Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/126/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606200986
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2606200986.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcov v 1.rade: Ing. E. S., nar.

XX.XX.XXXX, G. č. XXX, XXX XX G., štátny občan SR, v 2.rade: U. S., nar. X.X.XXXX., G. č. XXX, XXX
XX G., štátny občan SR, obaja zastúpení splnomocnencom: Krivak & Co, s r.o., so sídlom Gajova 13,
P.O.BOX 162, 810 00 Bratislava proti žalovaným v 1.rade: NAFTA a.s., so sídlom Votrubova 1, 821 09
Bratislava, IČO: 36 286 192, v 2.rade: SZEMERE H. spol. s r.o., so sídlom Vinohradnícka 29, 900 23
Viničné, IČO: 35 819 481, zastúpený splnomocnencom: Ružička Csekes s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B,
811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360 o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 44.703,87

eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 44.703,87 eur od 18.10.2006 do zaplatenia, a
náhradu trov konania splnomocnencovi žalobcov a to trovy právneho zastúpenia v sume 16.308,66 eur
a iné trovy v sume 4.186,63 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti týkajúcej sa sumy 356,50 eur a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
356,50 eur od 19.12.2005 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť doplatok súdneho poplatku za
podanie žaloby vo výške 355,50 eur Okresnému súdu Skalica, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou prostredníctvom právneho zástupcu na súde dňa
30.1.2006 domáhali, aby súd uložil žalovaným 1. a 2. rade povinnosť uviesť ich dom súpisné číslo
299 nachádzajúci sa v katastrálnom území obce G. do pôvodného stavu, teda do stavu pred jeho

poškodením v rozsahu stavebnomontážnych prác uvedených v znaleckom posudku č.14/2005 zo dňa
9.11.2005 vypracovaným Ing. Júliusom Stankom, znalcom pre odbor stavebníctvo a zaplatiť žalobcom
sumu vo výške 37.081,- Sk alebo zaplatiť žalobcom titulom náhrady škody sumu vo výške 1.178.960,-Sk
s príslušenstvom. Uvedené žalobcovia navrhujú z dôvodu zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť
činnosťou žalovaných, ktorí v blízkosti domu žalobcov vykonali geotechnický prieskum, geofyzikálne
meranie v októbri 2005 okrem iného i vyvolaním umelých seizmických otrasov v dôsledku čoho prišlo
k poškodeniu rodinného domu.Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení okrem iného predložili súdu listinné dôkazy:

1/ znalecký posudok č. 14/2005 vyhotovený Ing. Júliusom Stankom

2/ fotografie rodinného domu

3/ posudok „Statické posúdenie porúch stavby rodinného domu Zemplínska Široká č. 299“ vyhotovený
Ing. Jaromírom Hodáňom

4/ znalecký posudok č.11/2005 označený ako „Posúdenie príčin deštrukcie rodinného domu na lokalite
G. č. XXX“ vyhotovený Doc. RNDr. Igorom Modlitbom, PhD.

5/ protokol o kontrole vykonanej pracovníkmi Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 14.2.2006

6/ znalecký posudok č.168/05 o „Posouzení vlivu otřesů vyvolaných technológii vibroseis při seizmickém

průzkumu na rodinný dům čp.XXX v obci G.“ vyhotovený Ing. Luďkom Bartošom, znalec v odboru
seismické účinky technických otřesů a trhacích práce, poradenská činnost, úřední měření zo dňa
26.12.2005

7/ vyjadrenie Slovenskej akadémie vied - Geofyzikálny ústav Bratislava zo dňa 31.1.2006, že v období
od 15.8.2005 do 30.9.2005 nebolo pozorované žiadne zemetrasenie, ktoré by sa v obci Zemplínska

Široká alebo v jej okolí prejavovalo makroseizmickými účinkami, t.j. účinkami na ľudí, predmety, stavby
a prírodu

8/ doplnok č. 1 k znaleckému posudku číslo 14/2008 zo dňa 23.4.2008 vyhotovený Ing. Júliusom
Stankom, znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác

9/ vyjadrenie RNDr. Čestmíra Tomeka , CSc. zo dňa 22.8.2008

10/ Záver vyjadrenia Doc. RNDr. Igora Modlitbu, PhD. zo dňa 21.8.2008.

Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil s tým, že popiera, že by poškodenie domu žalobcov mohlo
vzniknúť, t.j. bolo spôsobené alebo zhoršené vibroseizmickým meraním. Svoje tvrdenia žalovaný opiera
o skutočnosť, že námietky žalobcov hneď po seizmickom meraní išli riešiť v tom zmysle, že ak by
sa preukázalo, že ich seizmickými prácami prišlo k poškodeniu rodinného domu, takto vzniknutú

škodu by nahradili. Žalovaný spochybňuje tvrdenia žalobcov, že trhliny na dome vznikli seizmickými
meraniami, nakoľko vo väčšine prípadov trhliny na dome v čase ohliadky dňa 8.10.2005 boli staršie,
viacročné. Trhliny na fasáde boli zreteľne zanesené prachom a špinou z blízkeho poľa. V prípade
dlažby s podlahovým kúrením boli niektoré trhliny už opravované tmelením. Pri konfrontácii s týmito
skutočnosťami Ing. Komárek uznal, že na dome boli aj staršie trhliny, ale trval na tom, že sú tam aj

nové. Už pri prehliadke deň po údajnom poškodení vibračnými prácami, však rozdiel medzi starými
trhlinami a údajnými „novými“ trhlinami nebol identifikovateľný. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobcom,
že vykoná opakované seizmické meranie, no to žalobcovia odmietli asi v obave, že by prišlo k
empirickému vyvráteniu ich tvrdení o spojitosti vykonaných meraní a existujúcich poškodení domu.
Vzhľadom na uvedené žalovaný v 1. rade vykonal kontrolné merania dňa 15.10.2005 v inej časti obce

G. (vzhľadom na malú vzdialenosť od miesta pôvodného merania možno hovoriť o podmienkach v
podstate identických). Napriek tomu, že zvolený objekt (ktorý patrí do kategórie objektov z pohľadu
odolnosti voči technickej seizmicite do triedy „A“, t.j. do kategórie s najnižšou odolnosťou, kým dom
žalobcov patrí do triedy „B“ s vyššou odolnosťou voči technickej seizmicite) mal z tohto pohľadu horšie
vlastnosti a napriek tomu, že pri tomto meraní boli nakoniec vibrátory umiestnené len vo vzdialenosti 10

metrovodkontrolovanéhoobjektu,nebolinakontrolovanomobjektepozorovanéžiadnezmeny,dokonca
ani rozšírenia už existujúcich trhlín (kontrolované na vopred umiestnených sadrových terčíkoch). Po
vykonaní kontrolného merania žalobca v 1. rade opätovne pozval na obhliadku svojho domu. Počas
prehliadky Doc. RNDr. Blažeja Pandulu CSc. (špecialista z Technickej univerzity Košice) konštatoval, že
charakter existujúcich trhlín vôbec nezodpovedá charakteru trhlín spôsobených vibračným pôsobením

a s najväčšou pravdepodobnosťou ide o trhliny spôsobené opakovaným sadaním základov stavby
spôsobených kolísaním vlhkosti v ílovitej pôde.Súčasne žalovaný v 1. rade predložil: odborné stanovisko k lokalite G. Štátneho geologického ústavu
DionýzaŠtúra kdoterajším výskumomaprieskumomzemínvširšomokolíuvedenejlokalitykobjemovo
nestálym zeminám zo dňa 11.8.2006; vyjadrenie Technickej univerzity v Košiciach zo dňa 24.1.2006

voči posudku Ing. Jaroslava Hodáňa, a to k veku trhlín na keramickej dlažbe, k vlasovým trhlinám a
trhlinám, ktoré nemajú tvar a umiestnenie typický pre poruchy vznikajúce pri vibráciách, k poruchám
v dlážke s vykurovaním; opis Záverečnej správy z inžinierskogeologického prieskumu z októbra 2006
pre oblasť Zemplínska Široká vyhotovenú Ing. Ladislavom Tometzom , PhD. - INHYGEO, Škultétyho
2, Košice o posúdení vplyvov indukovaných seizmických otrasov na okolité inžinierske diela a obytné

domy; znalecký posudok č. 34/2006 vo veci poškodenia rodinného domu v G. č. XXX v súvislosti s
geofyzikálnym prieskumom vyhotovený Ing. Tomášom Vargom, PhD.- znalec v odbore stavebníctvo, zo
dňa10.11.200asprávuoInžinierskogeologickomposúdenílokalityG. Ing.ĽubomíraPetra,CSc. zodňa
30.7.2008, ktorá je zameraná na posúdenie základov domu č. 299 Zemplínska Široká, na poškodenie
domu v súvislosti s podzemnými vodami, na hĺbku podzemnej vody v blízkosti domu č. XXX..

Žalovaný v 1. rade súčasne namieta, že v danej právnej veci nie pasívne legitimovaný, lebo sú

len držiteľom prieskumného územia a samotné merania boli realizované dodávateľským spôsobom.
Analýzou meraní vyplynulo, že prevládajúce frekvencie maximálnych zložiek x, y, z rýchlostí kmitania
častíc prostredia vyvolané činnosťou štyroch vibrátorov majú hodnotu väčšiu ako 10 Hz, čiže sú
v bezpečnejšom pásme frekvencii z hľadiska stupňa poškodenia od maximálnej rýchlosti kmitania
podľa STN 7300036 (Seizmické zaťaženie stavebných konštrukcii).

Pri akceptovaní experimentálneho merania a z toho vypočítaného zákona útlmu seizmických vĺn
na hodnotenej lokalite, vyvolané seizmické účinky sledovanými vibrátormi nezapríčinila poškodenie
stavebného objektu triedy odolnosti A do vzdialenosti 20 m od objektu. Ak však zohľadňujeme
najnepriaznivejšie podmienky z pohľadu geologickej stavby prostredia a charakteru stavebného objektu,
odporúčameprivzdialenostivibráciiodstavebnéhoobjektumenejako40mjepotrebnéseizmickéúčinky

monitorovania samostatným meraním.

Uznesením Okresného súdu Senica č.k. 13C/14/2006-158 zo dňa 9.10.2006 na návrh žalobcov bol do
konania pripustený žalovaný v 2. rade SZEMERE H. spol. s r.o., Vinohradnícka 29, 900 23 Viničné,
IČO: 35 819 481.

Žalovaný v 2. rade sa vyjadril k podanému návrhu tak, že žiada, aby súd žalobu zamietol v celom

rozsahu, nakoľko nie je pravdou, že by poškodenie predmetného rodinného domu bolo spôsobené
vykonanýmseizmickýmmeraním,leboprepoškodenieobjektovseizmickýmmeranímniejerozhodujúca
vzdialenosť vibrátorov ale spôsob, akým dané merania sú uskutočňované. Podstatou je maximálna
rýchlosť kmitania, ktorá musí byť dodržaná. Prípustnosť frekvencie kmitania určitú frekvenčnú oblasť
určuje STN, ktorá v danom prípade bola dodržaná, a preto nemohlo prísť k poškodeniu rodinného domu.

Žalovaný poukazuje na to, že seizmické merania sa pomocou predmetných vibrátorov uskutočňujú i
priamo v meste medzi historickými budovami, kde vzdialenosť vibrátorov nie je väčšia ako 10 m a
k poškodeniu budov neprichádza. V danom meraní od domu žalobcov boli vibrátory umiestnené vo
vzdialenosti 69,9 m, stredové ťažisko celej skupiny vibrátorov bolo vzdialené od nehnuteľnosti 81,12 m.
Žalovaný v 2 .rade súčasne namieta, že žalobcami vytýkaná škoda t.j. praskliny na omietkach, na ktoré

nasledujúci deň po meraní sa sťažovali sú na prvý pohľad staré. Tieto praskliny boli už opravované, ako
dôkaz predložili fotografie, ktoré boli urobené zástupcami odporcov v deň nasledujúci po dni, kedy bolo
uskutočnené seizmické meranie. Súčasne žalovaný v 2. rade poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia
vytýkajú, že im na rodinnom dome vznikli praskliny s rozmermi viac ako 5 mm, čo v danom prípade
nemôže mať základ v poškodení seizmickým meraním, lebo STN definuje závislosť stupňa poškodenia

od maximálnej rýchlosti kmitania so závislosťou od druhu objektu a základovej pôdy. V prípade, že by
pri meraní neboli dodržané podmienky určené STN mohli by v najhoršom prípade vzniknúť poškodenia
1 stupňa (prejavuje sa trhlinami do 1 mm na styku stavebných prvkov - v stropných fabiónoch/ resp.
poškodenie 2. stupňa (prejavuje sa prasklinami do 5 mm v omietke, priečkach, komínovom murive,
opadanej omietke, uvoľnenej krytine), a to s poukazom na to, že rodinný dom žalobcov je postavený

na pôde kategórie „a“. Ale žalobcovia tvrdia, že im vzniklo poškodenie niektoré praskliny vo veľkostiviac ako 5 mm čo by podľa uvedenej STN bolo poškodenie až 3 stupňa. Žalovaný v 2. rade sa bráni
zodpovednosti za škodu i tým, že praskliny boli špinavé, a teda musia byť na mieste dlhšie, nejde o nové
praskliny.Podlažiepredmetnejnehnuteľnostiklesá,čojenajpravdepodobnejšie spôsobenénestabilným

povrchom, na ktorom sa daná nehnuteľnosť nachádza. Takéto klesanie podlažia by vysvetľovalo spôsob
a rozsah poškodenia nehnuteľnosti žalobcov. Na potvrdenie svojich tvrdení predložil žalovaný v 2. rade
STN 730036 Seizmické zaťaženie stavebných konštrukcii a stanovisko Geophysik IGS.

Žalovaný v 2. rade spochybňuje závery žalobcami predložených znaleckých posudkov:

1/ znalecký posudok č. 14/2008 nie je zrozumiteľný na základe čoho znalec dospel k vyčísleniu
konkrétnej škody,

2/ v posudku Doc. RNDr. Igora Motlitbu, PhD. nepresnosť a neobjektívnosť znaleckého posudku, nie je
zrejmézčohoznalecprisvojichzáverochvychádzal.Znalecnepreskúmalvektrhlín,neskúmalinéotrasy
(napr. zemetrasenie, prietrže mračien, resp. iné úrazy). Znalec došiel k záveru, že útlm seizmických vĺn
v danej lokalite je vysoký a nemal by spôsobiť deštrukciu, domnieva sa, že môže ísť o druhotné poruchy.
Jednou z možných príčin vzniku trhlín znalec označuje za nekvalitné stavebné práce. Znalec nevykonal

rozbor betónu a nekontroloval základovú dosku. Uvedený znalecký posudok je nedostatočný a má
nepresný záver posudku vychádzajúci z nedostatočne zisteného skutočného stavu. Žalovaný v 2. rade
súčasne namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu v konaní.

Súd uznesením č.k. 2C/126/2008-549 zo dňa 22.1.2009 vo veci ustanovil súdneho znalca Ústav
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity - znaleckú organizáciu z odboru stavebníctvo, odvetvie poruchy

stavieb, odhad hodnoty nehnuteľnosti. Úlohou znalca bolo posúdiť kvalitu predmetnej nehnuteľnosti v
súlade s platnými právnymi predpismi s ohľadom na skutočné vyhotovenie uvedenej stavby, použitých
materiálov, vykonanej práce; zistiť rozsah a charakter poškodenia predmetnej stavby a v tejto súvislosti
určiť hodnotu poškodenia t.j. náklady nevyhnutné na opravu poškodení nehnuteľnosti - rodinného
domu. Úlohou znalca bolo tiež posúdiť príčinnú súvislosť medzi vykonanými geologickými prácami

realizovanými žalovanými v blízkosti predmetnej stavby rodinného domu žalobcov a vznikom škôd.

Súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania medzitýmnym rozsudkom č.k. 2C/126/2008 - 902 zo dňa
27.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.8.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v
Trnave č.k. 23Co/452/2012 - 998 zo dňa 29.4.2013 rozhodol o tom, že právny základ nároku žalobcov
v 1. a 2. rade je opodstatnený, pričom o nároku a výške trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.

S ohľadom na vyššie uvedený medzitýmny rozsudok sa súd v ďalšom konaní zaoberal otázkou výšky
spôsobenej škody. Napriek uloženým úlohám zo strany súdu súdom ustanovenému znalcovi tento
zodpovedne nevypracoval znalecký posudok. K zisteniu rozsahu a výšky škody nepodal znalecký
posudok s tým, že nemal súhlas na pribratie znalca z tohto odboru (čo bolo v konečnom dôsledku
dôvodom na to, že súd v záujme hospodárnosti konania, rozsahu doteraz vykonaného dokazovania

a jeho výsledkov považoval za vhodné rozhodnúť vo veci medzirozsudkom, ktorým vyriešil základ
prejednávanej veci).

Za účelom určenia rozsahu náhrady škody preto súd uznesením č.k. 2C/126/2008 - 1041 zo dňa
28.10.2013 vo veci ustanovil súdneho znalca Ing. Róberta Kršiaka - znalca z odboru stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, poruchy stavieb. Úlohou znalca

bolo zodpovedať nasledovné otázky :

1. určiť, ktoré konkrétne (z vnútra nehnuteľnosti, na ktorom poschodí, v jednotlivých miestnostiach,
zvonku) poškodenia nehnuteľnosti - rodinného domu žalobcov, súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa v
k.ú. a obci G., okres Q. vznikli v príčinnej súvislosti so seizmickým meraním vykonaným dňa 7.10.2005,2. určiť konkrétne poškodenia predmetnej nehnuteľnosti, ktoré vznikli dôsledkom prípadného
nesprávneho založenia domu, konštrukčných porúch, bežným opotrebením nehnuteľnosti a v dôsledku
inýchskutočností,ktorénesúvisiasoseizmickýmmeranímvykonanýmdňa7.10.2005napr.ajvdôsledku

zemetrasenia, resp. prirodzenej seizmicity,

3. určiť, aké stavebno-montážne práce je nevyhnutné na predmetnej nehnuteľnosti vykonať za účelom
odstránenia škôd vzniknutých v príčinnej súvislosti so seizmickým meraním vykonaným dňa 7.10.2005,

4. určiť, aká je cena stavebno-montážnych prác nevyhnutných na odstránenie poškodení vzniknutých v
príčinnej súvislosti so seizmickým meraním vykonaným dňa 7.10.2005,

5. za účelom odborného posúdenia týchto otázok súd povoľuje ustanovenému znalcovi prizvať

konzultanta z príslušného odboru.

Zo znaleckého posudku č. 90/2014 zo dňa 25.6.2014 súdom ustanoveného znalca Ing. Róberta Kršiaka
- znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác,
poruchy stavieb mal súd preukázané, že posudzovaný rodinný dom žalobcov bol realizovaný v zmysle
Stavebného povolenia č. 516/1995 zo dňa 6.4.1995 a bol daný do užívania Kolaudačným rozhodnutím č.

97/9890/ŽP zo dňa 17.11.1997. Stavba bola realizovaná dodávateľsky stavebnou firmou SCORP s.r.o.
Michalovce. Projektovú dokumentáciu vypracoval Ing. Otto Melcer a stavbu riadil odborne spôsobilý
stavbyvedúci Ing. Olšakovský. Dom sa realizoval v súlade s projektovou dokumentáciou s drobnými
dispozičnými a konštrukčnými zemanmi tým, že bol použitý iný murovací materiál ako bol projektovaný,
čo však nemá podstatný vplyv na zistené vady. Podľa kolaudačného rozhodnutia dom bol daný do

užívania v roku 1997 a v rámci kolaudačného rozhodnutia neboli zistené závady na rodinnom dome.

Znalec vykonal dňa 14.3.2014 mieste šetrenie a zameranie poškodených konštrukcií na posudzovanom
rodinnom dome za účasti žalobcov, ich právneho zástupcu, právnych zástupcov žalovaného v 1. rade,
pribratého konzultanta Technického a skúšobného ústavu stavebného v Košiciach a znalca Ing. Stanku
- spracovateľa ZP č. 14/2005. Zástupca žalovaného v 2. rade Ing. Džupa sa nedostavil a písomne sa

ospravedlnil z neúčasti, právny zástupca žalovaného v 2. rade sa nedostavil bez ospravedlnenia. Za
účelom odborného posúdenia špecifických otázok znalec pribral konzultantov, a to Technickú univerzitu
v Košiciach - Stavebnú fakultu a Technický a skúšobný ústav stavebný v Košiciach, avšak títo pribratí
konzultanti boli neústretoví a nezodpovedali jeho otázky. Od pribratého konzultanta znalec požadoval
posúdiť kvalitu a prierez základových pásov rodinného domu. Tento však v priebehu miestneho šetrenia

znalcovi oznámil, že zadané otázky nevie zodpovedať, nakoľko Technický a skúšobný ústav stavebný v
Košiciach nemá dostupné technické prostriedky na zodpovedanie otázok nedeštruktívnou metódou. V
prípade deštrukčnej metódy by došlo k značným zásahom do konštrukcií rodinného domu, čo by nebolo
účelnéahospodárne,atedaneadekvátnekhodnotepoškodeniarodinnéhodomu.Zástupcažalovaného
v 1. rade znalcovi nepredložil žiadny dobový dôkaz, že posudzované poruchy stavby rodinného domu

existovali pred vykonaním prieskumných prác tak, ako to znalec požadoval vo svojej výzve. Taktiež
mu nepredložil žiadny dokument o vykonaní prieskumu územia z pohľadu susedných stavieb pred
vykonaním seizmického merania.

Znalec v úvode vykonal ohliadku exteriéru rodinného domu za účelom stanovenia miesta sondy,
poverený pracovník žalobcu vykonal výkop sondy na mieste určenom znalcom a podľa jeho pokynov

tak, aby bol odhalený výškový profil základového pásu. Po vykonaní výkopu znalec zameral hĺbku
základového pásu a skúmal jeho pevnosť, štruktúru osekávaním kovovým dlátom a kladivom. Taktiež
skúmal štruktúru základovej špáry ako aj štruktúru zeminy a tiež prípadné stopy podmáčania spodnej
alebo povrchovej vody. Vady na konštrukciách domu posudzoval vizuálne, čo sa týka trhlín na stenách a
tieto zameral kovovým pásom a ich šírku posuvným meradlom. Trhliny na podlahách na prízemí skúmal

vizuálne, ktoré taktiež zameral a deštruktívnou metódou skúmal oddilatovanie podlahy od obvodového
muriva a to vysekaním sond v úseku soklíkov, ktoré miestami odstránil. Na miestnom šetrení ďalej
skúmal možnosti zatekania základového muriva atmosférickou vodou. Taktiež skúmal kanalizačnú sieť a
jej odvedenie od rodinného domu. Ďalej skúmal hladinu vody v priľahlej studni za účelom zistenia úrovne
hladiny od upraveného terénu. Vady zameral libelou o dĺžke 2 m, cajchovaným klinom, integračným

kolieskom, laserovým meradlom, posuvným meradlom a kovovým pásmom.Na základe vykonaného šetrenia znalec dospel k záveru, že základové konštrukcie spĺňajú mechanické
a fyzikálne vlastnosti pre bezpečné založenie stavby rodinného domu. Dom je založený na betónových
základových pásoch z prostého betónu, zvislé nosné konštrukcie sú murované z keramických

voštinovýchtehálatedaniezkeramzitbetónovýchtvárnic,takakotojeuvedenévniektorýchznaleckých
posudkoch v súdnom spise ako aj v pôvodnej projektovej dokumentácii. Zistené mikrotrhliny na fasáde
nie sú typické pre nepravidelné sadanie vplyvom lokálnych deformácií. Tvar a priebeh týchto mikrotrhlín
je charakteristický pre dynamické zaťaženie vyvolané vibráciou seizmickým meraním v podloží a keďže
tieto trhliny sú nepravidelné, svedčia o plošnom poklese základov vyvolanom zmenou fyzikálnych a

následne i mechanických vlastností podložia ako dôsledok lokálneho premiestnenia jednotlivých zŕn
zeminy z voľného do hutného stavu. Zistené trhliny vznikli primárne v čase seizmického merania a
následne aj sekundárne plošným sadaním základov. Možno konštatovať, že sadanie je ustálené a teda
nepokračujú deformácie.

Súčasťou posudku je aj podrobný rozpis zistených vád a poškodení v jednotlivých miestnostiach v
interiéri rodinného domu. Na základe uvedenej analýzy zistených vád znalec vypracoval prehľadnú

tabuľku podľa jednotlivých miestností. V tejto tabuľke uviedol výmeru poškodených konštrukcií a z tejto
výmery vykonal prepočet percentuálneho podielu z celkovej výmery poškodených konštrukcií, ktoré
majú príčinnú súvislosť so seizmickým meraním a percentuálnym podielom, ktoré nemajú príčinnú
súvislosťsoseizmickýmmeraním,alezinýchkonštrukčnýchdôvodov.Výmerypoškodenýchkonštrukcií,
ktoré majú príčinnú súvislosť so seizmickým meraním zahrnul do výkazu výmer pre stanovenie

ceny stavebných prác pre sanáciu poškodených konštrukcií rodinného domu. Uvedený výkaz výmer
dokumentuje stavebno-montážne práce nevyhnutné pre odstránenie škôd vzniknutých v príčinnej
súvislosti so seizmickým meraním. Na miestnom šetrení sporné strany súhlasili, aby porovnávacia cena
na sanáciu zistených vád bola stanovená podľa cenníka CENEKON v cenovej úrovni v čase sanácie, t.j.
v čase vypracovania znaleckého posudku, a preto znalec použil koeficient cenovej úrovne SŠÚ platný

pre II.Q 2014. Do položkovitého rozpočtu zahrnul aj vedľajšie rozpočtové náklady, ktoré zohľadňujú
sťažené podmienky realizácie sanačných prác v rodinnom dome, ktorý je obývaný a teda vznikajú
sťažené prevádzkové vplyvy vzhľadom na sťahovanie nábytku v jednotlivých miestnostiach tak, aby
obyvateliadomumohliaspoňobmedzenedomužívaťpočasrealizáciestavebnýchprác.Takétovedľajšie
rozpočtovénákladysúvsúladesplatnýmkalkulačnýmvzorcom.Cenustavebno-montážnychprác,ktoré

sú nevyhnutné na odstránenie poškodených konštrukcií v príčinnej súvislosti so seizmickým meraním
vykonaným dňa 7.10.2005 určil na 43.829,51 eur s DPH.

Z výpovede znalca Ing. Róberta Kršiaka mal súd preukázané, že presne rozanalyzoval jednotlivé
poškodenia rodinného domu, pričom zároveň poukázal na to, že zo strany žalovaných pred začatím
geologických prác meraní neboli vykonané žiadne prieskumy, okolia stavieb a teda mu chýbala časová

dokumentácia, z ktorej by mohol vychádzať pri zisťovaní a porovnávaní poškodení na rodinnom
dome. S určitosťou nemôže vylúčiť, že niektoré poškodenia rodinného domu žalobcov vznikli aj pred
konkrétnym seizmickým meraním. Prirodzenou seizmicitou by však boli poškodené konštrukcie nielen
od epicentra seizmického merania, ale boli by poškodené konštrukcie aj na iných častiach domu,
ledaže by bolo epicentrum prirodzenej seizmicity práve zo strany severozápadu. Aby vylúčil podozrenia

niektorých znalcov, ktorí uviedli v znaleckých posudkoch v spise, že dôvodom práve najviac postihnutej
severozápadnej strany stavby je zlé založenie stavby, príp. vysoká hladina spodnej vody, dal vykopať
sondu až do úrovne základovej špáry. Meraním zistil, že základový pás má projektovanú hĺbku. Na
základe zistení vylúčil, že by základ ako taký bol dôvodom zistených porúch. Znalec ďalej uviedol, že
nebolo projektované ani realizované štrkové lôžko. Štrkové lôžko je potrebné realizovať v základových

pásoch, eliminuje hlavne prípadné premŕzanie základovej špáry. Podľa názoru znalca však absencia
štrkového lôžka nemohla spôsobiť konkrétne poškodenia v jednej časti rodinného domu. Hĺbka základov
bola dostatočná, v nepremŕzajúcej časti. Cenu stavebno-montážnych prác určil v znaleckom posudku
ku dňu realizácie sanačných prác, čo je bežnou praxou v prípade, ak súd nestanoví v uzneseniu dátum,
ku ktorému má byť cena stanovená.

Žalobcovia nemali k obsahu podaného znaleckého posudku žiadne pripomienky ani výhrady, znalecký
posudok bol spracovaný odborne a detailne. Súdom ustanovený znalec odborne a ustáleným spôsobom
preskúmal poškodenú stavbu, zohľadnil všetky faktory, ktoré boli obsiahnuté v jednotlivých otázkachsúdu, vylúčil určité poškodenia, ktoré vyhodnotil za poškodenia, ktoré nemohli z technického hľadiska
byť spôsobené seizmickým meraním a určil tie poškodenia, ktoré týmto seizmickým meraním mohli byť
spôsobené, teda boli spôsobené.

Podľa žalovaného v 1. rade je vypracovaný znalecký posudok nejasný a neúplný. Znalec v danom
znaleckom posudku hodnotil dôkazy, čo mu neprislúcha a zároveň vychádzal z premisy, že väčšina
poškodení rodinného domu musí byť spôsobená seizmickým meraním žalovaného z dôvodu existencie
medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Skalica v danej veci. Súdom ustanovený znalec neobhájil
svoje tvrdenie, že väčšina porúch na rodinnom dome žalobcov bola spôsobená seizmickým meraním
vykonaným dňa 7.10.2005. Znalec sa viackrát vyjadril, že nie je kompetentný posudzovať určité oblasti,

ktoré boli potrebné pre dôsledné preskúmanie vzniku porúch rodinného domu. Mal možnosť pribrať
si aj odborných konzultantov z danej oblasti, avšak v dôsledku nevhodnej komunikácie s oslovenými
subjektmi sa takto nestalo.

Žalovaný v 2. rade sa prostredníctvom právneho zástupcu k podanému znaleckému posudku vyjadril na
pojednávaní tak, že z uvedeného posudku nie je jasné a tento posudok vôbec nerieši, akými odbornými

postupmi znalec došiel k záveru, že rodinný dom žalobcov poškodila technická seizmicita vyvolaná
meraním dňa 7.10.2005, keďže pri výsluchu jednoznačne potvrdil, že tak technická seizmicita ako aj
prirodzená seizmicita môžu spôsobiť poškodenia na stavbách. Znalec na pojednávaní potvrdil, že vplyv
seizmicity môže hodnotiť najlepšie iba geotechnik, seizmológ, takéto dokazovanie však v tomto konaní
zatiaľ nebolo vôbec vykonané. Znalec na pojednávaní tiež potvrdil, že rodinný dom sa mal založiť podľa

STN 731001 geotechnické konštrukcie - zakladanie stavieb. Táto technická norma však pri zakladaní
stavieb vyžaduje minimálnu hĺbku základov 160 - 170 cm. Napriek tomu, že znalec považuje za potrebné
aplikovať túto technickú normu na rodinný dom žalobcov a napriek jeho zisteniam z odkopu základov pri
ktorých zistil, že základy rodinného domu žalobcov sú max. do hĺbky 100 cm uzavrel, že dom žalobcov
je založený správne. Z toho možno uzavrieť, že závery znalca sú neodborné a nesprávne.

Na pojednávaní dňa 24.2.2015 žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu navrhli zmenu petitu
žaloby s ohľadom na ukončenú rekonštrukciu rodinného domu žalobcov. Rekonštrukcia prebiehala v
období od marca 2014 do septembra 2014, súd bol o tejto skutočnosti informovaný podaním zo dňa
20.12.2013 a tejto skutočnosti bola prispôsobená aj ohliadka poškodení rodinného domu ustanoveným
znalcom. Z uvedeného dôvodu je alternatívny petit žaloby v 1. časti, ktorou žalobcovia žiadali uviesť

rodinný dom vo vlastníctve žalobcov do pôvodného stavu, teda stavu pred jeho poškodením činnosťou
žalovaných, nevykonateľný a z toho dôvodu žalobcovia na tejto časti žalobného návrhu ďalej netrvajú.
Žalobcovia zároveň navrhli súdu pripustiť zmenu aj druhej časti žalobného návrhu, pričom táto vyplýva
zo znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom Ing. Róbertom Kršiakom č.
90/2014,kdeznaleccenustavebno-montážnychprác,ktorésúnevyhnutnénaodstráneniepoškodených

konštrukcií v príčinnej súvislosti so seizmickým meraním určil na 43.829,51 eur s DPH. Do skutočnej
škody je rovnako potrebné započítať už v pôvodnom znení žaloby uplatnené skutočné náklady, ktoré
žalobcom vznikli v súvislosti s uplatnením svojho nároku na náhradu škody voči žalovaným. Pod tieto
náklady je potrebné zahrnúť: 1/ náklady na vyhotovenie ZP č. 14/2005 vo výške 8.240 Sk, 2/ náklady za
vyhotovenie statického posudku vo výške 2.500 Sk, 3/ náklady na vyhotovenie ZP č. 11/2005 vo výške

27.061 Sk, spolu suma nákladov na vyhotovenie posudkov bola 37.081 Sk, teda 1.230,86 eur.

Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle návrhu žalobcov v
nasledovnom znení:

„Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom sumu vo výške 45 060,37
eur s prísl. a to s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa 19.12.2005 do zaplatenia z titulu

náhrady škody.Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy konania vrátane
trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcov vedený v TATRA BANKE: IBAN: SK97
11000000002620204177, SWIFT: TATRSKBX .“

Pred skončením pojednávania žalobcovia ďalej prostredníctvom právneho zástupcu vzali späť žalobu
v časti sumy predstavujúcej náklady na vyhotovenie ZP č. 14/2005 vo výške 8.240 Sk a náklady
za vyhotovenie statického posudku vo výške 2.500 Sk, t.j. v časti týkajúcej sa sumy 356 eur, aj s
príslušnýmúrokomzomeškania.Dôvodomspäťvzatiažalobyvtejtočastibolaskutočnosť,žežalobcovia
nepreukázali vznik škody v časti úhrady odmeny za predložené znalecké posudky pred podaním
žaloby, keďže uvedenú odmenu vyplatili znalcom v hotovosti na základe predloženého vyúčtovania bez

osobitného dokladu.

Žalovaní v 1. a 2. rade s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili.

Podľa § 420a ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená

a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,

b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená

neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 442 ods. 1, 3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda
sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z).

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. /v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania/, výška
úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 96 ods.1, 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím
návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o

späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V
takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Žalovaný v 2. rade v konaní opätovne namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Súd má
za to, že otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade ako i žalovaného v 2. rade už
bola vyčerpávajúcim spôsobom vyriešená vo vyššie uvedenom medzitýmnom rozsudku vydanom v
tomto konaní. Medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu

v Trnave zo dňa 29. apríla 2013, podľa ktorého odvolací súd potvrdil správnosť vyporiadania sa
s námietkou pasívnej legitimácie s poukazom na protokol o kontrole vykonanej zamestnancami
Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len ministerstvo) zo dňa 14.02.2006, keď je nepochybné,
že vykonávateľovi geologických prác žalovanému v 1. rade bolo ministerstvom udelené oprávnenie
vykonávať geologické práce v zmysle geologického oprávnenia č. 424/2001-3 zo dňa 03.07.2011, č.

11/2003-7zodňa08.01.2003,č.31/41/2004-7zodňa26.01.2004,č.934/631/2004-7zodňa07.09.2004,
č. 1229/15/2005-7 zo dňa 07.01.2005, č. 942/869/2005-7 zo dňa 25.10.2005 a č. 177/157/2006-6
zo dňa 09.02.2006. Vykonávateľovi žalovanému v 1. rade bolo ministerstvom vydané rozhodnutie o
určení prieskumného územia č. 534/542/2003-7 zo dňa 01.10.2003 „Východoslovenská nížina - horľavý
zemný plyn“ na vykonávanie geologických prác na štyri roky t.j. do 04.11.2007, pričom geologickou

úlohou bolo vyhľadávanie a prieskum uhľovodíkových ložísk v prieskumnom území Pavlovcenad Uhom
obstarávateľom a vykonávateľom geologických práca žalovaný v 1. rade. K uvedenému projektu
geologickej úlohy bol dodatok č. 1/552/205-208/3D Pavlovce, Senné-Stretava, že vykonávateľom
geologických prác je žalovaný v 2. rade. V danom prípade prevádzkovú činnosť predstavuje geologický
prieskum v oblasti Zemplínska Široká, ktorý prevádzkoval žalovaný v 1. rade a to prostredníctvom

žalovanéhov2.rade.Keďževtejtosúvislostinedošlokzmenežiadnychpodstatnýchokolností,zktorých
súd vyvodzoval pasívnu vecnú legitimáciu účastníkov v čase vydania medzitýmneho rozsudku, súd
nepovažoval za potrebné sa touto námietkou ďalej zaoberať. Len pre úplnosť súd uvádza, že v danom
prípade ide o solidárnu zodpovednosť žalovaných a je na žalobcoch, či si svoj nárok uplatnia voči obom
zodpovedným osobám, alebo len voči niektorej z nich.

Súd ďalej zamietol návrh žalovaného v 2. rade na doplnenie dokazovania, a to ustanovením
znalca seizmológa na posúdenie vplyvu prirodzenej seizmicity v danej oblasti, v danom čase ako aj
posúdenie vplyvu technickej seizmicity vyvolanej pri meraniach dňa 7.10.2005. Žalovaný v 2. rade svoj
návrh dôvodil tým, že bez tohto doplnenia dokazovania s prihliadnutím na vyslovené závery súdom
ustanoveného znalca nie je možné určiť, či žalovaní zodpovedajú za akékoľvek porušenie rodinného

domu žalobcov. Súd má za to, že doterajšie výsledky dokazovania sú dostatočné na to, aby vo veci
rozhodol. Súdom ustanovený znalec pri výsluchu síce pripustil, že časť poškodení mohli vzniknúť aj
prirodzenou seizmicitou, teda zemetrasením, ale do úvahy bral globálne poškodenia zo strany epicentra
seizmického merania, keď najviac bol dom poškodený smerom k epicentru merania. Pri prirodzenej
seizmicite by sa spravidla triasol celý rodinný dom a bola by to veľká náhoda, že by zemetrasenie

zasiahlo rodinný dom práve z tej strany ako bolo epicentrum merania. V tejto súvislosti súd poukázal
zároveň na skutočnosť, že predmetný znalec bol ustanovený do konania len za účelom určenia rozsahu
náhrady škody, jeho úlohou nebolo posúdiť otázku zodpovednosti žalovaných za škodu spôsobenú na
rodinnom dome žalobcov. Súd už mal v konaní medzitýmnym rozsudkom rozhodnuté, že právny základ
nároku žalobcov v 1. a 2. rade je opodstatnený, pričom uvedený medzitýmny rozsudok bol potvrdený

odvolacím súdom, a preto sa v tejto časti jedná o rei iudicatae. Súd s poukazom na hore uvedené,
najmä výsledky doterajšieho dokazovania, dĺžku konania a zabezpečenie spravodlivej ochrany žalobcov
v primeranom čase preto nepripustil takého doplnenie dokazovania.

Žalovaní v 1. a 2. rade napriek výsledkom vykonaného dokazovania a právoplatnosti medzitýmneho
rozsudku opakovane tvrdili, že škoda na nehnuteľnosti žalobcov nebola spôsobená umelou seizmicitou,

ale seizmicitou prirodzenou - zemetrasením a súčasne nesprávnymi stavebnými postupmi pri výstaverodinného domu. Súd preto považuje za potrebné opätovne poukázať na to, že pri uvedenom druhu
zodpovednosti za škodu sa jedná o zodpovednosť objektívnu. Bolo na žalovaných, aby preukázali
možný liberačný dôvod v súvislosti so vzniknutou škodou na rodinnom dome žalobcov. V súvislosti s

prirodzenou seizmicitou - zemetrasením, ktoré malo byť v danej oblasti v roku 2003 a 2005 sa jedná
o obdobie pred vykonaným meraním - geologickým prieskumom v októbri 2005. Súdom ustanovený
znalec sa vyjadril, že v prípade prirodzenej seizmicity, ktorá by mohla spôsobiť poškodenia rodinného
domu (práve v tej časti, kde boli zistené), by bolo veľkou náhodou, že by táto pôsobila práve v tých
istých miestach, kde boli vykonané skúšky žalovaného v 2. rade a tieto vyvolali umelú seizmicitu.

Znalec taktiež vylúčil nesprávne stavebné postupy pri výstavbe rodinného domu, i keď pripustil,
že mala byť použitá „prísnejšia“ technická norma, ale absencia štrkového lôžka (neprojektovaného,
nezrealizovaného) nemohla spôsobiť konkrétne poškodenia v jednej časti rodinného domu a hĺbka
základov bola dostatočná v nepremŕzajúcej časti. Rodinný dom žalobcov bol postavený v súlade s
projektovou dokumentáciou, riadne skolaudovaný a daný do užívania. Liberačný dôvod o spôsobení
škody vlastným konaním žalobcov ako poškodených musí spočívať v ich konkrétnej činnosti súvisiacej

s činnosťou žalovaných. V súvislosti s objektívnou zodpovednosťou žalovaných bolo na nich, aby
pred vykonaním ich špecifickej činnosti v nemalej vzdialenosti od nehnuteľnosti žalobcov zmapovali
či už uloženie zeminy, hladinu podzemnej vody, dovtedajší stav nehnuteľností s vylúčením možnej
zodpovednosti za vzniknutú škodu ich činnosťou. Žalovaní pred začatím výkonu ich činnosti žiadnym
spôsobom nepreukázali stav uvedených veličín, vplývajúcich na zbavenie sa zodpovednosti. Najmä

preukázaním takýchto skutočností by bolo možné v súčasnej dobe preukázať možný liberačný dôvod.

Na ostatnom pojednávaní vo veci právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia v tomto štádiu
konanianepreukázalivznikškodyvčastiúhradyodmenyzapredloženéznalecképosudkypredpodaním
žaloby v sume 8.240 Sk a 2.500 Sk, čo predstavuje sumu 356 eur, a z tohto dôvodu berú z časti späť
žalobu týkajúcu sa sumy 356 eur s príslušným úrokom z omeškania. Súd má za to, že žalobcovia

prostredníctvom právneho zástupcu prejavili vôľu vziať svoju žalobu späť v časti sumy predstavujúcej
náklady na vyhotovenie ZP č. 14/2005 vo výške 8.240 Sk a náklady za vyhotovenie statického posudku
vo výške 2.500 Sk, avšak pravdepodobne chybou v počítaní, právny zástupca žalobcov uviedol, že
uvedené náklady predstavujú sumu 356 eur. Súd však s použitím konverzného kurzu 1 EUR = 30,126
SKK pri prepočte predmetných nákladov, zaplatených a uplatnených pôvodne v slovenských korunách,

na aktuálnu oficiálnu menu Slovenskej republiky dospel k sume 356,50 eur. S ohľadom na uvedené súd
konanie v časti týkajúcej sa sumy 356,50 eur a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 356,50
eur od 19.12.2005 do zaplatenia v zmysle ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil.

Činnosť žalovaných ako vykonávateľov geologických prác v rozhodnom období bola upravená v zák.č.
313/1999Z.z.geologickýzákon.Vzmysleustanovenia§29cit.zákonasananáhraduškodyspôsobenej

činnosťou žalovaných vzťahujú všeobecné predpisy o náhrade škody, ak tento zákon neustanovuje inak.
Zákon rieši situáciu pri vzniku škody vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej boli vykonávané geologické
práce a nedošlo k dohode. V predmetnom konaní bola škoda spôsobená v súvislosti s prevádzkovou
činnosťou žalovaných na nehnuteľnosti žalobcov, nedošlo medzi účastníkmi k dohode a preto súd
posúdil uplatnený nárok žalobcov v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

V zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa súdnej praxe sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo
treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť
len na škodu spôsobenú na veciach. Pod pojem tzv. skutočná škoda treba zahrnúť aj škodu, ktorú

poškodený utrpel na iných majetkových právach, alebo aj ujmu, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp.
na živote. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady
na prepravu osoby alebo nákladu, ďalej sem patria aj náklady vynaložené a vzniknuté v spojitosti s
uplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom konaní.V danom prípade výška skutočnej škody predstavuje náklady, ktoré by boli potrebné na uvedenie
rodinného domu žalobcov do predošlého stavu, t.j. do stavu pred poškodením spôsobeným
prevádzkovou činnosťou žalovaných. Pôvodne podanou žalobou sa aj žalobcovia domáhali

alternatívneho petitu žaloby a to buď uvedenie do pôvodného stavu rodinného domu pred jeho
poškodením činnosťou žalovaných v rozsahu stavebno-montážnych prác uvedených v označenom
znaleckom posudku alebo náhradu škody. Až po vykonanom znaleckom dokazovaní na pojednávaní
dňa 24.02.2015 žalobcovia navrhli pripustiť zmenu petitu žaloby tak, ako je hore uvedené na uloženie
povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcom náhradu škody vyčíslenú súdom ustanoveným znalcom v

znaleckom posudku. Dôvodom zmeny petitu žaloby bola skutočnosť, že od poškodenia rodinného domu
žalobcov v roku 2005 uplynula dlhá doba a v záujme ochrany svojho majetku a pre nevyhovujúce
podmienky na bývanie žalobcovia v priebehu roku 2014 vykonali rekonštrukciu rodinného domu. Pri
posúdení výšky škody súd preto vychádzal zo znaleckého posudku č. 90/2014 zo dňa 25.6.2014 súdom
ustanoveného znalca Ing. Róberta Kršiaka, ktorý cenu stavebno-montážnych prác nevyhnutných na
odstránenie poškodených konštrukcií v príčinnej súvislosti so seizmickým meraním vykonaným dňa

7.10.2005 určil na 43.829,51 eur s DPH. Tvrdenia žalovaných o tom, že vypracovaný znalecký posudok
je nejasný, neúplný, závery znalca sú neodborné a nesprávne, tieto súd vyhodnotil len ako obranu
žalovaných v spore. Znalecký posudok je v tejto veci objektívnym dôkazom, opak v konaní súd nezistil.
Znalecký posudok ako listinný dôkaz je spochybniteľný, pokiaľ strana v spore preukáže, že neobsahuje
tie údaje, ktoré do znaleckého posudzovania vstúpili a že použitá metóda nie je schopná zachytiť v

postupe a výsledku zistené skutočnosti. Znalec v rámci výsluchu pred súdom obhájil obsah a závery
vypracovaného znaleckého posudku, logicky, na odbornej úrovni a presvedčivo odpovedal na otázky
účastníkov. Poukázal na to, že má skúsenosti s posudzovaním následkov seizmicity ako takej s tým,
že poškodenia vždy vznikli od epicentra seizmicity tlakovými vlnami. Súd má za to, že znalec sa
nevyjadroval k právnej otázke, ale poukázal na právoplatné rozhodnutie súdu vo veci, keď vykonaným

dokazovaním súd dospel k záveru, že seizmickým meraním vznikla škoda a sám posudzoval rozsah
škody a jej vyčíslenie.

Pokiaľ ide o znalcom vyčíslenú výšku škody, túto žiaden z účastníkov konania nenamietal. Cenu
stavebno-montážnych prác znalec určil v znaleckom posudku ku dňu realizácie sanačných prác. Súd
uvedený postup znalca považuje za správny. V zmysle ust. § 443 OZ sa pri určení výšky škody na veci

vychádza z ceny v čase poškodenia. Ustanovenie § 442 ods. 3 OZ však zároveň stanoví, že škoda
sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa
škoda uvedením do predošlého stavu. Posledne citované zákonné ustanovenie v súvislosti s úpravou
spôsobu náhrady škody obsahuje vlastne i pokyn pre riešenie rozsahu náhrady škody. Pokiaľ zákon
výslovne pripúšťa dva spôsoby úhrady škody, je potrebné vychádzať z toho, že náklady na uvedenie

do predošlého stavu nepriamo určujú i rozsah peňažnej náhrady. Prípadná peňažná náhrada musí
preto zodpovedať nákladom potrebným na uvedenie do pôvodného stavu. Správnosť uvedeného záveru
je zrejmá i s ohľadom na to, že nie je zákonný podklad a dôvod pre zvýhodňovanie škodcu alebo
poškodeného podľa toho, aký spôsob náhrady bude v konkrétnom prípade prichádzať do úvahy. Rozsah
náhrady škody nemôže byť ovplyvnený jej spôsobom a pri stanovení výšky škody je preto treba

zásadne vychádzať z nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu. Súd na podporu správnosti
vyššie uvedených záverov zároveň poukazuje i na Nález Ústavního soudu ČR sp. zn. II.ÚS 2221/07 zo
dňa 19.3.2008, v zmysle ktorého súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí
smerovať k výsledku spravodlivému. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti a nie len
súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a

účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. Zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich
poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková
ujma. V každom individuálnom prípade je preto potrebné náležite porovnať majetkový stav poškodeného
pred vznikom škody a po vykonaní opravy veci, pričom rozsah peňažnej náhrady musí zohľadňovať
výšku všetkých vynaložených prostriedkov nutných k obnoveniu pôvodného majetkového stavu. V

prípade, že by súd rozhodol o uložení povinnosti žalovaných uviesť rodinný dom do pôvodného stavu
vykonaním stavebno-montážnych prác, žalovaní by boli povinní tieto práce zrealizovať v súčasnej dobe
a za ceny materiálov a prác platných v súčasnej dobe.Súd má za to, že súdom ustanovený znalec vykonal šetrenie v potrebnom rozsahu a kvalifikovaným
spôsobom zodpovedal všetky zadané otázky. V rámci miestneho šetrenia skúmal sondou hĺbku
základového pásu, jeho pevnosť, štruktúru, prípadné stopy podmáčania spodnej alebo povrchovej

vody, kvalitu betónu, možnosti zatekania základového muriva atmosférickou vodou, kanalizačnú sieť
a jej odvedenie od rodinného domu. Na základe vykonaného šetrenia dospel k záveru, že základové
konštrukcie spĺňajú mechanické a fyzikálne vlastnosti pre bezpečné založenie stavby rodinného domu
a jednoznačne vylúčil, že by základ ako taký bol dôvodom zistených porúch. Znalec podrobne rozpísal
jednotlivé zistené vady a poškodenia rodinného domu, na základe čoho vypracoval prehľadnú tabuľku

podľa jednotlivých miestností, v ktorej uviedol výmeru poškodených konštrukcií a z tejto výmery vykonal
prepočet percentuálneho podielu z celkovej výmery poškodených konštrukcií, ktoré majú príčinnú
súvislosť so seizmickým meraním a percentuálnym podielom, ktoré nemajú príčinnú súvislosť so
seizmickým meraním, ale z iných konštrukčných dôvodov (napr. opomenutá dilatácia, nevystužená
omietka v okolí komínového telesa, mikrotrhliny na omietke v dôsledku nerovnomerného sadania).
Znalec síce vo výpovedi pripustil, že s určitosťou nemôže vylúčiť, že niektoré poškodenia rodinného

domu žalobcov mohli vzniknúť aj prirodzenou seizmicitou, teda zemetrasením, avšak zároveň poukázal
na to, že pri prirodzenej seizmicite by sa spravidla triasol celý rodinný dom. Bola by to teda veľká
náhoda, že by zemetrasenie zasiahlo rodinný dom práve z tej strany ako bolo epicentrum merania. Za
účelomstanoveniacenystavebno-montážnychprácnevyhnutnýchpresanáciupoškodenýchkonštrukcií
rodinného domu znalec vypracoval podrobný položkovitý rozpočet na základe vypracovaného výkazu

výmer podľa skutočne zameraných poškodených konštrukcií, tzn. napr. výmena len konkrétnych
poškodených kusov dlažby a nie celej podlahy. Ak obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je
možné inak než za použitia nových stavebných materiálov, treba dospieť k záveru, že oprava bola
vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodnej udalosti. Opravou s použitím nových
materiálov nedošlo k zvýšeniu skutočnej hodnoty veci (k vzniku bezdôvodného obohatenia), ale išlo

len o účelné a nevyhnutné náklady vynaložené na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu, v
danom prípade uvedenie rodinného domu do stavu spôsobilého na riadne užívanie v rozsahu ako pred
poškodením. Na základe uvedeného má súd za to, že podaný znalecký posudok predstavuje dostatočný
poklad pre rozhodnutie súdu o výške škody spôsobenej poškodením rodinného domu žalobcov v
dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaných.

Žalobcovia si v rámci skutočnej škody uplatňovali aj ďalšie náklady, ktoré im vznikli v súvislosti s
uplatnením svojho nároku na náhradu škody voči žalovaným, a to náklady na vyhotovenie znaleckého
posudku č. 11/2005 vo výške 898,26 eur (pôvodne 27.061 Sk). Vynaloženie týchto nákladov mal
súd preukázané vyúčtovaním odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času za
vypracovanie znaleckého posudku znalcom Doc. RNDr. Igorom Modlitbom, PhD. a pokladničným

dokladom Slovenskej sporiteľne preukazujúcim vklad finančných prostriedkov v uvedenej sume na účet
znalca. S ohľadom na riadne preukázanie vynaloženia týchto nákladom a ich účelnosť, súd považoval
žalobu žalobcov aj v tejto časti za dôvodnú.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobcovia by mali titulom náhrady
škody voči žalovaným nárok na zaplatenie sumy 44.727,77 eur (suma 43.829,51 eur ako cena

stavebno-montážnych prác nevyhnutných na odstránenie poškodení na rodinnom dome spôsobených
prevádzkovou činnosťou žalovaných + suma 898,26 eur ako náklady na znalecký posudok pred
podaním žaloby). Žalobcovia v zmysle rozšírenia svojej žaloby prostredníctvom právneho zástupcu na
ostanompojednávanížiadalivkonaníozaplateniesumy45.060,37eurspríslušenstvom.Počiastočnom
zastavení konania o sumu 356,50 eur, o ktorú vzali žalobcovia žalobu späť, žalobcovia naďalej trvali na

zaplatení sumy 44.703,87 eur s príslušenstvom. Súd je v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. týmto návrhom
viazaný, nemôže ho prekročiť a prisúdiť viac než čoho sa žalobcovia domáhali, pretože takéto konanie
nie je možné začať bez návrhu a z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania medzi
účastníkmi. Súd preto žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 44.703,87 eur.

Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany

žalovaných nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcom vznikol zákonný nárok požadovať popri plneníistiny aj úroky z omeškania. Medzi stranami bol sporný začiatok doby omeškania. Žalobcovia požadovali
úrok z omeškania od 19.12.2005, kedy bola vypracovaná výzva na mimosúdne riešenie a táto bola
zaslaná žalovanému v 1. rade podľa podacieho hárku dňa 22.12.2005. Žalovaný v 1. rade s uplatnením

úroku z omeškania od 19.12.2005, kedy bol návrh len spísaný, teda datovaný a nebol v dispozičnej
sfére žalovaného, nesúhlasil. Žalovaný v 2. rade rovnako nesúhlasil s uplatnením úroku z omeškania od
tohto okamžiku, keďže uvedeného dňa došlo k uplatneniu škody žalobcami voči žalovanému v 1. rade,
ale vôbec nie voči žalovanému v 2. rade. V konaní žalobcovia preukázali, že pred podaním žaloby na
súd vyzývali na zaplatenie spôsobenej škody žalovaného v 1. rade, nepreukázali však, že by rovnako

bol vyzvaný aj žalovaný v 2. rade, naviac ak tento bol pripustený do konania na návrh žalobcov až
uznesením súdu zo dňa 9.10.2006. Súd preto vychádzal z toho, že žalovaný v 2. rade sa o povinnosti
zaplatiť spôsobenú škodu a o jej výške dozvedel až dňom, kedy mu bola doručená žaloba, t.j. dňa
17.10.2006. Vzhľadom k tomu, že žalovaní dlžnú sumu žalobcom doposiaľ ani čiastočne neuhradili a
s poukazom na skutočnosť, že na strane žalovaných ide o solidárnu zodpovednosť za škodu, žalovaní
sa dostali s plnením odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému v 2. rade do omeškania.

Žalovaní sa dostali do omeškania dňa 18.10.2006, a preto majú žalobcovia v súlade s ust. § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. /v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania/ nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne (2 x 4,75).
Žalobcovia žiadali v konaní o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy, teda

menej ako majú nárok. Keďže súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť im viac, než žiadajú,
priznal žalobcom úrok z omeškania v žiadanej výške 8 % ročne z priznanej sumy od 18.10.2006 do
zaplatenia.

Žalobcovia sa domáhali priznania úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 19.12.2005,
t.j. odo dňa vypracovania výzvy na mimosúdne riešenie adresovanej žalovanému v 1. rade. Ako už bolo

uvedené vyššie, súd žalobu žalobcov na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 19.12.2005 do
17.10.2006 nepovažoval za dôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej

odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., keď žalobcovia mali vo veci
čistý úspech vo výške 98,42 % /úspech na istine 99,21 % a neúspech 0,79 %/. Žalobcom, ktorí mali v
konaníneúspechibavpomernenepatrnejčasti,súdpriznalnáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Trovy
konania tak predstavujú trovy právneho zastúpenia v sume 16.308,66 eur za právne služby advokátom

v zmysle Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. a iné trovy v sume 4.186,63 eur.

Priznané iné trovy predstavujú náhradu za súdny poplatok za podanie žaloby v sume 2.347,94 eur,
doplatok súdneho poplatku za podanie žaloby v sume 355,50 eur, náhradu súdneho poplatku za návrh
na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33,19 € a náhradu za zložené preddavky na znalecké
dokazovanie, ktoré boli v priebehu konania spotrebované na úhradu znalečného znalcovi v sume 1.450

eur. Súd v rámci trov konania nepriznal žalobcom uplatnené náklady na znalecký posudok č. 168/05
vypracovaný Ing. Luděkom Bartošom (EURO - GEOLOGIC a.s.) vo výške 790,02 eur, nakoľko tieto
náklady nemožno považovať za trovy konania. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný dňa
26.12.2005, t.j. pred podaním žaloby, a preto si mali žalobcovia náklady na jeho vypracovanie uplatňovať
v rámci náhrady skutočnej škody, obdobne ako si uplatnili náklady na vyhotovenie znaleckého posudku

č. 11/2005 vo výške 898,26 eur.Pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta súd v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. vychádzal z
výšky súdom priznaného plnenia (44.703,87 eur), t.j. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je 512,85 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú:

• odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za nasledovné úkony právnej služby:

- prevzatie veci 12.12.2005 /§ 14 ods. 1 písm. a) v znení do 31.12.2005/

- výzva na mimosúdne riešenie odporcovi v 1. rade z 19.12.2005 /§ 14 ods. 1 písm. c) v znení do
31.12.2005/

- žaloba z 27.1.2006 /§ 14 ods. 1 písm. c) v znení do 31.5.2006/

- návrh na pristúpenie žalovaných z 14.8.2006 /§ 14 ods. 1 písm. c) v znení do 31.12.2008/

- doplnenie dokumentácie z 22.8.2006 /§ 14 ods. 1 písm. c) v znení do 31.12.2008/

- oznámenie na PZ o protiprávnom vykonávaní seizmologických skúšok z 10.10.2006 /§ 14 ods. 1 písm.
c) v znení do 31.12.2008/

- doplnenie dokumentácie z 22.4.2008 /§ 14 ods. 1 písm. c) v znení do 31.12.2008/

- pojednávanie 24.6.2008 /§ 14 ods. 1 písm. d) v znení do 31.12.2008/

- návrh otázok znalcovi z 24.7.2008 /§ 14 ods. 1 písm. c) v znení do 31.12.2008/

- vyjadrenie k vyjadreniu odporcu v 1. rade z 10.9.2008 /§ 14 ods. 1 písm. c) v znení do 31.12.2008/

- účasť na znaleckom dokazovaní 16.4.2010 v trvaní 2 hodiny a 25 minút /§ 14 ods. 1 písm. d) v znení
do 31.5.2010/ - vo výške 2 x základná sadzba tarifnej odmeny

- vyjadrenie k znaleckému posudku z 29.3.2011 /§ 14 ods. 1 písm. b) v znení do 30.6.2013/

- pojednávanie 27.9.2012 v trvaní 3 hodiny a 45 minút /§ 14 ods. 1 písm. c) v znení do 30.6.2013/ - vo
výške 2 x základná sadzba tarifnej odmeny

- vyjadrenie k odvolaniam žalovaných v 1. a 2. rade proti medzirozsudku z 3.12.2012 /§ 14 ods. 1 písm.
b) v znení do 30.6.2013/

- návrh otázok znalcovi z 25.9.2013 /§ 13a ods. 1 písm. c)/

- informovanie súdu o dôležitej skutočnosti (o rekonštrukcii) z 20.12.2013 /§ 13a ods. 1 písm. c)/

- účasť na znaleckom dokazovaní 14.3.2014 v trvaní 8 hodín a 30 minút /§ 13a ods. 1 písm. c)/ - vo
výške 4 x základná sadzba tarifnej odmeny

- pojednávanie 24.2.2015 v trvaní 4 hodiny a 30 minút /§ 13a ods. 1 písm. d)/ - vo výške 2 x základná
sadzba tarifnej odmeny

t.j. odmena vo výške 12.308,40 eur (24 x 512,85)

• odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za nasledovné úkony právnej
služby:

- návrh na vydanie predbežného opatrenia z 10.10.2006 /§ 14 ods. 2 písm. a) v znení do 31.12.2008/- vyjadrenie k odvolaniu odporcu v 1. rade proti predbežnému opatreniu z 13.2.2007 /§ 14 ods. 2 písm.
c) v znení do 31.12.2008/

- oprava a doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia z 11.6.2007 /§ 14 ods. 2 písm. a) v

znení do 31.12.2008/

- odvolanie proti preddavku na znalecké dokazovanie z 27.2.2009 /§ 14 ods. 2 písm. c) v znení do
31.5.2009/

- pojednávanie 17.3.2015 /§ 13a ods. 4/

t.j. odmena vo výške 1.282,15 eur (5 x 256,43)

• 20 % DPH z priznanej odmeny v sume 2.718,11 eur

Splnomocnenec žalobcov vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 35.181,62 eur. Súd
nepriznal náhradu trov konania za úkony: výzva na mimosúdne riešenie odporcovi v 1. rade (podanie
žaloby) z 27.1.2006, výzva odporcovi v 2. rade na mimosúdne riešenie sporu z 14.8.2006, list právnemu
zástupcovi odporcu v 2. rade z 13.3.2007, sťažnosť na prieťahy na KS TT (úlohy znalca) z 7.9.2009,
sťažnosť na prieťahy na KS TT (preddavok na znalca) z 7.9.2009, sťažnosť na prieťahy z 11.1.2010, list

predsedovi súdu z 6.6.2011, sťažnosť na prieťahy z 29.2.2012, nakoľko vykonanie uvedených úkonov
zo súdneho spisu nevyplýva, a preto ich súd považuje za nepreukázané. Ďalej súd nepriznal náhradu
trov konania za nasledovné úkony: žiadosť o informáciu z 12.6.2006, žiadosť o informáciu o zrušení
pojednávania z 27.10.2006, žiadosť o informáciu o stave konania a žiadosť o vytýčenie pojednávania
z 27.6.2007, vyjadrenie k zrušeniu pojednávania z 7.11.2007, žiadosť o poskytnutie informácie o stave

konania z 7.1.2008, list na súd k termínu pojednávania z 23.5.2008, žiadosť o vyjadrenie súdu k
ustanoveniu znalca z 3.2.2009. Právny zástupca uvedené úkony uplatnil s poukazom na ust. § 14
ods. 2 písm. d) vyhlášky v znení do 31.12.2008 (príp. do 31.5.2009), podľa ktorého patrí odmena za
návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na
obnovu konania. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade vyššie uvedených úkonov uplatnených právnym

zástupcom sa nejedná o úkony v zmysle citovanej vyhlášky. Súd rovnako nepriznal náhradu za úkony:
stretnutie s právnym zástupcom odporcu v 1. rade 2.10.2006, telefonát s právnym zástupcom odporcu v
1. rade z 11.10.2006, stretnutie s klientom (19.10.2006, 4.6.2007, 20.9.2012, 21.7.2014), keď súd nemal
nespochybniteľným spôsobom preukázané vykonanie týchto úkonov. Právny zástupca síce predložil
stručný záznam z jednotlivých stretnutí, avšak v každom prípade je záznam podpísaný len ním samým,

chýba podpis klienta, príp. právneho zástupcu protistrany. Súd tiež nepriznal náhradu trov konania
za úkon predloženie podkladov odporcovi v 1. rade z 11.1.2006, keď má za to, že uvedený úkon
mal právny zástupca urobiť súčasne s výzvou na mimosúdne riešenie adresovanou odporcovi v 1.
rade, a preto tento úkon nemožno považovať za účelné uplatňovanie práva v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p. S poukazom na neúčelnosť a nehospodárnosť súd rovnako nepriznal náhradu za úkony návrh

na výkon dôkazov z 24.4.2008 a doplnenie dokumentácie z 30.4.2008, keďže s ohľadom na časový
odstup uvedených podaní a ich obsah je zrejmé, že uvedené úkony mohol právny zástupca urobiť
súčasne s úkonom doplnenie dokumentácie z 22.4.2008, a preto súd v tejto časti priznal odmenu len
za jeden úkon právnej služby, a nie za tri úkony. Súd ďalej nepriznal ani uplatnenú náhradu trov za
úkony oprava a doplnenie žaloby z 3.4.2006, oprava a doplnenie návrhu na vydanie predbežného

opatrenia z 9.11.2006. V obidvoch prípadoch bolo povinnosťou právneho zástupcu žalobcu, aby či už
samotnú žalobu alebo návrh na vydanie predbežného opatrenia vypracoval riadne, a to predovšetkým
kvalifikovaným spôsobom špecifikoval petit návrhu tak, aby bol výrok rozhodnutia vykonateľný. Ak si
však právny zástupca v obidvoch prípadoch nesplnil svoju povinnosť podať úplný a riadny návrh, súd má
zato,ženiejemožnéprenášaťnáhradutaktovzniknutýchazavinenýchtrovnainéhoúčastníkakonania.

Náhradu trov za úkon odvolanie proti vymedzeniu úloh znalca z 27.2.2009 súd nepriznal s poukazom
na neúčelnosť tohto úkonu, keďže voči uzneseniu o ustanovení znalca v časti zadania konkrétnych
úloh znalcovi nie je odvolanie prípustné, o čom svedčí aj skutočnosť, že odvolací súd takéto odvolanie
žalobcov odmietol. Pokiaľ ide o úkony doplnenie listu vlastníctva z 1.12.2006 a vyjadrenie k vyjadreniu
odporcu v 1. rade z 6.6.2011, tieto súd nepovažuje za úkony smerujúce k účelnému uplatňovaniu abráneniu práva a zároveň za úkony, ktoré by bolo v zmysle vyhlášky možné samostatne odmeňovať. V
týchto prípadoch sa s ohľadom na obsah podaní jedná buď len o doplnenie listinného dôkazu alebo o
vyjadrenie neobsahujúce žiadne nové skutočnosti vo veci samej. Súd ostatne nepriznal ani náhradu za

úkony nahliadnutie do spisu (4.1.2007, 11.3.2009, 5.5.2011, 17.2.2012, 24.9.2012, 16.2.2015), keďže
tieto úkony netvoria predmet § 14 (§ 13a) citovanej vyhlášky a nemožno ich podradiť ani pod žiadne
príbuzné úkony. Rovnako ich súd nepovažuje za účelne a hospodárne vynaložené trovy, keďže všetky
potrebné podklady pre posúdenie veci mal právny zástupca žalobcov k dispozícii. Súd v tejto súvislosti
poukazuje tiež na to, že právny zástupca účastníka konania je povinný zabezpečovať zastupovanie

klienta efektívne a nenavyšovať trovy právneho zastupovania.

Splnomocnenec zastupoval v konaní dvoch žalobcov a išlo o spoločné úkony pri zastupovaní “dvoch
alebo viacerých osôb“ (§ 13 ods. 2 cit. vyhl.). V zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti
nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do
troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Súd teda rozhoduje o trovách na návrh, ktorý

podal splnomocnenec žalobcov s tým, že pri výpočte odmeny za úkony právnej služby uplatnil odmenu
len za jednu zastupovanú osobu (do 31.5.2010 pri zastupovaní dvoch a viac osôb sa základná sadzba
tarifnej odmeny znižovala o 20% a až od 1.6.2010 o 50%), čo predstavuje menej ako pri vyčíslení
zastupovania dvoch a viac osôb. Splnomocnenec okrem tarifnej odmeny nevyčíslil iné náhrady a preto
súd viazaný vyčíslením v návrhu rozhodol len o priznaní uplatnenej tarifnej odmeny.

Podľa § 7 ods. 7 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ak
sa po podaní návrhu rozšíri predmet poplatkového úkonu, poplatok sa doplatí.

Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, poplatok
alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom
sa stal splatným.

Z dôvodu rozšírenia žaloby súd s použitím ustanovenia § 7 a § 13 Zákona o súdnych poplatkoch uložil
povinnosť žalobcom zaplatiť spoločne a nerozdielne doplatok súdneho poplatku za podanie žaloby v
sume 355,50 eur (rozšírenie bolo o 5926,07 eur x 6 %) na účet Okresného súdu Skalica.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,

vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej
viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).