplýva, že výťažok z dražby nehnuteľností
sa stále nachádza na účte súdneho exekútora.

Zo spisu Správy katastra Dolný Kubín V 1285/09 vyplýva, že dňa 24.11.2009 pod č. V 1285/09 bol
povolený vklad na základe darovacej zmluvy zo dňa 18.08.2009, kde darca L. W. daroval K. T. (žalovaný)

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Z výsluchu žalovaného ako i z listín ním predložených
(oznámenie stavebného úradu k ohláseniu stavebných úprav) vyplýva, že tento v byte nebýva, urobil
tam určité práce a v súčasnosti tam dovolil bývať známemu.Zo spisu 7C/44/2010 vyplýva, že manželstvo L. W. a jeho manželky bolo rozvedené na základe návrhu
podaného na súd dňa 01.04.2010, a to rozsudkom zo dňa 28.04.2010, kde príčinu rozvratu manželstva
súd videl v tom, že odporca bol zamestnaný mimo miesta bydliska a domov chodil sporadicky, čím došlo

k obmedzeniu kontaktu s manželkou a k postupnému odcudzeniu. Ani jeden z manželom neuvádzal,
že by príčinou

7C/24/2013

11.

rozvratu mal byť nadmerné požívanie alkoholu jedného z manželov, alebo partner mimo manželstva.

V zmysle § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

V zmysle § § 243d ods. 1, 2 O.s.p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého
rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní,

záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania. Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

V zmysle § 61 Exekučného poriadku, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

Pri rozhodovaní o veci súd prihliadal aj na aktuálnu judikatúru, napr. rozsudok NS SR sp.zn.
1Sžr/22/2013 zo dňa 18.02.2014, kde o.i. je k výkladu § 61 EP uvedené, že toto ustanovenie
vyjadruje obdobnú zásadu ako vyššie citované zákonné ustanovenie § 243d ods. 2 O.s.p., že právne
pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť dotknuté. Nemožno

však z neho vyvodiť, že by za podmienok stanovených zákonom, nebolo možné dosiahnuť nápravu
nesprávnosti rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní týkajúcich sa výlučne účastníkov konania.
Zároveň v tomto rozhodnutí súd konštatuje, že aj proces zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nadobudnutých v dražbe musí byť v súlade so zákonom, kde udelenie príklepu musí byť v súlade so
zákonom a podlieha schváleniu príslušným exekučným súdom. Pokiaľ v exekučnom konaní došlo k

vadám a kvôli nim uznesenie o schválení príklepu bolo zrušené, nemožno vo vzťahu k účastníkom
uvedeného konania (pričom vydražiteľ účastníkom konania o schválení príklepu bol), na túto skutočnosť
neprihliadať. Pokiaľ by došlo k zmene vlastníka z vydražiteľa na inú - tretiu osobu (pred tým, ako bol
príklep zrušený), ustanovenia § 243d ods. 2 O.s.p. ako aj § 61 EP by tejto tretej osobe zaručovali
nedotknuteľnosť práv ňou dobromyseľne nadobudnutých. Taktiež

7C/24/201312.

súd prihliadol aj na rozhodnutie I. ÚS 50/2010 zo dňa 10.02.2010, kde ústavný súd poukazuje, že
zásadný rozdiel v obdobných prípadoch je ten, či nadobúdateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo od

svojho právneho predchodcu, ktorý v čase jeho prevodu bol skutočným vlastníkom nehnuteľností, teda
či prevod vlastníckeho práva bol uskutočnený pred odstúpením od zmluvy alebo pred právoplatným
zrušením právoplatného rozhodnutia o udelení príklepu. Treba teda rozlišovať, či v čase nadobudnutia
vlastníckeho práva išlo o jeho nadobudnutie od „nevlastníka“ alebo naopak od „vlastníka“.

V danom prípade teda vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenie, resp.
judikatúru,súdžalobevyhovel.Vkonaníbolonespornepreukázané,žehocipriamovexekučnomkonaní

bola dosiahnutá náprava nesprávnosti rozhodnutí, ktorá mala ten dôsledok, že bolo zrušené rozhodnutie
o schválení príklepu, došlo po tejto náprave k prevodu nehnuteľností darovacou zmluvou. Teda pre
rozhodovanie bola podstatná tá skutočnosť, že prevod vlastníckeho práva darovacou zmluvou na
žalovaného bol uskutočnený až po právoplatnom zrušení právoplatného rozhodnutia o udelení príklepu.
V danom prípade uznesenie NS SR 3Cdo/219/2008 zo dňa 19.03.2009 nadobudlo právoplatnosť dňa

16.06.2009 a darovacia zmluva bola uzatvorená až dňa 18.08.2009 a vklad povolený dňa 24.11.2009.
Je preto zrejmé, že žalovaný nadobúdal nehnuteľnosti už od nevlastníka. V danom prípade ako z § 37
ods. 1 EP a aj z judikatúry vyplýva, vydražiteľ je účastníkom určitej časti exekučného konania, uznesenie
o zrušení schváleného príklepu mu bolo doručené (v zásade doručovanie bolo vždy upravené tak, že
na rozdiel od rozsudku nie je povinnosť doručovať uznesenie do vlastných rúk, resp. treba brať do

úvahy aj skutočnosť, že odporca bol podnikateľom a z tohto pohľadu hodnotiť doručenie uznesenia
NS SR), resp. na zhojenie prípadných procesných nedostatkov je tu práve ustanovenie § 61 EP. V
danom prípade teda nie je rozhodujúce, či zanikol L. W. nadobúdací titul s účinkami ex tunc, práve pre
tú preukázanú skutočnosť, že darovacia zmluva bola uzatvorená až po právoplatnosti uznesenia NS
SR, ktorým bolo zrušené aj uznesenie o schválení príklepu. Je zrejmé, že v prípade, že by mal kataster

k dispozícii predmetné uznesenie NS SR, nemohol vklad nehnuteľností do katastra povoliť. V zásade
potom je nepodstatná aj otázka dobrej viery nadobúdateľa - žalovaného, i keď súd sa zaoberal aj touto
otázkou a konštatuje, že dobrú vieru ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať, ale možno
o nej usudzovať z okolností, za akých sa navonok prejavuje, resp. či možno od žalovaného so zreteľom
na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, či mohol mať určité pochybnosti. Dobrú

vieru mal preukazovať práve žalovaný a podľa názoru súdu ju nepreukázal, z rozvodového rozsudku,
resp. spisu nevyplývajú závažné problémy L. W. s alkoholom, resp. pokiaľ obaja preukazujú až veľmi
blízky vzťah a komunikáciu v danom období, prakticky to vylučuje skutočnosť, aby sa nerozprávali aj
o problematike predmetných nehnuteľností. Pokiaľ však bol prevod darovacou zmluvou uskutočnený
po zrušení schválenia príklepu nehnuteľností je zrejmé, že nehnuteľnosti prevádzal „nevlastník“, a

preto darovacia zmluva je neplatná v zmysle ustanovenia § 39 OZ, resp. v zmysle zásady, že nikto
nemôže na druhého previesť viac práv, ako má on sám. Pokiaľ L. W. nebol vlastníkom, nemohol darovať
nehnuteľnosti žalovanému a pokiaľ tak urobil, išlo o absolútne neplatný právny úkon.

Zároveň v danom prípade súd bral do úvahy aj dobré mravy a má za to, že pokiaľ je možné urobiť
nápravu, tak morálnejším sa javí vrátenie finančnej sumy vydražiteľovi a bytu žalobcovi, už len preto,

že žalovaný v byte prakticky nikdy nebýval, resp. stačí pozrieť na sumu, za ktorú bol byt vydražený a je
zrejmé, že strata, ktorú by utrpel žalobca, by bola

7C/24/2013

13.

nepomerne vyššia k strate vydražiteľa či žalovaného, berúc do úvahy aj spôsob ukončenia exekúcie,

kedy táto bola vyhlásená za neprípustnú.

V danom prípade súd skúmal aj naliehavý právny záujem a má za to, že v tomto prípade je
jednoznačný, len týmto typom žaloby na určenie vlastníctva môže dosiahnuť žalobca zápis na list
vlastníctva a zároveň sa tým predchádza aj iným možným žalobám, kedy dodnes nie je vyriešená otázkavyplatenia najvyššieho podania pri príklepe a po akomkoľvek rozhodnutí o tejto žalobe po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia bude táto otázka vyriešená.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd žalobe vyhovel a keďže darovaciu zmluvu uzavretú medzi L. W.

a žalovaným posúdil ako neplatnú, určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností opísaných vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(Zákon č.233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).