Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/998/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216218
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6711216218.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci
navrhovateľov: 1/ F.. S. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, XXX XX I. H., štátny občan SR, 2/ Z. U.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom N. U. XX, XXX XX L., štátny občan SR, obaja právne zastúpení advokátom
JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcovi: I. U., nar. XX. XX.
XXXX, bytom T. I. XXXX/XX, XXX XX L., štátny občan SR, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
Ulianko & Holčík, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o určenie neplatnosti
darovacej zmluvy, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 10. 10. 2013

č. k. 15C/204/2011 - 568, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali voči odporcovi
určenia neplatnosti Darovacej zmluvy uzavretej dňa 29. 06. 2005 vo L. M. U., nar. XX. XX. XXXX (zomr.
XX. XX. XXXX) a obdarovaným I. U., predmetom ktorej bol prevod vlastníctva polovice nehnuteľností
nachádzajúcich sa na ulici Y. I. XX, evidovaných v k. ú. L. na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X - zastavané
plochy vo výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX - záhrady vo výmere XXX m2 a rodinný dom súp. č. XXXX
na parc. č. XXX/X, keď vklad vlastníckeho práva na obdarovaného bol povolený pod č. V XXXX/XX zo

dňa 27. 07. 2005. Okresný súd rozhodoval druhým rozsudkom po tom, čo jeho prvý rozsudok odvolací
súd potvrdil, avšak v dovolaní Najvyšší súd SR zrušil rozsudok krajského súdu a tento následne zrušil
rozsudok prvostupňového súdu z dôvodu nedostatočného neúplného odôvodnenia, čím bolo konanie
zaťažené procesnou vadou a účastníkovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd
predovšetkým posudzoval, či navrhovatelia 1/, 2/ majú naliehavý právny záujem na danej určovacej
žalobe. Podľa záveru prvostupňového súdu navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na uvedenej
určovacej žaloby, pretože sa domáhajú určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu a pokiaľ ide o

darovaciu zmluvu, naliehavý právny záujem je daný ustanovením § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, podľa ktorého, ak sú
rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom; to
platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu
záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Po vyhodnotení dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že navrhovateľom „sa nepodarilo

jednoznačne preukázať a bezpečne zistiť“, že M. U. v čase urobenia predmetného právneho úkonu, t. j.
darovacej zmluvy ku dňu 29. 06. 2005 nedokázala posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie
ovládnuť. Podľa názoru súdu M. U. v čase podpisu predmetnej darovacej zmluvy bola po zdravotnej
stránke spôsobilá podpísať takúto zmluvu, pretože netrpela žiadnou poruchou sluchu alebo zraku,ale ani vážnym zdravotným postihnutím, ktoré by ju robili nespôsobilou adekvátne rozmýšľať, resp.
domyslieť následky svojho konania. M. U. si uvedomovala význam svojho konania, a preto vzhľadom
na tieto skutočnosti je zrejmé, že právny úkon - predmetná darovacia zmluva - bol zo strany darkyne

urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, bol prejavom jej skutočnej vôle a je teda platný.
Svedkovia prítomní pri právnom úkone potvrdili, že o predmete a obsahu darovacej zmluvy nemohli
mať jej účastníci pochybnosti. Podľa záveru súdu podpisom napadnutej zmluvy zo strany starej matky
nedošlo k porušeniu ustanovení § 37, § 38 a § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a preto súd zmluvu
považoval za platný právny úkon. Z týchto dôvodov návrh zamietol.

Pokiaľ ide o dôkaz, ktorý predložili navrhovatelia k žalobnému návrhu - znalecký posudok S.. H. S.,
znalca z odvetvia psychiatrie, súd uviedol, že tento znalecký posudok bol vypracovaný na základe
objednávky navrhovateľov, a to na základe konštatovania zdravotného stavu darkyne, ktorú znalec
fyzicky videl počas jej hospitalizácie na A. oddelení Nemocnice vo L. dňa 05. 08. 2005. Posudok nebol
vypracovaný v súdnom konaní, a preto nemá povahu znaleckého posudku vypracovaného pre účely
tohto súdneho konania.

Súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že darkyňa M. U. bola hospitalizovaná pre
U. od 25. 06. 2005 do 08. 07. 2005, počas tejto hospitalizácie dňa 29. 06. 2005 došlo k podpisu
darovacej zmluvy. Spôsobilosť znalkyne uzavrieť darovaciu zmluvu mal okresný súd preukázanú
výpoveďami svedkov, ktorí boli v čase rozhodujúcom pre posúdenie spôsobilosti darkyne na právne

úkony bezprostredne pred podpisom, resp. pri podpise tejto zmluvy v jej blízkosti a kontakte (D. V., S.. H.
H. a S. V.). Z prepúšťacej správy dňa 08. 07. 2005 vyplýva, že do ambulantnej starostlivosti bola darkyňa
prepustená v stabilizovanom stave, následne bola hospitalizovaná opätovne v dňoch 25. 08. 2005
až 17. 08. 2005 a potom od 21. 08. 2005 do svojej smrti XX. XX. XXXX. Zo zdravotnej dokumentácie
a z výpovedí svedkov vyplýva, že k zhoršeniu zdravotného stavu darkyne došlo po ukončení prvej

hospitalizácie na J. oddelení a toto bolo dôvodom ďalšej hospitalizácie na A. oddelení, kedy ju na žiadosť
navrhovateľov vyšetril S.. S.. S.. S. a predtým svedkyňa S.. H. konštatovali bezprostredný zdravotný stav
darkyne, každý v inom čase, ale pre posúdenie veci je rozhodujúce posúdenie zdravotného stavu v čase
vykonania právneho úkonu. S.. S., ani S.. G. okolnosti opakovanej hospitalizácie a s tým súvisiaceho
obsahu zdravotnej dokumentácie darkyne nevyhodnotili, ani nekonštatovali, že dňa 08. 07.

2005 bola prepustená do domáceho ošetrenia v stabilizovanom stave bez akútnej potreby opatery zo
strany inej osoby. Podľa názoru súdu stav matky navrhovateľov konštatovaný S.. S. by nepochybne
nedovoľoval jej prepustenie do domáceho ošetrenia. V znaleckom posudku S.. H. (vypracovaný na
základe zadania súdu) je konštatovaná nielen zdravotná dokumentácia darkyne, ale aj všetky dovtedy
súdom zadovážené výpovede a stanoviská lekárov k zdravotnému stavu darkyne a tieto znalkyňa

vyhodnotila. Okrem iného, dňa 11. 07. 2005 absolvovala ambulantné vyšetrenie zdravotného stavu, kde
sa konštatuje objektívny nález: Q., O., J.. Nasledujúce dva týždne bola v domácom prostredí, je zrejmé,
že jej zdravotný stav sa zhoršoval. Znalkyňa S.. H. uviedla, že pri svojom posudzovaní nezistila, že by u
M. U. boli dňa 29. 06. 2005 podstatne narušené ovládacie a rozpoznávacie schopnosti a z dokumentácie
vyplýva, že bola orientovaná a jej psychika nebola narušená tak, že by nebola schopná rozpoznať

následky svojho konania s tým, že jej zdravotný stav sa vyvíjal. Okrem toho poukázal prvostupňový súd
aj na obsah pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C/7/1994, z ktorého vyplýva, že svoju
vôľu darovať, resp. previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach prejavila darkyňa M. U.
dávno predtým, ako právny úkon darovania urobila, keď v uvedenom konaní na pojednávaní dňa 15.
03. 1994 uviedla, že vzhľadom na to, ako sa k nej správali N. po smrti jej manžela, chce svoj podiel na

nehnuteľnosti dať I. I. U. a takto si to želal aj jej manžel. Súd uviedol, že „výsledok hodnotenia zodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z postupov predpísaných v § 133 a § 135 O. s. p.,
znalecký posudok bol hodnotený ako každý iný dôkaz podľa § 132 O. s. p. s tým, že odborné závery v
ňom uvedené hodnoteniu súdom nepodliehajú. Rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré vecne súvisia s
posúdením žalobného návrhu a vyplývajú z vykonaného dokazovania, nepotvrdili jeho dôvodnosť.“.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ 1/ a 2/
prostredníctvom splnomocneného advokáta. Odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods.
1, 2 O. s. p., konkrétne, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že na základe vykonaných dôkazov súd dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
(písm. c/, d/, f/), tiež poukazuje na to, že došlo v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. k takým vadám, ktoré
odňali účastníkom možnosť konať pred súdom, okrem toho v zmysle písm. g/ citovaného ustanovenia
rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený z prejednania a rozhodovania vo veci samej.Uviedli, že po vrátení veci Okresnému súdu Zvolen podali navrhovatelia námietku zaujatosti voči
zákonnému sudcovi, odvolací súd sa však touto námietkou nezaoberal, a preto sa domnievajú, že

takýmto postupom súdu, ktorým nereagoval zákonným spôsobom na vznesenú námietku, im bola
odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa názoru odvolateľov rozhodoval zaujatý sudca, ktorý znova
negatívne rozhodol o návrhu bez toho, aby boli vykonané potrebné dôkazy. Poukázal na podanie zo
dňa 14. 12. 2011.

Ďalej poukazujú na ich návrh, keď dôvodom tvrdenej neplatnosti darovacej zmluvy boli najmä
skutočnosti, že:
a/ poručiteľka M. U. v čase uzavretia darovacej zmluvy nebola spôsobilá z hľadiska svojho zdravotného
stavu na taký právny úkon,
b/ poručiteľka nemohla vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu podpísať darovaciu zmluvu a
c/ rozhodnutie o povolení tejto darovacej zmluvy do Správy katastra vo L. neprevzala poručiteľka, ale

prevzal ho odporca, ktorý ho podpísal menom M. U..

Ďalej vyčítajú okresnému súdu nevykonanie zásadných potrebných dôkazov, a to kontrolného
znaleckého dokazovania o zdravotnom stave poručiteľky, nenariadenie znaleckého dokazovania
znalcom z odboru neurológie ako aj znalcom z odboru grafológie. Vytýkal prvostupňovému súdu, že jeho

rozsudok, ktorý má 27 strán, má odôvodnenie len na strane 24 až 25, ostatné strany rozsudku majú
charakter opisnej časti dôkazov, ktoré boli vykonané. Tvrdí, že z vykonaných dôkazov nevyplýva záver,
ku ktorému dospel prvostupňový súd, že po zdravotnej stránke bola M. U. spôsobilá podpísať darovaciu
zmluvu, že úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, že bol prejavom jej skutočnej
vôle a že je platný. Súd prvého stupňa bez ďalšieho prijal takýto záver, že osoba vo vysokom veku

po prekonanej S. hospitalizovaná v nemocnici pre Q. bola objektívne spôsobilá rozhodnúť, že polovicu
rodinného domu, ktorej bola vlastníkom, darovala svojmu I., ktorý u nej býval, neplatil jej za ubytovanie,
o čo ho v predchádzajúcich listoch viackrát žiadala, aby ho opustil a tiež žiadala o pomoc navrhovateľov
pri riešení takejto situácie. Odporca zatajil, že M. U. bola hospitalizovaná a v čase hospitalizácie s ňou
uzavrel takúto darovaciu zmluvu, čo je zrejme v rozpore s dobrými mravmi, pretože pokiaľ by chcela

matka navrhovateľov ideálnu polovicu domu darovať odporcovi, mohla tak urobiť kedykoľvek v čase,
keď s ňou odporca v rodinnom dome býval a keď bola zdravá a spôsobilá na právne úkony.

Podľa odvolateľov napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie v zmysle § 157 ods.
2 O. s. p., súd prvého stupňa sa neriadil závermi vyšších súdov v tomto smere. Nevyhodnotil napríklad

listiny predložené navrhovateľmi, konkrétne znalecký posudok S.. H. S. a výpoveď M. U. na okresnom
súde vo veci sp. zn. 9C/7/1994. Súd nevysvetlil rozpory medzi dôkazmi napriek tomu, že mu to bolo
uložené vyššími súdmi, vytýkajú súdu, prečo napriek už dvom existujúcim znaleckým posudkom vzal
do úvahy tretí posudok, ktorý bol nariadený len svojvoľne zo strany súdu bez návrhu odporcu, pričom
nebol spochybnený znalecký posudok prvý, ktorý bol v prospech navrhovateľov. Súd sa nevysporiadal

ani s tým, že znalci tvrdili, že poručiteľka bez pomoci inej osoby nemohla zmluvu podpísať, nakoľko bola
K. a Y. rukou sa nikdy nepodpisovala a uveril pracovníčke notárskeho úradu, tieto rozpory označil za
nevysvetliteľné, súd ich nezdôvodnil a nevysvetlil.

Navrhli zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odporca vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu, navrhuje
rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľov na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie, na rozdiel od navrhovateľov, označuje za konzistentné, jeho argumenty podporujú
príslušný záver o nedôvodnosti návrhu navrhovateľov. Je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí,

rovnako ako závery, ku ktorým dospel na ich základe sú pre právnickú aj laickú verejnosť prijateľné,
racionálne a tiež spravodlivé. Právne závery prvostupňového súdu označuje za súladné s vykonanými
skutkovými zisteniami a vyplývajú z interpretácií súdneho rozhodnutia. Podľa jeho názoru vo veci
rozhodoval zákonný sudca.

Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa, vyplynulo z neho, že nebohá M. U. bola po
fyzickej stránke na tom horšie, mentálne sa javila spôsobilá na právne úkony. Poukazuje na výpovede
svedkov, konkrétne ošetrujúcej lekárky S.. O., pracovníčky notárskeho úradu Z.. G. a spolupacientky na
izbe pani V.. Tvrdenia navrhovateľov o nespôsobilosti nebohej M. U. na právny úkon darovania ostalilen v hypotetickej rovine a boli vyvrátené znaleckým posudkom S.. H.. Závery S.. H. plne korešpondujú
nielen s vyjadreniami a prednesmi odporcu, ale tiež s výpoveďami svedkov, ktorí s ňou boli počas jej
prvej hospitalizácie, resp. v deň uzavretia napádanej darovacej zmluvy, pričom za právne významné

označuje predovšetkým záver znalkyne S.. H., že neboli zistené jednoznačné dôvody pre to, aby
mohla konštatovať, že v čase podpisu darovacej zmluve boli jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
vymiznuté a že by bol narušený kontakt s realitou a tiež jej úsudok. Znalecký posudok znalkyne S.. H.
pomerne logicky vyvrátil závery skôr vypracovaného znaleckého posudku S.. Z. G. a listinného dôkazu
vypracovaného S.. H. S.. Svedecké výpovede ošetrujúcej lekárky S.. O. a pracovníčky notárskeho úradu

Z.. G. či spolupacientky na izbe (p. V.), ktoré potvrdzujú nedôvodnosť návrhu navrhovateľov, si v ničom
neodporujú a navzájom korešpondujú. Títo svedkovia sa navzájom nepoznali a nevznikli pochybnosti,
že by nevypovedali pravdu o skutočnostiach, ktoré v rozhodujúcom čase na mieste samom vnímali.

Za irelevantné považuje skúmanie, či rozhodnutie o povolení vkladu napádanej darovacej zmluvy
do katastra nehnuteľností prevzala nebohá M. U., keďže právne účinky vkladu vznikli na základe

právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení, pričom rozhodnutie o povolení vkladu
nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia bez ohľadu na jeho doručenie účastníkom katastrálneho
konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,

bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za správne, napadnutý rozsudok spĺňa
náležitosti vyžadované ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., to znamená, že je dostatočne jasný,

zrozumiteľnýapresvedčivý.Odvolacísúdpovažujeakosamotnývýrok,takajodôvodnenienapadnutého
rozsudku za správne, s týmito sa stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd považuje za dôležité uviesť:

Predovšetkým k tvrdeniu, že vo veci rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený z prejednania a

rozhodnutia vo veci samej, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. g/
O. s. p., odvolací súd uvádza, že táto námietka je bezzákladná. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že
navrhovatelia podali dňa 14. 12. 2011 písomne námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi (č. l. 404 až
406). K tejto sa vyjadril konajúci sudca tak, že navrhovatelia vidia námietky v postupe sudcu v konaní,
pričom postup sudcu vyplýva z jeho procesných úkonov tak, ako sú zadokumentované v predmetnom

spise. Sudca sám sa vo veci necítil byť zaujatý, a to so zreteľom na pomer k veci, účastníkom konania
alebo ich zástupcom.

Spis bol predložený postupom podľa § 16 ods. 1 O. s. p. Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu
príslušnému na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Tento súd písomným podaním zo dňa 04. 01. 2012

vrátil vec okresnému súdu bez rozhodnutia o námietke zaujatosti, pričom uviedol, prečo nerozhodoval o
námietke zaujatosti (na č. l. 413 až 415 spisu). Uvedený prípis krajského súdu bol doručený právnemu
zástupcovi navrhovateľov dňa 26. 01. 2012 ako je to zrejmé z doručenky priloženej k č. l. 416.

Odvolací súd k tomu len dodáva, že námietky navrhovateľov smerujú k postupu sudcu v konaní

(nesprávne postupoval, neskoro predložil spis dovolaciemu súdu, nemožno očakávať, že zmení svoje
stanovisko...), pričom podľa § 14 ods. 3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
Podľa § 15a ods. 5 O. s. p. nemala byť vec v takomto prípade ani nadriadenému súdu predložená.
Z uvedeného je zrejmé, že námietka, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca, je nedôvodná rovnako

ako názor navrhovateľov, že súd nepostupoval zákonným spôsobom vo veci vznesenej námietky voči
sudcovi Okresného súdu Zvolen a že im bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody, konkrétne nevykonanie zásadných potrebných dôkazov, a to
kontrolného znaleckého dokazovania na zdravotný stav M. U., nevykonanie znaleckého dokazovania

znalcom z odboru grafológie na posúdenie podpisu na darovacej zmluve, odvolací súd uvádza, že súd
nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky
navrhnuté dôkazy. V zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. je vždy vecou súdu posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a je na rozhodnutí súdu, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, nie je tovec účastníkov konania. Pokiaľ navrhovatelia namietajú nesprávne vyhodnotenie dokazovania, odvolací
súd poukazuje na ustanovenie § 132 O. s. p., v zmysle ktorého dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd nesúhlasí s námietkami odvolateľov v tomto smere, keď v napadnutom rozsudku súd veľmi
podrobne opísal všetky ním vykonané dôkazy a čo z nich zistil. Pomerne podrobne prvostupňový súd
uviedol dôvod, pre ktorý považoval za smerodajný znalecký posudok vypracovaný súdnou znalkyňou

S.. H., ktorého závery korešpondujú s ďalšími vykonanými dôkazmi, konkrétne s výsluchom S.. H. H.,
ošetrujúcej lekárky v rozhodnom čase, ako aj s potvrdením vydaným dňa 29. 06. 2005 touto lekárkou,
z ktorého okrem iného vyplýva, že „pacientka ... toho času pri plnom vedomí, orientovaná, nie sú jej
podávané žiadne lieky so sedatívnym účinkom“, pričom potvrdila, že pri komunikácii s M. U. nevidela
žiadny problém, pacientka jej riadne odpovedala na otázky, podľa jej skúseností bola pri plnom vedomí
a bola orientovaná. Túto skutočnosť potvrdila aj zamestnankyňa notárskeho úradu notárky Z.. L. G. D.

V., ako aj výpoveď spolupacientky S. V. z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo
Zvolene (OR PZ) č. ČVS:ORP 604-OEK-ZV-2005, ktorú už súd v občianskoprávnom konaní nemohol
vypočuť, nakoľko medzičasom zomrela. Aj táto svedkyňa uviedla, že napriek zhoršenej výslovnosti M. U.
komunikovala normálne, nehovorila z cesty, naopak, bola živá, „preháňala sestričky, aj lekárov“, pričom
uviedla, že sa ešte umrieť nechystá. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nesúhlasí s názorom, že by

prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav o spôsobilosti M. U. na právny úkon darovania ako
ani, že by nemohla podpísať darovaciu zmluvu Y. rukou bez pomoci druhej strany.

Pokiaľ vytýka nevykonanie kontrolného znaleckého dokazovania na zdravotný stav, odvolací súd
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý vysvetľuje dôvody, pre ktoré súd vzal do úvahy

práve znalecký posudok vypracovaný súdnou znalkyňou S.. H. (vychádza zo zdravotnej dokumentácie
darkyne, zo všetkých dovtedy zadovážených výpovedí a stanovísk lekárov k zdravotnému stavu, ktoré
znalkyňa vyhodnotila) a korešponduje s priloženou zdravotnou dokumentáciou, ktorá tiež neumožňuje
prijať záver o tom, že M. U. v čase podpísania predmetnej darovacej zmluvy nebola na takýto právny
úkon spôsobilá.

Za dôležité považuje odvolací súd uviesť, že závery znaleckého posudku vypracovaného S.. L. H. sú
súladné so zdravotnou dokumentáciou, ktorá je k spisu priložené a na ktorú aj prvostupňový súd (a tiež
znalkyňa v znaleckom posudku) poukázal pri svojich záveroch.

Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazu znalcom z odboru grafológie, odvolací súd sa v tomto smere úplne
stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, keď mal dostatok iných dôkazov, z ktorých dospel k
prijatému záveru.

Odvolací súd teda uvádza, že prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno o svojom tvrdení, podľa ktorého
navrhovateľka v čase, v ktorom malo dôjsť k podpisu darovacej zmluvy, nebola spôsobilá na
právne úkony, a preto návrh zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primerane opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k
prejednávanej veci, uviedol výsledky vykonaného dokazovania, ako aj uviedol právne predpisy, ktoré

aplikoval na daný prípad a z ktorých svoje právne závery vyvodil (§ 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, § 628
Občianskeho zákonníka). Presvedčivo odôvodnil, z akého dôvodu žalobnému návrhu nevyhovel. To,
že prvostupňový súd nerozhodol podľa návrhu navrhovateľov a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
predstáv navrhovateľov, nemôže viesť k záveru, že ide o rozhodnutie nepreskúmateľné či nesprávne
odôvodnené, ani že by bolo nesprávne právne posúdené.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a
vykonané dôkazy aj správne postupom podľa § 132 a nasl. O. s. p. vyhodnotil.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako

vecne správny a správne odôvodnený potvrdil, keď odvolacie námietky navrhovateľov vyhodnotil ako
neopodstatnené.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 4
O. s. p.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.